Stretla som diabla – svedectvo bývalej ľudovej liečiteľky

Bývalá ľudová liečiteľka, ktorá využívala nadprirodzené schopnosti k liečeniu ľudí.

Toto je najväčšia realita môjho života: existuje Boh a existuje diabol! Naozaj som stretla „ živého“ diabla a živého Boha. Ale až stretnutie živého Boha – 17.5.1998, zmenilo môj život natoľko, že od tohto stretnutia som si začala počítať vek. Takže 17.5.2011 som mala 13 rokov /mám 53/.

Môj príbeh sa začína odvíjať od mojich piatich rokov, keď si ma babka – ľudová liečiteľka, vybrala za budúcu nasledovníčku v jej liečiteľských schopnostiach. Táto „schopnosť liečiť“ sa u nás dedila z pokolenia na pokolenie asi 3OO rokov – je to dedičná biela mágia.

V tomto období sa okolo mňa začali diať „čudné veci“, nad postieľkou som mala zavesený drevený kríž, ktorý na mňa v noci padol. Zobudila som sa s veľkým strachom a vždy nado mnou stála babka. Vnímala som, ako sa so mnou pohybuje posteľ, mávala som nočné mory. Najsilnejšie bolo, keď som bola raz v noci „prenesená“ na nejaké stretnutie. Bolo tam veľa ľudí, každý niečo rozprával a ja som vedela, že sa ide prijímať nová členka /bosorka/ ich klubu a že som to práve ja.

Potom nasledovalo v mojom živote relatívne pokojné obdobie. Dospela som, vydala som sa, odsťahovala som sa z rodičovského domu, narodili sa mi dve dcéry.

Všetko sa začalo hľadaním

.. začalo sa to hľadaním

V čase svojho pomerne intenzívneho duchovného hľadania som vyskúšal na vlastnej koži takmer každú duchovnú cestu a techniku, o ktorej som sa dopočul alebo dočítal. Neveril som, že by k Bohu mohla viesť len jedna cesta, preto som skúšal rôzne prístupy a z každého som si osvojil to, čo mi „zaberalo“ a pri čom som zažíval nejaký vonkajší či vnútorný ohlas. Vytváral som si „svoju vlastnú“ duchovnú cestu k Bohu. Postupne som do nej integroval mnoho prvkov. Silvovu metódu ovládania vedomia, praktiky parapsychológie, liečiteľstva a alternatívnej medicíny, reiki, psychotroniky, jogy, bojových umení ako tai-či a či-kung, hypnózy, reinkarnačné regresy, meditačné techniky z rôznych škôl budhizmu. Duchovný svet ma veľmi priťahoval a to, čo som sa naučil a čo mi „zaberalo“, som hneď odovzdával ďalej širokému okruhu svojich známych. Neskôr, keď som zažíval intenzívne duchovné skúsenosti a objavoval nadprirodzeno, šiel som hlbšie. Kontakt s duchovnými bytosťami v rámci šamanistickej praxe, vyvolávanie duchov, cesta čarodejníka a bojovníka v učení Carlosa Castanedu, veštenie, jasnovidectvo, astrológia a horoskopy, mystika. Priťahovali ma aj hraničné zážitky – používanie hudobných nástrojov, hudby a tanca, halucinogénnych látok a holotropného dýchania na objavovanie zmenených stavov vedomia a ľudskej mysle. To je len taký hrubý prierez mojimi experimentmi so sebou samým. Nešiel som až do takej hĺbky ako možno človek, ktorý sa napríklad 10 rokov venuje len joge alebo jednej z týchto ciest. Ale takisto som nebol žiadny laik, veľa som praktizoval, navštevoval semináre, učil sa od iných zasvätených a takisto sám učil iných; niekedy viac a niekedy menej intenzívne, a to vyše jedenásť rokov.

