Prienik mágie do viery a myslenia I. – III. časť

Časť I. Mágia, horoskopy, veštenie, povery, čo na to Boh?

Chcete poznať svoju budúcnosť? Hľadáte spoľahlivého liečiteľa? Chcete vyložiť svoje sny? Čítate horoskopy? Užívate homeopatiká? Mágia a alternatívna medicína intenzívne prenikajú do nášho života.

Veštkyňa hovorí: „Čaká vás nádherná budúcnosť, slečna. Zoznámite sa s bohatým mužom, vydáte sa a narodí sa vám rozkošné dieťatko. Len si dajte pozor, aby to bolo v tomto poradí!“

Hoci ide o žart, vyjadruje naozaj vtipne, čo najčastejšie vedie ľudí k tomu, aby sa uchýlili k nejakým magickým praktikám, a prečo mágia podľa jedných naozaj funguje a podľa druhých nefunguje. Človek by rád nazrel do budúcnosti, chcel by vedieť, čo ho čaká, ako si môže privodiť šťastie alebo sa vyhnúť nešťastiu. Predpovede sú veľmi všeobecné (preto to
„vychádza“), ale vždy sú niečím podmienené (preto to zase vždy „nevychádza“).


A tak tu máme časopisy a noviny – aj úplne seriózne denníky – s pravidelnou prílohou s horoskopmi, kontaktné relácie v rádiách s astrológom naživo, televízne veštiarne, ale aj bežné spravodajstvo obohatené (asi v rámci objektivity a vyváženosti) o názory odborníkov z oblasti astrológie či numerológie. V kníhkupectvách – opäť aj v tých serióznych – sú sekcie s označením ezoterická literatúra, niekedy aj spolu s náboženstvom. Vyrástli nám wellness centrá, kde ponúkajú najrôznejšie druhy uvoľnenia, regenerácie a omladenia, ktoré majú priniesť pocit dokonalej relaxácie tela a mysle. Kúpele obohatili svoje procedúry o thajské, japonské či iné uvoľňujúce masáže aj s použitím prírodných kameňov, ktoré majú vyrovnávať čakry, harmonizovať prechod energií a tým uvádzať organizmus do rovnováhy. Pribúdajú predajne s ochrannými predmetmi, liečivými kryštálmi a kameňmi, amuletmi a talizmanmi. Našu terminológiu „obohatili“ pojmy ako aura, karma, čakry, energetické dráhy a energetické centrá, ezoterika, New age, reinkarnácia a podobne. Internet ponúka neprehľadné množstvo spôsobov na odhaľovanie záhad, kurzy numerológie či špiritizmu, informácie o šamanizme, nových duchovných cestách, nových náboženstvách, často s návratom do pohanských rituálov a praktík. Osobitnú kategóriu tvoria liečitelia a odborníci na alternatívnu medicínu.

Človek by rád nazrel do budúcnosti. „Zaručené“ predpovede sú veľmi všeobecné – preto to „vychádza“, ale vždy sú niečím podmienené – preto to zase vždy „nevychádza“.
Popri množstve ponúk na odhaľovanie osobnej budúcnosti sa z času na čas objavia rôzne predpovede, týkajúce sa vývoja celého sveta a dejín. Najmä predpovede o konci sveta rady mátajú ľudí, najbližší bude vraj 21. 12. 2012. Aspoň podľa mayského kalendára. Hoci nejde o nič nové, takýchto predpovedí už bolo, predsa sa vždy nájde dosť ľudí, ktorí tomu uveria, a dosť ďalších, ktorí sa k tomu síce otvorene nepriznajú, no v tichosti sa pripravujú, keby predsa len niečo. Vďaka masmédiám sa niektorá správa môže rozšíriť natoľko, že aj takýto apokalyptický folklór, ktorý doteraz ovplyvňoval zvyčajne len menšinové skupiny, sa zrazu stane bláznivým masovým fenoménom. Až do takej miery, že musia zareagovať vedci, ako napríklad Česká akadémia vied, ktorá v januári 2012 usporiadala osobitnú tlačovú konferenciu. Známy český astronóm a popularizátor vedy Jiří Grygar vysvetľuje, že už museli na túto hlúposť reagovať: „Ľudia predpovede o konci sveta berú vážne, a to hrubo zneužívajú šéfovia siekt, pretože oberú ľudí o majetok, ktorý vraj pre skazu aj tak nepotrebujú.“

Ak teda čítate tento text aj po roku 2012, máte tu ďalší dôkaz o „spoľahlivosti“ predpovedí budúcnosti a o tom, že aj tento koniec sveta prešiel tak, ako tie ostatné pred ním – čiže normálne. Niektoré veci sa však naozaj dajú s istotou predpovedať. Napríklad to, že určite sa objaví ďalší dátum konca sveta, podložený dávnymi prorokmi, prastarými národmi, Sibylou, Nostradamom, veštcami, médiami alebo hviezdami. Naivita nezomrela a nevymrie ani s ľuďmi, ktorí sa stali obeťou všetkých týchto alebo podobných podvodov a omylov.

