Ezoterika – cesta alebo priepasť?

Pád komunistickej vlády síce oslobodil kresťanov od nadvlády režimu, ktorý bol principiálne protikresťanský, avšak zároveň vo východnej Európe uvoľnil stavidlá niečomu, čo katolícky autor E. Michael Jones v jednom rozhovore nazval „slizom“. Narážal tým na starší sci-fi film z 50. rokov, v ktorom hral začínajúci Steve McQueen. Vo filme sa  dostane z vesmíru na Zem zvláštna forma mimozemskej invázie – sliz a pomaly, ale isto zaplavuje planétu.
Zo Západu sa začal, po roku 1989, valiť „sliz“ a javy, ktoré mnohí považovali za zabudnuté a prekonané, sa ukázali v novej, často ešte väčšej, sile ako pred rokom 1948. Vákuum, ktoré zostalo v hlavách ľudí po opustení tradičnej kresťanskej viery, sa pomaly začalo zapĺňať „novou“ formou duchovna, v skutočnosti formou tak starou ako ľudstvo samo. Všetky formy pohanskej mystiky a mágie si opäť našli cestu k ľudským srdciam a boli onálepkované ako „hľadanie“ duchovna.
Zdroj: pixabay.com
Ako sa z bývalých praktizujúcich katolíkov, alebo ich potomkov stávajú priaznivci ezoteriky? Väčšinou pri tom asistujú dve základné príčiny, ktoré na seba časovo nadväzujú. Na počiatku je stotožnenie sa s  liberalizmom vo vnútri Cirkvi, ktorí otupí u človeka zmysel pre vieroučnú ortodoxiu a morálku z nej vyplývajúcu. Z nepriateľských ideológií sa stanú potencionálni partneri do dialógu a keďže v liberálnom katolicizme sa skôr „hľadá“  než uchováva a ideová neistota je považovaná za pozitívum, tak sa začína pomaly, ale isto monolit viery drobiť a zvetrávať. Výsledkom je „hľadanie“ a lovenie v mútnych vodách pochybnej mystiky a ešte pochybnejšej mágie. Skúsme si priblížiť aspoň niektoré z nástrah, ktoré čakajú na kresťana v bežnej ideologickej motanici súčasného sveta a to takých, ktoré vyzerajú pre kresťana na prvý pohľad nie až tak nebezpečne a ktorým najľahšie podľahnú.
Ezoterizmus býva definovaný ako súhrn určitých duchovných hnutí a prúdov vychádzajúci z gnosticizmu neskorého staroveku. Avšak to, že sa jeho súčasťou stali v 20. storočí v podstate všetky orientálne, africké aj indiánske kulty a praktiky, svedčí o tom, že je to v podstate len krycí názov pre pohanstvo ako také. Nech by sme pridali čokoľvek pohanské, dávne aj súčasné do pestrej palety ezoterického synkretizmu, určite by sa to nestretlo s nepochopením.
Praktická cesta kresťana k aktívnemu ezoterizmu začína väčšinou pri na pohľad neškodnom „liečiteľstve.“ Kresťan by sa spočiatku zdráhal vrhnúť sa rovno na mágiu.


Homeopatia, energetické liečiteľstvo
Najľahšou pascou je homeopatia, tzv. alternatívna forma liečby pomocou „energie“  a využitia synergického javu, ktorý operuje tézou, že energia nasleduje myseľ. Zakladateľ modernej homeopatie Samuel Hahnemann bol aktívnym slobodomurárom a ezoterikom, propagujúcim princíp životnej energie, v podstate panteistického charakteru. Tento pojem je naviazaný na ideu energie, ktorá sa nachádza v každom človeku a jej vzťahu k energii všeobecnej. Liečba je tu v podstate duchovnou činnosťou, ktorá ovplyvňuje fyzické zdravie pacienta. Jedná sa teda o manipuláciu s dušou človeka. Akými duchovnými silami (energiami) sa tu človek uzdravuje, kto za nimi stojí, to všetko  vyvoláva u kresťana podozrenie a obavy. Veľa sa tiež nehovorí o tom, že okultné krídlo nemeckého národného socializmu, na čele s Rudolfom Hessom a Heinrichom Himmlerom, bolo veľkým priaznivcom homeopatie a táto metóda sa stala populárnou a odporúčanou v SS.
Do pasce homeopatie sa kresťan dostane ľahko. Súčasná doba považuje zdravie za najvyššiu hodnotu. Média, systematicky v kooperácii s farmaceutickými korporáciami, vytvárajú hystériu strachu pred ochorením. Kresťan, ktorý má chorého člena rodiny, je pod týmto všeobecným tlakom ochotný privrieť oči a „dať sa na to“. A čuduj sa svete – ono to funguje. Nasleduje rovnica: zdravie je od Boha a to čo prináša zdravie teda nemôže byť zlé. Názor svätcov, že fyzické zlo, choroby, máme vítať ako príležitosť k pokániu a dávať spáse duše prednosť pred fyzickým zdravím je už evidentne „prekonaný.“