Chvála a uctievanie

Čo to vlastne tie chvály sú? Čo je tento moderný, zvláštny trend, po ktorom ešte pred niekoľkými rokmi nebolo na Slovensku „ani chýru ani slychu“?

Chvála je spôsob modlitby, kde sme s Bohom tak úzko spätý, a tak blízko pri ňom, že sa stáva modlitbou, ktorá už nie je na ľudských pravidlách, ale na Božích. V Biblii sa často píše o „poznaní“. Poznanie znamená veľmi intímny vzťah. „Adam poznal Evu a bum, bolo z toho potomstvo.“ Božie Slovo nás vyzýva: „Máme poznať Boha tak, ako Boh pozná nás.“ Doslova hovorí, aby sme boli v intímnom vzťahu s Bohom, tak ako boli spolu Adam a Eva. Chvála patrí presne do tejto roviny intimity, do tejto hlbiny, ktorú je veľmi ťažké ľudskou rečou opísať. Je ťažké o chvále hovoriť, ak do nej nevojdeme.


Chvála je typom modlitby, počas ktorej je náš duchovný zrak silne upretý na Boha. Klasická osobná modlitba je veľmi, veľmi dôležitá. Môže nám však počas nej hroziť jedno nebezpečenstvo, ktoré je spôsobené našou vlastnou nedokonalosťou. Počas modlitby môžeme duchovný zrak uprieť tak intenzívne do nášho vnútra, že nás prevalcujú naše vlastné problémy, slabosti a hriechy. Výsledkom toho môžu byť trápenia a depresie.

Pri chvále patrí naša pozornosť v prvom rade Bohu. Celá naša myseľ a celá naša duša je ním naplnená. On je tým, ktorý sa dokáže vysporiadať s našimi nedokonalosťami, slabosťami, hriechmi. On je tým, ktorý rieši naše problémy. Nedokážeme to my našimi silami, ale On prostredníctvom svojej moci.

O chválach máme i knihu. Sú to Žalmy. Autorom väčšiny z nich je kráľ Dávid, ktorý v nich často hovorí, aký Boh je, a čo preňho chvála znamená. Keď chválime Boha, vyslovujeme slová o tom, aký je môj Boh. To by mohla byť definícia chvály. Slová chvály pochádzajú z Biblie, ktorá nám hovorí o tom, aký Boh je. Ak si denne čítame Bibliu, stále v nej nachádzame množstvo vecí, ktorými môžeme Boha chváliť.

Počas chvály sa začne niečo diať. Dávid hovorí v Ž 22,4: „Boh tróni na chvále svojho ľudu.“ Vo chvíli, keď začnem chváliť, vytváram Bohu v mojom srdci trón, na ktorom je prítomný ako vládca môjho života. Takže keď chválim, Boh je v mojom srdci. Toto nezávisí od našich pocitov. Naše pocity môžu byť úplne odlišné. Neplatí pravidlo, že vždy sa cítime super, keď sme na chválach. Občas chvály nemusia prispieť k zlepšeniu nálady. Boh totiž nechce, aby naša viera stála na pocitoch. Naša viera má stáť na Božom Slove. Boh vyriekol slová: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh povedal: „Buď obloha!“ a bola obloha. Potom Boh povedal: „Ukáž sa súš!“ a stalo sa tak. Riekol: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe“ a boli hviezdy… (Gn 1,3n). Takúto veľkú moc majú Božie slová. Ak my vyslovujeme tieto slová, slová chvály, v duchovnej oblasti sa dejú veľké veci. Sú to veci, ktoré teraz nevidíme, no raz sa v nich budeme kochať. V Biblii stojí: „Teraz vidíme ako v zrkadle, raz uvidíme tvárou v tvár.“ Raz sa dozvieme, čo všetko sa presne dialo, keď sme chválili Boha.

Modlitba chvály – životný štýl

Boha je potrebné chváliť aj mimo zhromaždenia. Chvála by sa mala stať naším životným štýlom. Neznamená to neustále opakovať: „Chválim ťa, Pane! Chválim ťa, Pane! Chválim ťa, Pane!…“ Znamená to, že by sme mali žiť na chválu Boha, prežívať s Ním náš každodenný život. Svojím životom hovoríme, či Boha milujeme alebo nie. Kamkoľvek ideme, mali by sme ísť s Ním a žiť ako Jeho veľvyslanec na tejto zemi.

Chvála by nemala byť iba jeden krát do týždňa alebo raz denne. Je nemožné prežiť týždeň bez Boha, a potom prísť na chvály a chcieť, aby ma On okamžite naplnil svojím Duchom a konal vo mne veľké veci. V takom prípade nemôžem Bohu úprimne spievať v zhromaždení piesne o tom, že ho milujem, a že je Pánom môjho života. On videl posledných 7 krát 24 hodín, či bol skutočne na prvom mieste v mojom živote alebo nie.

Spomenuli sme tu dva rozdielne postoje, ktoré môžu mať ľudia, prichádzajúci na chvály. Duchovné dôsledky týchto dvoch prístupov môžeme vidieť na dvoch veľkých postavách Starého zákona

Biblia hovorí o Šaulovi – prvom izraelskom kráľovi, ktorý počas chvál upadol do prorockého vytrženia. (1.Sam 10,5-6) Šaul na chvály chodieval, no nebol tam stále. V Božej prítomnosti nezotrval. Svoj život postupne prestal žiť na chválu Boha. Obrátil sa mu chrbtom, prestal plniť Jeho príkazy, a tak ho Boh nahradil Dávidom. Šaul stratil svoju moc a Boh ho napokon zahubil pre hriechy, ktoré vykonal.