Mágia, veštenie, horoskopy, poverčivé úkony, alchýmia a čary nie sú samy osebe ničím serióznym. Ale to, že tomu toľko ľudí verí a ďalší na tom zarábajú, je mimoriadne vážny a znepokojujúci fakt. Prečo ľudia tomu veria? Prečo sa opakovane nechajú obalamutiť a okrádať? Prečo akoby rezignovali na zdravý rozum, alebo priam chceli naň rezignovať? V hre je totiž duša človeka a jej najhlbšie túžby. A to, ako sa človek správa, je ovplyvnené predovšetkým tým, aká je jeho predstava o Bohu, svete, človeku, duši a spáse.

Čo nie je mágia?

Mágiou určite nie sú vystúpenia kúzelníkov a kaukliarov, aj keď sú niekedy prezentované ako mágia. Zvlášť vtedy, keď sú ich protagonisti oblečení do tmavého odevu, využívajú prítmie a svetelné efekty a navodzujú dojem niečoho tajomného. Niektorí aktéri tohto druhu umenia a zábavy sami odmietajú označenie mág alebo čarodejník a radšej používajú označenie iluzionista. O to v podstate aj ide – vytvoriť ilúziu, zdanie niečoho, čo zmysly síce nepostrehnú, ale čo má prirodzené vysvetlenie. Iste, čím sú ich vystúpenia efektnejšie, tým sú ohromujúcejšie a niekedy môžu navodiť aj pocity strachu. Nejde však o mágiu. Iluzionisti sú vlastne veľmi čestní ľudia – povedia, že nás oklamú, a svoj prísľub aj dodržia. Spália bankovku a potom ju vytiahnú z vrecka (napríklad aj nášho), vznášajú sa nám pred očami, rozpília svoju pôvabnú asistentku, nechajú zmiznúť veľké i známe objekty… Netreba hneď strašiť démonmi. Je to hra so zmyslami, pozornosťou a emóciami. Nie je to však mágia.

Kúzelníci, kaukliari a iluzionisti sú čestní ľudia – povedia, že nás oklamú, a svoj prísľub aj dodržia. Zahrávajú sa s našimi zmyslami, pozornosťou a emóciami. Nie je to však mágia.

Mágiou nie sú ani náboženské obrady. Sviatosti, požehnania, obradné gestá nie sú magické úkony ani praktiky. Bez sviatostnej moci a bez viery sú neúčinné. Je pravda, že naivný prístup niektorých veriacich je skôr poverčivosťou (ktorá potrebuje vonkajšie vnímateľné gestá) ako vierou a prispieva ku karikatúre kresťanskej viery. Neznalosť právd a nezaujímanie sa o tajomstvá viery znamenajú jej nesprávne chápanie a pomýlené prežívanie, ktoré má bližšie k mágii než k dôvere v Boha. Jedným z takých príkladov je aj známa kúzelnícka formulka „hókus-pókus“, ktorá pochádza zo skomoleniny latinských slov vyslovovaných kňazom pri svätej omši. Keď sa svätá omša slúžila iba v latinčine, slová premenenia zneli: „Hoc est enim corpus meum quod pro vobis tradetur.“ (Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás). Vyslovované „hok-est-(enim)-korpus“ si ľudia, ktorí latinsky nerozumeli a na oltár nevideli ako my dnes, skomolili do podoby „hókus-pókus“. A niektorí aj premenu chleba a vína na Kristovo telo a krv prirovnávali k posvätným čarom.

Čo je mágia?

Slovo mágia pochádza z gréckeho výrazu magheia a znamená vedu, múdrosť. Ešte skôr však, ako toto slovo prešlo do gréčtiny, boli slovom Magoi – Mágovia označení potomkovia jedného zo šiestich kmeňov, ktorí tvorili starobylý národ Medov. Tento národ okolo roku 1000 pred Kristom dobyl mesto Ninive na severe dnešného Iránu a vytvoril veľkú ríšu, ktorá v roku 550 pred Kristom podľahla zase Perzskej ríši. Výrazom mágovia boli potom označení antickí perzskí kňazi. Týmto slovom označuje aj Matúšovo evanjelium mudrcov od východu, ktorí sa prišli pokloniť do Betlehema novonarodenému židovskému kráľovi Ježišovi Kristovi (porov. Mt 2, 1-12).

Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje mágiu ako „praktiky, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym – hoci aj preto, aby mu získal zdravie“ (KKC 2117). Aj iné slovníky a encyklopédie sa zhodujú v tom, že mágia je abstraktný systém, ktorým chce človek ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov. V mnohých kultúrach koncept mágie stojí v protiklade k vedeckému alebo náboženskému pohľadu na svet.

