Čo je biela, čierna a červená mágia

Biela mágia

Pri bielej mágii hovoríme o magických úkonoch a rituáloch, ktorých cieľom je nejaké dobro; aspoň zdanlivé. Tým cieľom môže byť vyliečenie z choroby, ochrana pred zlom a nešťastím, odrobenie kliatby či urieknutia, získanie a úspech v práci, podnikaní, zvládnutie skúšky a mnohé ďalšie. Ľudia, ktorí ju vykonávajú najčastejšie hovoria, že využívajú neznáme prírodné sily, ktoré však ešte nie sú dostatočne vedecky preskúmané alebo tvrdia, že ich schopnosti pochádzajú od Boha. Neraz je magický rituál sprevádzaný modlitbou. V byte „bielych mágov“ visia kríže a obrazy svätých a pod. Zarážajúcim je však fakt, že na to, že by to mal byť Boží dar, si dosť často nechávajú za jeho použitie zaplatiť.

Čierna mágia

O čiernej mágii hovoríme ak sa niekto pokúša pomocou presného rituálu, magického gesta alebo vyslovenia kliatby spôsobiť nejaké zlo. Tak, ako je možné zaplatiť si a najať výpalníka alebo vraha, aby niekoho zranil či dokonca zabil, tak je to možné aj cez mágiu. Úlohu výpalníka pritom zohráva diabol. Boh nie je povinný zabrániť účinkom čiernej mágie, hoci to v skutočnosti často urobí. 1Jednoducho rešpektuje slobodné rozhodnutie človeka. O čiernej mágii hovoríme aj vtedy, ak sa niekto usiluje dosiahnuť isté pozemské „dobro“, pričom verí, že magickým rituálom ovládne zlého ducha, ktorý očakávaný efekt spôsobí. Medzi svetoznáme rituály čiernej mágie patrí napr. voodoo a macumba, prípadne santeria. Nám známejšie sú praktiky ako uhranutie a slovné alebo predmetové prekliatie, ľudovo „porobenie“.

Pokračuj v čítaní

Halloween – oslava diabla

Pokračuj v čítaní

Okultizmus a mágia – Keď aj biela je čierna

   Mágia v modernej spoločnosti .

   Rozprávky sú plné mágie a čarovania, tento fenomén sa však neobmedzuje iba na detský svet. Aj v modernom svete dospelých sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa venujú tajomným okultným vedám. Mnohí z nich za úplatu ponúkajú svoje služby a nadprirodzené schopnosti. Dokonca ani v západnej materialistickej spoločnosti sa nejedná len o folklór, ale o svet, ktorý mnohí berú s obrovskou vážnosťou a za ezoterické služby sú ochotní platiť nemalé peniaze.


Hovorí sa o čiernej a bielej mágii. Tá čierna je všeobecne vnímaná ako negatívna, ktorej cieľom je bojovať proti ľuďom a škodiť im. Na druhej strane bielu mágiu ľudia väčšinou akceptujú a považujú ju, ak nie za dobrú, tak minimálne za neškodnú. To preto, že si ju spájajú s liečením, blahodarným pôsobením a pomocou ľuďom. Z hľadiska kresťanského biblického svetonázoru je však mágia veľmi problematickým duchovným javom. V tomto článku sa pozrieme na mágiu v svetle Božieho slova a ukážeme si niektoré jej prejavy v našom modernom svete.

Pokračuj v čítaní

Čo je to ezoterika?

        Pôvodný význam tohto slova znamená tajnú náuku pre zasvätených, ktorá slúži k získaniu zdravia, šťastia, sebapoznania a k sebazdokonaleniu a v konečnom dôsledku ku spáse. V skutočnosti je to množstvo synkretických prúdov, ktoré sa tiahnu naprieč dejinami paralelne s veľkými náboženstvami. Nejedná sa o nejaké náboženstvo, ale o systém, ktorý chce byť alternatívou pre existujúce náboženstvá, ale bez nejakých štrukturálnych a dogmatických obmedzení. V podstate je to parazit, ktorý sa priživuje a čerpá isté prvky z náboženstva dominujúceho v tej – ktorej dobe alebo krajine. V našom prípade ide o kresťanstvo.
Jeho stopy badať aj vo Svätom Písme a to dosť výrazne najmä v knihe Genezis pri opise udalostí v Raji. Treba si najprv uvedomiť, že táto časť Prvej Knihy Mojžišovej bola napísaná v kňazských kruhoch v období po babylonskom zajatí okolo r. 570-450 pred Kristom. To znamená, že Židia mali skúsenosť s náboženskými prúdmi Mezopotámie, kde ezoterizmus bohato prekvital. Odrazilo sa to aj biblických témach, ktoré opisoval.
Strom poznania dobra a zla (v podstate „skúsenosť so všetkým“) – nespokojnosť človeka s tým poznaním, ktoré mu Boh dal – túžba byť ako boh na základe získania ukrytého poznania -diabol navádza človeka získať vlastnými silami „božské poznanie“ a neskôr aj nesmrteľnosť. Dôsledok ľudskej zvedavosti a nespokojnosti – strata osobného vzťahu s Bohom, strach, poznanie vlastnej ničotnosti, choroby, zatemnenie rozumu a oslabenie vôle – dedičný hriech.

Pokračuj v čítaní