Značka: Harry Potter

Poplašné správy o prepojení Harryho Pottera na mágiu, ba až satanizmus, som dlho považovala za prehnané až škrupulantské. Ale keď do knižnej a filmovej potterománie dorástli naše deti, chcela som tie argumenty „pre istotu“ poznať. Prednáškam o zlých stránkach Harryho Pottera sa dlhodobo venuje kňaz Pavol Hucík. Dlhý večerný rozhovor s ním na fare v Hrboltovej (mestská časť Ružomberka) nebol bez zimomriavok…

Pavol Hucík vo svojom tínedžerskom veku praktizoval tzv. bielu mágiu, čiže nepoužíval ju na škodenie druhým. Ako však zdôrazňuje, každá mágia je zlá, lebo človek sa v nej usiluje o niečo, čo mu Boh bežne neumožňuje. V rámci svojich možností mu to však rád umožní Satan, aby na človeka získal vplyv. A preto sa každý magický úkon koná s viac alebo menej priamou pomocou diabla.

Prvé klamstvo Harryho Pottera
Práve v tom je prvé veľké klamstvo Harryho Pottera– presviedča, že biela mágia je dobrá, môže človeku pomôcť. Pavol Hucík sa venuje obetiam mágie a pomáha im oslobodiť sa spod vplyvu diabla. Na Slovensku absolvoval viac než 100 prednášok na túto tému a aj vďaka tomu osobne pozná viacerých, ktorých HP inšpiroval vyskúšať mágiu naostro. „Niet lepšieho spôsobu, ako naučiť široké masy, a najmä deti, že mágia je dobrá,“ tvrdí. Niektorí to skúsili hneď, iným to ostalo v podvedomí a na mágiu sa obrátili, keď sa ocitli v ťažkostiach. Napríklad, keď človeku ochorie dieťa, vo svojom zúfalstve hľadá akúkoľvek pomoc.

Pavol Hucík dokonca pozná dievča, ktoré bolo aktívnou kresťankou a dnes je satanistkou, pričom prvý krok k mágii urobilo práve po prečítaní Harryho Pottera. Tvrdí, že HP je učebnicou mágie. „Dieťa sa tam dozvie prakticky všetko. Je to reálna mágia, prezentuje sa tam približne 15 okultných praktík a desiatky princípov, ktoré reálne fungujú vo svete mágie: aspoň 60 skutočných zaklínaní, skutočné mená démonov a čarodejníkov, ozajstné satanistické pozdravy používané na sabatoch atď.,“ hovorí s tým, že sám – ako znalec bielej aj čiernej mágie – by to lepšie nenapísal. To je aj jeho odpoveď na otázku, či si Rowlingová len nenaštudovala potrebné informácie o mágii, aby napísala zaujímavú knižku, ako to bežne robia autori, keď chcú písať napr. o stredoveku alebo o vojne a musia si naštudovať, čo sa vtedy obliekalo, jedlo, ako sa žilo, aké existovali zbrane, taktiky, pravidlá v armáde… „Toto by laik nikdy nenapísal,“ tvrdí hrboltovský farár. „Stredoškolské učebnice píšu vysokoškolskí profesori.“ Takže Rowlingová musela všetko poznať až príliš dobre.

Druhé klamstvo Harryho Pottera
A musela mať zlý zámer. Dôkazom toho je druhé veľké klamstvo Harryho Pottera– stieranie hranice medzi dobrom a zlom. V bežnej rozprávke je dobro a zlo jasne pomenované. „Táto kniha má s rozprávkou spoločnú len formu,“ konštatuje P. Hucík. Samotný Harry Potter má podľa neho viacero zlých vlastností (je povýšenecký, ironický, násilnícky, pomstychtivý, tvrdohlavý, lakomý, klame…), ktoré vôbec nie sú odsúdené. Najviac sa však hranica medzi dobrom a zlom stiera práve tým, že Harry je siedmym horcruxom Voldemorta. Voldemort je v knihe paralelou Satana, stelesnením zla. Svoju dušu vtelil do siedmich „horcruxov“, čo je skratka zo spojenia „horribilis crux“ (hrôzostrašný kríž). Horcruxy sú protikladom siedmich sviatostí, v ktorých je prítomný Ježiš. „Mať v sebe dušu iného je definícia posadnutosti,“ vysvetľuje P. Hucík. „Takže Harry Potter je posadnutý. Voldemortom.“ To znamená, že hlavná dobrá postava knihy je zároveň súčasťou hlavného záporáka…

