Narcistická porucha osobnosti

Špecifické kritériá pre diagnózu narcistickej poruchy osobnosti nie sú v systéme MKCH-10 uvedené a táto porucha spadá pod kategóriu F60.8 – Iné nešpecifické poruchy. Uvádzame preto špecifické kritériá podľa Diagnostického a štatistického manuálu DSM-IV, ktorý vytvorila Americká psychiatrická asociácia, ale používa sa aj vo svete pri mnohých výskumných štúdiách.

Pre človeka s narcistickou poruchou osobnosti je podľa DSM-IV typický:

Pretrvávajúci pocit grandiozity (vo fantázii či správaní), potreba obdivu a nedostatok empatie, ktoré zvyčajne začínajú v ranej dospelosti a prejavujú sa v najrôznejších súvislostiach, tak ako je určené nasledujúcimi (piatimi či viac) príznakmi:

  • (1) velikášsky pocit vlastnej dôležitosti (preháňanie úspechu a talentu, očakávanie uznania vlastnej nadradenosti bez zodpovedajúcich úspechov),
  • (2) opájanie sa fantáziami o vlastnej úspešnosti, moci, brilantnosti, kráse či ideálnej láske,
  • (3) viera vo vlastnú jedinečnosť a zvláštnosť a v to, že môže byť pochopený výhradne výnimočnými ľuďmi, poprípade, že sa môže stretávať len s jedinečnými či vysokopostavenými ľuďmi alebo inštitúciami,
  • (4) potreba nadmerného obdivu,
  • (5) pocit oprávnenia, prehnané požiadavky a očakávania prednostného zaobchádzania či automatického súhlasu s vlastnými požiadavkami,
  • (6) zneužívanie druhých k vlastnému prospechu,
  • (7) nedostatok empatie, t.j. neochota alebo neschopnosť rozpoznať a vžiť sa do pocitov a potrieb druhých,
  • (8) arogantné, povýšené a domýšľavé postoje či správanie.

Príklad:

Študent vysokej školy sa opakovane dostáva do konfliktov s vyučujúcimi i spolužiakmi. Kvôli nesplneniu podmienok a opakovaniu skúšok študuje školu už o dva roky dlhšie. Jadrom konfliktov medzi ním a okolím je jeho neúctivé a slovne agresívne správanie či urážanie ostatných, keďže má často pocit, že ho dostatočne neoceňujú, nevážia si ho a celkovo ho nechápu. K druhým má tendenciu pristupovať s nadradenosťou, v škole často vystupuje s rôznymi seminárnymi prácami na netradičné či kontroverzné témy, ktoré ale často nestihne dokončiť či odovzdať.

Píše rôznym významným zahraničným odborníkom v oblastiach, ktoré ho práve zaujímajú, a svojou korešpondenciou následne obhajuje svoje postoje a presvedčenia, alebo ich používa ako dôkazy vlastnej jedinečnosti. Svojim spolužiakom otvorene dáva najavo svoju celkovú „prevahu“. To u nich vedie k odmietaniu, alebo zosmiešňovaniu, čo znáša veľmi ťažko. Spolužiaci sú presvedčení, že je inteligentný, ale jeho správanie ich odpudzuje a považujú ho za „detinské“ a nezrelé. Má veľké plány, že keď skončí školu bude sa venovať ním rozpracovanému projektu, ktorý významne ovplyvní nielen vedeckú oblasť, ktorú študoval. Začal študovať aj ďalšiu školu, ale po prvom semestri ju zanechal.

Vyrastal vo veľmi konfliktnej rodine. Rodičia sa rozviedli, keď bol malý a v rôznych časových obdobiach si ho navzájom „prehadzovali“. Matka ho rozmaznávala a opakovane vyjadrovala rôzne očakávania, kým všetkým by sa mohol stať. On sám odmalička sníval, že keď bude veľký, stane sa slávnym a ostatní ho budú obdivovať. V súčasnosti cíti veľkú frustráciu z neuznania jeho osoby a jeho vízií, na čo okrem kritiky a agresie voči okoliu niekedy reaguje depresívne a nadmerne užíva alkohol.

Comments are closed.