OD KOSTOLA K EZOTERIKE
Pozoroval som život ľudí okolo seba a čoraz istejšie nadobúdal presvedčenie, že život musí byť o niečom viac než to, čo vidím a čo žije väčšina spoločnosti. Nevedel som zapadnúť, rebeloval som proti všetkému, čo sa dalo spochybniť a čo mi pripadalo plytké, konzumné a povrchné. Od detstva som mával rôzne sny, ktoré sa niekedy naplnili. Vnímal som a zažíval často neuveriteľné zhody okolností, ktoré sa nedali logicky vysvetliť. Chcel som vedieť, čo sú to za sily, ktoré ovplyvňujú náš život. Čo je za tým, čo je nad tým, a keď mám žiť tak, ako mi diktuje svet okolo mňa, má to vôbec zmysel? Existuje Boh, a ak áno, vie niečo o mne? Čo môžem vedieť ja o Ňom? Bol som plný otázok, túžby po poznaní a hladu po nadprirodzenom. A nemal som odpovede. Mal som aj osobné problémy. Býval som nezvyčajne často chorý, akoby som nemal žiadnu imunitu, a hľadal som uzdravenie. Pre ochorenie srdca som bol od 5. triedy ZŠ hendikepovaný a ako som dospieval, trpel som pre to komplexmi menejcennosti. Chcel som s ostatnými chalanmi naháňať loptu a dievčatá, lyžovať, korčuľovať, plávať a nemohol som. Bol som odstavený na vedľajšiu koľaj. Ale duchovný, intelektuálny a umelecký svet mi na rozdiel od fyzického pohybu žiadny lekár nezakázal. Preto sa stal mojím reálnym útočiskom a nachádzal som v ňom svoju identitu. Doma boli takisto problémy, môj otec bol najlepší, ako vedel byť, zabezpečil rodinu a ťažko a veľa pracoval, ale mal problémy s alkoholom. Mama sa snažila všetko zachraňovať a obetovať sa, asi ako to býva vo väčšine rodín na Slovensku. Vyrastal som v strachu, neistote a nedorozumeniach, manželstvo našich sa skončilo rozvodom. Dospel som s vnútornými ranami, bolesťou, na ktorú lekári nedávali recept, a nezodpovedanou otázkou, či som správny chalan a chlap, ako má byť, alebo či na to nikdy nebudem mať. Tento hlad a tieto problémy ma doviedli k hľadaniu Boha a zmyslu toho všetkého. K otázke, akú úlohu v tom všetkom mám hrať ja. Vďaka vplyvu hlavne mojej starej mamy, ktorá ma v detstve učila prvým modlitbám, a vďaka tomu, že som ako 12-, 13-ročný prvýkrát čítal Bibliu, viedli moje kroky najprv do tradičnej cirkvi. Zotrval som tam necelé dva roky, potajme som chodil na náuku, absolvoval prvé sväté prijímanie, navštevoval omše, modlil sa a robil veci predpísaným spôsobom. Duchovne som však po čase prežil sklamanie. Videl som, že aj keď robím všetko tak, ako treba, som stále taký istý. Mám v sebe stále tú istú prázdnotu, opakujú sa mi tie isté choroby, mám tie isté otázky, neviem, čo so sebou, so svojimi strachmi a s úzkosťou. Kostol mi už nestačil ako odpoveď, potreboval som niečo hlbšie, chcel som Boha zažiť a nie o Ňom iba počuť. Tým nechcem povedať, že v tradičných cirkvách nie sú úprimní ľudia, ktorí Boha hľadajú, milujú, nachádzajú a podľa toho aj žijú. Len opisujem otvorene seba a svoj príbeh taký, aký je. Ja som to jednoducho nevedel a myslím, že asi preto, lebo Boh odpovedá až skutočne úprimnému, hladnému a pokorenému srdcu a nie na naše povrchné a naučené náboženské rituály. Tie sú len ľudskou snahou zo zeme dosiahnuť nebo a nikdy úplne nenaplnia srdce človeka. Skutočné naplnenie podľa mojej skúsenosti prichádza len cez živý a osobný vzťah s Bohom, pretože On sám je jedinou odpoveďou pre hľadajúce srdce, nie náboženstvo o Ňom, ale ON SÁM. Začal som čítať množstvo kníh, napríklad od Ericha von Dänikena, R. Moodyho, J. Murphyho, alebo knihy o meditácii, joge a výklade snov. Navštívil som seminár jedného liečiteľa z Piešťan, ktorý učil aj o bielej mágii, práci s virguľou a pyramídami. O tom, ako rozumieť duchovnému svetu, ako ho spoznávať a učiť sa ovládať tie sily a tým pomôcť najprv sebe, a potom pomáhať aj iným ľuďom. Zdalo sa mi to neškodné, vznešené a dobré. Videl som prejavenú určitú duchovnú moc a čokoľvek som vyskúšal, aj mne samému takisto fungovalo, a to ma nadchlo. Ešte asi rok som chodil aj do cirkvi a zároveň čoraz viac praktizoval rôzne techniky, až som ako 15-ročný definitívne odmietol kresťanstvo ako cestu, ktorá mi môže pomôcť. Odvrátil som sa od Boha v zmysle, ako Ho vidí Biblia. Ako mladý sebavedomý duchovný hľadač som usúdil, že Boha ani duchovné odpovede ohľadne nadprirodzeného sveta v rituáloch cirkvi nájsť nedokážem a nie je to cesta pre mňa. Rozhodol som sa nájsť si k Nemu cestu po svojom. Ďalších 10 rokov som sa venoval už len iným, východným či pohanským náboženstvám.

