Poklady, ktoré získavaš účasťou na Svätej omši (podľa Martina z Kochemu)

Príbeh Ábela a Kaina je príbehom o účasti na Svätej omši. Obaja mali priniesť Bohu obetu. Vrcholná Obeta je katolícka Svätá omša. Napriek tomu nízka účasť veriacich na Svätých omšiach je dôkazom, že ľudia stratili zmysel a poznateľnosť, aký vážny hriech absencia na omši je, ale rovnako existuje neznalosť toho, čo veriacemu človeku a jeho blízkym pramení z účasti na Svätej omši. Preto si predstavme hlavné duchovné ovocie Tvojej účasti.

Pokračuj v čítaní

Svätá omša: Najväčšia oslava Boha

Ak by vás niekto požiadal, aby ste vysvetlili, prečo náš Pán ustanovil svätú omšu, čo by ste mu povedali? Vedeli by ste mu zdôvodniť, prečo je to potrebné pre náš správny vzťah s Bohom ?

V dôsledku kozmickej tragédie Adama a Evy je ľudská rasa uvrhnutá do temnoty, biedy a viny. Každý z nás je postihnutý touto tragédiou a sami sa z nej nevieme dostať. Preto potrebujeme záchrancu. Ježiš Kristus nás vyslobodil z priepasti hriechu a smrti svojím životom a predovšetkým svojou smrťou na kríži, keď sa obetoval Otcovi ako nesmierne príjemná obeta lásky a vo sviatostiach Cirkvi nám ponúka vyslobodenie od zla a prístup do večnosti.

Pretože Boh je náš stvoriteľ, náš vykupiteľ a náš posvätiteľ, sme mu vďační za všetko. Sme mu vďační za spravodlivosť a lásku, ktorú nikdy nebudeme schopní splatiť spôsobom, ktorý by bol hodný Jeho veľkej dobroty a Jeho daru voči nám. Nedokážeme Ho dostatočne uctievať, ani mu primerane ďakovať. Predovšetkým sa potrebujeme zjednotiť s naším Vykupiteľom v Jeho obete na kríži, aby víťazstvo, ktoré získal pre ľudstvo vo všeobecnosti, bolo možné vztiahnuť jednotlivo na každého z nás. Keď sa s Kristom zjednotíme, Jeho víťazstvo nad hriechom a smrťou sa stáva naším víťazstvom.

Preto je svätá omša majstrovským dielom Božej múdrosti a milosrdenstva. V nej náš Pán sprítomňuje svoju obetu na kríži obetovaním toho istého Tela a tej istej Krvi, ktoré boli obetované Otcovi za našu spásu. Búra dvetisíc rokov, ktoré nás delia od Kalvárie a privádza nás priamo k Jeho krížu, k jeho svätým ranám, k Jeho prevzácnej Krvi, k prebodnutému Srdcu.

Pokračuj v čítaní

8. Sv. omša – Príprava – 2 – Úmysel

Kedysi naše babičky, kým ešte žili, využívali každú aj najmenšiu možnosť obetovať sv. omšu za niekoho zo svojich príbuzných. Dnes sa už toľko ľudí nehrnie do sakristií zapisovať na sv. omše – aj keď na Slovensku v niektorých dedinkách je to ešte poriadna tlačenica väčšinou však kvôli babičkám, ktoré tam ešte ako tak žijú. Babičky podvedome kdesi v srdci cítili, akú veľkú cenu má sv. omša pre spásu nielen mŕtvych ale aj živých príbuzných. O čo vlastne v obetovaní sv. omše ide? Čo sa tam deje? A prečo je tak dôležité využiť každú možnosť obetovať sv. omšu na nejaký úmysel?

