Čarovanie

Keď sa povie čarovanie, človek si vybaví kúzelníka s paličkou, vyvolávanie duchov, rôzne tajomné rituály, obrady a zariekavania. Tieto okultné formy čarovania sú však iba časťou jedného veľkého fenoménu, ktorým čarovanie je.

Čarovanie verejný nepriateľ č. 1

Fenomén čarovania pôsobí vo všetkých spoločenských inštitúciách a to nielen formou okultizmu. Vyučovanie o čarovaní pre nás nie je vôbec nové, ale čím ďalej, tým viac rozumieme, ako pôsobí a vidíme jeho zničujúce dôsledky. Biblický učiteľ Derek Prince už pred 30-timi rokmi zverejnil vyučovanie s názvom Čarodejníctvo – verejný nepriateľ č.1. S odstupom času môžeme potvrdiť, že je to pravda. Skúsme zadefinovať, čo vlastne čarovanie je. Pôvodný hebrejský výraz pre čarovanie je kašaf. Koreň tohto slova znamená rezať. Zjednodušene teda môžeme konštatovať, že čarovanie je akákoľvek forma správania, ktorá odrezáva od Boha a zabraňuje žiť v spoločenstve s Ním. Výsledkom toho je úplne zmarený ľudský život, lebo človek nie je autonómna bytosť, ale bol stvorený, aby žil v spoločenstve s Bohom, pod jeho zvrchovanou vládou.

Pochopenie uplatňovania moci

Čarovaniu nie je možné rozumieť bez pochopenia toho, ako Boh uplatňuje svoju moc. Boh je zdrojom všetkej sily a moci, preto je neohrozený, slobodný, šťastný. O túto moc sa podelil so svojím stvorením, ktorému určil úlohy a na ich dosiahnutie mu dal aj silu a moc. Aj diablova moc je pôvodne od Boha a diabol si navyše privlastnil moc pôvodne darovanú človeku ku správe zeme, keď Adam s Evou viac počúvli na jeho hlas ako na hlas Boží. Výsledkom toho, že diabol uchvátil moc na zemi, bolo práve odrezanie od Boha, diabol ovládol všetky štruktúry a v ľudskej spoločnosti sa rozmnožili hriech, násilie, bieda a smrť. Dobrou správou je, že Boží Syn prijal podobu človeka, vošiel na diablovo územie, v Getsemane sa úplne vydal do rúk temnote, vošiel do ríše smrti, zostúpil do šeolu a slávne stadiaľ zase vyšiel vstanúc z mŕtvych, prijal slávu, česť a posadil sa po pravici Božej. Dôležité je Jeho prehlásenie: „… daná mi je každá moc.“ Boh dal teda každú moc Ježišovi Kristovi a ten sa stal Pánom pánov, Kráľom kráľov a Hlavou všetkých hláv. „…ktorý je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený všetkého stvorenstva; lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny buď panstvá buď kniežatstvá buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze neho a cieľom neho, a on je predo všetkým, a všetko v ňom povstalo a stojí,…“ (Kol 1:15-17) Toto treba mať na pamäti, keď človek získa nejakú pozíciu v spoločnosti. Ak človek získa sféru vplyvu, nie je to preto, aby sa sám stal zákonodarcom, ale aby umožnil vplyv Ježiša Krista na ľudí, ktorí sú mu podriadení. Ak to nerobí, čaruje. Sú štyri štruktúry, skrze ktoré je uplatňovaná vláda Božieho kráľovstva na život každého človeka. Sú to: 1.štát, 2.robota, 3.rodina, 4.cirkev. Samozrejme, človek môže byť zaintegrovaný aj do inej štruktúry, ktorá sa týka jeho koníčkov. Menované štyri oblasti sa však nevynechateľne týkajú každého.

