Diabol pracuje ako úžernícka nebankovka, požičia rád, aby časom získal všetko

Rozhovor s generálnym vikárom Trnavskej arcidiecézy a riaditeľom ABÚ Petrom Šimkom o nástrahách a omyloch týkajúcich sa 1. prikázania Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal 

V rozhovore sa dozviete:
– čo je modla a akým spôsobom človeka zotročuje,
– či sú veštci len zruční manipulátori alebo skutočne spolupracujú so zlými duchmi,
– čo si človek spôsobuje poverami, magickými, okultnými a ezoterickými činnosťami a predmetmi,
– ako sa magický rituál odrazí v živote človeka, ktorý si zaň zaplatí, aby tak zlikvidoval konkurenciu,
– aký je rozdiel medzi čiernou a bielou mágiou.

Prvé prikázanie Desatora zásadne ovplyvňuje ďalších deväť. Ako možno najlepšie pochopiť toto prepojenie?

Božie prikázania vytvárajú pyramídu zloženú z desiatich poschodí, pričom prvé prikázanie je podstava. Ak naruším podstavu, tak sa mi zosype alebo oslabí stavba ostatných deviatich poschodí. Takýmto spôsobom sú aj prikázania vzájomne prepojené.

Desať Božích prikázaní je vlastne jedno prikázanie rozdelené do desiatich kapitol: „Ja som Pán, Boh tvoj.“ To, že Pán je mojím Bohom, sa prejavuje dodržiavaním všetkých desiatich prikázaní. Prvé prikázanie sa teda začína až od slov „nebudeš mať iných bohov okrem mňa“.

Proti prvému prikázaniu sa prehrešujeme oveľa častejšie, než by sme si mohli myslieť. Ktoré hriechy sem spadajú?

Je pravdou, že proti prvému prikázaniu sa prehrešujeme najčastejšie. Už prví rodičia si chceli vytvoriť svoj svet a svoje pravidlá nezávislé od Boha podľa vzoru pokušiteľa. Neverili Bohu, že im chce dobre. Ak neveríme pravému Bohu, začneme si vytvárať svojho boha či bohov.

Hriechy proti prvému prikázaniu vyjadrujú tento stav človeka. Boh už nie je na prvom mieste. Človek zanedbáva modlitbu, je lenivý do vzťahu s Bohom alebo má odpor voči nemu. Modlitba sa stáva bezduchým recitovaním či monológom. Osobitnými hriechmi v týchto súvislostiach sú čierna a biela mágia, poverčivosť, nosenie amuletov, veštenie a podobne.

Čo všetko môže byť pre človeka bohom, teda modlou?

Všetko to, čo má vo svojom živote na prvom mieste. To, na čo najviac myslí, o čom sníva, čomu venujeme energiu. Tomu bohu slúži a sa klania.

Modlami či bohmi sú aj závislosti od alkoholu, drog, sexu, porna, hier, závislosť od kariéry, popularity, moci, slávy či peňazí, nakupovania, spôsobu obliekania, peňazí. Môže to byť aj závislosť od toho, kto si čo o mne myslí, alebo aj nenávisť alebo zranenie, okolo ktorého sa stále točíme.

Metóda Wim Hof – otužovanie spojené s dychovými cvičeniami

Na prvý pohľad úplne neškodná metóda, ktorá sa prezentuje len ako práca s dychom a otužovanie, vhodná takmer pre každého k utuženiu vlastného zdravia. Iste, na kúpaní v chladnej vode, ktoré je odporúčané aj lekármi, nie je nič zlé. Avšak cesta, ktorou vás táto metóda zvaná Wim Hof (WHM) do ľadovej vody privedie, je bohužiaľ spojená s okultizmom

HYPERVENTILÁCIA A ZÚŽENÉ VEDOMIE
Športové či rekreačné otužovanie je systematický dlhodobý proces. Zvyčajne začína na jar, postupným ochladzovaním v sprche. Cvičením vonku, saunovaním, spaním pri otvorenom okne atď. Skúsený zimný plavec sa skrátka nerodí cez noc. Zo skúseností odborníkov trvá tento proces zhruba 2 roky. WHM ide skratkou. Základným pilierom metódy je práca s dychom. Cyklicky sa opakujúce nádychy a výdychy a následné zadržiavanie dychu vedie k podkysličeniu tela natoľko, že je na krátku dobu schopné zniesť takmer „čokoľvek“ a to vrátane ľadovej vody. Cítite sa ako na drogách. Hyperventilácia pomocou atmosférického vzduchu sa používa aj pri potápaní, aby sa znížil obsah CO2 v krvi, tým sa zníži nutkavá potreba sa opätovne nadýchnuť a telo tak vydrží väčšiu dychovú zádrž (toto WHM praktikuje medzi jednotlivými sériami). Väčšina odborníkov však neodporúča viac ako 4 nádychy. (Blažek, 2011)
WHM však ide tak ďaleko, že odporúča 30-40 nádychov v opakovaných sériách so zádržou v pauze a to minimálne 3 série, ideálne 5 (ale kto viac vydrží je samozrejme „lepší“).
Navodený stav, ktorý sa odborne nazýva zmenený stav vedomia môže krátkodobo spôsobiť poruchu videnia, brnenie a trhanie v svaloch, závrat a samozrejme aj bezvedomie. Tento stav, je často využívaný práve v ezoterike a okultizme. Vedomie je počas tohto stavu zúžené – nie ste schopní racionálneho úsudku, tobôž, ak vaše telo v danej chvíli nereaguje štandardne a vy proste zimu nachvíľu necítite.
Prečo je amatérske otužovanie bez prípravy tak v obľube a mediálne propagované práve vo chvíľach, keď vo svete panuje pandémia vírusu spôsobujúceho zápal pľúc? Myšlienka, že sa jedná o dielo zlého sa akosi ponúka. Naviac sa do tohto sveta WHM veľmi často púšťajú mladí ľudia, kde hrá veľkú úlohu ego a kde „ak to každý zvládol, tak aj ja to dám“. Snáď netreba pripomínať, že takéto vzájomné poštuchávanie a budovanie ega nás odvádza veľmi ďaleko od Boha.

