Ničivá sila okultizmu – Ako rozpoznávať taktiku zlého ducha

Jeho prvoradou úlohou je oklamať nás a ukradnúť nám dar spásy, ktorý nám Kristus vydobyl na kríži. O kom hovoríme? O diablovi, kniežati temnôt. Na rafinovanosti a presvedčivosti svojich lží nešetrí. Skutkami napodobňuje Boha a Jeho anjelov s jediným cieľom – odvrátiť náš pohľad od Ježiša Krista.

Naozaj sa diabol ukrýva v poverách a poverčivosti? Maskuje sa v slovách veštíc, v skutkoch odrábačov či ľudových liečiteľov? Ako je potom možné, že ich pomoc je neraz účinná, ba dokonca sprevádzaná zázrakmi?
Aj Božie slovo hovorí, že mágia funguje, no na druhej strane zdôrazňuje, že jej skutky sú skutkami pekla a temnoty, nie neba a svetla. Je správne bojovať peklom proti peklu?
Košický exorcista Imrich Degro v publikácii Ničivá sila okultizmu odpovedá na tieto a mnohé ďalšie otázky. Jasne a zreteľne odhaľuje skutky diabla a vynáša ich na povrch, aby v Kristovom svetle stratili moc. Učí nás, ako rozpoznávať taktiku diabla a ako sa pred ním brániť. Zároveň pripomína, že nie diabol má byť tým, na ktorého máme byť zameraní. Náš pohľad má neustále smerovať k jedinému víťazovi – Ježišovi Kristovi, v ktorom máme víťazstvo aj my.

Možno zakúpiť v: http://www.zachej.sk/produkt/24739/niciva-sila-okultizmu/

Búchanie s rakvou o zem – povera?

Ste šokovaní ?  Zase niečo nové… nič nové, iba nepoznané. Po našich dedinách sa pri pohreboch praktizujú rôzne druhy pohanských zvykov – chytanie mŕtveho za palec na nohe (vraj, aby sa dotyčný nebál mŕtvych), zakrývanie zrkadiel (zo strachu pred prízrakom ), trojnásobné búchanie s rakvou o veraje dverí ( aby mŕtvy už nikdy neprešiel prah- aby sa už nevrátil ), hádzanie peňazí do hrobu ( aby mal nebohý čím zaplatiť na poslednej ceste) a mnohé iné.   
             Trebníky – zbierka liturgických predpisov – nepojednávajú o žiadnych takýchto zvykoch a predpisoch. Ako sa vlastne do nášho obradu dostali ? Je to pozostatok  pohanských zvykov, ktoré sa ústnym podávaním  z pokolenia na pokolenie bez vysvetlenia a násilím ( …„ak toto neurobíš, tak ťa bude mŕtvy chodiť strašiť …“) dostali do súčasnosti. Snahou  zlého ducha je narušiť poslušnosť a dôveru voči Bohu od počiatku a tým porušiť 1. Božie prikázanie. Čo na to katolícka cirkev? V katechizme katolíckej cirkvi v článku 2110 a 2111  je napísané:  1. Božie prikázanie zakazuje poveru a neúctu voči Bohu. Povera je vybočenie náboženského cítenia a úkonov, ktorým sa pripisuje magická dôležitosť, potrebným aj nepotrebným praktikám. V Starom zákone v knihe Deutoronómium 18, 9 – 12 sa píše: 
„Boh hovorí: 9 Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! 10 Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, 11 zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. 12 Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí.“ 

Psychotronika, proutkaření, jasnovidectvi, magie – Martin Ševčík

Osobní VIDEO zkušenosti životní příběh. další naleznete zde: http://www.7den.cz/category/esoterika…​ – Martin Ševčík – bývalý proutkař – Jak dostal nové zkušenosti s názvem proutkaření, psychotronika, jasnovidectví, magie. Co to udělalo v jeho životě? Je magie a nadpřirozeno esoterika pro člověka a okolí prospěšná? Zpověď člověka o magii. – Slavomír Primák – bývalý věšteč, čaroděj – Zpověď a podobná zkušenost, výklad karet, astrologie, nebezpečí a osobní příběh VideoSlide: http://www.7den.cz/esoterika-ve-spara…