1 Štátna moc

Jednou z definícií štátu je, že je organizovaným násilím. Je to pravda, keďže zmluva s Noachom v sebe zahŕňa možnosť a  povinnosť potrestať vinníka. Ak sa niekto napríklad dopustí vraždy, spoločnosť musí byť usporiadaná tak, že aj ozbrojenou silou dôjde k dolapeniu a potrestaniu vinníka. Pavel píše, že vláda nesie meč, to znamená, že politická sila vlády sa uplatňuje za pomoci ozbrojených zložiek. Treba však mať na pamäti, že aj títo ľudia, ktorým je daná veľká moc, majú byť podriadení Kristovi. Kristus je totiž Kráľom nad všetkými kráľmi zeme a tvrdenie, že je najvyšším politickým vodcom, nie je vôbec pritiahnuté za vlasy, ako si niektorí myslia. Niektorí pacifistickí kresťania sú presvedčení, že sa politikou, štátom a svetom vôbec netreba zaoberať. Toto je v rozpore s výzvou apoštola Pavla, aby sa veriaci na prvom mieste modlili za politický systém – za vládcov a v moci postavených. Ak totiž ovládne krajinu bezbožný systém alebo diktátor, ktorý je sám zákonodarcom, je to tragédia pre milióny ľudí v štáte. Nielenže sú formou perzekúcie a šikanovania odrezávaní od večného života, ale sú odrezaní aj od bežných materiálnych požehnaní, ktoré zabezpečujú dôstojný ľudský život.

Jednou z definícií štátu je, že je organizovaným násilím

Pozrime sa, v čom spočívala tragédia prvého izraelského kráľa – Saula. V 15. kapitole 1. Samuelovej knihy je opísaný príbeh, v ktorom kráľ Saul mal vyhubiť Amalecha, no urobil to iba čiastočne. Hneď nato Boh posiela proroka Samuela, aby mu oznámil zdanlivo veľmi tvrdý verdikt, že ho Boh zavrhol, a potom prehlásil výrok, ktorý sa často a väčšinou dosť nesprávne cituje vo všetkých cirkvách, kde sa zaoberajú Bibliou. „Lebo vzbura je taký hriech ako čarodejníctvo a svojvôľa ako modlárstvo a bohovia. Preto, že si ty zavrhol slovo Hospodinovo, zavrhol aj on teba, aby si nebol kráľom.“ (1Sam 15:23) Boh označil Saulovo správanie za čarovanie. Saul totiž sám seba pochopil ako kráľa, akého majú ostatné národy, kde uchvátenie moci znamená zároveň rozhodovanie o tom, čo je spravodlivé, čo je pravda a čo je zákon. Takto uvažoval faraón aj Nabuchonodozor. Izraelský kráľ však tak uvažovať nemal. Mal si byť vedomý toho, že zákon nevychádza ani od neho, ani od ľudu, ale od Boha. Saul nechcel uplatňovať Božie nariadenia, ale začal sa správať tak, aby bol pri korýtku pokiaľ možno čo najdlhšie. Počúval na hlas ľudu, čiže bol veľkým populistom, podobne ako naši politici. Populistom nezáleží na práve a spravodlivosti, ale na udržaní popularity a vplyvu, z ktorého im pramení bohatstvo. Armádu, ozbrojené a tajné zložky potom nepoužívajú spravodlivo, ale manipulujú – čarujú. Kľúčom k pochopenie Saulovej tragédie je prvý verš: „A Samuel riekol Saulovi: Mňa bol poslal Hospodin, aby som ťa pomazal za kráľa, nad jeho ľudom, nad Izraelom, a tak teraz počúvaj na hlas slov Hospodinových.“ (1Sam 15:1) Čiže ide o hierarchiu, najprv Boh, potom prorok Samuel a potom kráľ Saul, ktorý mal vykonať nariadenie. Tie isté autority Saula odvolávajú, no Saul to neberie do úvahy, naopak, začne bojovať proti novému kráľovi Izraela – Dávidovi. Modlime sa za vládnych predstaviteľov, aby milovali pravdu, nedeformovali právo a umožnili rozširovanie znovuzrodeneckého kresťanstva a nebránili mu. V opačnom prípade sa dopúšťajú čarovania a prichádza na nich Božie zavrhnutie.

