Prečo je joga nezlučiteľná s Kristom (p.J.Manjackal)

Čo je to joga?

Slovo joga znamená „zväzok“, „zjednotenie“. Predmetom jogy je spojiť svoje vlastné prechodné a dočasné SE´, „JIVA“, s večným „Brahma“ (hinduistický koncept Boha).

Tento Boh nie je osobným Bohom, ale duchovnou neosobnou substanciou, ktorá je jedno s prírodou a kozmom. Brahma je božská neosobná substancia, ktorá „preniká a zahaľuje a je základom všetkého“. Joga má svoje korene v starých hinduistických Upanišádách (1000 pr. Kr.), ktoré hovoria, že joga je „zjednotenie svetla v tebe so svetlom Brahmana“. „Absolútno je vo vnútri samotnej jednotky“ (L´assoluto é all´interno di uno stesso), hovorí Chandogya Upanišád, „TAT Tuam ASI“ alebo „to si ty“. To božské prebýva v každom jednom z nás prostredníctvom svojho mikrokozmického predstaviteľa, individuálneho ja nazývaného „Jiva“. V Bhagavad Gita, Pán Krišna opisuje Jiva ako „môj večný podiel“ a „radosť z jogy prechádza na jogína, ktorý je jedno s Brahmanom.“
V roku 150 po Kr. jogín Pantajali vysvetlil osem spôsobov, ktoré vedú cvičenie jogy z nevedomosti k osvieteniu – osem ciest predstavuje akýsi rebrík – sebakontrola (jama), zachovávanie náboženských predpisov (nijáma), polohy tela (asana), dychové cvičenia (pranajáma), kontrola zmyslov (pratjahára), sústredenosť (dharána), hlboká kontemplácia (dhijána), osvietenie (samadhí). Je zaujímavé poznamenať, že polohy tela a dychové cvičenia, často považované za celú jogu na Západe, sú bodmi 3 a 4 smerom k zjednoteniu s Brahmanom!

Joga nie je iba rozpracovaným systémom fyzických cvikov, ale je duchovnou disciplínou, ktorá má za cieľ priviesť dušu k osvieteniu (samadhí), k úplnej jednote s božským bytím.

Samadhí je stav, v ktorom prirodzeno a božské sa stáva jedným, človek a Boh sa stáva jedným bez akéhokoľvek rozdielu (Brad Scott. “Cvičenie a náboženská prax? Joga: Čo učiteľ nikdy neučil v triede na Hatha Joga“ v “Expositor Watchman”, Zv. 18, Č. 2, 2001).
Takýto pohľad radikálne protirečí kresťanstvu, ktorý jasne rozlišuje medzi Stvoriteľom a stvorením, Bohom a človekom. V kresťanstve je Boh „Iným“, a nikdy nie z nás. Je smutné, že niektorí šíritelia jogy, reiki a iných disciplín a meditácií, zle porozumeli niektoré izolované biblické citáty na to, aby si falošne podopreli svoje učenie. Napríklad: „vy ste chrámom Božím“, „živá voda pramení z teba“, „byť vo mne a ja vo vás“, „už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“, atď., bez toho, aby porozumeli kontextu a zmyslu týchto biblických slov. Niektorí ľudia zas vyobrazujú Ježiša ako jedného z jogínov, ako môžeme vidieť v niektorých kláštoroch-kaplnkách a presbytériách, v ktorých je Ježiš vyobrazený v jogínskych postojoch meditácie! Nazývajú Ježiša jogínom, a pritom popierajú jeho božstvo, jeho svätosť a dokonalosť a prichádzajú s názorom, že mal predmetom prirodzenosti padlú nevedomosť a ilúziu (mája) a že potreboval byť oslobodený z ľudskej prirodzenosti prostredníctvom cvičenia a disciplíny jogy. REDUKUJÚ predhistorickým spôsobom JEŽIŠA z Boha na jednoduchého ČLOVEKA! Joga nie je zlučiteľná s kresťanskou spiritualitou, lebo je panteistická (Boh je všetko a všetko je Boh), a tvrdí, že existuje iba jedna skutočnosť a zvyšok je ilúzia alebo Mája. Ak je len jedna absolútna skutočnosť a zvyšok je iluzórny, nemôže existovať žiaden vzťah a žiadna láska. Centrom kresťanskej viery je viera v Najsvätejšiu Trojicu, Otca, Syna a Ducha Svätého, tri osoby v jednom a jedinom Bohu, dokonalom vzore vzťahu lásky. Kresťanstvo je celé založené na vzťahoch s Bohom a ľuďmi: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (Mt 22?37-39)

V hinduizme dobro a zlo ako aj bolesť a pôžitok sú iluzórne (Mája) a teda nereálne. Vevekananda, ikona alebo najváženejší guru moderného hinduizmu povedal, že „dobro a zlo sú tá istá vec! (Vivekananda. „Joga a iné skutky“ publikované, Ramakrišna Vivekananda Centrum NY 1953). V kresťanstve je náročný problém hriechu ako zločinu voči Božej svätosti je neoddeliteľný od našej viery, pretože je motívom, pre ktorý potrebujeme Spasiteľa. Vtelenie, život, umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša sú pre nás a znamenajú našu spásu, naše oslobodenie od hriechu a jeho následkov. Nemôžeme nebrať do úvahy tento základný rozdiel z nesprávnym cieľom prijať jogu a iné techniky východnej meditácie do kresťanskej spirituality.