Pojmy mágia, magický sa často kryjú s pojmami okultný (skrytý) alebo ezoterický (vnútorný). V tomto prípade sa pod mágiu zaraďujú čiastkové náuky s aspektom „tajomná“, napríklad alchýmia, astrológia alebo mesmerizmus (niekedy označovaný ako magnetizmus, prírodný magnetizmus, biomagnetizmus alebo aj hypnotizmus).

Ezoterika alebo ezoterizmus pochádza z gréckeho slova esotérikos, čo znamená vnútorný kruh, to, na čo potrebujeme zasvätenie, aby sme to pochopili. Je to súhrnné pomenovanie pre spirituálne náuky a praktiky. Človek je údajne vedený k „pravému poznaniu“, ktoré je však vždy prítomné v ňom. Naproti tomu zjavenie, v ktorom sa Boh ukazuje človeku zvonku, je ezoterickému mysleniu cudzie.

Okultizmus pochádza z latinského slova occultus, čo znamená skrytý, tajomný, tajná náuka. Pod okultizmom sa rozumejú náuky a praktiky, prostredníctvom ktorých môže človek údajne získať moc nad svojím osudom, nad hmotou a nad svojím okolím. Medzi okultné praktiky patria napríklad kyvadla, veštenie zo sklenenej gule, astrológia a jasnovidectvo. Dnes sa skôr používa výraz ezoterika, obe slová sú však chápané ako synonymá.

Ezoterika alebo ezoterizmus teda hľadá „pravé“ poznanie, okultizmus a mágia hľadajú nástroje na získanie moci. Niektorí z tých, čo sa zaoberajú takýmito praktikami a šíria ich, rozlišujú tieto dva výrazy. Radšej používajú iba pojem ezoterika, lebo na rozdiel od okultizmu ezoterika neznie tak negatívne, ale skôr tajomne. Iné skupiny sú zároveň ezoterické i okultné a netaja sa tým, že im ide o jedno i druhé, pričom sa aj okultné praktiky usilujú vysvetliť pozitívne ako poznanie a múdrosť, na ktoré ľudstvo prišlo už pred stáročiami.

V každom prípade ide o túžbu človeka stať sa božským. Samotná túžba ešte nie je zlá, tú vložil do srdca človeka sám Boh. Problémom je spôsob, ako ju chce človek realizovať – vlastnými silami, nezávisle od Boha a niekedy aj otvorene odmietaním Boha.

Katechizmus Katolíckej cirkvi preto zaraďuje mágiu medzi hriechy proti prvému Božiemu prikázaniu, ktoré zakazuje uctievanie iných bohov okrem jediného Pána. „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!“ (Ex 20, 2-5). Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi všetky takéto praktiky „vážne odporujú čnosti nábožnosti. Sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov“ (KKC 2117).

Zdroj:

http://farnostvitaz.sk/2012/10/magia_horoskopy_vestenie_povery_co_na_to_boh/

Časť II .Mágia, horoskopy, veštenie, povery, čo na to Boh?

Nie tak dávno sme v našom farskom časopise uviedli časť z knihy Jozefa Marettu „Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete“. Čoraz častejšie sa stretávam s ľuďmi, ktorí praktizujú „mágiu“ vo svojom živote. Vychýrené časopisy ponúkajú napr. červené šnúrky, ktoré ich majú „ochrániť“ pre akýmikoľvek problémami – zdravotnými, finančnými, problémami v láske, atď. A naši „kresťania“ to nosia na zápästiach rúk, alebo rafinovanejšie, na nohách okolo členku, aby sa nemuseli hanbiť. Ďalšia „kultúra“ varenia uhlíkov sa v našej farnosti praktizuje ako keby nič! Je to hriech! A veľký! Nehovoriac o nebezpečenstve sebaprekliatia!
V edícii Viera do vrecka nedávno vyšla o tom praktická príručka pre každého kresťana s názvom: Mágia, horoskopy, veštenie, povery, čo na to Boh?

Český psychiater a diakon Max Kašparu vo svojej knihe Základy pastorálnej psychiatrie pre spovedníkov vystihol celý tento fenomén veľmi výstižne: „Domnievať sa, že žijeme v ateistickej dobe, je omyl. Žijeme v dobe silne religióznej, ale čím ďalej, tým menej kresťanskej. Pojmy ako reinkarnácia, karma, čakry, aura, fluidum sú dnešnému, predovšetkým mladému človeku bližšie než slová ako prikázania, exercície alebo Eucharistia.“

Mnoho ľudí pritom nevidí nebezpečenstvo, ktoré takéto zamorenie kresťanskej viery prináša. Chodia v nedeľu do kostola (prípadne aj vo všedné dni), no úplne bežne si prečítajú každý deň horoskop, zatelefonujú do televíznej či rozhlasovej veštiarne, vyhľadávajú senzibilov či liečiteľov, nechajú si prečítať z dlane čiaru života. Pristupujú k sviatostiam, a napríklad vo sviatosti zmierenia zdôvodňujú, prečo sa pohádali: „Viete, obaja sme škorpióni, a tak ani jeden z nás nechce prvý ustúpiť…“ Ešte podarenejšie to znie, keď niekto povie, že je baran – slovenské prirovnania vedia byť niekedy veľmi trefné. Úsmevné však už nie je to, keď tí ľudia nevedia alebo nechcú pochopiť, že tu nejde o nijaké psychologické poznanie, ani vysvetlenie ich povahových vlastností, ale o omyl, podvod a odklon od viery.