2 Robota

„Vy, sluhovia, poslúchajte svojich telesných pánov s bázňou a s trasením v prostote svojho srdca ako Krista neslúžiac verne iba na oko ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale ako sluhovia Kristovi činiac vôľu Božiu z duše, s dobrou mysľou, slúžiac ako Pánovi a nie ľuďom, vediac, že čokoľvek by jeden každý učinil dobré, to si odnesie od Pána, buď sluha buď slobodný. A vy, páni, čiňte to isté naproti nim zanechajúc hrozbu v povedomí, že aj vy sami máte toho istého Pána v nebesiach, o on nehľadí na osobu.“ (Ef 6:5-9) Aj v robote je treba rešpektovať štruktúru, ktorá je vytvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Aj v tomto vzťahu zamestnávateľ disponuje mocou a to finančnou. Môže zamestnanca prepustiť, zadržať mu mzdu, alebo ho zavaliť robotou tak, že nemá čas nielen na Boha, ale vôbec na nič. Moc financií zamestnávateľovi umožňuje, aby to robil, Boh ich však varuje, aby si boli vedomí toho, že majú nad sebou Pána a správali sa tak, aby aj zamestnaní ľudia (sluhovia) mohli užívať požehnania Božieho kráľovstva. Aj s uvedeného vidíme, že Nazaretský Ježiš je hlavou každého zamestnávateľa, majiteľa firmy, aj každého bankára. Aj ten najbohatší človek by sa mal podriaďovať Kristovi. Ani konštatovanie, že Ježišovi je daná každá hospodárska a finančná moc nie je pritiahnuté za vlasy, ale je to pravda. Aj tu stojí za zmienku upozorniť na neblahý vplyv štátu. Málokto si uvedomuje, že žijeme v novodobom otrokárskom systéme, v ktorom každý pracujúci najprv musí upokojiť potreby štátu tým, že sú mu vyrúbené rôzne dane viac alebo menej viditeľným spôsobom. Deň daňovej slobody je takmer v polovici kalendárneho roku, čo znamená, že človek prvú polovicu roka pracuje pre štát, a až potom pre seba.

3 Cirkev

Pochopiť štruktúru cirkvi je mimoriadne dôležité. Boh povoláva suverénnym spôsobom ľudí k vykonaniu Božieho diela tak, ako to čítame v epištole Efezanom: „A on dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov.“ (Ef 4:11) Týchto služobníkov, ktorých povoláva v každej generácii na rôznych miestach zeme, obdaril tiež mocou. Tentoraz hovoríme o spirituálnej moci (pomazanie, uschopnenie, vybavenie pre službu). Vďaka tomuto pomazaniu a zjaveniu, ktoré Boh dáva, môže Boží služobník uplatňovať vplyv na veriacich, ktorého cieľom je odvrátenie sa od hriechu a tradícií, spoznanie Krista a život v poslušnosti Božiemu slovu. Je dôležité tieto úlohy príliš nemiešať s vyššie uvedenými okruhmi uplatňovania moci. Poslušnosť Kristovi nie je možné dosiahnuť politickou silou, tak ako tomu bolo v stredoveku. Tieto snahy sú stále badateľné, lebo určité cirkevné kruhy sa snažia upevniť cirkev nie skrze pomazanie, ale skrze politickú moc. Možnože týmto spôsobom sa dá dosiahnuť väčšieho počtu formálnych členov, ale nie spoznanie Boha. Je úplne zbytočné, ak sú ľudia manipulovaním a zastrašovaním nútení k účasti na rôznych ceremóniách. Keď ich srdce nie je odovzdané Bohu, aj tak nebudú spasení. Hlavným poslaním cirkvi je práve práca na spasení. Taktiež musíme byť opatrní na vplyv peňazí v cirkvi. Apoštoli Pavol, Peter a ďalší, ktorí sú nám príkladom, nechodili prosiť do Ríma o finančnú podporu, ale spoliehali sa na nadprirodzenú Božiu podporu, spoliehali na Pána. Týmto nechcem poprieť potrebu finančného požehnania, ktoré je nutné pre naplnenie potrieb veriacich, nie som za biedu, len chcem upozorniť, že cirkev je miesto, kde je uplatňovaná moc duchovná. Politická moc ani peniaze nevedia priviesť ľudí ku spaseniu. Z tohto ohľadu musíme byť opatrní, aby sa cirkev nestala miestom, kde niektorí nečestní ľudia vidia finančný zisk. Preto nie je dobre, keď cirkev je miestom, kde preniká vplyv obchodných systémov ako je MLM ani miestom pre pôsobenie poisťovacích agentov. Je tragédiou, keď veriaci prichádzajú na bohoslužby nie preto, aby sa ich dotkol Boh, ale snažia sa niekomu predať svoj tovar.