Cvičenie jogy je minimálne pohanské a okultné v najhoršom slova zmysle. Je náboženstvom Antikrista a po prvýkrát v histórii sa divoko praktizuje v celom západnom svete a v Amerike. Je smiešne, že aj samotní jogíni, ktorí nosia kríž alebo iný symbol kresťanstva, zavádzajú ľudí hovoriac, že joga nemá do činenia s hinduizmom a že sa jedná len o prijímanie iných kultúr. Niektorí ďalší zamaskovali jogu pod kresťanské gestá a volajú ju „kresťanská joga“. Nejedná sa však o prijímanie kultúry druhých ľudí, jedná sa o prijímanie náboženstva, ktoré nie je zlučiteľné s našou kresťanskou vierou a s dogmami alebo istotami, ktoré nám Kristus zjavil ako jediná Pravda.

Prekliate predmety v našich domoch

Svedectvo kňaza

Nebudeš mať iných bohov okrem mňa,
aby si sa im klaňal

… ALEBO PREKLIATE PREDMETY V NAŠICH DOMOCH
 
Len nedávno som svätil dom. Toto svätenie predchádzalo stretnutie s domácimi, ktorí prišli s prosbou o pomoc, radu, keďže sa v ich živote začali kopiť problémy, ktoré do toho času nepoznali – rôzne zdravotné problémy, depresívne stavy, čo všetko nakoniec vplývalo na celý ich ďalší život, prácu, podnikanie atď. Dohovorili sme sa na stretnutí, a keď som prišiel k nim, prvé čo som zbadal hneď nad vchodovými dverami boli tabličky s mantrami (zaklínania, texty pohanských „modlitieb“, hoc pekne dekoratívne upravené na koži, či na drevených zdobených tabličkách). „Vraj na zaháňanie duchov a negatívnej energie“. Pre neznalého ozdoba nad dverami, či balkóne…

Už po pár minútach v byte sme museli konštatovať, že bude potrebné urobiť „poriadnejšie upratovanie“, inak by bolo svätenie domu priam výsmechom Hospodu Bohu. Samozrejme, po vysvetlení domácim, čo všetko v byte majú, sami sa rozhodli tieto ohavnosti vyhodiť zo svojho bytu; … a nebolo toho málo – množstvo suvenírov, isto aj veľkej hodnoty, privezených z celého sveta. Žiaľ, všetky tieto predmety zobrazovali pohanské démonické božstvá, ktoré, či si to chceme priznať alebo nie, stále prinášajú prekliatie do života človeka a jeho blízkeho okolia. Až po tomto rozhodujúcom akte sme mohli pokračovať v posvätení bytu… Musím pripomenúť, že táto rodina bola prv praktizujúcou kresťanskou rodinou – chodili do chrámu, pristupovali k sviatostiam. Keď už spätne prehodnocovali svoj život, zistili, že ich prvé problémy, ktoré boli na počiatku ich ďalšej tŕnistej cesty, sa začali objavovať práve s „novými členmi ich domácnosti“ !!! Paradoxné bolo, že človek väčšinou v biede sa viac obracia na Boha, ale tu sa dial opak – oni sa postupne vzdaľovali od Cirkvi, modlitby, Eucharistie, a hoc celý čas tvrdili, že sú veriaci, svoje problémy už neriešili s Bohom, ale po rôznych zaklínačoch, babkách, všemožných terapeutoch, … a ich problémy sa len znásobili a ešte viac skomplikovali.
Po uvedomení si koreňa problému a následne ich radikálnom zrieknutí sa diabla a okultizmu, cez návrat do Kristovej náruče sa problémy začali riešiť, niektoré sa doslova v momente stratili. Spolu sme sa pomodlili, posvätili byt, obnovili si krstné sľuby… A problémy? Tak ako prišli, sprvu objavením sa zdravotných telesných i psychických problémov, cez problémy pracovné, rodinné, v takom istom poradí sa aj začali riešiť – stratili sa depresie, prišla radosť do života, začal sa zlepšovať celkový zdravotný stav, vrátila sa pohoda do rodiny, ktorá sa vrátila späť k svojej práci. Sláva Hospodu Bohu!