Podobne ako paralela horcruxy – sviatosti sú do HP prepašované aj ďalšie symboly, v ktorých sa diabol – „Božia opica“ – opičí po kresťanstve. Napr. Voldemortovo meno sa akože nemôže vyslovovať a volajú ho „ten-koho-netreba-menovať“ alebo „veď-viete-kto“ – čo je podobné ako meno Jahveho v Starom zákone. Had, s ktorým sa Harry rozpráva v ZOO, pripomína hada v raji, s ktorým sa rozprávala Eva. Harry má na čele blesk, ktorý je bežným symbolom satanistov. Pripomína Ježišovu vetu, že videl Satana „padať z neba ako blesk“. Napokon, samotný Harry Potter má pripomínať Ježiša Krista, lebo tiež musel zomrieť, aby porazil zlo, a potom vstal z mŕtvych.

Ako sme už vyššie písali, mágia priťahuje ľudí hlavne zo zvedavosti a kvôli moci, ktorú človeku ponúka. No je to tá istá falošná predstava, akú ponúkal diabol prvým ľuďom v raji (porov. Ex3), že budú ako Boh.

Následky mágie
Spočiatku sa táto predstava napĺňa v ovládaní prirodzených zákonov (choroby, prírodných javov, vzťahov), čo dodáva pocit istoty a vyvýšenosti nad ostatným stvorením, no postupne vrhá človeka do otroctva a ničí jeho ducha, ktorý nie je schopný komunikácie so svojím Stvoriteľom. Znamená to odcudzenie sa človeka tomu, kto mu dal život. Preto možno povedať, že prvým a najväčším následkom praktizovania mágie je krach duchovného života. Tento krach sa prejavuje aj v neschopnosti zrieknuť sa všetkého zlého, magickej sily, hoci človek si je absolútne vedomý ich deštruktívnej pôsobnosti na seba. Jedinou pomocou je stretnutie s Kristom v osobe kňaza, vyznanie a odpustenie. Niekedy si vyžaduje aj exorcizmus. (Jn 8,36: „Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“)

Liečenie pomocou mágie má za následok istú kompenzáciu, teda akoby vyrovnanie na druhej strane. Veď diablovi nemôže byť jedno, aby on robil dobre nenávideným ľuďom, ako deťom Boha. Tak výsledkom uzdravenia z jednej choroby, je zranenie na duchovnom živote, a iná choroba, obyčajne psychického rázu, ktorá je sprevádzaná rôznymi videniami temných figúr, počutím zvukov a pod (ako ta na mnohých prípadoch vo svojich dušpastierskych skúsenostiach potvrdzuje protestantský pastor Dr. Koch). Treba pripomenúť, že sa to týka aj ľudí, na ktorých sa vykonávala mágia. Vyslobodením je znova vyznanie a odpustenie vo svätej spovedi, zrieknutie sa týchto praktík a zverenie sa pod Božiu ochranu. Veľký význam tu má zverenie sa pod ochranu Kristovej krvi, vyliatím ktorej nás Ježiš obmyl od hriechov a tou istou silou, ak chceme, nás bude ochraňovať. „Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky.“ (1Jn 3,8)
Mágia ochrany dáva zasa človeku falošný pocit ochrany pre útočníkom, ktorý bojuje rovnakými zbraňami čiernej mágie. Keďže diabol nemôže bojovať sám proti sebe, vyhráva ten, kto má viac skúseností. No z našich predchádzajúcich analógií vyplýva, že obaja prehrávajú. Jedinou ochranou proti sile zla, ktorá predsa len má svoje ohraničenie, je nekonečná Božia milosť sprostredkovávaná sviatosťami, modlitbou, orodovaním. Mnohé z prípadov dokazujú. že človeka, podporovaného modlitbou, nemožno liečiť mágiou. Modlitba rovnako znemožňuje vykonávať rozličné okultné pokusy. A to je aj istota ochrany pre všetkých, že mágia nemá nekonečný vplyv na všetkých. Ak je človek v neustálom kontakte s Bohom v modlitbe, je v milosti posväcujúcej, znamená – je s Bohom, Boží, nemôže patriť diablovi a ten si ho ani nedovolí podmaniť, ak, samozrejme, človek sám nesúhlasí. No tu sa otvára už známa cesta.