• Tematické bloky

Ako vychovávať v láske

Táto téma výchovy k láske bola o. Marošom Lovičom v tejto kázni veľmi pekne opísaná. K láske a viere začíname vychovávať ešte pár rokov pred počatím. Ako sme my sami boli vychovávaní, tak aj my budeme vychovávať svoje deti. Dôležité je, čím napĺňame svoju myseľ. Čo sme my sami investovali do vzťahu s Bohom. to dokážeme odovzdávať. Ak ten náš vzťah je živý, vtedy môžeme vychovávať správne. Usporiadané zdravé túžby tvoria našu lásku. Človek aj keď naplní svoje potreby, stále to nestačí, lebo máme túžby a stále chceme niečo nové. Čnosť čistoty, o ktorej o. Lovič rozpráva, je schopnosť darovať sa, myslieť na druhých, vytvárať spoločenstvo. Sebadarovanie sa, je to šťastie, vrchol lásky. Túžbu k čistote môžeme vychovávať cez 3 oblasti, ako je citlivosť, obrazotvornosť a pamäť. Dnešné rozprávky žiaľ deformujú túžbu dieťaťa, neposilňujú túžbu po dávaní a vytváraní spoločenstva. Chvála, odprosenie, prosby o požehnanie by mali byť medzi nami navzájom, alebo nami a Bohom samozrejmosťou. Toto je to, čo vychováva k zdravému životu, vychováva zdravé túžby. Pozrite si viac, kde o. Lovič rozpráva aj na konkrétnych príkladoch, ako vychovávať k láske.

Ako vychovávame deti a akým spôsobom nás vychováva Boh Otec? Je korona jeho výchova?

Bude to rozprávanie o tom, ako vychovávame svoje deti a ako rozumieme tomu, ako svoje deti vychováva Ocko Nebeský. Veľmi často Ho ľudia spájajú s epidémiami a prírodnými katastrofami, ktoré, podľa nich, Boh dáva na naše orezanie, či pokánie. Verím, že Boh Otec sa ku nám správa úplne odlišným spôsobom a že toto nie je jeho prostriedok.

Prevzaté z YouTube, Abba School: https://www.youtube.com/channel/UC5E3_u9ThljhvoKgO0Bb5EQ

 

7 najčastejších „digitálnych“ chýb rodičov

Vychovávať deti nebolo nikdy jednoduché. Každá doba so sebou priniesla niečo nové a náročné. Dnes je pre rodičov výzvou vychovávať deti vo svete digitálnych technológií – vo svete smartphonov, tabletov, mobilných aplikácií. Aké sú v tejto oblasti najčastejšie rodičovské prešľapy?

  1. Bez hesla

Nezodpovednosť rodičov sa prejavuje už v tom, že nemajú zaheslovaný svoj mobil, prípadne dieťa pozná PIN kód.Keď sa dieťa dostane k rodičovskému mobilu, samo ho odblokuje a najčastejšie smeruje na YouTube, prípadne k hrám či iným aplikáciám. To isté sa môže nekontrolovateľne diať pri tablete, pri počítači, pri prístupe k wifi…

  1. Bez argumentov

Rodičia nevedia dieťaťu vysvetliť, prečo hneď nedostane taký smartphone či tablet, po akom túži. Nechajú sa ľahko ovplyvniť tlakom okolia a neraz si všetko dieťa vydranká plačom či prosíkaním a sľubovaním zázrakov. Rodičia nevedia pred deťmi ustáť svoje rozhodnutia a zákazy. 

  1. Bez dobrého príkladu

Rodičia zabúdajú, že sú aj v tejto oblasti vzorom pre svoje deti. Podceňujú fakt, že ich deti pozorujú a napodobňujú. Rodičia sú často zlým príkladom toho, koľko času stráviť s mobilom v ruke – vstávajú s mobilom, zaspávajú s mobilom, varia s mobilom, oddychujú na gauči s mobilom, šoférujú s mobilom a podobne. 

  1. Bez záujmu

Rodičia sa s deťmi málo rozprávajú a zaujímajú o veci, ktoré ich bavia. Treba sa zhovárať s deťmi aj o technológiách, ale bez technológií. Mať čas na pokojný rozhovor z očí do očí, s úprimným záujmom o dieťa – to dnes uniká mnohým rodičom.  