Prienik mágie do viery a myslenia

V rozhlasovom vysielaní zaznie ráno meno, ktoré sa v ten deň nachádza v kalendári, a k tomu hneď nasleduje vysvetlenie, akými charakteristikami sa vyznačujú nositelia toho mena – ako keby už samotné meno vplývalo na povahové vlastnosti či charakter človeka. Alebo televízna relácia Anjeli strážni, kde moderátorka na konci relácie prečíta svojmu hosťovi, kto je jeho anjel strážny – z encyklopedickej knihy, ktorá je zmiešaninou rozličného pohľadu na anjelov v judaizme, kresťanstve a islame, v mimobiblických tradíciách a ezoterických prúdoch. Anjeli takto nie sú chápaní ako Boží poslovia a mocní vykonávatelia jeho príkazov, ale ako bytosti, ktoré sú osobne nezávislé, disponujú vlastnou mocou a na zavolanie môžu byť k dispozícii.

Úplne bežne sa stretávame s tým, ako ľudia hovoria o prítomnosti pozitívnej či negatívnej energie na nejakom stretnutí, cítia sa nabití pozitívnou energiou, chodia sa ňou nabíjať pod pyramídu, odporúčajú pozitívne myslenie. Výrazy ako „stí veci medzi nebom a zemou“, „musí byť aj niečo mimo našich zmyslov“, „nadprirodzené zážitky“ už nie sú vyjadrením viery, ale skôr zmätenosti a neistoty. A tak nečudo, že sa okamžite vyroja odborníci na magický svet, astrológovia, záhadológovia, futurológovia, šamani a iní „zasvätenci“.

Ezoterické predajne (či už kamenné, alebo internetové) ponúkajú široký sortiment literatúry, relaxačnej hudby, kurzov meditácií a terapií, predávajú vonné tyčinky, kadidlo, sviečky, oleje. Osobitnej popularite sa tešia kamene – ako ozdoba, kľúčenky, na ochranu, pre šťastie, pre úspech, proti intrigám a hádkam, na podporu trávenia, proti žalúdočným ťažkostiam a ktovie na čo všetko a proti čomu všetkému. Ako z internetovej stránky: „S niektorými kamienkami môžete spávať, iné nosiť ako talizman. Osobitnou kapitolou je nosenie kamienkov podľa znamení. Veľmi významný je spôsob, ako pomocou kameňov a kryštálov dospieť k meditáciám, duchovnému spojeniu s anjelmi a napomôcť svojmu duchovnému rastu. Možností je neúrekom a možno aj komunikácia s Vami prinesie inšpiráciu a nápad, odkiaľ začať, alebo Vy sami sprostredkujete svoje skúsenosti.“ Spomenutá komunikácia s klientom prinesie najskôr peniaze, lebo biznis je to dobrý – ceny v takýchto predajniach sa pohybujú od malých kamienkov za 50 centov cez fontány za niekoľko sto eur až po exkluzívne kamene za vyše tisíc eur.

Žiaľ, nie je ničím nezvyčajným stretnúť takýchto predajcov aj na pútnických miestach, ktorí „liečivé“ kamene a „energetické“ náramky predávajú v dobrej viere, že to úplne normálne patrí k nábožnosti tak, ako napríklad ružence, krížiky, sošky a podobne. To už je prejav pokrivenej viery a magického chápania modlitby a sviatostí. Kedysi si poverčiví ľudia vešali spolu kríž i podkovu, tí dnešní majú svoj dom „zamorený“ omamnou vôňou z tyčiniek a sviečok, kamienkami na ochranu domu, znameniami zverokruhu a rôznymi ďalšími predmetmi, ktoré majú navodiť harmóniu tela a mysle, priniesť pozitívnu energiu, ochrániť pred negatívnymi vplyvmi.