Návrat k Bohu z nástrah ezoteriky a okultizmu

Narodila som sa na západnom Slovensku ako druhá v poradí z piatich deti.
Mama nás brávala do kostola, ale pamätám si, že som tam nechodila rada, lebo to dlho trvalo, boleli ma nohy, keď sme museli stáť a nesmeli sa ani pohnúť. Ani moja staršia sestra tam nechodila rada a raz, keď bola Veľká noc a modlili sme sa pri Ježišovom hrobe, povedali nám, aby sme pobozkali jeho rany. Sestra radikálne odmietla a povedala, že nechce ochorieť a ja som po nej opakovala ako papagáj.
Keď som mala asi 3 roky, dostala som v kostole prvý záchvat migrény. Prestala som vidieť a museli ma z kostola vyniesť. Vonku mi „prepľúvali“ oči, lebo niektoré ženy verili, že som „urieknutá.“ Boli to veľmi zlé, pohanské, okultistické zvyky, a tak som sa nevinne, už vo veku 3 rokov dostala do osídiel ezoteriky – teda na pôdu zlého. Záchvaty migrény pokračovali. Keď som bola svedkom častých, nočných rodičovských hádok, vystrašená otcovými zlostnými rečami, keď mama vyhlásila, že sa hodí pod auto – ohlásila sa migréna, pri ktorej som prestala na nejaký čas vidieť. Postupne sa moje srdce zatvorilo, zatvrdlo. Cítila som sa opustená, nemilovaná, sama.
Prvé sv. prijímanie a birmovku som ešte musela absolvovať, ale potom sa všetko skončilo. Nemala som v srdci nič, čo by ma ťahalo do kostola.
Odišla som študovať ďaleko od mojich rodičov, len aby som mala pokoj. V týchto študentských rokoch som sa cítila voľná, slobodná. Stal sa zo mňa rebel. Spoznala som veľa chlapcov, mala viacero známostí, chodila kade-tade, nikoho som však nemilovala, len som ich využívala a robila si s každým chlapcom, čo som chcela.

Varovanie

Svedectvá a proroctvá o osvietení svedomia

Jazyk: slovenský jazyk

Počet strán: 320 strán

Väzba: brožovaná väzba (mäkká)

Rozmer: 140 x 210 mm

Imprimatur: áno

ISBN 9788082113108

Panna Mária Marii Esperanze vo venezuelskej Betánii povedala: „Prichádza veľká chvíľa veľkého dňa svetla.”
Táto strhujúca kniha ponúka svetu doposiaľ najdôkladnejšie objasnenie „varovania“ alebo „osvietenia svedomia“ – zlomového okamihu v dejinách ľudstva, kedy každý človek uvidí svoju dušu tak, ako ju vidí Boh. Nejde pritom o žiaden výmysel, ale o monumentálnu udalosť, o ktorej hovoria svätci a mystici ako svätý Edmund Campion, svätý pápež Pius IX., svätá Faustína Kowalská, blahoslavená Anna Maria Taigi a mnohí ďalší. Ich prorocké hlasy sa vyjadrujú jasne: obráťte sa, kým je ešte čas, a konajte pokánie.
Fascinujúce príbehy našich súčasníkov ako Marino Restrepo, Alan Ames, Janie Garza či Matthew Kelly, ktorí tento fenomén už osobne zažili, dokazujú pravdivosť týchto proroctiev. Vďaka nim lepšie pochopíme, čo svet počas varovania čaká, a budeme sa môcť pripraviť na svoje stretnutie s Bohom – bez ohľadu na to, kedy k nemu dôjde.
Kňaz Dominik Chmielewski SDB o knihe povedal: „Varovanie je kniha pre všetkých, veriacich i neveriacich, kresťanov a predstaviteľov všetkých ostatných náboženstiev a vierovyznaní, pretože táto mystická udalosť, ktorú už päť storočí ohlasujú svätí a mystici Cirkvi, ovplyvní každého človeka na zemi. Po nej už nikdy nebude nič rovnaké ako predtým. Bude to posledný šokujúci výkrik Boha, ktorý volá po našom obrátení. Buď pripravený, lebo nevieš ani dňa ani hodiny, kedy Pán príde, aby naposledy varoval ľudstvo pred súdom nad svetom a Cirkvou. Bdej, modli sa a konaj pokánie. Buď pripravený.“

Jóga, okultizmus a mágia – skutočný príbeh

Chcel by som vydať svedectvo o tom, aké nebezpečné sú okultizmus, mágia, meditácie a rôzne praktiky pohanského Východu. Spočiatku všetko vyzerá nevinne, ale angažovanie sa v týchto činnostiach vedie k hriechu modloslužby, ba priam až k satanizmu. Vo svojom živote som prešiel celou touto cestou.

