Pôst odhalí, kto si

Pôst dvíha našu modlitbu do neba. Ako ho zvládnuť a čo nám môže priniesť?
Matúš Marcin, gréckokatolícky kňaz
Ján Holubčík, SDB, saleziánsky delegát pre pastoráciu mládeže
Tomáš Rusňák, integratívny nutričný kouč

Pokánie – Cesta k Bohu

Odpustenie je prvým kľúčom, ktorým môžeme otvoriť dvere, aby mohol prísť Ježiš so svojou uzdravujúcou mocou. Druhým kľúčom je pokánie.
Pre slovo pokánie sa v Starom zákone používajú dva výrazy: 1. naham (ľutovať, zmeniť zmýšľanie), 2. šub (obrátiť sa, vrátiť sa). V Novom zákone sú použité výrazy metanoeo, metamelomai (zmena mysle, teda aj ľutovať, pociťovať výčitky). V každom prípade, pokánie znamená skrze ľútosť zmeniť zmýšľanie.

Čo je však skutočná ľútosť? Boh často ukazuje zlé veci nášho života prostredníctvom svedomia. Mať výčitky ešte neznamená ľutovať. Musíme k nim zaujať stanovisko. Sme sklamaní, že sme zlú vec neurobili lepšie, či sa chlácholíme tým, že to robia aj iní, alebo naozaj ľutujeme to, čo nám svedomie vyčíta? A ak áno, prečo to ľutujeme? Ľutovať totiž môžeme napríklad aj to, že zlo ktoré sme vykonali vyšlo najavo, alebo že za to budeme potrestaní! Ľutovať môžeme aj zo strachu napríklad z Božieho hnevu, z pekla! To však nie je skutočná ľútosť. Tá by mala byť motivovaná láskou.

Opravdivé pokánie znamená:
Zmeniť svoje myslenie: začíname si uvedomovať hrôzu hriechu a jeho dôsledky. Spoznávame, kým sme sami v sebe a to, ako sa hriech Bohu hlboko protiví.
Zmeniť svoje konanie:
1) odvraciame sa od hriechu;
2) podriaďujeme svoje životy Bohu;
3) konáme tak, ako nám Boh vraví vo svojom slove.

Tri dôležité prvky pokánia:
1) Pokánie je záležitosťou poznania:
Potrebujeme si uvedomiť špinu nášho hriechu v očiach Boha a porovnať svoje hriechy s jeho svätosťou.
2) Pokánie je záležitosťou citu:
Ak si dôsledne uvedomíme svoj stav pred Bohom, vyvolá to v nás citovú reakciu, ktorá zahŕňa hlboký pocit previnenia a ľútosti (Iz 6, 5; Ž 51, 9).
3) Pokánie je záležitosťou vôle:
Pokánie zahŕňa aj vôľu – skutok poslušnosti. Keď pochopíme, čo máme pred Pánom a voči blížnym korigovať a urobíme to. Niekedy budeme musieť danú vec korigovať opakovane až dovtedy, kým sa „nový návyk“ nestane súčasťou nášho nového charakteru.

Pokánie nie je len jednorazový akt, je to postoj nášho srdca založený na našom každodennom vzťahu s Bohom.

Ovocie tohto pokánia je, že:
-keď sme konfrontovaní, prijímame pravdu,
-zameriavame pozornosť na zranených a na Boha,
-pociťujeme škodu, ako keby sa stala nám,
-berieme zodpovednosť za vlastné konanie,
-prijímame následky hriechu,
-dovoľujeme Bohu zmeniť naše srdce a zmýšľanie,
-vytvárame si nové návyky, čo spôsobuje náš duchovný rast,
-rozhojňuje sa v nás Božie požehnanie a zažívame oslobodenie od zlozvykov.

Krížová cesta za vnútorné uzdravenie

Úvodná modlitba.
Pán Ježiš povedal: „Nie zdraví potrebujú lekára, ale chorí.“ Každý z nás od svojho počatia až doteraz prežil mnohé bolestné chvíle, ktoré zanechali v našom podvedomí nezahojené rany. Môžu byť príčinou našich opakovaných zviazaností, smútku, psychických ťažkostí, komplexov, slabostí a hriechov. Duchu Svätý, ktorý prenikáš nielen hlbiny Božie, ale aj hlbiny nášho podvedomia, urob teraz liečenie našej pamäti. Vzbuď v nás živú vieru v tvoju uzdravujúcu moc. Odovzdávame ti celý svoj život, všetky naše vnútorné rany, o ktorých vieme, aj tie, o ktorých vieš iba ty. Zjednoť nás v láske, aby sme prosili nielen za seba, ale aj za tých, ktorí to z nás najviac potrebujú.
Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.


I. zastavenie: Pána Ježiša odsúdili na smrť

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.
Uvedomme si teraz, čo sa to pred dvetisíc rokmi stalo! Hriešny človek odsúdil na smrť svojho Spasiteľa,
Vtelené Božie Slovo, skrze ktoré a pre ktoré bolo všetko stvorené, teda aj človek. Bol to najnespravodlivejší súd všetkých čias. Pán Ježiš sa nebránil nespravodlivému obvineniu a rozsudok prijíma s tichosťou a odovzdanosťou do vôle Otca. Pane, my sme vo svojom živote často nedokázali prijať ani spravodlivé napomenutie a nie to ešte ohováranie, posudzovanie, či krivé svedectvo proti svojej osobe. Láskavý Ježišu, v tejto chvíli ticha ti chceme odovzdať všetky bolestné miesta v našom vnútri, aby si ich uzdravil. Daj nám silu, úplne odpustiť. Prosíme ťa za tých, ktorým sme my takto ublížili. Uzdrav ich vnútro a daj, aby aj oni odpustili nám. Duchu Svätý, pomôž nám vyhýbať sa takýmto hriechom. (chvíľa ticha)
Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

II. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. Lebo si svojím svätým krížom svet vykúpil.
Pán Ježiš s láskou berie kríž na svoje plecia. Aký je ťažký! Však je obťažený našimi hriechmi, slabosťami, bolesťami, chorobami. Aj my sme niesli vo svojom živote mnohé kríže. Niektoré boli také ťažké! Strata milovanej osoby, ťažká choroba, sklamanie v láske… Koľko by sa toho dalo vymenovať. Nedokázali sme ich všetky prijať. Ostali v nás výčitky voči ľuďom a možno i voči tebe, že si ich dopustil. Milosrdný Ježišu, uzdrav v nás všetky neprijatia našich krížov, všetky výčitky voči ľuďom i voči tebe. V tejto chvíli modlitby, daj nám silu, aby sme všetkým odpustili. A prosíme ťa aj za tých, ktorým sme my ublížili, aby aj oni odpustili nám. Duchu Svätý, pomôž nám prijať všetky naše kríže a obetovať ich za spásu svoju i našich blížnych. (chvíľa ticha)
Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.