Táto zmena myslenia sa prejavuje aj vo veľmi rozšírenom „krste“ nových kníh a cédečiek. Krstí sa šampanským, slivovicou, žinčicou, pieskom, kvetovými lupienkami, pingpongovými loptičkami, nábojmi, motorovou pílou – podľa toho, o čo ide, alebo skôr, ako priniesť čosi mediálne nové. Ako sme spomenuli, pre mentalitu new age je typické aj miešanie náboženských a svetských prvkov. V tomto prípade nejde hneď o mágiu, okultizmus ani ezoteriku, ale je to ukážkový príklad pomýleného vnímania a konania. Takýto „krst“ nie je nijakou analógiou sviatostného krstu, hoci by sa mohlo zdať, že knižka či platňa ako „dieťa“ nejakého autora nastupuje na „cestu“ úspešného predaja. Krst, aj ten nesviatostný (od Jána Krstiteľa), sa vždy vzťahoval na osoby a bol spojený s rozhodnutím človeka radikálne zmeniť svoj život. „Krsty“ literárnych či hudobných diel sú len potvrdením toho, že potrebujeme obrady, ktoré nám pripomínajú duchovný svet. Je to však aj príklad toho, že ak nerozumieme sviatostiam, tak ich buď profanujeme, alebo im dávame magický obsah.

Rozdiel medzi mágiou a kresťanstvom

Kresťanská viera vidí medzi Bohom a človekom osobný vzťah. Ide o vzťah priateľstva a poslušnosti jeho vôli, ktorá sa však vždy nezhoduje s našou vôľou, a preto môže byť niekedy ťažké ju prijať. Najmä vtedy, keď prevracia naruby naše očakávania. Veriaci človek sa však chce podriadiť Božej vôli, aj keď si uvedomuje, že sa jej neraz vzpiera. Takýto osobný vzťah nedovoľuje návrat k okultným praktikám.

V mágii je rozhodujúcou súčasťou rituál, ktorý nemá iný cieľ ako manipulovať „silou“ s určitým cieľom, ktorý chce dosiahnuť. Veriaci človek sa modlí, človek mágie nie. Nie je možné modliť sa k nejakej energii alebo neosobnej sile. Pre kresťana je nezlučiteľná viera v Boha, ktorý človeka nekonečne miluje a vychádza mu v ústrety, s vierou v akési tajomné, neosobné sily, ktoré nikto presne nevie pomenovať, ale niekoľko „zasvätených“ im rozumie. Hoci mágia sama osebe nemá nijakú vyššiu moc, je vo všetkých formách nebezpečná a predstavuje vážnu urážku Boha.

Skutočné náboženstvo má stred v Bohu a vyznačuje sa odovzdaním sa Bohu, dôverou v jeho prozreteľnosť. Z Boha si nemožno urobiť nástroj na plnenie svojich prianí. O to skôr je nemožné Bohom manipulovať prostredníctvom rituálov a magických obradov. Odpoveď kresťana na Božie volanie k viere v jediného Boha je „áno“ Bohu skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. Toto „áno“ je však stále vystavované situáciám, v ktorých sa ponúkajú alebo dokonca vnucujú cudzí bohovia (zbožštenie moci, majetku, kariéry, pôžitku, rozkoše a podobne) alebo pochybné duchovné praktiky, ktorými chce človek dosiahnuť blaženosť – spásu bez námahy a bez zmeny svojho života (napríklad transcendentálna meditácia, joga ako duchovná cesta, Silvova metóda, reiki a podobne).

Prvé prikázanie vyzýva človeka, aby popri Bohu nemal nijakých iných bohov. Pretože Boh sa preukázal ako jediný záchranca, môže svojmu ľudu povedať: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ (Dŕ 5, 7; Ex 20, 3). Ostatní bohovia sú ničoty a od ničoho sa nedá nič očakávať, preto prvé prikázanie vyzýva k odmietnutiu domnelých bohov a vyžaduje rozhodnutie pre jediného Boha neba a zeme. Prvé prikázanie je však požiadavkou, ktorá vychádza z Božej lásky. Boh ju svojmu ľudu preukázal a kto o tejto láske vie, kto v ňu verí a jej dôveruje, neviaže sa už na nijakých iných bohov. Ako hovorí svätá Terézia z Avily: „Boh sám stačí.“ Táto Božia láska sa naplno ukázala v Ježišovi Kristovi.

Pápež Benedikt XVI. ešte ako kardinál Ratzinger v jednom rozhovore pripomenul, že všade tam, kam prišlo kresťanstvo, oslobodzovalo ľudí od strachu z démonov a tajomných síl, prinavracalo im dôveru v Boha a pokoj duše a dodávalo im odvahu i silu vzoprieť sa zlu. A všade tam, kde človek prestáva veriť v Boha alebo stráca s ním vzťah, vracia sa k viere v tajomné sily, energie, a do jeho života opäť vstupuje strach.

