Vzbura = čarovanie

„Veď vzbura je hriechom ako čarodejníctvo…“ (1Sam 15,23)

Tento výrok je pomerne známy a odznel z úst proroka Samuela smerom ku kráľovi Saulovi po tom, čo nedbanlivo vykonal Boží príkaz vyhladiť Amalecha. Je to výrok veľmi silný. Vieme, že čarovanie je ťažký – smrteľný hriech a v našich predstavách je spojené s kúzlením a magickými praktikami, rituálmi, ktorých súčasťou sú obete (aj ľudské), ktorými sa čarodejníci a čarodejnice snažia dosiahnuť rôzne ciele (zvyčajne zlé, nekalé) za pomoci nadprirodzených, temných a zlých síl, ako sú démoni a padlí anjeli. Bosoráctvo je staré ako ľudstvo samo. Ľudstvo sa vždy snažilo získať od „bohov“ ochranu alebo podporu, pričom najžiadanejšia bola dobrá úroda, víťazstvo vo vojne, ochrana pred prírodnými katastrofami alebo plodnosť. Biblia spomína mágov a ich vplyv na rôznych miestach; za všetkých môžeme spomenúť čarodejníkov v Egypte u faraóna, Šimona v Samárii alebo Barjezusa, ktorý pôsobil u prokonzula Sergia Pavla. A teraz si predstavte, že Samuel dáva vzburu a tieto odsúdeniahodné praktiky na jednu úroveň.

Čarovanie a moc

Čarovanie nie je možné pochopiť bez pochopenia toho, ako na zemi funguje moc. Moc nám umožňuje konať. Ak nie je moc, potom všetky zámery – či už sú dobré alebo zlé – zostanú iba vo forme myšlienok a prianí, ktoré nemôžeme zrealizovať. Kto má moc, môže konať, kto má moc, má aj slobodu. Mimochodom, kresťania, bez moci nemôžeme praktizovať ani dobré skutky, tobôž nie lásku.

Ako vieme, zdrojom všetkej moci je Boh, ale Všemohúci sa o schopnosť konať rozdelil so svojím stvorením. Rozdelil úlohy a zároveň dal uschopnenie tieto úlohy dosiahnuť a naplniť. Keď všetko funguje správne a moc sa používa legálne, výsledkom je sloboda pre každého, kto je harmonicky začlenený v mocenskej štruktúre, kto vie správne uplatňovať delegovanú autoritu a zároveň sa vie podriaďovať. Ak sa moc použije nelegálne, výsledkom je útlak, otroctvo, problémy. Najjasnejším a zároveň najsilnejším príkladom je „arciburič“ Lucifer, ktorý odmietol moc a schopnosti, ktoré dostal od Boha, používať na to, aby sa naplnila Pánova vôľa a vláda v tej časti stvorenia, ktoré patrilo do sféry jeho vplyvu. Týmto správaním izoloval stvorenie od Stvoriteľa, od Jeho milosti – doslova došlo k odrezaniu od Boha – a tu sa dostávame ku skutočnej podstate čarovania (hebrejský koreň: kášaf, ktorý znamená rezať).

Ako je delegovaná moc

Existujú štyri základné štruktúry – štát, rodina, cirkev a práca. Samozrejme, mohli by sme spomenúť školu, športový klub, záujmové krúžky, ktoré tiež majú štruktúru a je tu uplatňovaná moc, keďže aj tu musí byť určitý poriadok a harmónia, ale keď sa človek v týchto štruktúrach nebude angažovať, neovplyvní to jeho slobodu.

logos-09-2016-vzbura-01.jpg

Uplatňovanie Božej moci

Najjednoduchšie pochopíme čarovanie na politických systémoch. Vodcovia krajín majú silu skutočne mimoriadnu. Majú v rukách obrovské finančné zdroje štátu a majú právomoci aj nad silovými zložkami a armádou. Je zrejmé, že vôbec nie je jedno, kto má v rukách, napríklad, atómový kufrík. Ak vláda alebo kráľ vládne spravodlivo, v záujme ľudu, žije sa dobre, ale ak sa na čele štátu objaví nerozumný diktátor, potom je celá krajina odrezaná od požehnania, ľudia trpia, nie je sloboda prejavu, vierovyznaní a štát začne chradnúť po stránke hospodárskej, kultúrnej aj mravnej.