Čarodějnictví – veřejný nepřítel číslo jedna

Derek Prince

Pro označování různých forem satanské moci se obvykle používají tři základní pojmy: věštectví, kouzelnictví a čarodějnictví.

Věštectví je v podstatě vše, co se týká předpovídání budoucnosti. Věštba je vynášena na základě nadpřirozeného zjevení, na základě pohledu upřeného do křišťálové koule, na základě snů, čtením čar na dlani, a věštěním ze šálku, pomocí tarokových karet a mnoha dalších způso. Tomu všemu se říká věštectví.

Kouzelnictví je moc, která působí prostřednictvím předmětů, jejichž účinkem má nastat nějaká fyzická změna. Nejčastěji to bývají fetiše, přívěsky, amulety a náramky. V mnohých případech jsou lidé zotročováni mocí kouzelnictví, protože jim byl darován nějaký prsten nebo jakákoli jiná věc satanského původu. O tom, že předmět má tento původ, tito lidé vůbec neví.

Pro vysvětlení uvedu takovou zkušenost. Před několika lety v jednom hotelu v Mami sloužil můj přítel lidem s nestejně dlouhýma nohama. Moc Boží působila a nohy dorůstaly do stejné délky přesně tak, jak tomu bylo dnes dopoledne zde. Přišel tam tehdy dopředu nějaký mladý muž, který měl jednu nápadně kratší. Když ale bratr, který tam sloužil, jeho nohu uchopil, ta kratší nedorostla. Ani se nepohnula a tak se přišlo na to, že onen mladý muž má náramek kolem kotníku. Bratr mu řekl: “Odkud máš ten náramek? Jak jsi ho získal?“
„Dostal jsem ho od přítelkyně.“ Bratr se ptal dále: “Proč ho nosíš? Nepřipisuješ tomu náramku nějaké magické schopnosti?“
„Ne.“
„A ta tvá přítelkyně?“
„No, to nevím.“
„Myslíš, že by mohla vyhledávat nadpřirozenou pomoc jinde, než u Boha a tak být ve vzpouře?“
„To je možné.“
„Byl bys ochoten ten náramek odložit?“
Mladík ten náramek odložil a v tom okamžiku, bez další modlitby, ta noha dorostla.
Všimněte si, že ho satan svazoval nadpřirozenou mocí prostřednictvím tohoto předmětu.
Kouzelnictví také působí skrze hudbu a tanec. Existuje mnoho hudebních žánrů a druhů tance, které jsou potrubím satanského nadpřirozené moci. Rokenrol, rock a jim podobné hudební styly jsou vesměs inspirovány duchovními mocnostmi zla, které při této hudbě působí a vkládají do ní svou energii. Ti lidé, kteří jsou touto hudbou pohlceni, se těmto mocnostem otevírají. Už bylo vysvobozeno od démonů mnoho lidí, kteří se dostali do zajetí prostřednictvím rockové hudby.
Toto všechno je oblast kouzelnictví.
 

Búchanie s rakvou o zem – povera?

Ste šokovaní ? Zase niečo nové… nič nové, iba nepoznané.

Po našich dedinách sa pri pohreboch praktizujú rôzne druhy pohanských zvykov – chytanie mŕtveho za palec na nohe (vraj, aby sa dotyčný nebál mŕtvych), zakrývanie zrkadiel (zo strachu pred prízrakom ), trojnásobné búchanie s rakvou o veraje dverí ( aby mŕtvy už nikdy neprešiel prah- aby sa už nevrátil ), hádzanie peňazí do hrobu ( aby mal nebohý čím zaplatiť na poslednej ceste) a mnohé iné.
   
             Trebníky – zbierka liturgických predpisov – nepojednávajú o žiadnych takýchto zvykoch a predpisoch. Ako sa vlastne do nášho obradu dostali ? Je to pozostatok  pohanských zvykov, ktoré sa ústnym podávaním  z pokolenia na pokolenie bez vysvetlenia a násilím ( …„ak toto neurobíš, tak ťa bude mŕtvy chodiť strašiť …“) dostali do súčasnosti. Snahou  zlého ducha je narušiť poslušnosť a dôveru voči Bohu od počiatku a tým porušiť 1. Božie prikázanie. Čo na to katolícka cirkev? V katechizme katolíckej cirkvi v článku 2110 a 2111  je napísané:  1. Božie prikázanie zakazuje poveru a neúctu voči Bohu. Povera je vybočenie náboženského cítenia a úkonov, ktorým sa pripisuje magická dôležitosť, potrebným aj nepotrebným praktikám.

V Starom zákone v knihe Deutoronómium 18, 9 – 12 sa píše: 
„Boh hovorí: 9 Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! 10 Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, 11 zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. 12 Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí.“