Ako sa vyhnúť emocionálnej manipulácií počas chvál, worshipu

Chvály môžu byť veľmi emotívne. Mohutná hudba, davy ľudí, aura Božieho majestátu a obrátenie pozornosti človeka k nemu, môžu vytvárať intenzívne pocity radosti, očakávania alebo dokonca i smútku. Niektorí plačú. Niektorí ľudia sa smejú. Niektorých to ani nepohne.
I napriek rôznym postojom je to všetko v poriadku.

Problém však nastáva, ak vedúci chvál  vyvinie spoločné úsilie s hudobníkmi zmeniť emócie ľudí v snahe vynútiť si „určité správanie“. To sa nazýva „emocionálna manipulácia“ ktorá je škodlivou a ktorá kradne pravé uctievanie.

Chvála a uctievanie

Čo to vlastne tie chvály sú? Čo je tento moderný, zvláštny trend, po ktorom ešte pred niekoľkými rokmi nebolo na Slovensku „ani chýru ani slychu“?
Chvála je spôsob modlitby, kde sme s Bohom tak úzko spätý, a tak blízko pri ňom, že sa stáva modlitbou, ktorá už nie je na ľudských pravidlách, ale na Božích. V Biblii sa často píše o „poznaní“. Poznanie znamená veľmi intímny vzťah. „Adam poznal Evu a bum, bolo z toho potomstvo.“ Božie Slovo nás vyzýva: „Máme poznať Boha tak, ako Boh pozná nás.“ Doslova hovorí, aby sme boli v intímnom vzťahu s Bohom, tak ako boli spolu Adam a Eva. Chvála patrí presne do tejto roviny intimity, do tejto hlbiny, ktorú je veľmi ťažké ľudskou rečou opísať. Je ťažké o chvále hovoriť, ak do nej nevojdeme.

Chvála je typom modlitby, počas ktorej je náš duchovný zrak silne upretý na Boha. Klasická osobná modlitba je veľmi, veľmi dôležitá. Môže nám však počas nej hroziť jedno nebezpečenstvo, ktoré je spôsobené našou vlastnou nedokonalosťou. Počas modlitby môžeme duchovný zrak uprieť tak intenzívne do nášho vnútra, že nás prevalcujú naše vlastné problémy, slabosti a hriechy. Výsledkom toho môžu byť trápenia a depresie.
Pri chvále patrí naša pozornosť v prvom rade Bohu. Celá naša myseľ a celá naša duša je ním naplnená. On je tým, ktorý sa dokáže vysporiadať s našimi nedokonalosťami, slabosťami, hriechmi. On je tým, ktorý rieši naše problémy. Nedokážeme to my našimi silami, ale On prostredníctvom svojej moci.
O chválach máme i knihu. Sú to Žalmy. Autorom väčšiny z nich je kráľ Dávid, ktorý v nich často hovorí, aký Boh je, a čo preňho chvála znamená. Keď chválime Boha, vyslovujeme slová o tom, aký je môj Boh. To by mohla byť definícia chvály. Slová chvály pochádzajú z Biblie, ktorá nám hovorí o tom, aký Boh je. Ak si denne čítame Bibliu, stále v nej nachádzame množstvo vecí, ktorými môžeme Boha chváliť.
Počas chvály sa začne niečo diať. Dávid hovorí v Ž 22,4: „Boh tróni na chvále svojho ľudu.“ Vo chvíli, keď začnem chváliť, vytváram Bohu v mojom srdci trón, na ktorom je prítomný ako vládca môjho života. Takže keď chválim, Boh je v mojom srdci. Toto nezávisí od našich pocitov. Naše pocity môžu byť úplne odlišné. Neplatí pravidlo, že vždy sa cítime super, keď sme na chválach. Občas chvály nemusia prispieť k zlepšeniu nálady. Boh totiž nechce, aby naša viera stála na pocitoch. Naša viera má stáť na Božom Slove. Boh vyriekol slová: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh povedal: „Buď obloha!“ a bola obloha. Potom Boh povedal: „Ukáž sa súš!“ a stalo sa tak. Riekol: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe“ a boli hviezdy… (Gn 1,3n). Takúto veľkú moc majú Božie slová. Ak my vyslovujeme tieto slová, slová chvály, v duchovnej oblasti sa dejú veľké veci. Sú to veci, ktoré teraz nevidíme, no raz sa v nich budeme kochať. V Biblii stojí: „Teraz vidíme ako v zrkadle, raz uvidíme tvárou v tvár.“ Raz sa dozvieme, čo všetko sa presne dialo, keď sme chválili Boha.