Prevzaté z: https://www.youtube.com/channel/UC_gx1q0Sx5LyoSRao8dyi4A
Značka: Výchova
06. DIALOG – CESTA JEDNOTY
Formačné prednášky na tému „Manželstvo a rodina“. Cieľom týchto zamyslení je vyhnúť sa zbytočným chybám a ťažkostiam vo vzťahu, ale aj povzbudiť a nanovo objaviť krásu manželského a rodičovského povolania.
Prevzaté z: https://www.youtube.com/channel/UCznO9E4iMXuDyTbJr5e26tg
9. Psychológia a duchovnosť, závisť a porovnávanie sa, dôsledky hriechu
Päť zákazov pre vydatú ženu, pokiaľ chce žiť v požehnanom manželstve
1. Žena má zakázané vadiť sa so svojím mužom Hádky a zvady sú v rozpore s podriadenosťou.
Hádky a zvady vyháňajú muža z domu.
2. Žena má zakázané manipulovať so svojím mužom (plačom , krikom, vždy má posledné slovo )
3. Žena má zakázané sekírovať svojho muža a zahrňať ho výčitkami.
4. Žena má zakázané znevažovať a zhadzovať autoritu muža pred deťmi a inými ľuďmi. Znevažovanie a zosmiešňovanie muža prináša to, že muž si túto autoritu vydobíja inými prostriedkami, napr. násilím, znevažovanie žene vracia späť a podobne .
5. Žena má zakázané vymeniť si svoju úlohu s mužom. Keď je žena inteligentnejšia, zručnejšia a múdrejšia ako muž – začína preberať úlohu muža. Ak žena dodržuje biblický princíp prináša to požehnanie – pretože nikdy jej nebude robiť problém byť podriadená svojmu mužovi.
Žena nemá problém počúvať svojho muža, pokiaľ cíti, že ju muž miluje.
Nezabudni, že Boh má s tvojím manželstvom veľký a krásny plán, tak mu ho neprekaz .
https://grkatsp.estranky.sk/clanky/rodina-manzelstvo/pat-zakazov-pre-vydatu-zenu—pokial-chce-zit-v-pozehnanom-manzelstve.html
Desať pomôcok pre muža, aby jeho manželka prijímala jeho autoritu
1. Muž má preukazovať uznanie svojej manželke Žena potrebuje počuť , ako ju manžel uznáva, kto je , čo je? Muž má poukazovať na hodnotu svojej manželky a nie ju znevažovať .
2. Muž má chváliť a povzbudzovať svoju manželku. Muž by nemal byť skúpy na pochvalu svojej manželky. Pochvala a povzbudenie od manžela je balzam na dušu pre manželku.
3. Muž má preukazovať manželke nežnosť. Nežnosť neznamená sex.
Koža je citlivejšia ako sluch, žena potrebuje dotyky. Muži
nezanedbávajte nežnosť manželke, buďte nežní k manželkám vždy a všade, žena to potrebuje. (Pohladenia, bozky, objatia.)
Pomôcky ku šťastnému manželstvu
1. modlitba:
1. osobná: Keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi Mt 6, 6
2. rodinná, manželská: Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi. Mt 18, 20
3. liturgická – v chráme, prináša pokoj a radosť. Neopúšťajte naše zhromaždenia. Hebr 10,25
Formy modlitby: prosebná, ďakovná, odprosujúca (kajúca), oslávna (chválitebná)
2. biblia, sväté písmo – prináša múdrosť, rozvahu, inteligenciu
(existuje aj audiobiblia – počúvanie svätého písma cez internet)
3. svätá spoveď – hygiena svedomia, uzdravuje psychiku, potešuje
– prináša: pokoj, úspechy, radosť, manželskú pohodu
4. eucharistia – Kristovo telo a krv pod spôsobom chleba i vína
5. zdržanlivosť od mäsa a pôst – výchova k sebaovládaniu a
sebazáporu, oslobodzuje od Diabla a od akéhokoľvek zla.