Pokračuj v čítaní

10 jednoduchých spôsobov ako „odstaviť“ dieťa od smartfónu či tabletu

Nové technológie môžu byť z mnohých hľadísk veľkou pomocou. Pri mojej práci neuropsychológa používam rôzne programy na zlepšenie spomienok pacientov s amnéziou, programy, ktoré sprostredkujú hlas pacientom, ktorí nemôžu hovoriť alebo zaznamenajú frekvenciu a trvanie epileptických záchvatov.

Avšak, vieme aj, že tieto zariadenia môžu zasahovať do normálnych funkcií mozgu, ako sú pozornosť, koncentrácia či sebaovládanie, a že väčšina expertov odporúča, aby ich nepoužívali deti, najmä nie v prvých rokoch života.

Ďalším aspektom používania tabletov a smartfónov malými deťmi je, že podľa viacerých vedeckých štúdií môže byť používanie týchto zariadení návykové. Tento efekt bol dokázaný u dospelých, a hoci nie je úplne jasné, aký dopad môžu mať tieto zariadenia na malé deti, predpokladáme, že bude ešte väčší, keďže detský mozog sa stále vyvíja. Ak vaše malé deti používajú tieto zariadenia, mohli ste si pravdepodobne všimnúť, ako si vyžadujú telefón počas celého dňa a ako sa rozhnevajú, ak im ho nedáte, alebo ako stratia sebaovládanie, keď ich požiadate, aby ho vrátili.

Pokračuj v čítaní

Měli bychom mít odvahu udělat velký krok dopředu, že se vrátíme zpátky

Max Kašparů 4. díl: Měli bychom mít odvahu udělat velký krok dopředu, že se vrátíme zpátky, jak to máte v názvu. Vrátit se do minulosti a poučit se z toho, co bylo dobré.

V minulém, třetím díle rozhovoru s profesorem Maxem Kašparů, jsme se bavili o budoucnosti a takové téma se samozřejmě neobejde bez toho, že bychom mluvili o dětech. O jejich výchově, schopnostech, o rodičích i škole. A pan profesor doslova řekl: „Jedna učitelka mi nedávno řekla, že má ve třídě 27 děti a z nich sedm s ADHD. Ať se na mě nezlobí lékaři, psychologové, rodiče ani učitelé, ale já na tuto diagnózu prostě nevěřím. Mladý chlapec, kterého se nedotkla výchova, který nedostal žádné přirozené základy chování, který neví, co se má a nemá, neumí rozlišovat mezi dobrem a zlem, se chová uzurpátorsky a nevychovaně. A protože nemůžeme říci, že je nevychovaný, tak mu dáme nálepku ADHD. Čili on není nevychovaný, ale je nemocný – a tak mu nasadíme léky na uklidnění. Tím jsme ale vůbec nic nevyřešili.“ Jsou to závažná slova. O to závažnější, že pan profesor hovoří z pětačtyřicetileté zkušenosti dětského psychiatra. A v debatě o dětech budeme pokračovat i dnes, samozřejmě opět s profesorem Maxmiliánem Kašparů.

Celý rozhovor, včetně textového přepisu, na: https://www.kupredudominulosti.cz/kas…

Nerobme deťom sluhov

„Vychovávame si zo svojich detí princov a princezné. Poskytujeme im neprimeraný servis, a tak ich pripravujeme na život v dospelosti spôsobom, že by si mali platiť personál,“ upozorňuje rodičov známa česká klinická psychologička a autorka knihy Ako žiť a nezblázniť sa Lidmila Pekařová.

Naši predkovia, podľa spomínanej psychologičky, vedeli vychovávať svoje deti priam brilantne. Sedliaci nechodili po prednáškach a nečítali množstvo odborných článkov, a predsa vedeli svojich potomkov pripraviť na život. Deti vedeli, že keď prídu zo školy, majú jasne stanovené povinnosti. Jedno dieťa išlo zbierať klásky, ďalšie nakŕmilo králiky a tretí súrodenec išiel pozbierať vajíčka.