Hlavným cieľom práce Božích služobníkov je teda predstaviť veriacich Kristu. (V našich kultúrno-historických podmienkach je nutné upozorniť na to, že Kristovi, a nie nikomu inému.) „Bárs by ste ma zniesli niečo málo v mojom nerozume! Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.“ (2Kor 11:1-2) Cieľom uplatňovania Božej moci je skrze kázané slovo priviesť ľudí k obráteniu, znovuzrodeniu, ďalej ich treba na základe príkazu Nazaretského Ježiša ponoriť do vody (pokrstiť) a poslúžiť im k tomu, aby boli naplnení Duchom Svätým. Po tomto úvodnom stretnutí s Bohom je veriacich dôležité vyučovať Biblii, aby Božie slovo osvetlilo ich mysle, veriaci pochopili súvis viditeľných a neviditeľných vecí, vedeli, čo je hriech a vedeli mu odolávať, a aby celý ich život bol postavený na skale Božieho slova. Nikto nemôže spoznať Boha skrze účasť na rituáloch, ceremóniách, alebo návštevou nejakého miesta na zemi. Boha je možné spoznať iba cez jeho Slovo. Kto robí toto, je Božím služobníkom. Takýto človek nemôže byť od diabla, aj keď si to pravidelne musí vypočuť. Napríklad na Pavla v Jeruzaleme kričali, že je taký tvor, ktorý nemá právo ani chodiť po zemi.

Hlavným poslaním cirkvi
je práve práca na spasení

Vráťme sa k téme nášho článku a to je čarovanie. Čarovanie je všetko, čo pôsobí proti vyššie uvedenému. Ak niekto spochybňuje pravdivosť a autoritu Biblie, dopúšťa sa ťažkého hriechu čarovania. Podobne je to, ak niekto iného odrezáva od možnosti návštevy bohoslužieb, čítania Biblie alebo od modlitby. Ak niekto pôsobí v cirkvi tak, že oslabuje vo veriacich odovzdanosť Kristovi, čaruje. Ak niekto hovorí proti zaviazanosti a odovzdanosti Božej práci alebo štedrosti ide proti samému Bohu a dopúšťa sa čarovania. Môže to popritom robiť veľmi rafinovane, citujúc Božie slovo, rozhodujúci však je výsledok jeho správania – ovocie. Ak niekto spôsobí, že jednoduchý odovzdaný vzťah s Ježišom a Svätým Duchom je zranený, ide podľa apoštola Pavla o falošného brata bez ohľadu na jeho vierovyznanie, vzdelanie alebo imidž. Opakujem, úlohou Božích služobníkov je posilniť v ľuďoch lásku k Bohu tak, aby vedeli odolávať tlaku sveta a hriechu a došli do konca.

V Novom zákone je spomenuté niekoľko mien postáv zo Starého zákona, čo pre nás v praxi znamená, že zlí duchovia takým istým spôsobom pôsobia aj v novozákonnej cirkvi. Veľmi stručne ich spomeniem, aby sme vedeli odolať ich pôsobeniu. „Beda im! Lebo odišli cestou Kainovou a pojatí bludom Balámovej mzdy, sa vykydli a protirečením Kóreho zahynuli.“ (Júda 11) V jednom verši máme hneď tri mená.

Cesta Kainova je cesta od krvavej obeti k formalizmu. Kain nerešpektoval Božie zjavenie, že figové listy nestačia na prikrytie ľudského hriechu, ale musí byť preliata krv. Spasenie človeka a jeho vzťah s Bohom je umožnený iba vďaka osobe Ježiša Krista, ktorý sa za nás obetoval a vylial svoju krv: „Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.“ (Žid 10:14) Táto obeť sa uskutočnila v minulosti a je neopakovateľná. Viera v Ježiša Krista umožní naplnenie Svätým Duchom a chodenie v Duchu a v láske. Keď láska ochladne, začne sa zdôrazňovať forma, pompa, ceremónia a život veriaceho a cirkvi sa stanú obradnými. Toto je Kainova cesta a nech je nám vzdialená.

