Ako komunikovať s ľuďmi, ktorí nás zranili?

Ak nás niekto zraní, dôležitejšie než sa snažiť zmeniť jeho, je skôr položiť si otázku, ako na to zranenie budeme voči nemu reagovať my.
A dokonca, ak nereagujeme na neho negatívne, ale reagujeme pozitívne, emocionálne nás to oslobodzuje. Aj preto je možné tvrdiť, že zraniť nás môže len ten, komu to dovolíme.

Mgr. Mário Schwarz, PhD. vyštudoval psychológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V štúdiu postgraduálne pokračoval na Trnavskej univerzite, kde po skončení pracuje ako odborný asistent na Katedre psychológie Filozofickej fakulty. Venuje sa psychológii rodiny, problematike manažérskej psychológie ako i mediácii. Prednáša na rôznych fórach a vedie aj výcviky zamerané na zvyšovanie sociálnej kompetencie, ako je efektívna komunikácia, zvládanie emócií, riešenie konfliktov, ale i odpustenie vo vzťahoch. Je ženatý a má jedného syna.
Zdroj:
https://www.youtube.com/watch?v=B-csxg9fNCQ

Manipulácia 5 – Propaganda, politická moc a sociopatia

Prednáška sa venuje téme propagandy ako nástroja k získaniu a udržaniu si politickej moci. Zvlášť sa zastavíme pri renesančnom mysliteľovi N. Machiavellimu a pri problematike, ktorá sa týka takzvaných úspešných psychopatov a ich vzťahu k moci.

4. časť – môžete pozrieť na :
https://www.youtube.com/watch?v=yNash4-kO5s&t=53s

Skryté nebezpečenstvo hypnózy

Dnes je len veľmi málo ľudí, ktorí by sa nestretli s pojmom hypnózy. Čo je to v skutočnosti? Šarlatánstvo, čarodejníctvo alebo liečebná metóda? Je v pozadí hypnózy niečo tajuplné, ohrozujúce? Je vari možné pomocou mimo zmyslových síl a často prenikavého pohľadu nejakého mága zlomiť ľudskú vôľu kohokoľvek? Ako teda máme pristupovať k hypnóze?
Slovo HYPNÓZA je má svoj pôvod v gréckom slove „hypnos“, čo znamená spánok. Pritom sa nejedná o novodobý jav, pretože už v starom Egypte a Grécku sa holdovalo „čiernemu umeniu“.

V Indii mali hypnotické schopnosti predovšetkým fakíri. V západnej Európe sa hypnóza rozšírila v dobe A. Mesmera (okultný magnetizér a odporca Krista).
Výraz hypnóza sa stal známym v roku 1843 prostredníctvom anglického lekára J. Braida, ktorý zaradil do medicíny pojem hypnotizmus. Tento človek na základe pokusov odhalil metódu upreného pohľadu do očí, vďaka ktorému privádzal pacientov do hypnotického stavu. Sám charakterizoval túto metódu ako výkon istého sústredenia sa, ako pokračujúce sústredenie sa duchovného a telesného oka na objekt (človeka).
Hypnózu, ktorú takto vyvolal označil za nervový spánok, ktorýsa jasne odlišoval od bežného spánku alebo bdenia. Treba ešte podotknúť, že Braid nezaviedol do medicíny ako liečebný prostriedok iba hypnózu prostredníctvom druhej osoby, ale tiež autosugesciu – predchodcu autogénneho tréningu (o ktorom sme písali v Archanjeli 3/97, str. 18-21).
Dnes sa o „lekárskej hypnóze“ predáva viacero kníh, hypnotické pokusy s pacientmi sa stali náplňou lekárskych postupov. Popularita hypnózy nabrala u nás najmä po páde „železnej opony“ nebývalé rozmery.

Techniky predchádzania manipulatívneho správania

Neasertívne správanie nazývame aj manipulatívne. Manipulatívne správanie je veľmi často neuvedomelé, osvojené vďaka výchove a z nej vyplývajúcich pocitov úzkosti, ignorancie a viny. Jeho základom je niekoľko výchovou vštepených neasertívnych povier.
Asertívne komunikačné techniky alebo asertívne komunikačné zručnosti sú formy medziľudskej komunikácie, ktoré nie sú ani agresívne ani pasívne. Ako zručnosť potom označujeme schopnosť použiť danú komunikačnú techniku v príslušnej situácii. Asertívne komunikačné zručnosti nám dodávajú nové, asertívne schopnosti komunikácie a pomáhajú predchádzať manipulácii v komunikácii.
 