SPOJITOSŤ S VÝCHODNÝMI NÁBOŽENSTVAMI
A tak sa ľudia bez patričného tréningu vrhajú do ľadových riek, na zimné horské túry (často len v spodnej bielizni) a ďalších extrémov.
V platenom video kurze WHM sa pridáva ešte fyzické cvičenie a to predovšetkým z jogy a tai-chi. Odporúča sa tiež východná meditácia, s následným pozorovaním svetelných vnemov (voľnej energie) a v neposlednom rade sa odporúča tiež vizualizácia. V stave zmeneného stavu vedomia keď sa snažíte cítiť energie vo vašom otrávenom tele, sa vydávate napospas zlému a jeho démonom, ktorí neváhajú komunikovať a ponúknu vám skvelé vizuálne a pocitové zážitky. Cena za tieto „služby“ je privysoká.
Nezanedbateľným faktorom na týchto seminároch je aj spoločné zdieľanie zážitkov. Ak žiadne nemáte a nič ste nevideli, tak ste asi málo dýchali a potrebujete doma veľa trénovať.
O nebezpečenstve jogy a práci s voľnou energiou napíšeme samostatné články.

Čo je to zlorečenie, urieknutie a predmetové prekliatie?

Urieknutie, bosoráctvo, porobenie… Všetky tieto temné praktiky môžeme súhrnne vyjadriť jedným slovom: prekliatie. Mons. ThDr. František Tondra píše, že zlorobenie (z lat. maleficium, ľudovo nazývané porobenie) „…je pokus spôsobiť blížnemu telesné a hmotné zlo pomocou zlého ducha… Je to hriech nielen proti náboženstvu, ale aj proti láske k blížnemu, prípadne aj proti spravodlivosti.“ 1Podobne ho aj sv. Tomáš Aquinský zaraďuje medzi smrteľné hriechy (Suma Theologiae, II, IIae, q. 76, a . 3).
Vzývanie zlého ducha v takomto prípade môže byť výslovné alebo zahrnuté. Výslovné znamená, že niekto obradmi alebo slovami priamo vzýva diabla o pomoc. O zahrnutom vzývaní morálny teológ Albert Beneš OP píše: „ Zahrnuto vzýva démona ten, kto používa rôzne tajuplné praktiky, ktoré sú prirodzene svojou povahou nespôsobilé, aby sa nimi dosiahol zamýšľaný cieľ. Pretože tieto praktiky nemôžu dosiahnuť cieľ samy osebe, dáva sa tu Satanovi možnosť zasiahnuť; pomoc sa očakáva nie od prirodzených prostriedkov, ani od Boha a jeho anjelov, teda dáva sa priestor démonom. Aj keď človek nemá výslovný úmysel paktovať so Satanom, žiada vyriešenie problémov od tajomných okultných síl.; pre prirodzenú nespôsobilosť určitých prostriedkov je nutné hovoriť o zahrnutom veštení. Sv. Tomáš zdôvodňuje, že použitie prostriedkov, ktoré sú samy osebe nespôsobilé predpokladá tichú nevyjadrenú zmluvu so zlými duchmi“. 2
Známy exorcista rímskej diecézy páter Gabriele Amorth uvádza, že toto diabolské úsilie sa deje viacerými spôsobmi: pomocou čiernej mágie, zlorečením, urieknutím a predmetovým prekliatím.

•  Pomocou čiernej mágie, čarodejníctva alebo satanských obradov. Prekliatie sa uskutočňuje prostredníctvom magických formúl a obradov, pri ktorých sa vzýva diabol. O takýchto praktikách hovorí Sv. Písmo jednoznačne: „ Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi…“ (Dt 18, 12).

•  Zlorečením. Pôvod zla je v diablovi, a preto, ak niekto praje druhému zlo, zahrnuto vzýva zlého ducha, aby dotyčnému človekovi uškodil. Ak ten, kto zlorečí, je v príbuzenskom vzťahu s tým, komu zlorečenie adresuje, účinok kliatby je omnoho horší. Napríklad, keď zlorečia rodičia svojim deťom alebo starí rodičia vnúčatám.

OKULTISMUS V MEDICÍNĚ – II. část

Psychotronická diagnostika
Nejstarším postupem byla jasnozřivost, existovalo i „jasnočichání“. Někteří ze senzibilů byli totiž údajně schopni pomocí čichání k moči zjistit přesnou diagnózu. Jiní také „jasnoslyšeli“. Dnes se ale k diagnostice nejčastěji využívá aura.
Už Indové se domnívali, že prána, energie, sídlí v sedmi centrech, čakrách, a odtud vyzařuje z těla ven v podobě aury. Ta obklopovala tělo v několika vrstvách. Vnitřní leží přímo na povrchu těla a jsou v ní uloženy akupunkturní body, vnější zasahuje do délky několika centimetrů nebo – u jogínů – několika metrů. Existenci aury údajně prokázal Semjon Kirlian, elektrikář z Krasnodarska. Když položil ruku přes fotografický film na desku, spojenou s vysokofrekvenčním polem, na filmu se objevil zajímavý obraz: z povrchu ruky vyzařovaly jakési záblesky, které se měnily v závislosti na psychickém stavu. Například po cvičení jógy byl obraz jasnější. Podle psychotroniků je Kirlianův fenomén obrazem aury a podle jeho barvy a tvaru lze diagnostikovat choroby.