Rovnako ani v práci nie je jedno, ako sa správajú nadriadení; buď sú pracovníkom na požehnanie, alebo na utláčanie a šikanu. Ak sú vedúci pracovníci na rôznych úrovniach riadenia lojálni k firme, ro­zumní, usilovní a spravodliví voči zamestnancom, firma prosperuje.

S rodinou je to podobne: Ak je hlava rodiny zodpovedná, bohabojná a milujúca, v rodine je radosť a rozvoj, v opačnom prípade prichádza trápenie. Upozorňujem, že štruktúry nie sú prekliatím, nie sú zlé – zlá je anarchia. Dobrí, silní vodcovia sú na požehnanie, lebo za svojich podriadených nastavujú chrbát a chcú vydobyť ich dobro.

Nevieme si ani len predstaviť, ako sa bude ďalej vyvíjať svet, keď vidíme, ako sú systematicky ničené štruktúry, na ktorých fungoval od svojho založenia. Ak zničíme štruktúry – vlády jednotlivých štátov a model klasickej rodiny – a ak celú hospodársku sféru ovládnu nadnárodné spoločnosti a banky, výsledkom nebude sloboda, ale totálne otroctvo. Otázkou je, prečo aj obyčajní ľudia s takou oduševnenosťou vítajú tieto nové poriadky. Lebo – čarovanie!

Štruktúru cirkvi sme si nechali nakoniec, lebo táto štruktúra je najzraniteľnejšia a zároveň najdôležitejšia, lebo cez Božích mužov a ženy sa uplatňuje vplyv Božieho kráľovstva a preteká cez nich milosť. Samozrejme, najdôležitejšou osobou v tejto hierarchii je Ježiš Kristus, ktorý je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi a je hlavou každého Božieho služobníka na zemi. Pokiaľ budú na zemi veľké a silné cirkvi, ktorých vodcovia počúvajú svojho Pána Ježiša Krista, bude na zem prúdiť milosť a postup skazy, ktorá sa valí na zem, bude mať prekážky. „Lebo tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí, len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu.“ (2Tes 2,7)

Moc v cirkvi

Cirkev nedisponuje (ani by to nemal byť jej primárny cieľ) politickou ani hospodárskou mocou, ani nemá vládnuť nad rodinami. Moc cirkvi je spirituálna a ak je cirkev dobre spravovaná, príde aj hospodárske požehnanie, rodiny budú žiť v pokoji a cirkev bude dobrým hlasom smerom k „v moci postaveným“.

logos-09-2016-vzbura-02.jpg

Uplatňovanie Božej vlády v cirkvi

Pozrime sa, ako funguje moc v cirkvi: Otec dal všetku vládu Synovi a ustanovil Ho za hlavu všetkého. Kristus po celej zemi povoláva svojich apoštolov, ktorým dáva špeciálne obdarovanie na to, aby mohli získavať učeníkov, kaziť diablove skutky a stavať cirkev na základe, ktorým je Kristus. Upozorňujem, že nie je vôbec žiadny problém, ak miestnych cirkví je viac, ale je dôležité, aby boli založené na Slove a prijímali Svätého Ducha. Ďalej sa moc uplatňuje tak, že predstavení zborov ustanovujú ďalšie služby, samozrejme, so súhlasom celej cirkvi, aby práca Pánova mohla byť vykonaná. Takže tu máme presbyterov, vedúcich misijných tímov, vedúcich chvál, mládeže, domácich skupín atď. Na použitých tituloch nezáleží, dôležitá je vykonaná práca – ovocie. Smerom k tejto štruktúre satan vyvíja neustály sofistikovaný tlak – čarovanie – a neprestajne sa snaží o vzbury a odrezávania, výsledkom čoho je, že sa cirkvi drobia, slabnú. Iba tí vedúci, ktorí majú zjavenie a vedia ako bosoráctvo poraziť, môžu napredovať. Je pravda, že v niektorých etablovaných cirkvách až taký mohutný tlak na štiepenie nie je, vyzerajú stabilne, ale všimni si, že Boží život tam bol už dávno nahradený tradíciou, zvyklosťami, obradmi a tieto skupiny každoročne vykazujú úbytok svojich členov. Preto satan útočí hlavne na rastúce a životaschopné spoločenstvá. Čiže, najväčší duchovný tlak je na vzťahy vedúcich v prebudeneckých zboroch, a to na všetkých úrovniach. Satan sa neustále snaží dať do ich srdca vzburu, ktorá sa prejavuje znechutením, stratou nadšenia a neskôr dôjde k frflaniu, otvorenému vzdoru, svojvôli a výsledkom sú škody na diele Pánovom. Ak by sme preskúmali vzbury, ktoré prebiehajú v živých cirkvách, znovu a znovu v nich nájdeme vedúcich chvál, mládeže, vedúcich domácich skupín alebo pastorov, ktorí boli delegovaní, aby pásli stádo.