Emócie, voľby, rozhodnutia
Tichá tragédia. Deťom chýba normálne detstvo
Podľa kanadskej terapeutky Victorie Prooday sú naše deti v úbohom emocionálnom stave. Posledných 15 rokov je svedkom tragédie, ktorá jej v tichosti prebieha pred očami. Môžu jej to dosvedčiť učitelia aj profesionáli pracujúci s deťmi.
Upozorňuje na alarmujúce štatistiky, podľa ktorých má 1 z 5 detí duševné problémy, hovorí o 43 % zvýšení ADHD, 37 % náraste depresie u dospievajúcich a 100 % náraste samovrážd medzi deťmi vo veku 10 – 14 rokov.
Krušná výchova
„Chceme-li být někým jiným, než po nás chce Bůh, to nám opravdu nepřinese štěstí. Skutečně šťastní budeme jen tehdy, když nám nic nebude bránit v přijetí Jeho lásky, když budeme na 100% přesvědčeni, ať se stane cokoli, že Bůh mě miluje a já na tu lásku mohu odpovídat.Proč je Jeho láska náročná? Protože chce skutečné dobro a ne jenom zdání dobra. Kdybychom po Bohu chtěli to, tak jak se někdy chovají rodiče, a spokojil se s tím, jací jsme, a nechtěl by, abychom rostli, tak bychom chtěli, aby nebyl Bohem. takoví jsou někdy rodiče-extrémně spokojení s tím, jaké jejich děti jsou, že na ně nikdy nevloží sebemenší nárok a nakonec vychovají zločince. To ale po Pánubohu nemůžeme přece chtít! On nás přijímá, jací jsme, ale chce, abychom rostli.“
Pasca ustarostenosti
Je ustarostenosť správny postoj človeka v denno- denných starostiach?
Postoj kresťana na daný problém a oslobodenie od ustarostenosti Vám načrtne prednáška publikovaná v rámci Modlitby chváľ spoločenstva Dvaja Traja vo Svidníku 13.6.2020
Ako vychovávať v láske
Táto téma výchovy k láske bola o. Marošom Lovičom v tejto kázni veľmi pekne opísaná. K láske a viere začíname vychovávať ešte pár rokov pred počatím. Ako sme my sami boli vychovávaní, tak aj my budeme vychovávať svoje deti. Dôležité je, čím napĺňame svoju myseľ. Čo sme my sami investovali do vzťahu s Bohom. to dokážeme odovzdávať. Ak ten náš vzťah je živý, vtedy môžeme vychovávať správne. Usporiadané zdravé túžby tvoria našu lásku. Človek aj keď naplní svoje potreby, stále to nestačí, lebo máme túžby a stále chceme niečo nové. Čnosť čistoty, o ktorej o. Lovič rozpráva, je schopnosť darovať sa, myslieť na druhých, vytvárať spoločenstvo. Sebadarovanie sa, je to šťastie, vrchol lásky. Túžbu k čistote môžeme vychovávať cez 3 oblasti, ako je citlivosť, obrazotvornosť a pamäť. Dnešné rozprávky žiaľ deformujú túžbu dieťaťa, neposilňujú túžbu po dávaní a vytváraní spoločenstva. Chvála, odprosenie, prosby o požehnanie by mali byť medzi nami navzájom, alebo nami a Bohom samozrejmosťou. Toto je to, čo vychováva k zdravému životu, vychováva zdravé túžby. Pozrite si viac, kde o. Lovič rozpráva aj na konkrétnych príkladoch, ako vychovávať k láske.
10 jednoduchých spôsobov ako „odstaviť“ dieťa od smartfónu či tabletu
Nové technológie môžu byť z mnohých hľadísk veľkou pomocou. Pri mojej práci neuropsychológa používam rôzne programy na zlepšenie spomienok pacientov s amnéziou, programy, ktoré sprostredkujú hlas pacientom, ktorí nemôžu hovoriť alebo zaznamenajú frekvenciu a trvanie epileptických záchvatov.
