Kategória: Manipulácia a spôsoby obrany

Zde je nastíněno několik hlavních bodů, jak lze rozeznat projevy autoritativní či totalitní moci. Je to uvedeno na exemplárním příkladu Adolfa Hitlera a jeho nacionálního socialismu.

V jeho případě se objevily tyto prvky všechny. Je dobré mít tyto body na paměti a pokud začne politická strana nebo vládnoucí režim aplikovat, byť jen některý z těchto bodů, je dobré být občansky na pozoru, dřív, než může být pozdě a z demokracie vznikne totalita. Ledacos, co se v dnešní politice děje může tuto neblahou minulost připomínat.

1. Neomylnost autority vůdce
Totalitní a autokratické režimy staví především na osobnosti silného vůdce, který by měl vše vyřešit za ostatní a převzít zodpovědnost za stát. Hitler po vzoru Mussoliniho fašistické strany v Itálii, jasně deklaroval svoje vůdcovství již v knize Mein Kampf z roku 1925, kde zřetelně vyslovil všechny svoje myšlenky, včetně likvidace Židů a vytvořil si v něm svůj dokonalý vůdcovský mýtus. Jeho nacionální vůdcovství mělo být neomylné a nezpochybnitelné, i kdyby se sám prohřešil proti původní ideologii, což se stávalo poměrně často. Vedení NSDAP toto rozhodnutí muselo jednohlasně akceptovat a podporovat. Ti, co se vzpříčili režimu byli zpravidla zbaveni funkce či odstraněni, i když šlo původně o spojence (viz velitel SA Röhm). Vůle vůdce byla nad veškerou pochybnost. V případě Hitlera šlo až o jakýsi náboženský kult národního hrdiny a spasitele, který měl vyvést německý vyvolený národ z krize. Obdobně fanaticky fungoval v Sovětském svazu kult osobnosti Lenina a především pak diktátora Stalina, směřující k určité formě politického náboženství. Totéž platilo i pro „zbožštění“ předsedy Mao Ce-tunga v komunistické Číně nebo u severokorejských diktátorů.
Analogické autoritářské choutky dnes můžeme pozorovat například u prezidentů Putina, Kim Čong-una, Si Ťhin-phinga či Erdogana. Určité indicie jsou patrné i u Orbána, ale a dalších.

Čo je psychická manipulácia?
Je to ovládanie ľudí bez ich vedomia, často na ich škodu.

Sekty používajú kontrolu myslenia, čiže manipuláciu ľudí pomocou psychologických techník (tie vznikli v rámci psychoterapie s cieľom pomôcť pacientom, avšak v sektách sa zneužívajú tak, že ľuďom škodia), aby verbovali a udržali členov v sekte. Ani jeden človek skutočne podrobený psychickej manipulácii si to nikdy neuvedomoval, ani tomu neveril. Tí, ktorí boli podrobení kontrole myslenia, zvyčajne vášnivo bránia svojho manipulátora vyhlasujúc, že on im jednoducho ukázal svetlo… Alebo ich zázračne premenil.
Charakteristickou črtou stretnutí, na ktorých dochádza k psychickej manipulácii ľudí, je, že sa konajú na miestach, kde sú účastníci izolovaní od vonkajšieho sveta bez možnosti odísť v ľubovoľnej chvíli domov. Program je zostavený tak, aby spôsobil fyzickú a psychickú únavu. Dosahuje sa to spravidla dlhými hodinami prednášok, počas ktorých účastníci nemajú možnosť relaxovať či premyslieť si to, čoho sú účastníkmi. V metódach „obracania na pravú vieru“ zohráva dôležitú úlohu zavedenie žargónu – nových termínov, ktoré majú význam len pre zasvätených a sú nezrozumiteľné pre tých „zvonku“.

