„Som presvedčená, že na Slovensku dnes 80 – 90 % ľudí nevie, čo narcistická porucha osobnosti reálne znamená,“ hovorí Zuzana Zacharová.
„Na psychickom týraní je najnebezpečnejšie to, že človeka vedie k deštrukcii, kde sa na konci vzťahu cítite ako bezcenný človek a nemáte chuť žiť alebo vás to poznačí natoľko, že sa stanete inou osobou,“ rozpráva v otvorenom rozhovore o svojej skúsenosti s človekom s narcistickou poruchou architektka Zuzana Zacharová.
V situácii pandémie, kde dnes agresor na svojich najbližších uplatňuje doma väčšiu kontrolu, vzrástlo násilie v rodinách o 30 až 40 %. Násilie, ktoré nemusí mať iba fyzický rozmer.
Zuzana Zacharová (52) rozpráva o tom, ako v spolužití s narcisom už neodlišovala klamstvá a realitu, o narastajúcom pocite viny, ktorý vedie až na kraj priepasti, ale aj o momente, keď sa rozhodla zmobilizovať políciu, podať trestné oznámenie a narcisovi sa postaviť.
Spoznali sa v roku 2012 a obaja si okamžite padli do oka. Nespájali ich len vzájomné sympatie, ale i pracovná oblasť. „Na prvé stretnutie mi doniesol ružu, rozprávali sme sa celé hodiny. Bol to úžasný a pozorný muž a navyše veľký fešák,“ hovorí Zuzana o začiatkoch vzťahu. „Spätne si myslím, že to bolo všetko naplánované. Že každý krok mal vopred premyslený.“
Ako ste sa v úvode vzťahu cítili?
Že ste stretli niekoho, kto k vám zapadne ako puzzle. Aj okolie nám vravelo, že z nás ide radosť. Zo začiatku bol veľmi starostlivý, veľa sme sa rozprávali, smiali. Boli to neskutočné chvíle. O také tri-štyri mesiace som mu plne dôverovala. V minulosti pôsobil v stavebníctve, netrvalo dlho a v našej firme poukázal na prešľapy nášho stavbyvedúceho, s ktorým sme sa neskôr rozlúčili, aby ho Roman (meno sme zmenili, pozn. autorky) vzápätí nahradil. Zapracoval na výmene všetkých subdodávateľov, zmenil mnohé procesy, rozšíril strojový park. Zaviedol poriadok a postupne sa skamarátil aj s našimi klientmi. Znie to úžasne, nie?