Avšak, vieme aj, že tieto zariadenia môžu zasahovať do normálnych funkcií mozgu, ako sú pozornosť, koncentrácia či sebaovládanie, a že väčšina expertov odporúča, aby ich nepoužívali deti, najmä nie v prvých rokoch života.
Ďalším aspektom používania tabletov a smartfónov malými deťmi je, že podľa viacerých vedeckých štúdií môže byť používanie týchto zariadení návykové. Tento efekt bol dokázaný u dospelých, a hoci nie je úplne jasné, aký dopad môžu mať tieto zariadenia na malé deti, predpokladáme, že bude ešte väčší, keďže detský mozog sa stále vyvíja. Ak vaše malé deti používajú tieto zariadenia, mohli ste si pravdepodobne všimnúť, ako si vyžadujú telefón počas celého dňa a ako sa rozhnevajú, ak im ho nedáte, alebo ako stratia sebaovládanie, keď ich požiadate, aby ho vrátili.
Nerobme deťom sluhov
„Vychovávame si zo svojich detí princov a princezné. Poskytujeme im neprimeraný servis, a tak ich pripravujeme na život v dospelosti spôsobom, že by si mali platiť personál,“ upozorňuje rodičov známa česká klinická psychologička a autorka knihy Ako žiť a nezblázniť sa Lidmila Pekařová.
Naši predkovia, podľa spomínanej psychologičky, vedeli vychovávať svoje deti priam brilantne. Sedliaci nechodili po prednáškach a nečítali množstvo odborných článkov, a predsa vedeli svojich potomkov pripraviť na život. Deti vedeli, že keď prídu zo školy, majú jasne stanovené povinnosti. Jedno dieťa išlo zbierať klásky, ďalšie nakŕmilo králiky a tretí súrodenec išiel pozbierať vajíčka.
Dnešné deti sa venujú len škole a krúžkom. Domácnosti sa venujú len rodičia. Prečo je tak dôležité, aby na začiatku školskej dochádzky prvák vyniesol kôš, vyrovnal v predsieni topánky alebo si upratal izbu? „Samozrejme, že my to urobíme lepšie a rýchlejšie. Lenže my potrebujeme naše deti aj za niečo pochváliť,“ upozorňuje Lidmila Pekařová. Dieťa, keď vie, že je v domácnosti potrebné, stáva sa aj spokojnejším. A hlavne vtedy, keď sa mu nedarí v škole, je potrebné, aby sa pre dieťa domov stal miestom, kde má úspech.
Manipulace ve výchově
Mgr. et Mgr. Pavla Koucká Psycholožka, vystudovala jednooborovou psychologii na Filozofické fakultě a jednooborovou biologii na Přírodovědecké fakultě Univerzity Karlovy. Věnuje se především práci s rodiči: v Kolpingově azylovém domě pro matky s dětmi a ve své soukromé praxi. Vedla časopis Psychologie dnes, pracovala na Pražské lince důvěry a na Lince bezpečí. Je spoluautorkou knihy Výchova láskou a autorkou knih Zdravý rozum ve výchově a Uvolněné rodičovství. Publikační aktivity Mgr. et Mgr. Pavly Koucké najdete v naší Odborné knihovně.
0:12 Je manipulace častou příčinou problému, se kterým zá vámi klienti přijdou?
0:38 Trvá dlouho rozpoznat, že problémem je právě manipulace? Je pro terapeuta zjevná?
2:12 Je si manipulování vědom i sám manipulátor?
4:38 Dalo by se rozvést, jakou podobu může mít pozitivní manipulace?
6:24 Je patologická manipulace léčitelná?
9:02 Je patologický manipulátor schopen podstoupit terapii?
9:21 Platí, že manipulátory jsou často ti, kteří se s manipulací setkali v dětství?
10:01 Jaké jsou nejhorší dopady manipulace pro další život?
12:02 Mají lidé, kteří se v dětství setkali s manipulací zvýšenou míru sebereflexe?
13:59 Kde je hranice mezi zdravou a nezdravou manipulací?
16:47 Co může rodiči pomoct v tom, aby si uvědomil, že se stává manipulátorem?