Technika pokazenej gramoplatne
Princípom tejto základnej asertívnej techniky je opakujem vytrvalo, pokojne (bez vzrastania neistoty, agresivity, hnevu, úzkosti,…) – znovu a znovu – to, čo chcem dosiahnuť a to bez toho, aby som začal(a) byť nahnevaný(á), rozčúlený(á), či hlučný(á) (bez kriku). Nemusím mať pripravené žiadne argumenty, neposkytujem zdôvodnenia a ani výhovorky, trvám na svojom a od problému sa nenechám odvrátiť.
 
Technika prijateľného kompromisu
Prijateľný kompromis je asertívna komunikačná technika, jej cieľom je v prípade konfliktu záujmov dosiahnutie konsenzu. Rozhodovanie pomocou konsenzu znamená, že chceme, aby bolo rozhodnutie spoločné a nie aby zvíťazila väčšina. Preto sa nepoužíva hlasovanie, diskusia prebieha, až dokiaľ nie je s rozhodnutím každý spokojný.

Noam Chomsky: 10 způsobů manipulace s masami

Noam Chomsky – profesor lingvistiky, filozof, veřejná osobnost, autor knih. Říká se mu jeden z nejvlivnějších intelektuálů naší doby. Chomsky, vášnivý a důsledný kritik politické tyranie, analyzuje roli státu od jeho vzniku po současnost a nastiňuje vektory jeho vývoje.
Když stát nebo politická moc získají své vlastní zájmy, je jeho primárním úkolem řídit ty, kteří jej volí, s cílem triviální sebezáchovy. Pokud lidé začnou projevovat nespokojenost, pak, aby se vyhnuli násilí, může tomu zabránit pouze propaganda a média fungují jako její nástroj. Noam Chomsky sestavil seznam „10 způsobů manipulace“, na které vás upozorňujeme.

Metoda číslo 1: rozptylování

Hlavním prvkem řízení společnosti je odvrátit pozornost lidí od důležitých problémů a rozhodnutí politických a ekonomických vládnoucích kruhů neustálým saturováním informačního prostoru nevýznamnými sděleními.
Přijetí rozptylování je velmi důležité, aby se zabránilo tomu, aby občané získali důležité znalosti v oblasti moderních filozofických trendů, pokročilé vědy, ekonomie, psychologie, neurobiologie a kybernetiky. Místo toho je informační prostor plný zpráv o sportu, zábavním průmyslu, mystice a dalších informačních složkách založených na reliktech lidských instinktů od erotiky po tvrdou pornografii a od každodenních příběhů mýdla až po pochybné způsoby rychlého a snadného zisku.
„… neustále rozptyluje pozornost občanů od skutečných sociálních problémů a mění je na témata, která nemají skutečný význam. Zajistit, aby občané byli něčím neustále zaměstnáni a nemají čas na přemýšlení; z pole do ohrady, jako všechna ostatní zvířata. “ (Citace N. Chomského z knihy „Tiché zbraně pro tiché války“).

Rozpoznání prvků totalitních režimů na příkladu Adolfa Hitlera

Zde je nastíněno několik hlavních bodů, jak lze rozeznat projevy autoritativní či totalitní moci na exemplárním příkladu Adolfa Hitlera a jeho nacionálního socialismu. V jeho případě se objevily tyto prvky všechny. Je dobré mít tyto body na paměti a pokud začne politická strana nebo vládnoucí režim aplikovat, byť jen některý z těchto bodů, je dobré být občansky na pozoru, dřív, než může být pozdě a z demokracie vznikne totalita. Ledacos, co se v dnešní politice děje může tuto neblahou minulost připomínat.