Jedným z dôsledkov biblickej viery v stvorenie je vytriezvenie sveta, demytologizácia kozmu. Stvorenie nie je bohom a nie je ani božské. Jedine Boh je svätý, absolútne transcendentný a úplne iný ako svet. Nekonečne prevyšuje všetko svoje stvorenie. Ono však má schopnosť ukazovať na Boha, odhaľovať jeho múdrosť, uchvacovať svojou krásou. Vedci, ktorí skúmajú živú i neživú prírodu a často sú konfrontovaní s paranormálnymi javmi, hovoria, že realita je oveľa fascinujúcejšia než všetky psychedelické predstavy na základe mágie a podvodných rituálov. Čím viac o svete vieme, tým je fascinujúcejší. Úprimní vedci vedia, že čím viac prenikajú do tajomstiev prírody, tým viac zisťujú, koľko toho ešte nevedia. A to ich nevedie k iracionálnej viere v tajomné sily, ale k úžasu nad poriadkom a zákonitosťami, prípadne aj k pokore a viere v niekoho nekonečne geniálnejšieho, než sú oni.

Zdroj:

http://farnostvitaz.sk/2013/01/magia_horoskopy_vestenie_povery_co_na_to_boh/

Časť III. Mágia, horoskopy, veštenie, povery, čo na to Boh?

PREJAVY POVERY

Ľudia bežne pod poverou rozumejú neopodstatnené obavy z nejakých náhodných udalostí (napríklad keď prebehne čierna mačka cez cestu, alebo keď padne dátum 13. na piatok), alebo nejaké naivné úkony, ktorými sa človek chráni pred nešťastím či zlými silami. Neveriaci zase nerozlišujú veľmi medzi vierou a poverou, lebo pre nich viera v nadprirodzené sily alebo bytosti je niečo naivné a nerozumné a veria iba tomu, čo môžu zmyslami vnímať a čo je podložené prírodnými vednými odbormi. Pre nás kresťanov je však podstatné rozlíšenie medzi vierou v nadprirodzené osobné bytosti, nad ktorými stojí Boh (ktorý všetko nielen nekonečne prevyšuje, ale najmä nekonečne miluje), a vierou v akési neosobné nadprirodzené sily či energie.

Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi je povera „vybočenie náboženského cítenia a úkonov, ktoré ono ukladá. Môže vplývať aj na kult, ktorý vzdávame pravému Bohu, napríklad keď sa pripisuje takmer magická dôležitosť určitým, ináč oprávneným alebo potrebným praktikám. Pripisovať účinnosť modlitieb alebo sviatostných znakov iba ich materiálnej stránke bez ohľadu na vnútorné dispozície, ktoré vyžadujú, znamená upadnúť do povery“ (KKC 2111).
Povera je falošná, prevrátená viera (pa-viera), ale aj nepravý postoj viery. Predpokladá magický obraz sveta a prijatie nevysvetliteľných síl v snahe nakloniť si ich magickými úkonmi. Povera je teda širší pojem ako mágia. Pozrime sa teda na jej rôzne prejavy.

Neusporiadaný kult pravému Bohu

S neusporiadaným alebo neadekvátnym kultom pravému Bohu sa môžeme stretnúť aj v kostoloch pri liturgii. Má dve formy – prehnaný konzervativizmus a prehnaný progresivizmus. Odtiaľ pramení aj napätie medzi zástancami tradičnej liturgie (najmä latinskej, zvanej aj tridentskej) a zástancami obnovenej, reformovanej liturgie. Nesprávne sú krajnosti. Jedni lipnú prehnane na vonkajších formách, gestách a tradičných rúchach, no vnútro, ktoré sa má prejaviť najmä láskou k človeku, akoby chýbalo. Namiesto neho je len povýšenosť, odmeranosť, chlad a predpisy. Druhí zase pristupujú k liturgii tak, akoby všetko vonkajšie (gestá, rúcha, sakrálny priestor) bolo nepodstatné. Liturgia je skôr „odbavená“ než slávená, často veľmi rýchlo. Na kritiku zvyknú odpovedať, že podstatný je vnútorný postoj, nie vonkajší prejav, a najdôležitejšie je to, aby bol vzťah k Bohu prejavený vzťahom k človeku.
Treba však opäť zdôrazniť, že kritika smeruje ku krajnostiam, lebo pravá liturgia dokáže čerpať duchovné bohatstvo a krásu zo svojej dvetisícročnej tradície. Nestráca zmysel pre posvätno, ale ho prehlbuje, rešpektuje smernice cirkevnej autority, nestavia na jej miesto svoj úsudok a svoje záľuby a vie osloviť aj moderného človeka.

Falošný kult pravému Bohu

Ide o niektoré formy ľudovej nábožnosti, ktoré dávajú väčší priestor napríklad modlitbám pred sochami svätých než pred Eucharistiou alebo krížom, propagujú viac rôzne posolstvá než Sväté písmo, uprednostňujú súkromné postoje a prejavy duchovného života pred oficiálnym usmernením Cirkvi, k nepotvrdeným zjaveniam Panny Márie pristupujú nekriticky, šíria rôzne neschválené modlitby a pobožnosti. Veľkou absurdnosťou je rozširovanie takzvaných reťazových modlitieb, ktoré prinesú milosti a vypočutie prosieb, ak sa prepíšu do stanoveného termínu, alebo spôsobia nešťastie, ak ich človek bude ignorovať. Boh sa tu nejaví ako spravodlivý, ale ako svojvoľný a náladový. Preto treba vždy skúmať, či neznáma modlitba alebo pobožnosť je cirkevne schválená alebo nie.

