Boží uzdravovatelé nebo okultní svůdci

Ježíš vyslal svých dvanáct apoštolů (vyslanců, poslů) s jasným úkolem. Čteme o tom u Lukáše 9,1-2: Svolal si Dvanáct apoštolů a dal jim sílu a pravomoc nad všemi démony i k léčení nemocí. Poslal je hlásat Boží království a uzdravovat nemocné. Apoštolové Ježíše poslechli a vše dělali tak, jak jim přikázal: Vydali se na cestu a procházeli jednotlivé vesnice, hlásali evangelium a všude uzdravovali. (L 9,6)

 Pak Ježíš vyslal jiných sedmdesát učedníků do měst se stejným posláním: Uzdravujte nemocné v nich a říkejte jim: ‚Přiblížilo se k vám království Boží.’ (L 10,9)

Nakonec Ježíš po svém zmrtvýchvstání posílá všechny věřící stále se stejným úkolem: Jděte do celého světa a vyhlašte evangelium všemu stvoření. Kdo uvěří a bude pokřtěn, bude zachráněn. Kdo neuvěří, bude odsouzen. Tato znamení budou doprovázet ty, kteří uvěří: V mém jménu budou vyhánět démony, budou mluvit novými jazyky, budou brát hady do rukou a vypijí-li něco smrtelného, nijak jim to neublíží. Na nemocné budou vzkládat ruce a ti se budou mít dobře.“ (Mk 16,15-18)

Učedníci v prvotní církvi tomuto úkolu dobře rozuměli, poslání bylo stále stejné. Oni vyšli a vyhlásili všude evangelium, Pán pracoval s nimi a potvrzoval slovo znameními, která je doprovázela. (Mk 16,20) Evangelium – dobrá zpráva o záchraně v Ježíši Kristu vždy souvisela s uzdravováním duše i těla. Nemocné uzdravovali nejen apoštolové (Sk 2,43), ale i prostí učedníci – například Štěpán (Sk 6,8), Filip (Sk 8,5-7) nebo Ananiáš (Sk 9,17-18).

Uzdravování skrze Ježíše a jeho učedníky bylo skutečné, nebyly to pouze obrazy jakéhosi duchovního uzdravení. Nevěřící člověk nepotřebuje uzdravit ducha, je v něm totiž mrtvý duch pro jeho přestoupení a hříchy (Ef 2,1-3). Duch je tou nejvnitřnější složkou člověka, která komunikuje s Bohem a může být místem přebývání Ducha svatého. Mrtvolu nemůžeme uzdravit, můžeme ji jedině vzkřísit z mrtvých. Také mrtvý duch může být jedině vzkříšen – Ježíš to nazývá znovuzrozením (J 3,1-21). Skrze pokání a víru v Ježíše Krista se můžeme znovu narodit do Božího království. Učedníci po zmrtvýchvstání Ježíše vedli druhé k znovuzrození ducha a k uzdravení těla a duše.

Pokračuj v čítaní

Odhalená Jezabel III. – vyslobodenie

Predchádzajúca časť

       VYSLOBODENIE

        “ Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh rozsúdil váš súd na ňom!“ (Zjv 18:20)

        ROZHODNUTIE

       Ktokoľvek môže byť oslobodený: Niektorí potrebujú oslobodenie spod kontroly duchov Jezabel prostredníctvom inej osoby. Ak sa jedná o vašu situácia, kroky pre toto vyslobodenie nájdete v závere tohto článku. Zameriame sa na tých, ktorí sú duchmi Jezabel kontrolovaní zvnútra. S ľútosťou musíme však konštatovať, že mnohí sa k tomto štádiu  nikdy nedostali. Vzhľadom k hlbokým zraneniam z odmietnutia a chybného učenia,  Jezabel démoni sú schopní opevniť sa za vedomie hostiteľa. Dôležité je uvedomiť si, že nikto nemôže zvaľovať za ich hriech vinu na démonov . Božie slovo nám ukazuje, že dvaja (jednotlivec a démoni) nemôžu chodiť spoločne, pokiaľ nie sú v nejakom druhu zväzku (Am 3: 3).

        Dobrou správou je, že každý môže byť zbavený vplyvu zlých duchov Jezabel osobnosti. Skutočnou otázkou však je, či je daná osoba skutočne chce byť oslobodená a zmeniť sa.

        Odpor a odplata protivníka vyžaduje húževnatý záväzok. Je potrebné v tejto vojne vyhrať sériu bojov, čo volá  k silnej vytrvalosť každého zúčastneného.

        Na tomto mieste chcem byť úprimný pri vyhlásení, že podľa mojich skúseností iba málo z nich je skutočne ochotných urobiť  to, čo je potrebné, aby  vystúpili  z tohto modelu správania. Niektorí sa podvolia službe oslobodenia na chvíľu,  potom z nej  „uniknú“ do poľa podvodu, hovoriac každému, že sú slobodní. Niektorí z nich dokonca začnú učiť o duchu Jezabel, aby prikryli tak ich zlyhanie. V prípade žien s   manželmi, „Achabovským “ správaním si pamätajte: Boh oslovuje ženu najprv vo vzťahu k situácii v manželstve (Ef 5:22). Podriadená žena v manželstve je vzťah ustanovený Bohom a je veľmi efektívny. Môžeme vám s istotou povedať  zo sľubu Božieho slova a skúsenosti: hocikto, kto chce byť voľný, môžete byť voľný.

Pokračuj v čítaní

Pokánie – Cesta k Bohu, 2.časť

Nová zmluva o pokání:

Mt 3:2 „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

Lk 13:3        Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete

Lk 15:7      Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. 

Lk 15:10  Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

Sk 2:38  Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.

(viac citátov pozri na konci článku)

Odpustenie je prvým kľúčom, ktorým môžeme otvoriť dvere, aby mohol prísť Ježiš so svojou uzdravujúcou mocou. Druhým kľúčom je pokánie.

Pre slovo pokánie sa v Starom zákone používajú dva výrazy: 1. naham (ľutovať, zmeniť zmýšľanie), 2. šub (obrátiť sa, vrátiť sa), v Novom zákone sú použité výrazy metanoeo, metamelomai (zmena mysle, teda aj ľutovať, pociťovať výčitky). V každom prípade, pokánie znamená skrze ľútosť zmeniť zmýšľanie.

Pokračuj v čítaní