Aj s protivením Kóracha je možné sa často stretnúť. Sú ľudia, v ktorých je podobná vzbura a zásadne ich životný postoj je protivenie sa, a to dokonca aj vtedy, keď to nie je treba a najradšej by súhlasili. Majú dojem, že len tak súhlasiť nie je správne. Veci by potom šli veľmi jednoducho. Zvlášť v postkomunistickej Európe, kde sú ľudia doráňaní, je pôsobenie Kórachovcov veľmi silné. Ak bol niekto vychovaný v láskyplnom prostredí, nerobí mu problém jednoducho napĺňať spoločné ciele. Kórachovci sa formujú už v detstve, kedy ich osobnosť niekto dokrivil, ponížil a nedostalo sa im lásky, preto v nich nie je schopnosť súhlasiť a zjednotiť sa za spoločným cieľom, ale protivia sa a ničia. Súd nad Kórachom bol veľmi tvrdý.

Postava Baláma je skutočne rozporuplná. Na jednej strane dobrorečil Izraelovi, vedel sa orientovať v pomazaní, no na druhej strane spôsobil, že Izrael hrešil a padol pod Boží súd. Čiže v balámovcoch je balamutenie, kedy používajú pekné náboženské frázy, ale ich skutky a slová spôsobujú cirkvi deštrukciu. Opäť tu platí, že strom poznáme po ovocí.

Ďalšie dve mená – Jezábel a Nikolaitov nájdeme v Zjavení Jána (Zj 2:15;20).

O duchu Jezábel sme už písali viackrát a dostaneme sa k nemu aj pri štruktúre rodiny. V krátkosti môžeme povedať, že hlavnými zbraňami Jezábel je červená mágia, keď do cirkvi preniknú sexuálne hriechy a falošné prorokovanie, zjavenia a videnia. Duch Jezábel postihol najviac historické cirkvi, ktoré prijali rôzne falošné zjavenia a výsledkom je, že predmanželský sex nie je považovaný za hriech a celkovo cudzoložstvo nie je považované za veľký hriech, čo sa týka aj duchovných. No duch Jezábel zdevastoval aj charizmatické hnutie a je hlavnou príčinou, prečo niektoré zbory v súčasnosti zápasia o prežitie. Najlepšie si v boji proti duchu Jezábel počínajú evangelikálne cirkvi, ktoré sa nedali zatiahnuť do plagiátu duchovných darov.

Nikolaiti – Ich meno je zložené z dvoch slov, pričom jedno (niké) znamená „zvíťaziť nad“ a druhé (laos) zamená „ľud“. Títo ľudia sú proti vedeniu, sami chcú ovládnuť ľud (zvíťaziť nad ním). Často sa tento duch skrýva za vyjadrením: „Ja nebudem počúvať žiadneho človeka, iba Boha.“ Nikolaiti oslabia vedenie v zbore a to iba s jediným cieľom, aby sami mohli uplatniť svoj psychický vplyv. Nikolaiti pravidelne bývajú schopní jedinci – duševne silnejší ako ostatní. Vyznajú sa v manipulatívnych technikách, ako bez zodpovednosti z pozadia usmerňovať životy ľudí aj spoločenstiev. Nikolaiti nenávidia moc – stále zdôrazňujú pacifizmus a priateľstvo.

