Psychotronika, proutkaření, jasnovidectvi, magie

Martin Ševčík

Jak dostal nové zkušenosti s názvem proutkaření, psychotronika, jasnovidectví, magie.

p. Martin Ševčík

Osobní VIDEO zkušenosti životní příběh. další naleznete zde: http://www.7den.cz/category/esoterika…​ – Martin Ševčík – bývalý proutkař – Je magie a nadpřirozeno esoterika pro člověka a okolí prospěšná? Zpověď člověka o magii. – Slavomír Primák – bývalý věšteč, čaroděj – Zpověď a podobná zkušenost, výklad karet, astrologie, nebezpečí a osobní příběh VideoSlide: http://www.7den.cz/esoterika-ve-spara…

Návrat k Bohu z nástrah ezoteriky a okultizmu

Narodila som sa na západnom Slovensku ako druhá v poradí z piatich deti.
Mama nás brávala do kostola, ale pamätám si, že som tam nechodila rada, lebo to dlho trvalo. Boleli ma nohy, keď sme museli stáť a nesmeli sa ani pohnúť. Ani moja staršia sestra tam nechodila rada a raz, keď bola Veľká noc a modlili sme sa pri Ježišovom hrobe, povedali nám, aby sme pobozkali jeho rany. Sestra radikálne odmietla a povedala, že nechce ochorieť a ja som po nej opakovala ako papagáj.

Keď som mala asi 3 roky, dostala som v kostole prvý záchvat migrény. Prestala som vidieť a museli ma z kostola vyniesť. Vonku mi „prepľúvali“ oči, lebo niektoré ženy verili, že som „urieknutá.“ Boli to veľmi zlé, pohanské, okultistické zvyky, a tak som sa nevinne, už vo veku 3 rokov dostala do osídiel ezoteriky – teda na pôdu zlého. Záchvaty migrény pokračovali. Keď som bola svedkom častých, nočných rodičovských hádok, vystrašená otcovými zlostnými rečami, keď mama vyhlásila, že sa hodí pod auto – ohlásila sa migréna, pri ktorej som prestala na nejaký čas vidieť. Postupne sa moje srdce zatvorilo, zatvrdlo. Cítila som sa opustená, nemilovaná, sama.
Prvé sv. prijímanie a birmovku som ešte musela absolvovať, ale potom sa všetko skončilo. Nemala som v srdci nič, čo by ma ťahalo do kostola.
Odišla som študovať ďaleko od mojich rodičov, len aby som mala pokoj. V týchto študentských rokoch som sa cítila voľná, slobodná. Stal sa zo mňa rebel. Spoznala som veľa chlapcov, mala viacero známostí, chodila kade-tade, nikoho som však nemilovala, len som ich využívala a robila si s každým chlapcom, čo som chcela.

Nebezpečný okultizmus ! Bol som učeníkom okultného majstra. A skončil som na psychiatrii

Videl som, ako dokáže okultizmus liečiť a uzdravovať, akú má moc a kam to celé vedie. Rozhovor so Štefanom Esztergályosom.

Ako ste sa dostali k ezoterike a okultizmu?

Každý človek túži byť v niečom výnimočný. V deviatich rokoch som stratil otca a mama zostala sama s tromi školopovinnými deťmi, čo nebolo jednoduché pre ňu ani pre nás. Odvtedy som vo svojom živote prežíval veľkú frustráciu a zároveň hnev voči Bohu, že otec musel takto zomrieť. To spôsobilo, že som mal neskôr problém s autoritami a pomerne ťažko som sa pretĺkal životom. Veľa z nich ma nejakým spôsobom skúšalo zlomiť a potom boli aj také autority, ktoré ma mali rady, videli vo mne určitú výnimočnosť a vedeli ma v nej povzbudiť. S nimi som vedel spolupracovať. Jednoducho som hľadal svoju jedinečnosť. To bol kľúčový faktor v tom, že som sa neskôr v živote niečím takým zapodieval.

Kedy sa začalo vaše praktizovanie ezoteriky a okultu?

Vždy ma priťahovali nadprirodzené veci. Začalo sa to tým, že cez kamaráta som sa stretol s jedným známym, ktorého sme volali „majster” (úsmev). Bol to chalan, ktorý bol budhista, cvičil kung-fu a tai-či. Hovorili sme spolu o téme budhizmus verzus kresťanstvo a on ma veľmi ľahko presvedčil, že budhizmus je to pravé a kresťanstvo je trošku mimo. To svedčilo o tom, že som nemal správne znalosti, nepoznal som biblického Boha a nečítal som Písmo. A dovtedy som ešte nezažil obrátenie. Nemal som to v srdci, len nejakým spôsobom v rozume. Takže tento chlapík nemal až takú ťažkú prácu, aby ma ovplyvnil.

Okultné uzdravenia

Všetci, ktorí sa venujú rôznym formám okultizmu, sa dobrovoľne odovzdávajú do otroctva zlých duchov.
Zvlášť nebezpečné je využívanie služieb najrôznejších bioterapeutov, liečiteľov a akýchkoľvek paranormálnych spôsobov liečby.

Prečo je to tak?
Rôzne techniky východných cvičení a meditácií vyvolávajú zväčšenie energie kundalini, čo spôsobuje, že v človeku sa otvárajú tzv. čakry. Prispieva to k nadviazaniu kontaktu s energiami, ktoré majú zlý pôvod.

Prostredníctvom čakier, ktoré sú energetickými centrami, sa človek odovzdáva pod vládu zlej duchovnej sily, ktorú môže používať aj pri najrôznejších okultných praktikách.
 
P. Jacques M. Verlinde, narodený v Belgicku, ako sedemnásťročný odmietol Krista a celú katolícku náboženskú prax. Po ukončení štúdia a po získaní doktorátu z jadrovej chémie vycestoval do Indie. Žil tam štyri roky a v hinduistických ašramoch vo dne i v noci praktizoval rôzne meditačné techniky, cvičil jogu, odriekal mantru – a to všetko preto, aby sa otvoril a mohol okúsiť Boha. Nenašiel však to, čo hľadal. P. Verlinde si takto spomína na svoju neobyčajnú skúsenosť počas pobytu v Indii: „Počas dlhých meditácií sa mi mnohokrát stalo, že vo chvíli vychádzania z tohto zvláštneho stavu som vnútorne videl takýto obraz: tvár krásnej ženy, ktorá bola veľmi smutná a zároveň na mňa hľadela s veľkou nehou. Vždy ma to veľmi prekvapilo a pýtal som sa jej: ,Kto si?‘ Vždy, keď som kládol túto otázku, po jej tvári stekali slzy a mizla. Keď som sa po svojom obrátení zamýšľal nad týmto zážitkom, vnútorne som cítil, že to bola Panna Mária, ktorá sa mi snažila dať znamenie. Znamenie trpiacej matky, ktorá vidí, ako sa jej dieťa stráca, odchádza, ale ona rešpektuje jeho slobodu, môže mu darovať iba svoje slzy. Keď som už ako kňaz po prvýkrát v roku 1995 pricestoval do Poľska, navštívil som pútnický kostol Panny Márie v Čenstochovej. Ako veľmi ma prekvapilo, keď som počas slávenia svätej omše priamo pred ikonou Panny Márie náhle spoznal tvár ženy, ktorá ku mne prichádzala v Indii, aby sa so mnou stretla“ (J. M. Verlinde: Boh ma vytrhol z temnoty, str. 6).