Např. při apendicitě aura vyzařuje směrem ven v širokém klínu, u těhotné ženy se vyklenuje nad břichem. Senzibil zjistí změny pohmatem. Tento primitivní diagnostický způsob je dnes nahrazován metodou dokonalejší, radiestezií. Takovou vysoce sofistikovanou metodou je vyšetřování pomocí virgule nebo L-tyčky, vlaštovky nebo kyvadla. Poprvé je použil v roce 1935 Abbé Mermet a záhy potom se stalo oblíbeným nástrojem psychotroniků. Podle některých musí mít správnou formu a musí být ze správného materiálu, podle jiných jím může být cokoli na provázku, protože podstatná je duchovní energie léčitele, který kyvadlo ovládá. Jestliže se kyvadlem pohybuje nad nemocným tělem, je možné u každého orgánu, žaludku, střeva, jater, zjistit stupeň aktivity a samozřejmě přesnou diagnózu.
Podle toho, jakým způsobem mu kyvadlo v ruce krouží, diagnostikuje psychotronik vodnatelnost, rozšíření srdce, kornatění tepen apod. a také může najít vhodný lék. Nakreslí si kružnici, do jednotlivých výsečí napíše nejrozmanitější homeopatické léky a kyvadlo ukáže ke správnému léku. Pohyb je samozřejmě důsledkem psychotronikovy duchovní aktivity, která rezonuje s pacientovou chorobou. Jiná diagnostická metoda je založena na tzv. automatické kresbě, již používal akademický malíř Mistr Kožíšek, vynikající kreslíř, propadlý mysticismu. Dokazoval, že podle fotografie, písma nebo jiného „svědka“, prostředníka, je schopen určit diagnózu.

 K diagnostice se používají i složitější přístroje, spojené popřípadě i s počítačem. Pak mluvíme o radionice. Takovým přístrojem byl např. emanometr, emociometr, přístroje firmy Lichtweg umožňující kontakt s rostlinami a zjišťující energii čaker. V současné době je módním přístrojem Egely Wheel. U nás se prodává za několik tisíc Kč. Při spojení s počítačem může na dálku vyhodnotit naši energii a najít příslušné léčebné řešení. Za přídavek několika dalších tisíc lze koupit i sběrač aury, který ji koncentruje do kolečka.

Nejmódnější je dnes ovšem Vollova elektropunktura, EAV. Je to hybrid akupunktury a psychotroniky. Podle R. Volla jsou akupunkturní dráhy jen sloupcem elktrolytu, kterým proudí elektrická energie. Na špičkách prstů ruky nebo nohy lze potom podle měření elektrického odporu diagnostikovat choroby a podávat plnou informaci o funkčním stavu orgánů. Údajně lze zjišťovat i hladiny enzymů, např. pankreatu. Existují specializované firmy, Pickering nebo Vega, které vyrábějí stále nové a modernější přístroje, spojené obvykle s počítačem, jež působí na pacienty impozantním dojmem. Mnohé z nich mají i atraktivní názvy, Segment-elektrograf, vegatest, Bicom a další. Vega audicolor např. „využívá zevního vlnění, které si sám vytváří pomocí polárních barev a základního tónu v různých oktávách. Tím celé tělo harmonizuje a léčí.“ Bicom snímá „ultrajemné oscilace z celého těla, pomocí speciální elektroniky vlnění harmonizuje, vrací. Tím dochází k intenzivnímu léčení zcela bez použití léků.“ (MUDr. M. Pekárek)

OKULTISMUS V MEDICÍNĚ I.

Tato stať je věnována bioenergetické nebo také biotronické medicíně. Jsou to disciplíny diagnostické i terapeutické, které svůj účinek vykládají přítomností zvláštní síly, bioenergie. Širším termínem pro jevy záhadné, nevysvětlitelné běžnými fyzikálními zákony a ležící i mimo medicínu, je parapsychologie, resp. psychotronika.
Podle Rejdáka se psychotronika zabývá distančními interakcemi mezi organismy a zevním prostředím, jež jsou spjaty s mohutnostmi, řekli bychom raději vlastnostmi, duše. Přesnější formulaci poskytuje M. Rýzl, parapsycholog českého původu, který emigroval do Spojených států. Ve své knize Úvod do parapsychologie (Panorama, Praha 1991) říká, že se parapsychologie zabývá jevy záhadnými, spjatými s činností duše a nevysvětlitelnými běžnými energetickými způsoby.

Jaké jevy náleží do parapsychologie? Je to široké spektrum jevů, které můžeme rozdělit na dvě skupiny. V první skupině jevů jsou různé formy mimosmyslového vnímání, extra-sensory perception, proto běžná zkratka ESP. Patří sem jasnozření, proskopie, to znamená předvídání budoucnosti, nebo telepatie. Druhou skupinou jevů jsou psychokinetické, PK-jevy, kam patří například materializace, levitace i psychická chirurgie.

Všechny tyto disciplíny, jevící se jako soubor zcela nehomogenní, jsou spojeny tím, že svůj efekt odvozují od bioenergie. Co to vlastně je? Nic nového. Už od pradávna všechny civilizace uznávaly existenci energie, která ovládá naše tělo a je nadřazena vědomí. Této energii v Číně říkali čchi, v Indii prána, v Tichomoří mana, v Evropě aether, fluid. Hahnemann ji označil jménem dynamis. Módnější termíny jsou ód, orgonská energie a řada dalších. To ovšem nic neříká o tom, jaká je povaha těchto energií. Existuje totiž široké spektrum hypotéz. Podle některých parapsychologů je povaha bioenergie materiální, podle jiných duchovní. Podle prvních je podstatou všech uvedených jevů elektromagnetismus nebo gravitační síla, popřípadě mezony či jiné známé částice. Podle jiných jsou to sice rovněž materiální energie nebo částice, které ale dosud nejsou známy. Dobbs mluví třeba o psitronech. Podle Kahudy jde o psychony, vakuové částice, nadané superinfragravitační aktivitou a šířící se nadsvětelnou rychlostí. Později dr. Kahuda mluvil o mentionech. Jiní mluvili o deltonech a astrálech ze světa duchů. Jisté je, že ani jedna z těchto představ se neukázala reálnou, a proto si většina dnešních parapsychologů představuje, že bioenergie má duchovní povahu. Spiritisté mezi nimi se domnívají, že k nám tyto síly přicházejí z minulosti, že to jsou duše zemřelých. Podle animistů má každá osoba svou vlastní duši nadřazenou našemu vědomí. Podle dalších hypotéz má bioenergie nadindividuální povahu. Je to jakési kolektivní, božské vědomí.

