Vzbura = čarovanie

„Veď vzbura je hriechom ako čarodejníctvo…“ (1Sam 15,23)

Tento výrok je pomerne známy a odznel z úst proroka Samuela smerom ku kráľovi Saulovi po tom, čo nedbanlivo vykonal Boží príkaz vyhladiť Amalecha. Je to výrok veľmi silný. Vieme, že čarovanie je ťažký – smrteľný hriech a v našich predstavách je spojené s kúzlením a magickými praktikami, rituálmi, ktorých súčasťou sú obete (aj ľudské), ktorými sa čarodejníci a čarodejnice snažia dosiahnuť rôzne ciele (zvyčajne zlé, nekalé) za pomoci nadprirodzených, temných a zlých síl, ako sú démoni a padlí anjeli. Bosoráctvo je staré ako ľudstvo samo. Ľudstvo sa vždy snažilo získať od „bohov“ ochranu alebo podporu, pričom najžiadanejšia bola dobrá úroda, víťazstvo vo vojne, ochrana pred prírodnými katastrofami alebo plodnosť. Biblia spomína mágov a ich vplyv na rôznych miestach; za všetkých môžeme spomenúť čarodejníkov v Egypte u faraóna, Šimona v Samárii alebo Barjezusa, ktorý pôsobil u prokonzula Sergia Pavla. A teraz si predstavte, že Samuel dáva vzburu a tieto odsúdeniahodné praktiky na jednu úroveň.

Pokračuj v čítaní

Witchcraft – Čarovanie

Niekto povedal, že čarovanie je verejný nepriateľ č. 1. Ak pochopíme, čo vlastne čarovanie je, aké sú jeho praktiky a dopad na ľudské životy, zaiste s týmto výrokom budeme súhlasiť. Výsledky sú totiž devastujúce. Pre toho, kto pod čarovaním je, ale aj pre toho, kto sa ho dopúšťa, a to už či vedome, alebo nevedome.

Pre pochopenie čarovania je dôležité zaoberať sa dvomi pojmami a to sú: VÔĽA a MOC

Začnime vôľou. Dali by sa tu spomenúť slová ako chcenie, prianie, túžba, cieľ alebo potreba niečo dosiahnuť. Z Biblie vieme, že aj Boh má svoju vôľu. Má cieľ, želanie pre svoje stvorenie a tento chce aj dosiahnuť. Základnou kvalitou Božej vôle je, že je dobrá, lebo Boh je dobrý. Keď Boh presadzuje svoju vôľu, znamená to, že je dobrá pre všetkých. Boh nechce nikomu ublížiť, poškodiť ho, alebo ho ukrátiť na úkor niekoho druhého. Božia vôľa pre každého je absolútne šťastie. S človekom je to inak. Ľudský jedinec ako potomok Adama je deformovaná egoistická bytosť, a preto jeho vôľa nie vždy má za cieľ požehnanie pre všetkých. Čím je človek zranenejší, čím jeho ego bolo v minulosti viacej pošliapané, tým menej praje ostatným, aby sa mali dobre. Tento jav človek lepšie pochopí, ak si spomenie na obdobia svojho života, kedy bol ozaj šťastný. Ak je človek šťastne zaľúbený, ak zažil niečo príjemné, alebo dosiahol mimoriadny úspech, alebo sa mu dostalo uznania (zdarne zložené skúšky v škole, víťazstvo v športe, povýšenie v robote, finančné požehnanie, alebo už spomenuté zamilovanie), vtedy vie človek byť aj akosi veľkorysejší, lepšie praje ostatným a niekedy sa čuduje, aká ušľachtilá bytosť sa v ňom nachádza. Väčšinou to s človekom ale tak nie je. Od detstva sa naučil presadzovať svoju vôľu, bez ohľadu na ostatných. Chápe tak svet. Myslí si, že to je normálne a spravodlivé.

Pokračuj v čítaní

Achab, infantilizmus a pacifizmus

Krátko o Jezabel

Keď hovoríme o Jezabel, musíme rozlišovať tri základné pojmy. Po prvé, je to konkrétna historická osoba – kráľovná Jezabel, po druhé, hovoríme o duchu Jezabel, čo je padlý anjel, ktorý sa usiluje mariť Božie ciele a samozrejme, Jezabel má aj svojich zástancov na zemi – konkrétnych ľudí, jednotlivcov, a tiež organizácie.