Falošný kult falošnému bohu

Modloslužba sa týka v prvom rade mnohobožstva a uctievania modiel zo striebra a zo zlata (prípadne aj iného materiálu), ktoré sú dielom ľudských rúk. Modloslužba je však aj každé zbožšťovanie toho, čo nie je Boh. Je trvalým pokušením pre vieru. Môžu to byť peniaze, moc, kariéra, sláva, popularita, rozkoš, rasa, predkovia, štát, národ, príroda, jednoducho všetko to, čomu človek venuje vo svojom živote najviac pozornosti, záujmu, času, možno i peňazí. Čokoľvek, čo vytláča Boha z prvého miesta, je modloslužbou.

Satanizmus je uctievanie zlého ducha. Keďže ide o stvorenú bytosť, padlého anjela, Satan nikdy nie je rovnocenným protivníkom Boha, ani vtedy, keď sa mu vzdáva úcta spôsobmi, ktoré napodobňujú a prevracajú kult pravému Bohu.
Satanizmus má viacero podôb a foriem, tie by si však vyžadovali samostatné spracovanie. Verejnosť pod satanizmom najčastejšie rozumie používanie satanistických symbolov, nosenie čierneho (koženého) odevu, počúvanie blackmetalovej alebo deathmetalovej hudby, vandalizmus. Často ide len o radikálnu formu protestu proti Cirkvi, kresťanskej teológii, spoločnosti a inštitucionálnym autoritám (mládežnícky alebo protestný satanizmus). Títo mladí ľudia majú zvyčajne problémy v rodine i škole a často sú pod vplyvom alkoholu alebo drog. O satanizme majú len slabé vedomosti. V skutočnom satanizme ide o rituálne uctievanie Satana alebo organizovanú formu satanských kultov, ktoré pôsobia skôr tajne. V každom prípade však ide o veľmi nebezpečnú formu povery ako pomýlenej viery.

Priznávanie nezaslúženej dôležitosti stvoreným veciam

Tu už máme do činenia s celým spektrom prejavov a foriem, smiešnych aj vážnych, naivných i pseudovedeckých, ale aj takých, ktoré sa pokúšajú preniknúť medzi oficiálne uznané vedné odbory.

Veštenie je snaha dozvedieť sa tajomné veci (minulé, prítomné, budúce) – používanie horoskopov, astrológia, numerológia, chiromantia (čítanie z ruky), jasnovidectvo, uchyľovanie sa k médiám, vykladanie z kariet, používanie snárov (kníh na odhaľovanie tajomných vecí pomocou výkladu snov).

Katechizmus Katolíckej cirkvi na snahu dozvedať sa tajomné veci hovorí: „Boh môže zjaviť budúcnosť svojim prorokom alebo iným svätým. Ale správny postoj kresťana, čo sa týka budúcnosti, spočíva v tom, že sa s dôverou odovzdáva do rúk Prozreteľnosti a zrieka sa každej nezdravej zvedavosti v tomto ohľade. Nepredvídavosť však môže byť nedostatkom zodpovednosti“ (KKC 2115).

Čarovanie, poverčivé úkony predstavujú nosenie talizmanov (predmety, ktoré majú priniesť šťastie), amuletov (predmety na ochranu pred chorobami, nešťastím, zlými silami), maskoty a masky pri poverčivých rituáloch (založené na presvedčení, že masky odstrašia zlé sily), používanie „liečivých“ kameňov.

Špiritizmus (nekromantia) je vyvolávanie duchov zomrelých a komunikácia s nimi cez médium (prostredníka). Často k tomu ľudí privádza ten istý dôvod ako pri veštení – dozvedieť sa tajomné veci. Takzvané automatické písmo, ktorým zosnulý údajne komunikuje so živými, je podľa psychológov aj exorcistov najčastejšie len aktivita podvedomia. Jediný prípad skutočného vyvolania ducha, o ktorom hovorí Biblia a ktorý sa udial s Božím dovolením, je vyvolanie ducha zosnulého proroka Samuela prostredníctvom média (pórov. 1 Sam 28, 6 – 11), za čo bol kráľ Saul prísne napomenutý a bolo mu oznámené tvrdé proroctvo o jeho vlastnej smrti.

