Je zaujímavé, že v dobe rozvinutého egoizmu môže prekvitať idea, ktorá pochlebuje ľudskej márnivosti: „Budete ako Boh,“ a pritom zároveň povzbudzuje človeka k tomu, aby sa rozplynul v ničote, ktorú predstavuje ako cieľ.
Definíciu New Age môžeme meniť podľa toho, na ktorú stránku tejto ideológie chceme upozorniť.
K prvej stránke patrí šírenie názoru, že New Age je medzinárodné hnutie, ktoré podporuje ekológiu, zdravú výživu a alternatívnu medicínu. Hnutie s pokojným a príjemným posolstvom, ktoré sa snaží nájsť vo všetkých náboženstvách spoločné, spájajúce prvky, ktoré dávajú nádej na dobrú budúcnosť. Budúcnosťou má byť vytvorenie ideologicky zosúladeného, šťastného a globálneho spoločenstva. Veľmi veľa sa tu hovorí o tolerancii, menšinách a rôznorodosti, ktoré sa zmestia do New Age ako do vreca bez dna.
Ideológia New Age vie, že už je čas na to, aby éru Rýb vystriedala éra Vodníka. Preto je toto hnutie veľmi naklonené činnosti rôznych duchovných „majstrov, guru či mesiášov“.
Ako vidno, na tejto úrovni mútne žriedlo New Age prijíma trošičku slnečného svetla pravdy. Veď myšlienka vytvoriť medzinárodné svetové spoločenstvo, ktoré by žilo v pokoji, súlade, dbalo o svet a fyzické i duchovné zdravie, je ľúbivá. A mnohým sa skutočne páči. Prijímajú ju mnohí šľachetní ľudia, ktorí nechápu skutočné zámery a ciele hnutia New Age.
Druhá úroveň je určená pre citlivejších ľudí, ktorí majú väčšie duchovné potreby – pre ľudí, ktorí chcú rozvíjať svoju osobnosť, hľadať zmysel života, prehĺbiť svoj vzťah s Bohom (či bohom). Tu pramení záujem o jogu, transcendentálnu meditáciu, techniky ovládania myslenia, prútikárstvo a iné. Odtiaľto vyplýva rozšírený záujem o pyramídy, čakry, aury, UFO… Niekedy tieto praktiky propagujú ľudia, ktorí sa nazdávajú, že žijú v stave posväcujúcej milosti, a vyhlasujú sa za kresťanov. Nič to však nemení na veci, že takýmito praktikami sa vzdialili od jediného pravého Boha, pretože toto žriedlo New Age nemá už len propagačnú, ale aj duchovnú povahu. Cudziu duchovnú povahu. Náš Boh je žiarlivý Boh. Nejde len o to, aby sme nemali „nad ním cudzích bohov“, ale aby sme nemali iných bohov okrem neho. „Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on?“ (1 Kor 10, 22).
Prijatie tejto stránky New Age je prvým radikálnym krokom k prijatiu celej jeho ideológie. Hnutie sa snaží ľudí „otvoriť“ na nové (v podstate staré, ale prevzaté z iných duchovných a náboženských tradícii) techniky samospasenia a nabáda ich, aby prijali celú túto náboženskú a kultúrnu miešaninu. Rozdiel medzi úctou k blížnemu, ktorý vyznáva iné náboženstvo, a prijatím jeho náboženského učenia či inšpirácie sa tu príliš nevysvetľuje.
Skutočné zámery sú skryté za bezpečnou reklamou „telocviku“, „rozvoja“, „zdokonaľovania prirodzených možností“ a za podobnými frázami.
Tretia úroveň je posledná. Prichádzame tu na koreň veci. Vládne tu úplná tma. Ideológia New Age má svoje najhlbšie žriedlo v praktizovaní kontaktu s duchmi prostredníctvom tranzu či tzv. vizualizácie. Toto nie je možné zlúčiť s učením Ježiša Krista: „Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov“ (1 Kor 10, 21).
Vieme, že hnutie New Age sa udomácnilo na svete až v druhej polovici 20. storočia. Avšak jeho súčasnú tvár pripravovalo mnoho filozofov, spisovateľov, ideológov a inšpirátorov, ku ktorým iste patrí aj Helena Blavatská. Mnohí z nich pôsobili ako špiritistické médiá, s obľubou vykonávali „astrálne cesty“ a dobrovoľne otvárali svoje vedomie na pôsobenie reálnych duchov, ktoré iste neboli Božím Duchom. Vášeň, s akou sa tomu venovali, je desivá a v mnohých prípadoch viedla k posadnutosti. Historická skutočnosť, že prví ideológovia New Age sa inšpirovali na špiritistických seansách duchmi, ktorí im nadiktovali texty, ktoré sa neskôr stali základmi svetonázoru New Age, by nás mala viesť k zamysleniu. Ako ľudia, ktorí vyrástli v kultúre 20. storočia, sme zvyknutí pýšiť sa dokonca aj svojimi omylmi, a to len preto, že sme vôbec schopní rozmýšľať. Zabúdame, od koho sme rozum dostali a na čo nám má slúžiť. Zabúdame – podobne ako kedysi v raji –, že nás ustavične sprevádza aj otec lži, ktorý ochotne podporí naše nedokonalé myslenie svojimi inšpiráciami. Ale potom si to s nami neúprosne vyúčtuje. Azda môžeme tvrdiť, že za všetkými duchovnými a náboženskými omylmi v dejinách ľudstva sa skrýva práve on – otec lži: „On [diabol] bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44).