Ako najstarší zo šiestich súrodencov som nemal ľahké detstvo. Povinnosti, ktoré presahovali detské možnosti, nedostatok lásky, otcovo zlé správanie sa a preklínanie spôsobili, že od detstva som bol zranený a veľmi som trpel. 
Keď som mal dvadsať rokov, Pán Boh vykonal pre mňa prvý zázrak tým, že mi zachránil život. Bol som vlažný katolík, dvakrát do roka som sa spovedal a prijímal Eucharistiu. Nepoznal som Ježiša, Sväté písmo ani katechizmus, nežil som podľa Božích prikázaní, nepretržite som niektoré z nich porušoval. 
 Okrem toho som veril poverám (čierna mačka prebiehajúca cez cestu mi predpovedala nešťastie, kominár mi zvestoval šťastie atď.). Veril som aj vešteniu, chodieval som k veštici a využíval som služby numerológa.
Nevedel som, že prechovávanie v domácnosti sošiek Budhu, znakov zverokruhu, ezoterických kníh, nosenie talizmanov – zvlášť v súčasnosti moderného prsteňa Atlantov, viera v horoskopy, závislosť na televízii a na zlých veciach v internete je modloslužbou, ktorá sa v človeku rozmáha ako rakovina. 
Každý druh špiritizmu, okultizmu a mágie – nech sú akéhokoľvek pôvodu – je žriedlom zlých energií, ktoré pôsobia na človeka aj na jeho okolie. 
Postupne, avšak účinne ničili moju psychiku, telo aj dušu. Vtedy som si nebol vedomý toho, že rodičia preklínajúci svoje deti im veľmi duchovne škodia a že aj to bolo prameňom môjho utrpenia a neúspechov. Nevedel som, že jediným liekom na vyrieknuté prekliatie je odpustenie, prijímanie sviatostí a modlitba. 

Nebezpečný okultizmus! Bol som učeníkom okultného majstra. A skončil som na psychiatrii

Videl som, ako dokáže okultizmus liečiť a uzdravovať, akú má moc a kam to celé vedie. Rozhovor so Štefanom Esztergályosom.

Ako ste sa dostali k ezoterike a okultizmu?

Každý človek túži byť v niečom výnimočný. V deviatich rokoch som stratil otca a mama zostala sama s tromi školopovinnými deťmi, čo nebolo jednoduché pre ňu ani pre nás. Odvtedy som vo svojom živote prežíval veľkú frustráciu a zároveň hnev voči Bohu, že otec musel takto zomrieť. To spôsobilo, že som mal neskôr problém s autoritami a pomerne ťažko som sa pretĺkal životom. Veľa z nich ma nejakým spôsobom skúšalo zlomiť a potom boli aj také autority, ktoré ma mali rady, videli vo mne určitú výnimočnosť a vedeli ma v nej povzbudiť. S nimi som vedel spolupracovať. Jednoducho som hľadal svoju jedinečnosť. To bol kľúčový faktor v tom, že som sa neskôr v živote niečím takým zapodieval.

Kedy sa začalo vaše praktizovanie ezoteriky a okultu?

Vždy ma priťahovali nadprirodzené veci. Začalo sa to tým, že cez kamaráta som sa stretol s jedným známym, ktorého sme volali „majster” (úsmev). Bol to chalan, ktorý bol budhista, cvičil kung-fu a tai-či. Hovorili sme spolu o téme budhizmus verzus kresťanstvo a on ma veľmi ľahko presvedčil, že budhizmus je to pravé a kresťanstvo je trošku mimo. To svedčilo o tom, že som nemal správne znalosti, nepoznal som biblického Boha a nečítal som Písmo. A dovtedy som ešte nezažil obrátenie. Nemal som to v srdci, len nejakým spôsobom v rozume. Takže tento chlapík nemal až takú ťažkú prácu, aby ma ovplyvnil.

Była zniewolona okultyzmem. Przeszła wiele ezgorcyzmów…

Gościem Tematu Dnia była Katarzyna Straburzyńska, psycholog i autorka książki pt: „Dotyk Miłości”, która w rozmowie z Piotrem Otrębskim podzieliła się świadectwem swojego życia.