Mágia sa tradične delí na bielu a čiernu mágiu. Biela mágia má človeku pomôcť. Ide najmä o riešenie ekonomických, citových, psychologických či zdravotných problémov. Používa však na to zázračné nápoje, prášky, amulety, talizmany vyrobené podľa znamení zverokruhu. Čierna mágia má zlé a zhubné ciele – chce spôsobiť chorobu, skomplikovať jej priebeh, priviesť do finančných ťažkostí, vyvolať konflikty, rozdelenie v rodine a podobne. Obracia sa na démonické sily a používa na to zvláštne rituály.

Okrem bielej a čiernej mágie sa hovorí niekedy aj o červenej (prípadne ružovej) a zelenej (alebo prírodnej) mágii. Červenou mágiou chce človek dosiahnuť lásku zo strany druhej osoby alebo podnietiť jej sexuálnu túžbu, získať ju pre sexuálny vzťah. V tomto druhu mágie sa často používa krv. Zelená mágia chce získať duchovnú silu z prírody, stromov a rastlín. Ľudia objímajú stromy, aby z nich získali pozitívnu energiu, alebo ju čerpajú v pomyselnom trojuholníku vytvorenom blízkymi prameňmi a podobne.

Vúdú (voodoo) a animizmus sú náboženské kulty, ktoré majú korene u domorodých kmeňov v Afrike a Amerike, spočívajúcich v uctievaní predkov a nebeských božstiev. Vúdú, rozšírené dnes na území Haiti a Dominikánskej republiky, je známe prepichovaním bábik, ktoré majú predstavovať osobu, ktorej sa chce uškodiť. Šamanizmus je súbor extatických metód, ktorými sa má dosiahnuť spojenie so svetom duchov. Šaman bol vnímaný ako prostredník medzi svetom ľudí a svetom duchov, liečiteľ a veštec.

Veľkou absurdnosťou je rozširovanie reťazových modlitieb, ktoré treba prepísať do stanoveného termínu.
Šamanizmus sa vyskytuje prakticky na všetkých svetadieloch, no najrozšírenejší je v strednej a severnej Ázii. Po rozpade Sovietskeho zväzu preniká vplyv šamanizmu z Ruska, najmä Sibíri, aj k nám. Druidizmus je zase kult nadväzujúci na keltský pôvod, spojený s rituálnymi obradmi. Novopohanstvo predstavuje návrat k predkresťanským náboženským tradíciám starých Keltov, Slovanov alebo Germánov. Wicca je novo-pohanské náboženstvo rozšírené v anglosaských krajinách, momentálne veľmi populárne aj v USA.

Liečiteľstvo (pránoterapia) je presvedčenie o liečení prostredníctvom prikladania rúk, cez ktoré prúdi životná energia (prána). Často vedie k závislosti od liečiteľa (senzibila).

Má negatívny dopad na duchovný život, spôsobuje neraz aj iné ochorenia a narušenie vzťahov. Nejde tu o charizmu uzdravovania. O dare možno hovoriť u bylinkárov, ktorí poznajú účinky liečivých rastlín a pomáhajú nezištne. Aj pri liečení bylinkami však treba opatrnosť, lebo účinné látky môžu mať i nepriaznivé vedľajšie účinky, ak sú používané dlhodobo alebo nie sú používané správnym spôsobom.

Alternatívna medicína pôsobí na základe energie, ktorou chce uviesť do rovnováhy a tak človeka uzdraviť (napríklad homeopatia, akupunktúra, iridológia, makrobiotika).

New age je súhrnný pojem pre duchovný smer alebo prúd, ktorý chce zjednotiť všetky cesty, synkretizmus náboženských, ezoterických a sekulárnych prvkov v mene tolerancie a nenásilia, fascinácia mimoriadnymi úkazmi, najmä paranormálnymi javmi, kombinácia medicíny, vedy, umenia a náboženstva.

Popísať new age nie je jednoduché, lebo nie je ani náboženstvom v presnom zmysle slova (hoci robí religiozitu príťažlivou), ani organizovanou sektou (hoci v rámci tohto fenoménu jestvuje aj mnoho náboženských siekt). Je to skôr duchovný a kultúrny fenomén, ktorý mení myslenie ľudí a ich vnímanie sveta, čím vytvára novú mentalitu. Ponúka očarujúce mimozmyslové zážitky (paranormálne javy ako napríklad telekinéza – presúvanie predmetov pomocou myšlienky alebo telepatia – údajný prenos myšlienok), ďalej harmóniu s prírodou a vesmírom {feng šui -odstraňovanie negatívnych či patogénnych zón, naladenie sa na prírodnú alebo vesmírnu energiu – tzv. channetling, kanálovanie alebo kontaktácia). Samotný názov new age vznikol na základe astrologickej interpretácie dejín – po veku Rýb (v ktorom vládlo kresťanstvo) nastáva tretím tisícročím nový vek Vodnára (New Age of Aquarius).

Zdroj:

http://farnostvitaz.sk/2012/11/magia_horoskopy_vestenie_povery_co_na_to_boh/

Comments are closed.