Dávid, ten žil v chvále neustále. Bolo mu úplne jedno, čo si o ňom ľudia myslia. Pre neho existoval len jeho Boh. Neskôr to, podobne ako Šaul, poriadne pokazil. Zaľúbil sa do dievčiny, do ktorej sa vôbec nemal zaľúbiť. Bol na mieste, na ktorom vôbec nemal byť. Izrael bojoval proti Amončanom, no Dávid zostal doma. Prechádzal sa po paláci, užíval si oddych, pozeral von oknom, zbadal Betsabe, nechal si ju priviesť, zhrešil s ňou a čakali spolu dieťa. Tieklo mu do topánok, a keď už nenašiel iné riešenie, postavil jej manžela v boji do prvej línie a nechal ho zabiť. (2.Sam 11)

Tento veľký Boží muž, ktorého nám dáva Biblia často za príklad, to poriadne pobabral. Na rozdiel od Šaula však okamžite utekal tam, kam bol zvyknutý chodiť – do Božej prítomnosti, kde prosil Pána: „Čokoľvek spravíš, potrestaj ma, len mi neber svojho Svätého Ducha,“ a Boh sa nad ním nakoniec zmiloval.

Braňo Letko

Sedem biblických skutočností o chvále

Pred Bohom stojíme ako Božie deti a chválou uznávame Božiu veľkosť. V žalme 48,2-3 sa píše: „Veľký je Pán a hoden každej chvály v meste nášho Boha. Je to svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť.“ Nikdy nemôžeme vyčerpať moc a možnosti chvály – čím viac Boha chválime, tým viac uznávame Jeho veľkosť.

Čo teda môžeme nájsť v Svätom písme o chválach?
1. Ž 22,4 (A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela.) – Keď chválim Boha, ponúkam mu trón zo svojej chvály, nech zaujme svoje miesto ako Kráľ. Moja chvála Ho priam núti prísť a byť prítomný na tróne.
2. Ž 106,47 (Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždí nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť.) – Chvála prináša ľudu úplné víťazstvo. Keď Boha chválime, triumfujeme, neprosíme o víťazstvo, oslavujeme skutočnosť, že už zvíťazil. Pavol v 2Kor 2,14 píše: “ Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi …“.
3. Ž 30,12-13 (Môj nárek si obrátil na tanec, roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal, aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.) – Keď nás Boh vyslobodí zo zármutku, má to určitý cieľ, aby mu naša sláva vzdávala chválu. Naša sláva – t.j. naša duša a naše ústa.
4. Iz 61,3 (aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha. I budú sa volať Duby spravodlivosti, Štep Pána na ozdobu.) – Pokiaľ nechcete byť v depresiách a nechcete, aby vám satan prichádzal so svojimi neblahými predtuchami a zlými myšlienkami, oblečte si odev chvály, potom sa k vám ani nepriblíži. Diabol totiž nenávidí, ak chválime Ježiša.
5. Hebr 13,15-16 (Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.) – Chvála je obeta . Niečo nás to bude stáť, nie je to vždy ľahké, najdôležitejšie je chváliť Pána práve vtedy, keď do toho máme najmenšiu chuť. Práve vtedy je pre Boha najcennejšia, keď nás to veľa stojí, keď sa nám zdá, že všetko je proti nám; treba ísť vo viere.
6. Ž 8,2-3 (Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma, aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, a nemal by som záchrancu.) – Chvála je duchovnou zbraňou. Dokonalá chvála Božieho ľudu – tejto nič neodolá; žalmista uvádza príklad: dojčence a nemluvňatá – najslabšie a najzraniteľnejšie stvorenia. Dokonca oni sa stávajú nástrojom Božej moci, keď chvália , a tak umlčujú nepriateľa. Keď chválime, Boh umlčuje diabla. Môžeme sa spýtať Boha: „Prečo neumlčíš diabla Ty sám?“ A Boh odpovedá: „Pretože som vám dal zbraň, ktorou to máte robiť vy!“.
7. Ž 50,23 (Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu) – Chvála pripravuje cestu pre Boží nadprirodzený zásah.

Kto má chváliť Boha? V žalme 148 je zoznam 29 rôznych typov ľudí a stvorenia, ktorí majú chváliť Boha. Ž150 – „…všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.“ Z toho nie je nikto vynechaný. Je iba jedna skupina ľudí, ktorí Boha nechvália – mŕtvi. Ž 115,17 – „Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu …“ Takže pokiaľ nechválime Boha, iste si vieme zistiť svoju diagnózu.
Kedy by sme mali Boha chváliť? Každý deň, naveky a navždy, vo všetkých chvíľach a neustále.
Ako by sme mali chváliť Boha? Celým srdcom – Ž 111 ; so zdvihnutými rukami a radostnými piesňami – Ž 63,5-6; hudobnými nástrojmi a tancom – Ž 154.
Ak je nám ťažké chváliť Boha, skúsme čítať žalmy(žalmy – hebr. preklad „chvály“)

Zdroj:

https://www.mojakomunita.sk/web/farnost-nitrianske-pravno/co-su-to-chvaly

Comments are closed.