Nadobudnutie kontroly nad mysľou človeka, čiže psychická manipulácia, prebieha v troch etapách:
> zníženie bdelosti – nervový systém prestáva riadne fungovať, človek čoraz ťažšie rozlišuje medzi fantáziou a skutočnosťou. Medzi techniky udržujúce dysfunkciu nervového systému patrí diéta založená najmä na zelenine a ovocí s vynechaním alebo vážnym obmedzením múčnych jedál, orechov, semien, mliečnych výrobkov, rýb a mäsa; ďalej bombardovanie intenzívnymi zážitkami, obmedzenie spánku, maximálne zorganizovanie dňa, aby neostal čas na relaxáciu a zamyslenie. V tejto etape nastupuje aj tzv. bombardovanie láskou – darčekmi, komplimentmi, pozornosťou. Takisto je dôležité udržovanie obetí v stave ustavičnej exaltácie, nadšenia, poskytovanie extrémne silných emocionálnych zážitkov;
> psychická dezorientácia, programové vnášanie nepokoja – keď sa bdelosť zníži, obeť je podrobená silnej indoktrinácii. V tejto etape je zasypaná prílevom nových informácií, odporúčanej literatúry, skupinových diskusií, rozhovorov s jednotlivými členmi skupiny. Často sa tu prelína ilúzia so skutočnosťou a človek je schopný ľahko prijímať zvrátenú logiku;
človek prestáva samostatne myslieť – používajú sa pritom techniky redukcie myslenia. Techniky zmenených stavov vedomia spočiatku prinášajú pokoj, pretože zamestnávajú myseľ niečím jednoduchým (napr. opakovaním mantry), na čo možno sústrediť pozornosť. Stále opakovanie mantry spôsobuje pocit excitácie a nakoniec halucinácie. Výsledkom zredukovaného myslenia je vzďaľovanie sa od všetkého a odvrátenie sa od všetkých okrem tých, ktorých označia manipulátori. Niekedy manipulátori ponechajú určitý priestor na relatívnu slobodu, napríklad dovolia pokračovať v štúdiu, v zamestnaní. Obrovské percento aktivity človeka sa však koncentruje na konanie v prospech sekty. Dôležité je uvedomiť si, že keď sa účastníkom navrhuje redukcia myslenia a techniky, ktoré to majú napomáhať, hovorí sa im, že tým konaním veľa získajú – napríklad nájdu osvietenie.

Na začiatok by som chcel povedať, že ľudia o tejto populárnej téme radi hovoria, nie však už tí, ktorí manipuláciu uplatňujú na iných. Tí sa prezradiť nechcú. Manipulácia je doménou tak mužov, ako aj žien. Často je vo vzťahoch chápaná ako normálny nástroj, akým si pri sebe udržať partnera. Veľmi veľa vzťahov funguje na princípe jedného dominantného a druhého submisívneho partnera. Treba však dať pozor, pretože aj dominantný manipulátor dokáže vytvoriť dojem, že on je vo vzťahu ten podriadený. V skutočnosti tým len sleduje svoje záujmy. Skrátka existuje toľko manipulatívnych techník, koľko existuje ľudí.

Môžu sa prvky manipulácie objaviť aj v bežných fungujúcich vzťahoch?

Je normálne, že aj partneri v bežnom vzťahu sa niekedy navzájom manipulujú. Keby sme tvrdili niečo iné, klamali by sme. Povedzme, že partner síce plače, ale zároveň zostane plakať trochu dlhšie, pretože vie, že tým dosiahne to, čo chce. Častým nástrojom manipulácie v manželstve je tiež sex. Na to sú väčšinou vnímavejší muži. V praxi to znamená, že žena odstaví muža od sexu a používa ho ako výmenný artikel. Teda umožní mužovi mať sex s ňou len vtedy, ak za to niečo urobí.

Existuje jasná hranica medzi tým, čo je ešte relatívne normálne správanie, keď si chceme vo vzťahu presadiť to svoje, a čo je už extrémne?
Je potrebné rozlíšiť medzi manipuláciou v relatívne zdravých vzťahoch a tou, ktorú realizuje partner s poruchou osobnosti. Takíto manipulátori si uvedomujú svoju manipuláciu, ale nie jej dosahy, pretože konajú ako psychopatické osobnosti. Je veľmi ťažké určiť, ktorá manipulácia je ešte zdravá a ktorá už nie. 

Ako fungujú manipulácie? Treba pochopiť základné vzorce. Schopný manipulátor vie „oblafnúť“ nielen plnú sálu dôchodcov, ale aj veľmi inteligentných ľudí.

Prekuknúť jeho manipulačné hry však vôbec nie je ľahké. O svojej skúsenosti hovorí napríklad istý majiteľ firmy: „Vlani mi zavolala moja poradkyňa a odporučila mi, aby som si aktualizoval svoju starú životnú poistku. Poznal som ju už predtým. Bola veľmi ochotná, hovorila presvedčivo, priniesla mi prepočty a vysvetlila, prečo je užitočné sa o svoju poistku starať.“ Poradkyňa sa počas podpisovania tlačiva pýtala na rodinu podnikateľa, zaujímala sa, ako sa darí jeho firme. Podnikateľovi v tej chvíli vôbec nedošlo, že vlastneodvádza pozornosť, aby sa nepozrel, čo podpisuje. „Až potom som zistil, že mi na podpis podstrčila úplne novú investičnú životnú poistku, aby inkasovala vysokú províziu,“ spomína majiteľ firmy.

