Značka: Karate

Východné bojové umenia nie sú iba šport. Karate, kung fu a aikido sú filozoficko-duchovné systémy, cudzie kresťanskej kultúre…

Moderné bojové umenia
Dominik Chmielewski začal trénovať východné bojové umenia v polovici 80. rokov minulého storočia. Mal vtedy 14-15 rokov. Keďže bol drobný, slabý chlapec, spočiatku hľadal spôsob sebaobrany na ulici. Ale už po prvých tréningoch zistil, že karate môže byť preň všetkým. Začal sa venovať aj ďalším bojovým umeniam: aikidu a jiu-jitsu. Trénoval u najlepších majstrov v Poľsku a nadviazal kontakt aj s majstrami z USA. Rýchlo získal prvý dan a rozhodol sa, že bojové umenia použije pri výchove mládeže.

Záujem o východné bojové umenia sa začal v Európe prejavovať v 70. rokoch minulého storočia ako dôsledok filmov s Bruce Leem, ktorý sa stal idolom mladej generácie. Ale narastajúca popularita bojových umení mala aj pragmatickejšiu príčinu: časté správy o agresívnych prepadoch a útokoch. „Dnes sú útočníci na ulici veľmi agresívni a brutálni, takže aj formy sebaobrany a bojové umenia nabrali agresívny charakter. Každodenný tréning spočíva v nácviku úkonov ako vypichovanie očí, lámanie rúk, údery do tepny, vykrúcanie krku, kopnutie do trieslovej oblasti, spôsobovanie veľmi bolestivých vykĺbenín. Čiže je to veľmi brutálny a bezohľadný boj,“ hovorí Chmielewski.

Takýto boj si však vyžaduje určitú psychickú prípravu. Potrebný je „mentálny tréning, pri ktorom si predstavujem, ako vypichujem oči, lámem ruky, vytrhávam genitálie. Nácvik techník zastavenia útočníka spôsobí po niekoľkých rokoch aj zmenu v psychike karatistu“. Počas tréningu si cvičenec musí čo najrealistickejšie predstaviť, že sa nachádza na bojisku, obkľúčený nepriateľmi, ktorí ho chcú zabiť. Tento postoj môže so sebou priniesť negatívne zmeny v psychike ľudí, ktorí cvičia východné bojové umenia. Keďže si „zvykli“ na násilie, pozerajú sa na každého okoloidúceho ako na možného útočníka. Niektorí z nich sa už nedokážu ani pokojne rozprávať, pretože stále očakávajú útok.