1. Neomylnost autority vůdce
Totalitní a autokratické režimy staví především na osobnosti silného vůdce, který by měl vše vyřešit za ostatní a převzít zodpovědnost za stát. Hitler po vzoru Mussoliniho fašistické strany v Itálii, jasně deklaroval svoje vůdcovství již v knize Mein Kampf z roku 1925, kde zřetelně vyslovil všechny svoje myšlenky, včetně likvidace Židů a vytvořil si v něm svůj dokonalý vůdcovský mýtus. Jeho nacionální vůdcovství mělo být neomylné a nezpochybnitelné, i kdyby se sám prohřešil proti původní ideologii, což se stávalo poměrně často. Vedení NSDAP toto rozhodnutí muselo jednohlasně akceptovat a podporovat. Ti, co se vzpříčili režimu byli zpravidla zbaveni funkce či odstraněni, i když šlo původně o spojence (viz velitel SA Röhm). Vůle vůdce byla nad veškerou pochybnost. V případě Hitlera šlo až o jakýsi náboženský kult národního hrdiny a spasitele, který měl vyvést německý vyvolený národ z krize. Obdobně fanaticky fungoval v Sovětském svazu kult osobnosti Lenina a především pak diktátora Stalina, směřující k určité formě politického náboženství. Totéž platilo i pro „zbožštění“ předsedy Mao Ce-tunga v komunistické Číně nebo u severokorejských diktátorů.
Analogické autoritářské choutky dnes můžeme pozorovat například u prezidentů Putina, Kim Čong-una, Si Ťhin-phinga či Erdogana. Určité indicie jsou patrné i u Orbána, ale a dalších.

Kto sa môže stať obeťou sekty?

Čo je psychická manipulácia?
Je to ovládanie ľudí bez ich vedomia, často na ich škodu. Sekty používajú kontrolu myslenia, čiže manipuláciu ľudí pomocou psychologických techník (tie vznikli v rámci psychoterapie s cieľom pomôcť pacientom, avšak v sektách sa zneužívajú tak, že ľuďom škodia), aby verbovali a udržali členov v sekte. Ani jeden človek skutočne podrobený psychickej manipulácii si to nikdy neuvedomoval, ani tomu neveril. Tí, ktorí boli podrobení kontrole myslenia, zvyčajne vášnivo bránia svojho manipulátora vyhlasujúc, že on im jednoducho ukázal svetlo… Alebo ich zázračne premenil.
Charakteristickou črtou stretnutí, na ktorých dochádza k psychickej manipulácii ľudí, je, že sa konajú na miestach, kde sú účastníci izolovaní od vonkajšieho sveta bez možnosti odísť v ľubovoľnej chvíli domov. Program je zostavený tak, aby spôsobil fyzickú a psychickú únavu. Dosahuje sa to spravidla dlhými hodinami prednášok, počas ktorých účastníci nemajú možnosť relaxovať či premyslieť si to, čoho sú účastníkmi. V metódach „obracania na pravú vieru“ zohráva dôležitú úlohu zavedenie žargónu – nových termínov, ktoré majú význam len pre zasvätených a sú nezrozumiteľné pre tých „zvonku“.

Nadobudnutie kontroly nad mysľou človeka, čiže psychická manipulácia, prebieha v troch etapách:
> zníženie bdelosti – nervový systém prestáva riadne fungovať, človek čoraz ťažšie rozlišuje medzi fantáziou a skutočnosťou. Medzi techniky udržujúce dysfunkciu nervového systému patrí diéta založená najmä na zelenine a ovocí s vynechaním alebo vážnym obmedzením múčnych jedál, orechov, semien, mliečnych výrobkov, rýb a mäsa; ďalej bombardovanie intenzívnymi zážitkami, obmedzenie spánku, maximálne zorganizovanie dňa, aby neostal čas na relaxáciu a zamyslenie. V tejto etape nastupuje aj tzv. bombardovanie láskou – darčekmi, komplimentmi, pozornosťou. Takisto je dôležité udržovanie obetí v stave ustavičnej exaltácie, nadšenia, poskytovanie extrémne silných emocionálnych zážitkov;
> psychická dezorientácia, programové vnášanie nepokoja – keď sa bdelosť zníži, obeť je podrobená silnej indoktrinácii. V tejto etape je zasypaná prílevom nových informácií, odporúčanej literatúry, skupinových diskusií, rozhovorov s jednotlivými členmi skupiny. Často sa tu prelína ilúzia so skutočnosťou a človek je schopný ľahko prijímať zvrátenú logiku;
človek prestáva samostatne myslieť – používajú sa pritom techniky redukcie myslenia. Techniky zmenených stavov vedomia spočiatku prinášajú pokoj, pretože zamestnávajú myseľ niečím jednoduchým (napr. opakovaním mantry), na čo možno sústrediť pozornosť. Stále opakovanie mantry spôsobuje pocit excitácie a nakoniec halucinácie. Výsledkom zredukovaného myslenia je vzďaľovanie sa od všetkého a odvrátenie sa od všetkých okrem tých, ktorých označia manipulátori. Niekedy manipulátori ponechajú určitý priestor na relatívnu slobodu, napríklad dovolia pokračovať v štúdiu, v zamestnaní. Obrovské percento aktivity človeka sa však koncentruje na konanie v prospech sekty. Dôležité je uvedomiť si, že keď sa účastníkom navrhuje redukcia myslenia a techniky, ktoré to majú napomáhať, hovorí sa im, že tým konaním veľa získajú – napríklad nájdu osvietenie.

