1.Jezabel a Achab v Biblií

Spojenectvo Izraela s modlárstvom

Biblický príbeh o Achabovi a jeho žene Jezabel  prinieslo židovskému národu také hanebné a násilnícke skutky, že v biblických dejinách sa im sotvačo vyrovná.

„Nebolo veru takého, ako bol Achab, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Jezabel(1 Kráľ 21,25).

Deštrukčné kraľovanie Achaba a Jezabel je popísané v 1. knihe Kráľov

31 Nestačilo mu, že kráčal v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála. Potom šiel a slúžil Bálovi a klaňal sa mu. 32 Postavil aj oltár Bálovi v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. 33 A ešte Achab postavil Ašeru. Achab teda svojimi činmi popudzoval Pána, Izraelovho Boha, viac ako všetci izraelskí králi, ktorí boli pred ním. (1 Kr 16:31).

  • Počas prosperujúceho obdobia panovania Omri nad Izraelom, pre spojenectvo  so Sidonom navrhovali  svadbu  Omriho syna Achaba a Jezabel, princeznej Sidonu. Sidon bol považovaný za mesto,  vyznačované sa bezbožnými neresťami.
  • V knihe Genezis 10  sa píše, ako sa Kaánanci rozptýlili do ich susedných miest (v línií Noe – Cham- Kanáan – 19 územie Kanaánčanov siahalo od Sidonu smerom ku Gerare až po Gazu a smerom k Sodome a Gomore, Adame a Seboim až po Lesu.“).  Všetci mali podobné náboženské kulty.
  • Kniha Sudcov 18:7 opisuje „…A videli tam ľudí, ktorí bývali podľa spôsobu Sidončanov bezstarostne…“ 
  • Jezabel bola dcéra kráľa Etbála, ktorého meno znamená „Bálov človek“ alebo „ s Bálom“ Kráľ Etbál vládol cez Sidon (alebo aj Zidon), v starovekom meste Kánan, na pobreží Stredozemného mora. Bolo to jedno z najstarších Fenických miest tých čias. V tých dňoch boli králi, ktorí slúžili aj ako kňazi pre ich miestny kult. Ľudia obetovali poľnohospodárskym bohom a bohyňám. Celá komunita bola zasvätená ich bohu alebo kultu. Kult vlastnil celú komunitu.

Pokračuj v čítaní

Čo znamená odvolať sa na Ježišovu krv?

Je bežnou praxou mnohých kresťanov, najmä charizmatických a letničných používanie terminológie „odvolávam sa  na Ježišovu krv“. Zvyčajne sa to robí pri modlitbe nad niekým, koho trápia démoni, aby ho oslobodili od ich kontroly. Vo väčšine prípadov sa má použiť Kristovo poverenie zverené veriacim, aby  vykonávali Jeho prácu tu na zemi.

Všimnite si dva odkazy Písma súvisiace s touto myšlienkou:

Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. (Lukáš 10:19).

Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi(Jn 14, 12).

Pokračuj v čítaní