Historická postava kráľovnej Jezabel bola dcérou sidonského kráľa Etbála, ktorý bol služobníkom falošného boha Bála. Na trón sa dostala sobášom s bezbožným Achabom. „A stalo sa, ako keby mu to bolo bývalo ešte málo chodiť v hriechoch Jeroboáma, syna Nebátovho, že si vzal za ženu Jezabel, dcéru Etbála, sidonského kráľa, a odíduc slúžil Bálovi a klaňal sa mu.“ (1Kr 16:31) Pre Izraelcov nastali ťažké časy. Z krajiny odišlo požehnanie, nastal hlad a bieda. Jezabel sa otvorene postavila proti zástupcom živého Boha na zemi a vraždila prorokov, ktorí od Samuela boli nositeľmi najväčšej Božej autority. Týchto prorokov nahradila prorokmi Bálovými. Ďalej zaviedla v krajine modloslužbu. Ako vieme, Boh vzbudil v tejto situácii mimoriadne pomazaného proroka Eliáša, Božieho muža a medzi Jezabel a Eliášom prebiehal po celú dobu boj. Jehu vystihuje charakteristické pôsobenie Jezabel dvomi slovami a to sú čarodejníctvo a smilstvo. „A stalo sa, keď uvidel Jorám Jehu-va, že povedal: Či pokoj, Jehu? A on odpovedal: Čo jaký pokoj, dokiaľ sa páchajú smilstvá Jezábeli, tvojej matere a jej čarodejstvá tak mnohé?“ (2Kr 9:22) Z oblasti čarovania je špecialitou Jezabel druh čarovania, ktorý nazývame manipulácia.

Pokračuj v čítaní

Odkaz sedmi sborům – Thyatiry

Vnitrozemské Thyatiry ležely v provincii severní starověké Lýdie na křižovatce důležitých dopravních cest mezi vnitrozemím a pobřežím, na hlavní cestě mezi Pergamonem a Sardami, která pokračovala dále do Filadelfie a Laodicei, ve vzdálenosti asi 80 km od Středozemního moře. Archeologické nálezy potvrzují dávné osídlení na území Chetitů; kolem roku 500 př. n. l. se zde usazují Peršané.

M ěsto se původně nazývalo Pelopia, ale kolem roku 290 př. n. l. bylo přejmenováno na Thyatiry a stalo se součástí Pergamského království. Tehdy makedonský důstojník Alexandra Velikého a zakladatel Seleukovské říše, Seleukos I. Níkátór, zde ubytoval makedonské vojáky a město rozšířil. Pověst vypráví, že v době, kdy projektoval rozšíření města, dostal zprávu o narození své dcery, a proto město pojmenoval Thyatiry, což vychází z řeckého názvu pro dceru – thugatér.

Pokračuj v čítaní

Ešte o Jezabel

Vyučovanie o Jezabel nie je nové a, popravde povedané, bez dobrého vyučovania na túto tému by zbory nemohli napredovať a rozvíjať sa. V 90. rokoch sa na túto tému hovorilo veľa, niekedy správne, na požehnanie a budovanie, niekedy sa však vyučovanie o duchu Jezabel úplne prekrútilo a často sa zneužívalo. Pripomeňme si, čo o tejto téme vieme.

Jezabel bola konkrétna historická postava – manželka kráľa Achaba, ktorá bola dcérou sidonského modloslužobného kráľa Etbála. Neslávne vošla do dejín tým, že uctievaním falošného boha Bála zamorila Izrael, pravého Boha Izraela neuctievala, vraždila Pánových prorokov a najvýznamnejšieho z nich – Eliáša – celý život prenasledovala a chcela ho zabiť. Meno Jezabel sa prekvapivo objavuje aj v Zjavení Jána, keď Pán Ježiš hovorí posolstvá, usmernenia a povzbudenia smerom k novozákonným zborom. Z toho môžeme usúdiť, že Jezabel je duch, princíp, ktorý sa pokúša aj teraz nenápadne vniknúť do súčasnej cirkvi, robiť tu problémy, zbory rozkladať a ničiť. Povedzme si, ako to robí, a hlavne, ako sa pred tým brániť.

Pokračuj v čítaní