Dôvody manévrovania
Ako sa takýmto manipuláciám vzoprieť? „Jednoducho. Tak, že pochopíte základné vzorce, ako to funguje. Potom sa dokážete brániť, pretože pochopíte, že s vami chce niekto manipulovať,“ vysvetľuje známy marketingový expert Ivo Toman. K manipuláciám sa podľa neho uchyľujú ľudia z dvoch dôvodov: „Jednak preto, aby sa cítili lepšie, pretože chcú získať vo svojom okolí lepšiu pozíciu. Druhým dôvodom je snaha na tom zarobiť.“ Pri analýzach, ako vedia manipulátori zariadiť, aby zarobili, dospel Toman k niekoľkým základným vzorcom ich správania.

Vzorec prvý – lepšie sa manipuluje unavený človek

Schopný manipulátor situáciu dokáže zariadiť tak, aby ste nepremýšľali a prestali byť obozretným. Kalkuluje s tým, že vás ľahšie zmanipuluje, ak ste unavený. Stavia na to, že unavený človek sa nedokáže poriadne sústrediť. Paradoxné pritom je, že čím ste bystrejší, tým ste v určitom smere aj zraniteľnejší. Aby manipulátori otupili vašu obozretnosť, siahajú po najrôznejších taktikách. Dohodnú si s vami napríklad schôdzku na dobu, keď už predpokladajú vašu únavu. Zavalia vás množstvom informácií, ktoré si cielene pripravia. Texty či prepočty si nachystajú tak, aby bolo písmo rozostreté a horšie čitateľné.
 

Značná část manipulátorů využívá masky okouzlujícího člověka za účelem vzbudit v ostatních sympatie a navázat co nejrychleji přátelské vztahy.

Jsou usměvaví, pozorní a přívětiví, uchylují se k lichotkám a poklonám. Je-li takový manipulátor v pozici klienta, snaží se dobře zapůsobit a vytvořit přátelské ovzduší, aby mohl žádat o drobné laskavosti a výhody, často pod záminkou pomoci druhým. Jestliže se však jeho požadavky stupňují nebo se stanou nepřijatelnými a je pracovníkem odmítnut, mění se ze sympatického člověka v jízlivého kritika. Manipulátor často dává najevo pohrdání těmi, kdo nemají stejné vědomosti jako on, podivuje se nad neznalostí ostatních, chová se autoritativně a nepříjemně. Jako klient se často domáhá jednání s osobou na vyšší úrovni, s nadřízeným. Ptá se na věk, vzdělání, délku praxe, aby mohl zpochybnit odbornost pracovníka, chová se povýšeně, chybí mu zdvořilost a etické cítění.
I když pracovník manipulátora rozezná, nemůže s ním přerušit kontakt či přestat komunikovat. Může ale dát najevo, že jeho taktiku odhalil, nenechat se jí ovlivnit a udržet si zdravý odstup.

Manipulátoři s oblibou používají paradoxní komunikaci, tzv. „dvojitou vazbu“ (double bind). Jedná se o vzájemně se vylučující požadavky: pokud vyhovíme jednomu, nemůžeme splnit druhý. Manipulátor se často uchyluje k omluvám, které zvyšují jeho hodnotu, nebo k záminkám, kterými se staví do pozice oběti. Typické je pro něj také přisvojování si cizích zásluh a přenášení zodpovědnosti na ostatní; nesděluje své názory, a tím se vyhýbá účasti na rozhodování. Nevyvíjí-li se situace podle jeho přání, používá manipulující klient často věty „S vámi se nedá mluvit“ nebo „O  tom se s vámi nebudu bavit“  a tím zdůrazňuje neschopnost či nekompetentnost pracovníka. Své názory sděluje jako obecně platné pravdy, svými argumenty odvádí od podstaty věci, zamlžuje, vyslovuje neúplné věty nebo myšlenky, aby přivedl protistranu k odlišné interpretaci. Často používá neurčitá, mnohoznačná slova, neznámé zkratky a nepochopitelné výrazy, jeho žádosti jsou spíše vynucováním. Neschopnost jasně a normálně komunikovat s ostatními lidmi je nejtypičtější vlastností manipulátora.