4. Rodina

Aj rodina je sféra uplatnenia moci, ktorá má svoju štruktúru. Rodiny sú pod mimoriadnym tlakom, nieto sa čo diviť, veď bez zdravých rodín nie je zdravá spoločnosť, štát ani cirkev. „Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh.“ (1Kor 11:3) Deti sa potom majú podriaďovať svojim rodičom. Hlavou muža je Kristus. Každý muž by sa Mu mal podriadiť a svoju ženu a deti viesť k pobožnosti, rodinu chrániť, zabezpečovať finančne a ženu milovať. Je ťažké, aby mal autoritu muž, ktorý sa sám nepodriaďuje Kristovi. A to už vôbec nehovoríme o tom, ak muž zabraňuje rodine v nasledovaní Ježiša Krista. Ak sa muž podriaďuje Kristovi, potom aj žene je ľahšie podriadiť sa jemu. Je tragédia, keď sa muž so ženou dostanú do boja o vedenie, prvenstvo a vplyv. Deje sa to však príliš často. Práve v tomto konflikte má najväčší podiel duch Jezábel. Pozrime sa do Biblie: „A Achab, syn Omriho, robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, horšie od všetkých, ktorí boli pred ním. A stalo sa, ako keby mu to bolo bývalo ešte málo chodiť v hriechoch Jeroboáma, syna Nebátovho, že si vzal za ženu Jezábel, dcéru Etbála, sidonského kráľa, a odíduc slúžil Bálovi a klaňal sa mu.“ (1Kráľ 16:30-31) Pri pochopení hierarchického usporiadania rodiny si je treba uvedomiť, že existujú dve formy vedenia, jedna vychádza z Biblie a druhá je bežne prítomná v pohanských národoch. Ako sme už vyššie konštatovali, podľa Biblie je hlavou rodiny muž, naproti tomu v pohanskej kultúre je všade prítomná dominancia matky a dieťaťa. Samozrejme, formálne sa aj u nás uznáva, že muž je hlavou rodiny, ale prax je úplne iná. Iba málokto bol vychovaný tak, že ho viacej pozitívne ovplyvnil príklad otca. Najväčší vplyv na nás mali mamy, v škôlke sme sa stretli so ženami a v škole so súdružkami učiteľkami. Nebiblické chápanie rodiny, ktoré je v našich tradíciách, v našich skúsenostiach a mysliach, spôsobuje, že aj kresťanské manželstvá, ktoré uzatvoria dvaja znovuzrodení ľudia, sa dostávajú často do problémov. (Vďaka Bohu, oveľa menej ako sekulárne manželstvá). Keď sa dvaja zoberú, začína dochádzať k tomu, k čomu došlo medzi Achabom a Jezábel. Muž nevie zodpovedne viesť rodinu, nevie udržať duchovný rozmer (modlitby, čítanie Slova, atď.). Žena to však obyčajne vie. Preto úplne prirodzene prevezme mnoho oblastí z mužovej kompetencie, tak ako Jezábel úplne bez výčitiek prevzala vládu v celom kráľovstve. Keď sa toto začne diať, muž začne byť frustrovaný a svoj život začína napĺňať celkom márnymi vecami, ktoré ešte nemusia byť priamo hriechom. Muž sa začne venovať koníčkom, športu, priateľom, alebo tak ako Achab sa z neho stane záhradkár, a od riešení dôležitých vecí odstupuje. Situácia sa ešte zhorší po narodení dieťaťa, kedy sa žena posilní a muž sa ešte zmenší. Aj žena prejaví nespokojnosť a začne častovať muža rôznymi ponižujúcimi poznámkami. To je však posledné, čo muž potrebuje. Namiesto podpory a uznania počuje o svojich neschopnostiach. Výsledkom je, že muž nájde niekoho, kto mu uznanie dá, napr. sekretárku v robote a výsledkom je hriech. Ďalším veľmi zničujúcim faktorom je pôsobenie rodičov, lebo so ženou ešte muž vie bojovať, ale proti žene a svokre už nie, preto začne z domu odchádzať a v krčme nájde spoluobčanov s podobným osudom. Takže, ak chce byť žena osamelá, alebo mať doma úplne neschopného Achaba, potom nech svojho muža čo najviac ponižuje a vysáva a do tohto spiknutia nech zatiahne aj svokru a deti. Na to, aby mladá generácia vedela založiť funkčnú rodinu, musí sa vymaniť spod vplyvu rodičov. „Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo.“ (1Moj 2:24) Rodičia by nemali hocikedy vtrhnúť do súkromia mladých manželov, ale návštevu, ktorá by nemala byť častá, by mali vopred oznámiť.