Poslední jsou teorie kosmologické, které si už vypomáhají moderní vědeckou terminologií, většinou z oblastí kvantové fyziky, jejichž autoři se domnívají, že hypotetická bioenergie je nadsmyslová, nadčasová, nadprostorová a představuje jakési vícerozměrné kontinuum, které nás přesahuje. Žádná z těchto hypotéz nebyla ovšem potvrzena, a proto se parapsychologové nakonec dohodli na používání neutrálního termínu PSI, podle návrhu Thoulesse a Wiesnera. PSI = psychologické schopnosti.

Jsou to síly psí-gama, které zprostředkují fenomény mimosmyslového vnímání, a psí-kappa, zajišťující psychokinetickou aktivitu. Obě tyto síly, resp. prvky, vytvářejí společné psí-pole, sdružující všechna dosud známá fyzikální pole, tedy elektromagnetické, gravitační, mezonové apod. Snad je ještě nutno dodat to, že naši čeští současní psychotronici místo PSI raději mluví obecně o informaci. V počítačovém věku je to zřejmě termín vhodnější, právě tak jako bioinformatika nebo bioinformační medicína. Nyní musím ukázat, jaké má parapsychologie podoby.

Léčitelství

Obrovský rozmach v dnešní době zaznamenává tzv. Léčitelství neboli Alternativní medicína. Někdo  je dle určitých kriterií od sebe rozlišuje, nicméně ve svých důsledcích jsou si obě odvětví velmi podobná, proto se o nich budu zmiňovat jako o jednom oboru „léčitelství“.V tomto oboru nalezneme širokou škálu léčitelů od těch, kteří využívají jen bylinek až po studované doktory medicíny, kteří svou metodu léčení odívají do vědeckého hávu. A je třeba říci, že je dnes velmi moderním trendem připojit ke své nabídce klasické medicíny nějakou „nástavbu“ v podobě medicíny alternativní.
    Léčitelství nabízí pomoc jednak ve chvíli, kdy klasická medicína selhává, a jednak se i staví do role kvalitativně vyšší pomoci člověku, protože tvrdí, že se zajímá o celou jeho bytost (minimálně tělo a psychiku – tzv. holismus), a dává je do souvislosti (což není špatně – viz. níže o psychosomatice). Nicméně metody, kterých využívá, mají často původ v esoterickém okultismu.

Základ léčitelství spočívá buď:
– v užívání nadpřirozených schopností (u sebe objevených či nějak získaných, které běžný člověk omezený prostorem a časem nemá), nebo
– ve věštění a doptávání se (zjišťování diagnozy a postupů léčení z fotky, z oční duhovky /irisdiagnostika/, z data narození,…), případně  
– v užívání tzv. léčivých prostředků (spirály, symboly, kameny, vůně, barvy, obrazce, magická místa atd..), jejichž uzdravující síla pramení buď z pověry nebo magické praxe, nebo také
– v užívání bylinek – avšak takových, jejichž účinek je magicky zesílen (trhaných např. o svatojánské noci, na konkrétním energetickém místě, příp. nějak „zaříkávaných“).

 Prečo odmietnuť Harryho Pottera

Rozporuplnosť a nebezpečenstvo kníh a filmov Harry Potter je v diskusií rozobraná exorcistami a kňazom, ktorý pred obrátením praktizoval okultizmus a čarodejníctvo.
V súčasnosti i niektorí teológovia hľadajú analógiu medzi Ježišom Kristom a Harrym Potterom, čo však z nevedomosti vedie k zahmlievaniu pravdy a stieraniu rozdielov medzi dobrom a zlom.
Prevzaté z: https://www.youtube.com/@Slovenskydohovorzarodinu

Nebezpečenstvo okultizmu – Od woodoo k Ježišovi – svedectvo Patrycja Hurlak – 1. a 2. časť

1.Diabol človeka klame od začiatku až po koniec. Svedectvá okultistov sú ako cez kopirák. Máme viacero takýchto?
2.Diabol dá človeku všetko, čo si zmyslí. Ako protihodnotu berie vždy dušu človeka (pod pozlátkom) 3.Keď človek chce odíjsť z cesty zla a vydať sa na cestu dobra – diabol ho len tak ľahko nepustí a robí všetko preto, aby si ho pre seba ponechal. Čo všetko robí? (zvjesť…)
4.Povedzme si čo najviac človeku pomáha na ceste od zla k Ježišovi
1.Boží pokoj v srdci je to, čo dáva Boh svojim dcéram a synom tu na zemi
2. Opäť sme v časti, kde diabol nechce pustiť duše a odhaliť metódy ako pracuje.
3.Povedz, máte aj vy podobné otázky na vašich seminároch

Harry Potter – zradná učebnica mágie

Poplašné správy o prepojení Harryho Pottera na mágiu, ba až satanizmus, som dlho považovala za prehnané s škrupulantské. Ale keď do knižnej a filmovej potterománie dorástli naše deti, chcela som tie argumenty „pre istotu“ poznať. Prednáškam o zlých stránkach Harryho Pottera sa dlhodobo venuje kňaz Pavol Hucík. Dlhý večerný rozhovor s ním na fare v Hrboltovej (mestská časť Ružomberka) nebol bez zimomriavok…

Pavol Hucík vo svojom tínedžerskom veku praktizoval tzv. bielu mágiu, čiže nepoužíval ju na škodenie druhým. Ako však zdôrazňuje, každá mágia je zlá, lebo človek sa v nej usiluje o niečo, čo mu Boh bežne neumožňuje. V rámci svojich možností mu to však rád umožní Satan, aby na človeka získal vplyv. A preto sa každý magický úkon koná s viac alebo menej priamou pomocou diabla.

