Pôstom a modlitbou proti sile diabla (Rozhovor s Martinom Ramoserom)

Vari nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom zabudlo aj na boj proti silám zlých duchov. Ako sa v Cirkvi takmer prestalo hovoriť o pôste, tak sa stratil aj boj proti diablovi a jeho kráľovstvu. A zatiaľ čo diablovo účinkovanie vo svete je stále viditeľnejšie – v skupinách satanistov, v knihách, filmoch, piesňach, speváckych skupinách, ktoré sa vyhlasujú za sluhov diabla a stavajú satanistické chrámy – v ostatných desaťročiach sa v Cirkvi o účinkovaní diabla nehovorí, a zanikol aj exorcizmus, či služba oslobodenia od diabolských síl, ktorú Ježiš zveril apoštolom (porov. Mt. 7, 22, 10, 8 a i.).

Avšak tam, kde Pannu Máriu pokladajú za Matku Cirkvi a jej Učiteľku, tam sa na tento boj nezabúda a pokračuje sa v ňom. Nie je to náhoda.
V Knihe Zjavenia apoštola Jána sa hovorí o žene, ktorá má porodiť: diabol striehne na jej dieťa, ale ona ujde do púšte a zachraňuje dieťa (porov. Zjv 12, 2-6).

Vtedy som si spomenul na svoje skúsenosti s modlitbami nad osobami, o ktorých som predpokladal, že sú pod vplyvom diabolských síl. Počas modlitby nad nimi vždy sa ozývali rúhavé reči proti Ježišovi, proti krížu, proti Najsvätejšej oltárnej sviatosti a takisto proti Márii, Ježišovej matke. Ak je ona tá, čo diablovi rozšliape hlavu a porazí ho, potom je normálne, že sa proti nej stále búri a bojuje.

Odstrčená a zabudnutá služba exorcizmu v ostatných rokoch znova sa uvádza do Cirkvi. V mnohých diecézach opäť vymenovali kňazov so zvláštnymi mocami v tejto službe, ale mnohé diecézy to ešte, žiaľ, neurobili. Prax sa obnovuje pre stále väčší počet veriacich, ktorí pociťujú prítomnosť zlých duchov, alebo sú posadnutí a žiadajú pomoc od kňaza. Ak im kňazi neposkytnú pomoc, idú k lekárom a rôznym liečiteľom, ktorí ich ešte väčšmi vháňajú do zla.

V celých dejinách Cirkvi sa všetci kňazi-exorcisti modlili a postili, a takto sa pripravovali na modlitbu. To isté sa obnovuje aj v dnešných časoch. Mnohí dnešní exorcisti sú obklopení ľuďmi, ktorí sa modlia a postia spolu s nimi a sprevádzajú ich nielen v príprave, ale aj počas samotnej modlitby. Ukázalo sa to ako veľmi dobré a užitočné ako ochrana samého kňaza i toho, nad kým sa modlí, a okolia vôbec.

Ježiš, môj uzdravovateľ

Prepis nahrávok zo seminárov p. Eliasa Vellu o vnútornom uzdravení a oslobodení, ktoré sa uskutočnili na Slovensku: Bratislava, 1996 Korcháň, 1998 Duchonka, 1999

Predhovor
Po otvorení hraníc začalo k nám prúdiť nesmierne množstvo duchovných prúdov, ideológií a náboženstiev – od budhizmu cez New Age, alternatívnu medicínu, liečiteľov, až po bojové umenia. A ľudia, zranení, sklamaní, bezradní, siahajú po čomkoľvek, dúfajúc, že im to pomôže dosiahnuť, po čom túžia.

Som nesmieme rád, že do tohto chaosu a dezorientácie prišiel na Slovensko exorcista páter Elias Vella, OFMconv., človek zorientovaný, veľmi múdry, inteligentný a pritom pokorný.
S láskavým súhlasom otca arcibiskupa Jána Sokola, metropolitu Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy, už sedem rokov navštevuje Slovensko a vedie semináre zamerané na vnútorné uzdravenie a oslobodenie.
Zúčastňujem sa na týchto seminároch a teším sa na každý nový, lebo mi veľmi pomáhajú v mojom osobnom živote i kňazskej pastorácii. Cieľom každého z nich je nadobudnúť živý vzťah k živému Ježišovi a uzdraviť človeka.
Páter Elias je človek vzácny, dvadsaťštyri rokov prednášal dogmatickú teológiu, katechetiku a pastorálnu teológiu, je členom Združenia kresťanských terapeutov v Amerike, sedem rokov pôsobí ako exorcista na Malte, je autorom asi pätnástich kníh o duchovnom živote, rodinných problémoch, exorcizme a pod. Veľa cestuje, vedie semináre a vyučuje na rozličných miestach sveta.

Zříkám se falešného boha (modlitba)

ZŘÍKÁM SE BOHA TRESTAJÍCÍHO SOUDCE, NEVYPOČITATELNÉHO DESPOTY, SVÉVOLNÉHO BOHA POHRÁVAJÍCÍHO SI S MÝM ŽIVOTEM. 

Zříkám se boha, kterého se mám bát a současně ho milovat.
Toho, který mne strachem před ním připravil o jistotu, že se kdy budu cítit v pořádku a normálně, bez strachu a obav, bez nenávisti k sobě.
Toho, který mi nedovolí žít bez tlaku na mou vlastní pokoru a vděčnosti za „prozatímní“ odklad mého zavržení a odsouzení.
Ježíši, nechci se neustále bát, že budu potrestaná za každý můj poklesek. Zříkám se tohoto trestajícího boha i mé snahy „usmířit“ si ho tím, že ho předejdu sebetrestáním dřív, než se mne on sám rozhodne potrestat.
Ježíši, prosím, uzdrav vše, co souvisí se zraněním, které mi způsobil můj otec či matka a ze kterého vychází i tento můj strach a představa Boha – soudce.