 

Dnešné deti sa venujú len škole a krúžkom. Domácnosti sa venujú len rodičia. Prečo je tak dôležité, aby na začiatku školskej dochádzky prvák vyniesol kôš, vyrovnal v predsieni topánky alebo si upratal izbu? „Samozrejme, že my to urobíme lepšie a rýchlejšie. Lenže my potrebujeme naše deti aj za niečo pochváliť,“ upozorňuje Lidmila Pekařová. Dieťa, keď vie, že je v domácnosti potrebné, stáva sa aj spokojnejším. A hlavne vtedy, keď sa mu nedarí v škole, je potrebné, aby sa pre dieťa domov stal miestom, kde má úspech.

Pokračuj v čítaní

Výchova – kde je dôležitejší vzťah ako poslušnosť

Ako veľmi nás ovplyvnila výchova založená na bezpodmienečnej poslušnosti? Aký vplyv má takéto rozmýšľanie na naše deti, vnúčatá a ich budúcnosť a ďalšie vzťahy? Aký vplyv má takáto výchova na chápanie Boha ako nášho Otca?
Prečo dnes ľudia riešia svoje problémy alkoholom, pornografiou, peniazmi či zostávaním v práci?

 

Prevzaté z  YouTube – Abba school)

8. Asertívne správanie a jeho komponenty, asertívne desatoro a techniky

Asertívne správanie

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných (wikipédia).

Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického slova „to assert“, čo znamená „tvrdiť, požadovať“.

Autorom asertívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať „nie“. Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.

Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.

Pokračuj v čítaní

Rozhovor: Ako chrániť deti pred vplyvom zlého?

Otec ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD. (53) je gréckokatolícky kňaz Prešovskej archieparchie. V Cirkvi je známy ako exorcista, momentálne už ako emeritný. Svoju službu vykonával dokopy trinásť rokov. Pracuje tiež na cirkevnom súde a je otcom štyroch detí. Boli sme preto veľmi radi, že si na nás našiel čas, aby nám odovzdal niečo zo svojich skúseností.

Otec Maretta, už od narodenia dieťaťa sa veriaci rodičia snažia viesť svoje deti k Bohu a zároveň ich tým uchrániť od zlého. Avšak mnohé povery už od krstu tomu nepomáhajú. Napríklad také uväzovanie červenej šnúrky na rúčku alebo na kočiar…

Sú tri miesta, o ktorých Božie slovo vraví, aby boli obsadené. A tie tri miesta sú zápästie, srdce a čelo. Tie tri miesta chce obsadiť aj zlý. Červená nitka alebo šnúrka na zápästí má údajne pomôcť dieťaťu, aby mu nebolo ublížené. Naopak, cez tento znak ho otvárame zlému, pretože nedávame nádej Božej láske, ale nádej na „ochranu“ pred zlom, ktorá je v matérii. Nejde len o zápästie, takisto na krk zavesia sebe či dieťaťu amulet a miesto toho, aby robili krížik na čele, dieťa v kočiariku trikrát popľujú, že tfuj tfuj tfuj! (úsmev) To označenie, ohliadnuc od toho, že sliny nemusia byť najzdravšie, zároveň ukazuje na smerovanie inam ako k Božiemu víťazstvu.

Pri krste som veľakrát stretol dieťa, ktoré malo na zápästí uviazaný takýto znak, a keď som sa spýtal, kto to priviazal, vždy sa našiel niekto z tých blízkych. A tak som to rozstrihol a hovorím im: „Spáľte to tu na tejto svieci.“ A ľudia sa pri tom často popálili a zvolali: „Jaj! Jaj!“, chytajúc sa za ucho či fúkajúc si na palce. Hovorím im: „Zažili ste trošku normálneho plameňa. Ale cez to, čo malo to dieťatko zavesené na zápästí, ste ho ponúkali pekelnému plameňu. Ten páli viac.“ Takže niekto to robí, lebo to iný povie, niekto vedome, vraj bude to dieťa ochránené. Čím má byť ochránené? Tým, že ho odovzdáme cez svätý krst ako bábätko do Božej dobroty a lásky!

Pokračuj v čítaní

  • Preložiť – Translate