Prvé klamstvo Harryho Pottera
Práve v tom je prvé veľké klamstvo Harryho Pottera– presviedča, že biela mágia je dobrá, môže človeku pomôcť. Pavol Hucík sa venuje obetiam mágie a pomáha im oslobodiť sa spod vplyvu diabla. Na Slovensku absolvoval viac než 100 prednášok na túto tému a aj vďaka tomu osobne pozná viacerých, ktorých HP inšpiroval vyskúšať mágiu naostro. „Niet lepšieho spôsobu, ako naučiť široké masy, a najmä deti, že mágia je dobrá,“ tvrdí. Niektorí to skúsili hneď, iným to ostalo v podvedomí a na mágiu sa obrátili, keď sa ocitli v ťažkostiach. Napríklad, keď človeku ochorie dieťa, vo svojom zúfalstve hľadá akúkoľvek pomoc.

Pavol Hucík dokonca pozná dievča, ktoré bolo aktívnou kresťankou a dnes je satanistkou, pričom prvý krok k mágii urobilo práve po prečítaní Harryho Pottera. Tvrdí, že HP je učebnicou mágie. „Dieťa sa tam dozvie prakticky všetko. Je to reálna mágia, prezentuje sa tam približne 15 okultných praktík a desiatky princípov, ktoré reálne fungujú vo svete mágie: aspoň 60 skutočných zaklínaní, skutočné mená démonov a čarodejníkov, ozajstné satanistické pozdravy používané na sabatoch atď.,“ hovorí s tým, že sám – ako znalec bielej aj čiernej mágie – by to lepšie nenapísal. To je aj jeho odpoveď na otázku, či si Rowlingová len nenaštudovala potrebné informácie o mágii, aby napísala zaujímavú knižku, ako to bežne robia autori, keď chcú písať napr. o stredoveku alebo o vojne a musia si naštudovať, čo sa vtedy obliekalo, jedlo, ako sa žilo, aké existovali zbrane, taktiky, pravidlá v armáde… „Toto by laik nikdy nenapísal,“ tvrdí hrboltovský farár. „Stredoškolské učebnice píšu vysokoškolskí profesori.“ Takže Rowlingová musela všetko poznať až príliš dobre.

Mágia, horoskopy,…

Poznáme dva druhy horoskopov:

Bežné, ktoré sa dajú nájsť všade, ktoré si ľudia čítajú „len tak pre zábavu“, no aj tu má diabol svoj cieľ, lebo človek prestáva dôverovať Božej prozreteľnosti a začína žiť v otroctve a strachu, či sa náhodou nestane to, čo našiel v texte.
Špeciálne horoskopy, ktoré sú urobené pre konkrétnych ľudí. Tie sú väčšinou veľmi drahé a ešte nebezpečnejšie, lebo človek sa stáva závislým na astrológovi, a nielenže prichádza o veľké peniaze, ale stáva sa z neho človek, ktorý prestáva sám a zodpovedne riadiť svoj život. Zodpovednosť presúva na astrológa, čo ubližuje okoliu tohto človeka. To potom vedie k silným depresiám a niekedy až k samovražde.
V dnešnej dobe sa pokladá za hanbu nepoznať vlastné znamenie alebo znamenie príbuzných či životného partnera. Je doba, keď si mladé dievča najprv zistí, v akom znamení je chlapec, do ktorého sa zaľúbila, až tak sa pustí do vzťahu. Podľa toho hneď usudzuje, či sa k sebe hodia a či dokážu spolu žiť. Bez toho, aby sa snažili spoznať jeden druhého skutočne, akí vzájomne sú, vstupujú do vzťahu už s predsudkami. Niekto iný zrazu po prečítaní horoskopu začne brániť tomu druhému ísť na výlet alebo hoci len ráno do obchodu, lebo jeho horoskop píše, že ho čaká nejaké nešťastie. Iní zase už ráno idú do práce s tým, že ich dobrý priateľ a kolega sa len tvári ako priateľ a popritom ich za chrbtom ohovára a osočuje pred ostatnými kolegami. Iní otvárajú dvere k šéfovi s tým, že ich nepochopí a iste sa s ním pohádajú. Takíto ľudia žijú vo veľkej neslobode a to bez toho, aby si to uvedomovali, sa od nevinného prečítania si horoskopu cez sugesciu dostanú až po závislosť na horoskope a bez neho nespravia ani krok.


Ďalšia otázka, ktorá sa vynorí, je: Platí horoskop len pre jedného konkrétneho človeka?