Terapia závislých vzťahov

Heinz-Peter Röhr: Závislé vztahy – léčba a uzdravení závislé poruchy osobnosti. Praha: Portál, 150 s.

Nemecký psychoterapeut Heinz-Peter Röhr je známy svojimi knihami o narcizme, hystérii a hraničnej poruche osobnosti. Vo svojej novej knihe sa venuje problematike závislosti. Dlhodobo pôsobí na klinike pre liečbu závislostí a v knihe čerpá zo svojich bohatých skúseností so závislými klientmi.
Kniha je rozdelená do štyroch kapitol. Prvá kapitola s názvom Emocionální zneužívání v rodině sa začína rozprávkou bratov Grimmovcov Husiarka. Na jej pozadí poukazuje na tému závislosti ako neschopnosti odpútať sa od rodičov. Upozorňuje na emocionálne zneužívanie, ktoré je síce subtílne, ale zanecháva hlboké a trvalé stopy. Zdôrazňuje nebezpečenstvo toho, keď sú deti vnímané ako náhrada za partnera a ich skutočné detské potreby sú ignorované. Dieťa v tomto prípade slúži na uspokojovanie potrieb rodiča. Rodič od dieťaťa očakáva, že naplní jeho potreby lásky, alebo že vyrieši jeho problém s osamelosťou. Dieťa však nikdy nemôže naplniť potreby rodiča a vyriešiť jeho problémy. Poukazuje na riziká hyperprotektívnej starostlivosti, za ktorou sa často skrýva sledovanie egoistických cieľov rodiča. Rodič si dieťa pripútava a bráni mu v samostatnosti a svoj prístup ospravedlňuje známymi výrokmi: „Veď chcem pre teba len to najlepšie“, „Sám to nezvládneš, potrebuješ ma“, „Čo by som pre teba neurobil“ a tak ďalej. Poukazuje na manipulovanie vlastnými deťmi prostredníctvom vyvolávania pocitov viny, manipuláciu chorobami, odoprením lásky… Všíma si znaky závislých osôb, akými sú neschopnosť rozhodnúť sa, naučená bezmocnosť, narcistické očakávanie, že iní ľudia slúžia k uspokojeniu jeho potrieb.

Po rokoch s manipulátorom z vás doslova vyfučí osobnosť

Na začiatok by som chcel povedať, že ľudia o tejto populárnej téme radi hovoria, nie však už tí, ktorí manipuláciu uplatňujú na iných. Tí sa prezradiť nechcú. Manipulácia je doménou tak mužov, ako aj žien. Často je vo vzťahoch chápaná ako normálny nástroj, akým si pri sebe udržať partnera. Veľmi veľa vzťahov funguje na princípe jedného dominantného a druhého submisívneho partnera. Treba však dať pozor, pretože aj dominantný manipulátor dokáže vytvoriť dojem, že on je vo vzťahu ten podriadený. V skutočnosti tým len sleduje svoje záujmy. Skrátka existuje toľko manipulatívnych techník, koľko existuje ľudí.

Môžu sa prvky manipulácie objaviť aj v bežných fungujúcich vzťahoch?

Je normálne, že aj partneri v bežnom vzťahu sa niekedy navzájom manipulujú. Keby sme tvrdili niečo iné, klamali by sme. Povedzme, že partner síce plače, ale zároveň zostane plakať trochu dlhšie, pretože vie, že tým dosiahne to, čo chce. Častým nástrojom manipulácie v manželstve je tiež sex. Na to sú väčšinou vnímavejší muži. V praxi to znamená, že žena odstaví muža od sexu a používa ho ako výmenný artikel. Teda umožní mužovi mať sex s ňou len vtedy, ak za to niečo urobí.

Existuje jasná hranica medzi tým, čo je ešte relatívne normálne správanie, keď si chceme vo vzťahu presadiť to svoje, a čo je už extrémne?
Je potrebné rozlíšiť medzi manipuláciou v relatívne zdravých vzťahoch a tou, ktorú realizuje partner s poruchou osobnosti. Takíto manipulátori si uvedomujú svoju manipuláciu, ale nie jej dosahy, pretože konajú ako psychopatické osobnosti. Je veľmi ťažké určiť, ktorá manipulácia je ešte zdravá a ktorá už nie.