Asertivita znamená osobovať si niečo, tvrdiť a vyhlasovať sa považuje za významnú možnosť ako utvárať primerané, ústretové, bezkonfliktné medziľudské vzťahy.
Pojem asertivita je označením pre priame, primerané sebapresadzovanie ako spôsob sebauplatňujúceho a sebapresadzujúceho správania. Asertivita znamená nekonať na úkor druhých, ale tiež nepripustiť správanie druhých na svoj účet.
Asertivita je schopnosť jasne, primerane, slušne vyjadrovať svoje želanie, myšlienky, názory jak pozitívne, tak aj negatívne, aby neboli porušované vlastné potreby (pasivita) a súčasne neboli porušované potreby druhých ľudí (agresivita).
Asertivita nie je prirodzený spôsob správania sa – treba sa asertivnej komunikácii učiť, učiť sa ako vyriešiť konflikt a zlepšiť vzťahy medzi ľuďmi. Je to spôsob správania, ktorý je demokratický, presadzuje vlastné práva a neporušuje práva druhých, pokiaľ nie je ohrozený fyzický život – existencia a psychický život – sebaúcta.
Asertivitu, ktorá je ponímaná ako súbor určitých spôsobilostí, môžeme rozdeliť do niekoľkých typov podľa spôsobu jej prejavu:
Základná asertivita, ktorá je označením pre jednoduché vyjadrovanie názorov, myšlienok, citov a postojov a nezahŕňa ďalšie špecifické sociálne spôsobilosti.
Empatická asertivita prekračuje rámec základného vyjadrenia citov a potrieb a obsahuje vnímavosť a citlivosť voči ostatným ľuďom. Znamená preniknúť do vzťahu k inému človeku, rešpektovať jeho názory, radosť, ale aj smútok. Porozumenie druhému človeku pomáha hodnotiť situáciu perspektívne a redukovať priamu agresivitu.
Eskalujúca asertivita, ktorá má stupňujúci sa charakter. Je užívaná v tých situáciách, kedy partner na naše prejavy nereaguje a porušuje naše práva. Stupňovaním asertívnych prejavov však poskytujeme druhej osobe dostatočný priestor pre možnosť zmeny správania.
Konfrontatívna asertivita je určená pre situácie zistenia rozporov medzi slovami a skutkami v správaní druhého človeka, ktorá je zameraná na doplnenie a vysvetlenie problému.