Predstavte si obrovskú priam nekonečne širokú rieku s mohutným tokom. Ak do tohto toku vstúpite, uvedomíte si, že vás preniká akási zmes hlbokého pokoja, sviežej radosti, oblažujúcej pokory, vznešenej múdrosti či neohrozenej odvahy. A keď sa pokúsite ponoriť a začnete celou bytosťou piť vodu z tejto rieky, cítite, ako vás postupne preniká, zaplavuje a rozpaľuje nepredstaviteľná láska k sebe, k Bohu, k druhým… Práve do takejto rieky vstupuje každý, kto sa naplno s vierou zúčastňuje sv. omše, kde z Kristovej obety prúdi takáto nepredstaviteľne mohutná rieka všetkých milostí, ktoré si len dokáže predstaviť, ktoré potrebuje pre život každá živá i mŕtva ľudská bytosť. Iba ak to chceme, ak v to veríme, sme zakaždým účastní takéhoto „vykúpania“ v Božej milosti, nasýtenia, prečistenia, ovlaženia – záležiac od toho, čo v danom momente naša duša potrebuje.

Pokračuj v čítaní

7. Sv. Omša – Príprava – 1 – Očistenie sa

Na začiatku každej sv. omše sa snažíme v úkone kajúcnosti očistiť svoje duše, aby boli dostatočne pripravené na stretnutie s nekonečne čistým, svätým, milujúcim Bohom. Väčšinou však toto posvätné ticho svojou dĺžkou nestačí na spomenutie svojich prehrešení, tobôž na oľutovanie z hĺbok srdca. Každý totiž potrebuje rôzne dlhý čas – záleží od každého, čo sa v jeho srdci udialo od posledného stretnutia s Pánom. Nie je možné na začiatku sv. omše udeliť každému dostatočné množstvo času. Preto vás pozývam, aby sme svoju dušu očistili ešte pred sv. omšou. Ako?

Príď na sv. omšu o 5 minút skôr ako zvyčajne chodievaš. Neboj – tých 5 minút ťa nezabije ani nezničí tvoju kariéru, ani nespôsobí katastrofu, ak odídeš z domu, z práce či zo stretnutia s priateľmi o 5 minút skôr. Keď prídeš do kostola, sadni si po pokľanutí pred Pánom do ticha jeho prítomnosti. Skús ako malé dieťa – oprieť sa svojou dušou spokojne o svojho milujúceho Otca, ktorý ťa ako vždy tak aj v tej chvíli bude držať vo svojom náručí a vyrozprávaj mu všetko, čo sa prihodilo zlé a čo si „vyparatil“ tak, ako sa ku všelijakým prehreškom priznáva malý synček či dcérka svojmu ockovi, o ktorom vie, že ju aj tak miluje a aj bude vždy milovať. Nech z tvojho srdca vytryskne úprimná ľútosť ako prameň, ktorý očistí tvoje srdce slzami lásky – srdce, ktoré ublížilo, hoci často nechcelo, ktoré nedostatočne milovalo, nedostatočne dokazovalo svoju lásku skutkami a slovami lásky, svojím časom udeleným milovanému… V tichu kostola, keď v ňom ešte nie je tak veľa ľudí, nech zaznejú úprimné vzlyky tvojej lásky, nech ich môže utíšiť Otec svojím milosrdenstvom, nech môže s úsmevom osušiť slzy tvojej ľútosti chápajúci a odpúšťajúci Otec.

Pokračuj v čítaní

6. Sv. omša – Pokľaknutie

Dnes už tak často nevidíme v živote okolo nás, žeby niekto pred niekým kľakal. Akurát sa občas stane, že nejaký mladý romantik si pri vyznávaní lásky pred svojou milovanou pokľakne na jedno koleno. No pokľaknúť pred šéfom svojej firmy – to sa jednoducho nerobí, nepatrí a vôbec – je to jednoducho trápne.

Jediné kľačanie, ktoré zostalo ešte zo starých čias, je práve pokľaknutie pri vstupe do kostola a kľačanie v kostole pri modlitbe. A tak prichádzame k druhému úkonu, ktorý nasleduje po prežehnaní pri vstupe do kostola, a tým je pokľaknutie.

Pokľaknutie vyjadruje hlbokú úctu k tomu, pred ktorým si kľakám, ale aj podriadenosť, odovzdanosť a dôveru.

Pokračuj v čítaní