– Życie bez Pana Boga jest trudniejsze. Jeśli zapraszamy Boga do naszego życia, jest nam łatwiej, bezpieczniej – mówiła Katarzyna Straburzyńska

– W wieku 14 lat obraziłam się na Pana Jezusa. Nie byłam w stanie przyjąć śmierci dziadka, z którym byłam zżyta. Zbuntowałam się, podarłam obrazek z wizerunkiem Pana Jezusa Miłosiernego. Przez dwadzieścia lat żyłam bez Boga – dodawała

Jak podkreślała, „Pan Bóg daje nam wskazówki. Żywa relacja polega na tym, że rozmawiamy z Nim jak z najlepszym przyjacielem”.

o.Joseph Marie Verlinde – Guru, alebo Ježíš

Pátranie po zmysle života a hľadanie absolútna zaviedlo otca Josepha Marie, vtedy ešte Jacques Verlinde, aby sa ponoril do oblasti duchovna. V Indii sa zasvätil do východných asketických praktík – joga a transcendentálna meditácia- a tam aj viac spoznal hinduistickú a budhistickú náboženskú tradíciu. Následne si osvojil aj ezoterické a okultné praktiky. Dnes hovorí o svojej skúsenosti a porovnáva ju s pravdou o Kristovi, ktorý ho išiel hľadať až na samý koniec sveta. Tento belgický kňaz, doktor filozofie a teológie, je dnes predstaveným rehoľnej komunity Rodina sv. Jozefa vo Francúzsku. A vo svetle tejto svoje skúsenosti otec Jozef Maria Verlinde odpovedá na základné otázky našej spoločnosti. Varuje a rozpráva s veľkým rešpektom o tých, čo, „hľadajú zmysel” a ktorí sa vydávajú na cestu „Východu” a ezotericko-okultných praktik.

Rozmowa z byłym magiem i szamanem – Rozhovor s bývalým mágom a šamanom

Audycja z serii „Pocieszenie i strapienie“ wyemitowana w polskim radiu Józef. Bardzo konkretne i szokujące świadectwo faceta , który od swoich najmłodszych lat obracał się w kręgach okultystycznych. Osobiście niepokoi mnie jeden punkt jego nawrócenia – ponieważ dla nawróconego obca jest postać Maryi a jego nawrócenie zatrzymało się na kościele protestanckim. Dla mnie jest to dopiero połowa drogi jaką musi przejść do pełnego uwolnienia od demonów.

Nawrócona wiedźma – Obrátená čarodejnica (Svedectvo)

„Nawrócona wiedźma“ – tak podczas Katechezy Audiowizualnej w bazylice OO.Bernardynów w Rzeszowie mówiła o sobie Patrycja Hurlak, która przez 32 lata swojego życia była „po tamtej stronie mocy“. Patrycja ostrzega przed osobowym Złem, które istnieje i którego nie wolno bagatelizować. Magią zaczęła się fascynować będąc małą dziewczynką, zupełnie nie zdając sobie sprawy, że to co robi, będzie mieć w przyszłości fatalne skutki. A zaczęło się zupełnie niewinnie: talizmany, wróżenie z kart, wywoływanie duchów, zaklęcia…
Zdroj YouTube kanál: https://www.youtube.com/channel/UCPX13s3asEucRsPPh5XhLCg

Mocne świadectwo okultyzmu

Świadectwo zawodowego tarocisty i okultysty Jana Suligi , który w pewnym momencie swojego życia otrzymał łaskę poznania co , a raczej kto stoi za tym co pan Jan nazywa „energią“ lub „przewodnikami“. Niestety pomimo pozytywnego przesłania tej historii zło skutecznie upomniało się o pana Suligę i po pewnym czasie w programie Jana Pospieszalskiego odwołał wszystko to o czym mówił.

Exorcizmus Nicole Aubrey, ktorý potvrdil skutočnú prítomnosť Pána v Eucharisti

Je skutočne pozoruhodné, ako diabol využil niektorých stúpencov nekatolíckej viery, keď zrušili omšu a popreli skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej Sviatosti. Podobne, Boh využil svojho nepriateľa, diabla, aby ukázal svoju skutočnú prítomnosť. Opakovane ho donútil verejne vyznať svoju pevnú vieru, aby spochybnil heretikov vo svojej nevere a uznal, že sú porazení naším Pánom skrze Najsvätejšiu Sviatosť. Z tohto dôvodu Boh dovolil, aby Nicola Aubrey, istá nevinná osoba, bola posadnutá Belzebubom a devätnástimi ďalšími zlými duchmi. Príbeh posadnutia sa odohral 8. novembra 1565 a trval do 8. februára 1566.