Upozorňujem, že mozog a ratio k víťazstvu v tejto oblasti nestačia. Do tejto práce sú zapojené najrafinovanejšie sily, ktoré vytvárajú tie najkomplikovanejšie scenáre, a keby cirkev nemala svoj pôvod v nebi, nemala by ani najmenšiu šancu týmto tlakom odolať.

Burič musí byť schopný

Jeden fakt, ktorý mätie mysle a srdcia prostých veriacich, je, že burič je schopný. Vie dobre spievať, kázať, organizovať, vie sa správať, má obdarovanie a ľudia ho nasledujú. Paradoxne, toto je jadrom problému. Keby schopný nebol, nevyrobil by žiadny problém. Uveďme aspoň niekoľko príkladov: Jeden z najväčších buričov dejín, Nimrod, je v Biblii popisovaný ako mocný hrdina lovu, ktorý vedel, ako brániť pospolitosť pred dravými šelmami. Miriam a Áron, ktorí sa vzbúrili voči Mojžišovi, boli jeho starší súrodenci, ktorí tiež boli charizmatickými vodcami (Miriam bola prorokyňa), a takto by sme mohli ďalej prechádzať celou Bibliou. Adoniáš, ktorý sa chcel posadiť na trón namiesto Šalamúna, bol od neho rodovo kompetentnejší, lebo bol starší. Absaloma, ktorý urobil veľkú vzburu voči Dávidovi, Biblia predstavuje ako človeka, na ktorom nebolo žiadnej chyby, páčil sa všetkým.

Samozrejme, vzbura môže pôsobiť v každom, ale menej obdarovaného či menej schopného človeka ľudia nenasledujú, a preto ani nemôže narobiť veľké škody.

Aké sú cieľové skupiny?

Po prvé, sú to prostí, bez ľsti, často novoobrátení ľudia. „A prosím vás, bratia, žeby ste mali pozor na tých, ktorí robia rôznice a pohoršenia na odpor učeniu, ktorému ste sa vy naučili, a stráňte sa ich. Lebo takí ľudia neslúžia nášmu Pánu Ježišu Kristovi, ale svojmu vlastnému bruchu a dobrými a peknými rečami zvádzajú srdcia tých, ktorí nemyslia na zlé.“ (Rim 16,17-18) Prostý človek neočakáva, že by ho niekto chcel oklamať, zneužiť pre svoje ciele, preto je vhodnou pôdou na to, aby do neho nasiali škodlivé myšlienky, ktoré v ňom vyvolajú chaos, zmätok, pochybnosti, a veľakrát ani netuší, že sa vlastne pridal k vzbure.