Na svete je veľa ľudí, ktorí majú rovnaký dátum narodenia. Podľa toho by mal byť ich život, charakter, zdravotný stav, finančná situácia a citový život úplne rovnaký alebo aspoň veľmi podobný. Vidíme, že skutočnosť je iná. Prečo sa jeden stane vedcom, iný politikom, ďalší kňazom alebo masovým vrahom? Výborne to vykreslil Wolfgang Hund vo svojej knihe „Nepraví duchovia – praví klamári?“ Autor knihy píše: „Aj keď hviezdy nemýlia, iba usmerňujú, vyčerpal hádam jeden človek všetky svoje tendencie a druhý nie? Aký vplyv má potom prostredie, do ktorého sa človek narodí? Slum v Indii či milionárska rodinka v Nemecku? Alebo jednovaječné dvojčatá (ktoré majú väčšinou rovnaký horoskop podľa dátumu narodenia) sa často vyvíjajú úplne odlišne. Jedno má šťastné a druhé nešťastné manželstvo. Jedno zomiera pri nehode, druhé na nejakú chorobu. A na druhej strane, ľudia s úplne odlišným horoskopom môžu zomrieť v tú istú hodinu na rovnakom mieste. Alebo mal každý pasažier Titaniku svoje nešťastie naznačené vo svojom horoskope?“234

Nezmyselnosť horoskopov sa snažil dokázať, čo sa mu aj veľmi dobre podarilo, Francúz Michel Gauquelin. Urobil odhaľujúci pokus: Prostredníctvom inzerátu v novinách ponúkal bezplatné zostavenie osobných horoskopov. Neskôr na požiadanie uviedlo 94 percent zúčastnených záujemcov, že popis ich osoby v zaslanom horoskope bol výstižný. Avšak Gauquelin zaslal všetkým rovnaký text, a síce horoskop jedného povestného francúzskeho masového vraha.235

Okultná symbolika ako súčasný fenomén medzi mladými ľuďmi


Abstrakt: Štúdia reflektuje súčasnú okultnú symboliku medzi mladými ľuďmi ako novodobý sociálno-patologický jav. Demonštruje moderné symboly okultizmu a jeho symboliky v spoločnosti  a rodine. Ide o novodobý sociálno-patologický jav, ktorého problematika sa nerieši len v školskom prostredí, ale spadá aj do rodiny, či širšej spoločnosti. K tomuto problému je potrebné zaujať erudované stanovisko nielen v rámci školského systému, ale aj rodiny, spoločnosti a poradenskej činnosti. Štúdia ponúka aj výsledky empirických vzoriek o záujmu okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi, ktoré boli realizované v rokoch 2009-2013. Záver ponúka možné odporúčanie pre prax a poradenský systém. Kľúčové slová: rodina, prevencia, symbolika, satanizmus, okultizmus, mládež, cirkev, náboženstvo,spoločnosť, výchova. 
Abstract: The study reflects the current occult symbolism among young people as a modern socio-pathological phenomenon. Demonstrates advanced occult symbols and symbolism in society and the family. It is a modernsocio-pathological  phenomenon, the issue is not addressed only at school but also falls into the family,  or thewider society. This issue has to be taken erudite opinion not only within the school system, as well as family,society,  and  consulting  activities. The  study also provides empirical results  of samples of interest occult symbolism among  young  people, which  were  made in  the  years 2009-2013. Conclusion offers  possible recommendation for practice and advisory system. Key word: family, prevention, symbolism, satanism, occultism, youth, church, religion, society, education.
Úvod 
Hodnotová  orientácia  mladých  ľudí  sa  čoraz  častejšie  ocitá  v chaose  hodnôt. Mládež  je zvyknutá  riešiť  veci hneď,  lebo  k tomu  ich  vedie akcelerácia doby. Vystupujú  z cirkví, hľadajú, skúmajú až do takej miery, že sa začína hovoriť o náboženskom turizme, či turizme v jednotlivých cirkevných spoločenstvách tej ktorej cirkvi. Nestabilita hodnotového systému prepojená so životom v spoločnosti a rodine často prehlbuje ich duchovnú priepasť natoľko, že niekedy strácajú aj obyčajnú pragmatickú orientáciu hodnotových rebríčkov. Predmetom štúdie je fenomén okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi. Cieľom predloženej štúdie je sprehľadniť  súčasnú  problematiku  okultnej  a satanistickej  symboliky  na  život  mladého človeka, podať možný návrh, ako sa účinne brániť pred týmito modernými nástrahami.

1 Fenomén: zlo
Jornet (1998, s. 8) konštatuje, že „otázka zla je obtiažná, bez hraní a naviac nebezpečná.“ Nevieme  odpovedať  na otázky  týkajúce  sa  zla,  ako  sú napríklad: Či je zlo nejakou prirodzenosťou, či ho stvoril Boh, teda či pochádza od Neho samotného, alebo ak ho Boh netvorí, prečo ho teda pripúšťa. Tiež sa môžeme pýtať, ak je Boh všemocný a nekonečne dobrý, prečo tomu nezabráni. Zlo ako také hmatateľne existuje, i keď nemá svoju podstatu. Otázkami, ktorými sa mnohí autori dopytovali po počiatku zla, jeho význame či akomsi posolstve, sa zaoberalo ľudstvo od nepamäti. Za pôvodcu zla sa vo všeobecnosti považuje diabol, teda Boží  odporca. Práve diabol je „stelesnením“ nedostatku dobra, čiže zla. Toto konkrétne zlo (diabol) nie je iba absenciou, ale činnou silou a živým duchovným bytím, ktoré je zvrátené a pôsobí zvrátenosť. Diabol nemá telo. Je duchovnou bytosťou a ako duchovná bytosť dokáže  brať  na seba rôzne podoby výzoru, hlasu, či  iných  špecifických  často  aj ľudských vlastností len preto, aby človeka uviedol do zmätku. Gavendová (2006)  uvádza vyjadrenia  niektorých  autorov  (alebo  aj  filozofické  smery)  na fenomén zla:  
Aristoteles:  Zlo korení v ľudskej vôli, niet  metafyzického zla, v skutočnosti  je len dobro.
Sokrates: Zlo je dôsledok neznalosti toho, čo je dobré. Nikto dobrovoľne nekoná zlo.
Ján Amos Komenský: Nekonečne väčší je počet zlých ako dobrých.
G.  W.  Leibniz:  Zlo  vyplýva  z  konečnosti  vecí.  Existuje  trojaké  zlo:  fyzické  zlo; metafyzické zlo; morálne zlo.
F. Nietzsche: Zlo je všetko, čo vyplýva zo slabosti.
A. Anzenbacher: Zlo je apriórny objekt praktického rozumu.
Synkriticizmus: Zlo je to, čo škodí (najmä druhým). Na strane zla je viac automatizmu než na strane dobra. K zlu dôjde aj bez pričinenia človeka alebo proti jeho vôli, zatiaľ čo  k  dobru  bez  pričinenia  človeka  nemusí  dôjsť alebo  môže  dôjsť  s  menšou pravdepodobnosťou než k zlu.
Teodícea: Zlo neexistuje alebo je to skúška, ktorú zosiela na človeka Boh.
 