 

Preto je veľmi dôležité učiť sa biblickým základom rodiny. Okamžite po uzavretí manželstva musí muž pochopiť, že musí byť podobný Kristovi, postaviť sa do duchovnej služby v rodine aj v cirkvi. Žena sa musí učiť podporovať muža, aby náročné úlohy, ktoré kladie tento svet, vedel zvládnuť. Žena má omnoho viac možností, ako vytlačiť toto čarovanie Jezábel z rodiny. Biblická žena vie udržať sporiadanú domácnosť, vie nájsť radosť vo vedení domácnosti a vo výchove detí a nájde radosť v tom, že mužovi vytvorí láskyplné domáce prostredie. Jednou z najdôležitejších vecí je, aby žena vedela variť a navariť mužovi také jedlá, ktoré chutia jemu. Ak žena bude sýtiť brucho manžela ovsenými vločkami, jabĺčkami a sójou, muž nebude nikdy spokojný. Spoločenstvo pri stole, kde je dobré jedlo, vždy tvorilo základ dobrej rodiny. Ďalšou oblasťou je sexuálna oblasť, o ktorej Biblia hovorí nasledovné: „A čo do toho, o čom ste mi písali, dobre by bolo človekovi nedotýkať sa ženy. Ale pre smilstvá nech má každý svoju vlastnú ženu, a každá nech má svojho vlastného muža. Muž nech preukazuje žene povinnú dobroprajnosť a podobne aj žena mužovi. Žena nemá v moci svojho vlastného tela, ale muž; a podobne ani muž nemá v moci svojho vlastného tela, ale žena.“ (1Kor 7:1-4)

Takže vidíme, že aj rodina sa dá ochrániť pred čarovaním. Musíme to však robiť cieľavedome, každý sa musí učiť, čo je jeho úlohou a nepokračovať v tom, čo robili naši predkovia. Vtedy budú rodiny silné, bude v nich radosť a každý sa rozvinie, muži nebudú infantilní, ženy budú šťastné a deti budú mať silné srdce, ktoré im umožní dobre zvládnuť beh životom.

Spôsoby zneužitia štruktúr

V dnešnom článku sme sa zaoberali podstatou čarovania, ktoré narušuje a zneužíva postavenie ľudí v rámci štruktúr. Sú štyri hlavné spôsoby ako sú štruktúry zneužité:

1.) Človek, ktorého postavenie v rámci štruktúry je síce legálne, lenže neslúži Bohu, ale iným cieľom. Toto bol prípad kráľa Saula i demokraticky zvolených vlád, ktoré svoje víťazstvo obrátia v osobný prospech a pod.

2.) Človek uchváti pozíciu, zmocní sa jej nezákonným spôsobom.

3.) Človek, ktorý má pozíciu, vykonáva v skutočnosti vôľu niekoho iného, tak ako to bolo v prípade Jezábel a Achaba. Do tejto kategórie tiež patrí prepojenie s organizovaným zločinom, náboženskými skupinami a pod.

4.) Človek, ktorý je nespokojný s pozíciou, ktorú mu určil Boh, ale chce mať viac. Toto bol hlavný problém diabla, ktorý mal v nebeskej hierarchii vysoké postavenie, ale chcel viac, chcel takú česť a úctu, ktorá patrí Bohu.

Čarovanie je skutočne vážnym nepriateľom. Nie sme však určení k tomu, aby sme mu podľahli. Vďaka Bohu, dnes sa už vieme proti mnohým fígľom brániť, preto môžeme byť dobrej mysle, že doby, ktoré sú pred nami, sú doby rozvoja a rozmachu cirkvi. Čarovanie totiž nie je vždy víťazné. Ako príklad môžeme uviesť futbalový zápas, kde africkí hráči hnaní šamanskými bubnami aj tak utrpia porážku od sekulárnych futbalistov. Preto sa čarovania netreba zbytočne obávať, dôležité však je danej problematike dobre rozumieť. Každý Bohom povolaný služobník si musí byť vedomý, že jeho hlavou je Kristus a pod jeho vedením je víťazstvo isté. Mimochodom hlava cirkvi je v nebi, a nie na zemi.

Prevzaté z:  https://www.milost.sk/logos/clanok/carovanie

Comments are closed.