Druhou cieľovou skupinou sú ľudia zranení. Zranenie je úplne bežná vec, zvlášť, ak dlhodobo slúžime bok po boku Pánovi, nevyhneme sa nedorozumeniam a tomu, že jeden druhému ublížime. Niekedy naozaj ide o zranenie, niekedy o nedorozumenie a často si človek prosto iba domýšľa. Tento moment šikovne využil Absalom, keď kráľ Dávid bol už starý a nevládol tak dynamicky. Absalom vyhľadával Izraelcov, ktorí mali nejaký problém. „A potom sa stalo, že si Absalom zadovážil voz a kone a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním. A Absalom vstávajúc skoro ráno postavoval sa pri ceste, ktorá viedla do brány, a kedykoľvek išiel niektorý muž, ktorý mal nejaký spor, ku kráľovi na súd, každého zavolal Absalom k sebe a hovoril: Z ktorého mesta si ty? A keď odpovedal: Tvoj služobník je z toho a z toho pokolenia Izraelovho, riekol mu Absalom: Hľaď, tvoje slová sú dobré a spravodlivé, ale nemáš nikoho od kráľa, kto by ťa počul. A ešte povedal Absalom: Ó, keby mňa ustanovili za sudcu v zemi, aby ku mne prišiel každý, kto by mal nejaký spor alebo súd, a prislúžil by som mu spravodlivosť! A stávalo sa, keď sa niekedy niekto priblížil, aby sa mu poklonil, že vystrel svoju ruku, uchopil ho a bozkal ho. Tak podobne robil Absalom celému Izraelovi, všetkým, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. A takým činom ukradol Absalom srdce mužov Izraelových.“ (2Sam 15,1-6) Vždy je možné nájsť ľudí, o ktorých je známe, že mali s vedením nedorozumenie.

Tretia skupina ľudí, ktorá sa k vzbure pridá, sú tí, ktorí majú vlastné ambície. Preto sa v skupine vzbúrencov, ktorí sú spočiatku takí jednotní (lebo majú spoločného „nepriateľa“), postupne začnú prejavovať pnutia a odchody. Na politickej scéne môžeme pravidelne sledovať priam čítankové príklady. A navyše, nezabúdajme, že aj v tejto oblasti platí jeden z najuniverzálnejších zákonov vesmíru, a to zákon sejby a žatvy. Čokoľvek človek zaseje, to aj zožne.

Stojí za povšimnutie, že triezvych, duchovných, normálnych ľudí burič obíde veľkým oblúkom, lebo vie, cíti, kde mu „pšenka nepokvete“, a tak sa chráni, aby nebol zbytočne odhalený.

logos-09-2016-vzbura-03.jpg

Pozdvihnutie služobníkov z radov učeníkov – odrezanie (čarovanie, vzbura)

Znaky vzbury

Vráťme sa na začiatok a zopakujme, že vzbura je ako čarovanie. Znamená to, že sú v nej zapojené duchovné sily, ktoré majú určitú charakteristiku, prejavujú sa v nej určité charakteristické znaky, ktoré sa stále opakujú. Určite nevyčerpáme všetky, ale spomeňme aspoň niektoré – bude to užitočné, zvlášť pre začínajúcich vedúcich, ale aj pre to, aby sme sa sami nenechali očarovať.

1. Nespokojnosť, vnútorné pnutie – Toto sa prejavuje, aj keď veci idú dobre, alebo ešte lepšie povedané, čím je spoločenstvo v lepšej kondícii a rastie, tým je väčší vnútorný nesúhlas. Takto sa ukáže človek, ktorý nie je srdcom odovzdaný zboru, práci, komunite atď. Ak niekto v tomto stave ďalej slúži alebo vykonáva funkciu, je to úplná pohroma pre každú organizáciu aj pre cirkev, ktorá je teraz našou témou. Ako môže človek, ktorý nemiluje vlastnú cirkev, slúžiť vo chválach, alebo ako môže viesť mládež. Zamyslime sa, ako môže niekto zasadiť do detských sŕdc lásku k zboru, ak ho sám nemiluje.

2. Strata radosti – Vzdor predovšetkým vytrestá buriča samotného – dostane veľmi zlý životný pocit, ktorý sa prejaví úplne vo všetkých oblastiach života. Taký človek sa nevie tešiť ani z drobných radostí, trpí manželský život, rodina, deti, všetko. V cirkvi prestane radostne chváliť Pána a nevie sa naplniť Svätým Duchom. Prichádza strata pokoja, nespavosť a úplne špecifický trpký životný pocit, ktorý Jezábel nadelí každému, kto sa dal namotať. Zároveň prichádza nutkanie pokračovať až do konca.