O zle sa dozvedáme aj z biblických textov. Na niektorých miestach je zlo bytostne spojené s duchovnou bytosťou diabla. Diabol je duchovná bytosť, zlý duch. Vella (2008) hovorí o zlých duchoch (diabolstve) nasledovné: 
sú duchovné bytosti, čo znamená, že nemajú hmotnú prirodzenosť, čiže ani telo.
sú  to  osobné  bytosti,  čo  znamená,  že  hoci  sú  bez  tela, majú  svoju  osobnosť  aj individualitu. Môžu konať, hovoriť i rozmýšľať.
sú  neviditeľní,  no  je  možné,  aby  sme  zlého ducha  videli  skrz  zázrak  v oblečení a podobe, ktorou upúta naše zmysly 
diabli sú inteligentní, dalo by sa povedať, že je to dokonca ich základná vlastnosť. Ale hoci diabol disponuje veľkou dávkou inteligencie, nevie všetko. On nepozná vnútorný život človeka. Nemôže a nedokáže preniknúť do myšlienok človeka a kam smeruje jeho vôľa. Samotné „ego“ človeka je nepreniknuteľné. Jedine tí, čo majú účasť na blaženom videní Boha, môžu spoznať vnútorný život človeka. Jeho úroveň je vyššia ako hmotné skutočnosti. Je taký, lebo mu to je prirodzené. Pozná zákony nie lenfyzikálne, ale aj zákony ľudskej  psychiky a vôbec celého stvorenia. No aj napriek tomu  všetkému, s čím  disponuje a aj keď pozná univerzálnu, historickú minulosť sveta, aj každého človeka, nepozná všetko a nepreniká do všetkého.
diabli  nie  sú  všemohúci.  Moc  satana,  ktorý  je  vodcom  ostatných  diablov, i keď prevyšuje moc človeka, to ho nerobí šťastnejším, ale vyvoláva to v ňom ešte väčšie zúfalstvo. Vlastne sa dá povedať, že je ohraničenou bytosťou, lebo aj keď disponujes veľkou mocou, vždy zostáva len stvorením.
diabli nie sú všadeprítomní. Nie je možné byť na rôznych miestach naraz.
 
Hahn (2008)  sa vo svojej monografii zaujímavo zamýšľa, že opis pokušenia človeka v raji je pozoruhodne krátky. Had – diabol v siedmych veršoch prehovorí len dvakrát (Gn 3,1-7), a ľudstvo je v ruinách. V Starom zákone (Starej zmluve) sa objavujú tieto pomenovania zla (diabla):  had: viackrátv knihe Genezis; diabol  ako  pýcha: Tob  4,  13;  Sir  10,  13; Asmodei: viackrát v knihe Genezis; Sedy: Dt 32, 17; Moloch: viackrát v knihe Genezis, Deuteronómium; 1 Sam 5, 1-6;Lilit: Iz 34, 14;  Azazel: viackrát v knihe Deuteronómium; Aštata: Sdc 6, 25;  Gaja: Sdc 6,25; Dt 12, 3; Dagon: 1 Sam 3, 4.     
 
Starý zákon je vo vyjadreniach o zlom duchu, resp. diablovi veľmi strohý. Nový zákon saoveľa obsiahlejší v ponímaní celej démonologickej podstaty. V Novom zákone sa dozvedáme o viacerých menách diabla. Nový zákon obsahuje asi tristo textov, kde je spomenutý diabol. Vella (2008) chápe úlohu diabla v troch dimenziách:
 
 „diablovi pripisuje zodpovednosť za morálne zlo 
 diabla robí zodpovedným za obvinenie Ježiša z posadnutosti
 na diabla sa pozerá ako na nezodpovedné knieža tohto sveta.“
V Novom zákone (Novej zmluve) sú tieto pomenovania diabla: satan: Jn 8, 44; Mt 4, 1;hlava diabla: Zjv 12, 3-17;  Belial: 2 Kor 5,16;  žalobca,  klamár, odporca,  vrah: Jn 8, 44;lucifer: 2 Kor 11, 14; zlodej: Jn 10, 12; pokušiteľ, vládca tohto sveta: viackrát u evanjelistuMatúša; anjel z hlbín: viackrát u evanjelistu Jána.