19:13 Rovná se patologický manipulátor psychopat? Nebo jde o různé diagnózy?
20:07 Přejímá dítě manipulativní vzorec a stává se samo manipulátorem v kolektivu, ve kterém se pohybuje?
21:20 Jak lze nejlépe „přežít“ dětství s patologickým manipulátorem?
23:19 Prohrává nakonec manipulátor? Nepřichází o důležitou citovou vazbu?
25:19 Setkala jste se s tím, že již dítě samo řeší, že je manipulované?
YouTube
8. Asertívne správanie a jeho komponenty, asertívne desatoro a techniky
Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných (wikipédia).
Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického slova „to assert“, čo znamená „tvrdiť, požadovať“.
Autorom asertívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať „nie“. Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.
Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.
Pojem „asertivita“ nie je chápaný vždy správnym spôsobom.
V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu agresivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.
Rozhovor: Ako chrániť deti pred vplyvom zlého?
Keď som sa stretla s otcom Marettom, krátko predtým spovedal ľudí v gréckokatolíckom chráme v Prešove. Privítal ma veľmi milým úsmevom, ktorým prelomil predsudky, že exorcista musí pôsobiť veľmi vážne.
A aj napriek tomu, že sme sa rozprávali o veľmi vážnych témach, často sme sa pri mnohých veciach obaja úprimne zasmiali. Tak si teda nalejte šálku teplého čaju, pohodlne sa posaďte a začítajte sa do rozhovoru o tom, ako chrániť deti pred vplyvom zlého.
Otec ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD. (53) je gréckokatolícky kňaz Prešovskej archieparchie. V Cirkvi je známy ako exorcista, momentálne už ako emeritný. Svoju službu vykonával dokopy trinásť rokov. Pracuje tiež na cirkevnom súde a je otcom štyroch detí. Boli sme preto veľmi radi, že si na nás našiel čas, aby nám odovzdal niečo zo svojich skúseností.
Otec Maretta, už od narodenia dieťaťa sa veriaci rodičia snažia viesť svoje deti k Bohu a zároveň ich tým uchrániť od zlého. Avšak mnohé povery už od krstu tomu nepomáhajú. Napríklad také uväzovanie červenej šnúrky na rúčku alebo na kočiar…
Sú tri miesta, o ktorých Božie slovo vraví, aby boli obsadené. A tie tri miesta sú zápästie, srdce a čelo. Tie tri miesta chce obsadiť aj zlý. Červená nitka alebo šnúrka na zápästí má údajne pomôcť dieťaťu, aby mu nebolo ublížené. Naopak, cez tento znak ho otvárame zlému, pretože nedávame nádej Božej láske, ale nádej na „ochranu“ pred zlom, ktorá je v matérii. Nejde len o zápästie, takisto na krk zavesia sebe či dieťaťu amulet a miesto toho, aby robili krížik na čele, dieťa v kočiariku trikrát popľujú, že tfuj tfuj tfuj! (úsmev) To označenie, ohliadnuc od toho, že sliny nemusia byť najzdravšie, zároveň ukazuje na smerovanie inam ako k Božiemu víťazstvu.
Pri krste som veľakrát stretol dieťa, ktoré malo na zápästí uviazaný takýto znak, a keď som sa spýtal, kto to priviazal, vždy sa našiel niekto z tých blízkych. A tak som to rozstrihol a hovorím im: „Spáľte to tu na tejto svieci.“ A ľudia sa pri tom často popálili a zvolali: „Jaj! Jaj!“, chytajúc sa za ucho či fúkajúc si na palce. Hovorím im: „Zažili ste trošku normálneho plameňa. Ale cez to, čo malo to dieťatko zavesené na zápästí, ste ho ponúkali pekelnému plameňu. Ten páli viac.“ Takže niekto to robí, lebo to iný povie, niekto vedome, vraj bude to dieťa ochránené. Čím má byť ochránené? Tým, že ho odovzdáme cez svätý krst ako bábätko do Božej dobroty a lásky!