3. „Púšťanie peria“ – Odpustite mi ten výraz, ale je úplne príhodný, lebo Biblia hovorí: „Čím je plné srdce, to hovoria ústa.“ (Lk 6,45b) Nastúpia verbálne prejavy nesúhlasu, najskôr iba jemne: „Niečo sa mi tu nezdá; Niečo nie je v poriadku; Ty si si nič nevšimol?,“ potom príde otvorenejšia kritika. Proti konkrétnej miestnej autorite sa začne používať autorita vzdialená. Odvolávanie sa alebo podriadenie sa vzdialenej autorite je podvod.

4. Zmrazené emócie – Každý normálny človek dá priechod emóciám – čo je dobré, lebo ešte je ľudský a temné sily neovládli jeho srdce vo veľkej miere. Nie je problém, keď si vymeníme názory so zvýšeným hlasom, ak sa však stretnete s bohorovným pokojom a miernym úsmevom na tvári, je zle. Tento výraz sa doplní slovami: „… a, pozor, nie som burič, ani nie som očarovaný.“ Prosím vás, ktorý hlupák by podporil výmenu názorov prehlásením: „Ja som riadne pobosorovaný,“ alebo ktorá rebelka povie, že jej vzorom je Jezábel.

Znovu sa vraciam k tomu, že ide o duchovné sily, ktoré môžete vnímať svojím duchom. Normálny človek cíti nebezpečenstvo, cíti niečo zlého. Ak vás niekto prekvapí rozhodnutiami, výrokom alebo svojimi skutkami vyvolá obrovský chaos a vo vašom duchu nasleduje tento „pocit“, buďte ostražití. Väčšinou budete vidieť, že sa nemýlite a stretli ste sa s veľmi krutou duchovnou silou – oblečte si teda celú zbraň Božiu a pripravte sa na boj. V plnej miere dúfajte v Pána. „A Boh pokoja skoro skrúši satana pod vaše nohy.“ (Rim 16,20)

5. Dusno – Presne to vystihuje výraz: „atmosféra sa dá krájať“. Dá sa iba tušiť, že sa čosi deje, že niečo je „hnilé“. Obyčajne tí, ktorí sú príčinou tejto nepeknej atmosféry, začnú upozorňovať, že niečo nie je v poriadku. Zaujímavé je, že keď sa spoločnosť zbaví rebelov, pokojná a milá atmosféra sa obnoví. Reptákov treba nechať ísť vlastnou cestou, nech si dusno zoberú so sebou a užijú si ho dosýta.

Ako sa brániť?

Nevyhnutne musíme dobre poznať uvedenú problematiku. Preto tento článok – neznervóznil ťa? Mnohým škodám sa dá predísť dobrým vyučovaním a, samozrejme, treba sa modliť a konať duchovný boj. Namieste je tiež trpezlivosť. Každý pastor vie, že niečo nie je v poriadku už dávno pred tým, ako to vyjde najavo. Netreba sa nechať znervózniť, treba slúžiť Pánovi – veď cirkev je Jeho. Potom si treba uvedomiť jednu vec, ktorá možno mnohých prekvapí. Vzbury musia prebehnúť, musí sa ukázať, čo je v ľudskom srdci. Skôr, než sa Izrael dostal do zasľúbenej zeme, musel byť na púšti v tlakoch odhalený Kórach. Všimni si jeden jav, že vždy, keď prebehne nejaká rebélia, cirkev sa dostane do lepšej kondície a spôsobené škody a diery sa rýchlo zaplnia. Naopak, pokiaľ nedôjde k vyčisteniu atmosféry, ďalšie prebudenie a rast nie sú možné.

To, čo je v ľudskom srdci, musí vyjsť najavo a Boh na to používa aj takéto situácie. Je takmer nemožné stáť bokom a alibisticky sa tváriť, že sa ma to netýka. Vážne sa nás netýka, čo sa deje v cirkvi? Potom by sme Božie kráľovstvo nebrali veľmi vážne. Cirkev je hodnota, ktorú treba chrániť a milovať, a od tých, ktorí robia rozbroje a škody, treba odstúpiť. Verní a zaviazaní kresťania nech sa spoja a slúžia Pánovi pokiaľ je príhodný čas. Mimochodom, pre cirkev je teraz úplne najlepší a najvhodnejší čas na to, aby sa rozrástla. Využime tento čas!

Prevzaté z :

https://www.milost.sk/logos/clanok/vzbura-carovanie

Comments are closed.