Halloween – oslava diabla

Halloween – invázia ohavnosti
Okrem iných gýčových obludností, ktoré snaživí liberáli importovali do stredoeurópskeho regiónu z hamburgerovej kultúrnej oblasti, sa u nás úspešne aklimatizovalo aj „oslavovanie“ „sviatku“ Halloween. Tety učiteľky a vychovávateľky každý rok poskytnú deťom nepreberné množstvo radovánok spojených s Halloweenom, vrátane maľovaniek, samolepiek, hračiek, karnevalov, svietiacich tekvíc a bosoriek, seba nevynímajúc.
Našli sa dokonca aj pokrokoví a osvietení kňazi, ktorí popreli pohanský charakter tejto oslavy. Netušili, že sa svojím tvrdením dopustili neekumenického správania, pretože sa tým nešetrne dotkli cítenia bratov druidov. Bývalý, našťastie, najvyšší kňaz Keltskej tradície, Tom Sanguinet, totiž povedal, že: „Moderný sviatok, ktorý voláme Halloween, má svoj pôvod v splne mesiaca, ktorý je najbližší 1.novembru, ktorý je novým rokom bosoriek. Bol to čas, kedy sa „duchovia (démoni) dostali na vrchol svojej moci a vracali sa na planétu zem.“ Vo svojom výroku pokračuje: „Halloween je čisto a absolútne zlej podstaty a nie je tu niečo, čo by niekedy malo alebo bude mať spoločné alebo prijateľné s Pánom Ježišom.“ Domnievame sa, že by o tom ako bývalý funkcionár pohanského kultu mal niečo vedieť. Preto sa zo strany liberálnych kňazov jedná o spochybňovanie druidského kultúrneho dedičstva, čo je jasný prejav netolerancie.

Halloween – neškodná zábava?

Môže deťom uškodiť účasť na Halloweenskej párty? Anglosaský ľudový sviatok, ktorý sa časovo prekrýva s kresťanským sviatkom Všetkých svätých, sa vyznačuje zábavou v hororovej atmosfére. Hoci ho naše deti poznajú zväčša iba z televízie, s pokušením organizovať jeho obdoby bojujú aj slovenskí rodičia a vychovávatelia. Aký postoj by mal k Halloweenskej párty zaujať kresťanský rodič?

Pred rokom obletelo Poľsko spoločné tlačové vyhlásenie exorcistov płockiej diecézy, ktoré vyjadruje ich veľmi jasný postoj. Ide o výzvu adresovanú rodičom, učiteľom a vychovávateľom detí a mládeže, ktorej cieľom je upozorniť na nebezpečenstvo, aké číha na deti, ktoré sa zúčastňujú iniciatív s názvom Halloween.

Exorcisti najskôr podotýkajú, že charakter tohto anglosaského sviatku je poľskej aj kresťanskej kultúre úplne cudzí. Následne tvrdia, že slávenie Halloweenu sa často spája s nárastom duchovných problémov medzi deťmi. „Hlásia sa nám rodičia s prosbou o pomoc z dôvodu problémov, ktoré sa objavili u detí, ktoré sa zúčastnili rôznych ,zábavʼ v čase okolo 31. októbra“, hovoria. Podľa nich Halloween nie je nevinnou detskou zábavou. Hrozí otvorením sa na pôsobenie zlých duchov. Osoby, ktoré sa Halloweenu zúčastnia, sa nemusia podieľať na zlých rituáloch (zvieracie obety, profanácia cintorínov či najsvätejšej sviatosti). Tvrdia, že už samotný vstup do démonickej atmosféry, hoci len pre zábavu, je nebezpečný.

Svedectvo M. Ševčík – Podvedený


Martin Ševčík – Podvedený 2.časť
Martin Ševčík – bývalý proutkař – 2.část – Jak dostal nové zkušenosti s názvem proutkaření, psychotronika, jasnovidectví, magie. Co to udělalo v jeho životě? Je magie a nadpřirozeno esoterika pro člověka a okolí prospěšná? Zpověď člověka o magii.

Bojové umenia nie sú iba šport

Východné bojové umenia nie sú iba šport. Karate, kung fu a aikido sú filozoficko-duchovné systémy, cudzie kresťanskej kultúre…

Moderné bojové umenia
Dominik Chmielewski začal trénovať východné bojové umenia v polovici 80. rokov minulého storočia. Mal vtedy 14-15 rokov. Keďže bol drobný, slabý chlapec, spočiatku hľadal spôsob sebaobrany na ulici. Ale už po prvých tréningoch zistil, že karate môže byť preň všetkým. Začal sa venovať aj ďalším bojovým umeniam: aikidu a jiu-jitsu. Trénoval u najlepších majstrov v Poľsku a nadviazal kontakt aj s majstrami z USA. Rýchlo získal prvý dan a rozhodol sa, že bojové umenia použije pri výchove mládeže.

Záujem o východné bojové umenia sa začal v Európe prejavovať v 70. rokoch minulého storočia ako dôsledok filmov s Bruce Leem, ktorý sa stal idolom mladej generácie. Ale narastajúca popularita bojových umení mala aj pragmatickejšiu príčinu: časté správy o agresívnych prepadoch a útokoch. „Dnes sú útočníci na ulici veľmi agresívni a brutálni, takže aj formy sebaobrany a bojové umenia nabrali agresívny charakter. Každodenný tréning spočíva v nácviku úkonov ako vypichovanie očí, lámanie rúk, údery do tepny, vykrúcanie krku, kopnutie do trieslovej oblasti, spôsobovanie veľmi bolestivých vykĺbenín. Čiže je to veľmi brutálny a bezohľadný boj,“ hovorí Chmielewski.

Takýto boj si však vyžaduje určitú psychickú prípravu. Potrebný je „mentálny tréning, pri ktorom si predstavujem, ako vypichujem oči, lámem ruky, vytrhávam genitálie. Nácvik techník zastavenia útočníka spôsobí po niekoľkých rokoch aj zmenu v psychike karatistu“. Počas tréningu si cvičenec musí čo najrealistickejšie predstaviť, že sa nachádza na bojisku, obkľúčený nepriateľmi, ktorí ho chcú zabiť. Tento postoj môže so sebou priniesť negatívne zmeny v psychike ľudí, ktorí cvičia východné bojové umenia. Keďže si „zvykli“ na násilie, pozerajú sa na každého okoloidúceho ako na možného útočníka. Niektorí z nich sa už nedokážu ani pokojne rozprávať, pretože stále očakávajú útok.