Prítomnosť a následky mágie

Následky mágie

Ako sme už vyššie písali, mágia priťahuje ľudí hlavne zo zvedavosti a kvôli moci, ktorú človeku ponúka. No je to tá istá falošná predstava, akú ponúkal diabol prvým ľuďom v raji (porov. Ex3), že budú ako Boh. Spočiatku sa táto predstava napĺňa v ovládaní prirodzených zákonov (choroby, prírodných javov, vzťahov), čo dodáva pocit istoty a vyvýšenosti nad ostatným stvorením, no postupne vrhá človeka do otroctva a ničí jeho ducha, ktorý nie je schopný komunikácie so svojím Stvoriteľom. Znamená to odcudzenie sa človeka tomu, kto mu dal život. Preto možno povedať, že prvým a najväčším následkom praktizovania mágie je krach duchovného života. Tento krach sa prejavuje aj v neschopnosti zrieknuť sa všetkého zlého, magickej sily, hoci človek si je absolútne vedomý ich deštruktívnej pôsobnosti na seba. Jedinou pomocou je stretnutie s Kristom v osobe kňaza, vyznanie a odpustenie. Niekedy si vyžaduje aj exorcizmus. (Jn 8,36: „Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“)

Liečenie pomocou mágie má za následok istú kompenzáciu, teda akoby vyrovnanie na druhej strane. Veď diablovi nemôže byť jedno, aby on robil dobre nenávideným ľuďom, ako deťom Boha. Tak výsledkom uzdravenia z jednej choroby, je zranenie na duchovnom živote, a iná choroba, obyčajne psychického rázu, ktorá je sprevádzaná rôznymi videniami temných figúr, počutím zvukov a pod (ako ta na mnohých prípadoch vo svojich dušpastierskych skúsenostiach potvrdzuje protestantský pastor Dr. Koch). Treba pripomenúť, že sa to týka aj ľudí, na ktorých sa vykonávala mágia. Vyslobodením je znova vyznanie a odpustenie vo svätej spovedi, zrieknutie sa týchto praktík a zverenie sa pod Božiu ochranu. Veľký význam tu má zverenie sa pod ochranu Kristovej krvi, vyliatím ktorej nás Ježiš obmyl od hriechov a tou istou silou, ak chceme, nás bude ochraňovať. „Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky.“ (1Jn 3,8)
Mágia ochrany dáva zasa človeku falošný pocit ochrany pre útočníkom, ktorý bojuje rovnakými zbraňami čiernej mágie. Keďže diabol nemôže bojovať sám proti sebe, vyhráva ten, kto má viac skúseností. No z našich predchádzajúcich analógií vyplýva, že obaja prehrávajú. Jedinou ochranou proti sile zla, ktorá predsa len má svoje ohraničenie, je nekonečná Božia milosť sprostredkovávaná sviatosťami, modlitbou, orodovaním. Mnohé z prípadov dokazujú. že človeka, podporovaného modlitbou, nemožno liečiť mágiou. Modlitba rovnako znemožňuje vykonávať rozličné okultné pokusy. A to je aj istota ochrany pre všetkých, že mágia nemá nekonečný vplyv na všetkých. Ak je človek v neustálom kontakte s Bohom v modlitbe, je v milosti posväcujúcej, znamená – je s Bohom, Boží, nemôže patriť diablovi a ten si ho ani nedovolí podmaniť, ak, samozrejme, človek sám nesúhlasí. No tu sa otvára už známa cesta.
 

Stretla som diabla – svedectvo bývalej ľudovej liečiteľky

Bývalá ľudová liečiteľka, ktorá využívala nadprirodzené schopnosti k liečeniu ľudí.

Toto je najväčšia realita môjho života: existuje Boh a existuje diabol! Naozaj som stretla „ živého“ diabla a živého Boha. Ale až stretnutie živého Boha – 17.5.1998, zmenilo môj život natoľko, že od tohto stretnutia som si začala počítať vek. Takže 17.5.2011 som mala 13 rokov /mám 53/.

Môj príbeh sa začína odvíjať od mojich piatich rokov, keď si ma babka – ľudová liečiteľka, vybrala za budúcu nasledovníčku v jej liečiteľských schopnostiach. Táto „schopnosť liečiť“ sa u nás dedila z pokolenia na pokolenie asi 3OO rokov – je to dedičná biela mágia.

V tomto období sa okolo mňa začali diať „čudné veci“, nad postieľkou som mala zavesený drevený kríž, ktorý na mňa v noci padol. Zobudila som sa s veľkým strachom a vždy nado mnou stála babka. Vnímala som, ako sa so mnou pohybuje posteľ, mávala som nočné mory. Najsilnejšie bolo, keď som bola raz v noci „prenesená“ na nejaké stretnutie. Bolo tam veľa ľudí, každý niečo rozprával a ja som vedela, že sa ide prijímať nová členka /bosorka/ ich klubu a že som to práve ja.

Potom nasledovalo v mojom živote relatívne pokojné obdobie. Dospela som, vydala som sa, odsťahovala som sa z rodičovského domu, narodili sa mi dve dcéry.

Viera do vrecka – Okultizmus

Viera do vrecka – Okultizmus, skúsenosti katolíckych kňazov s okultizmom, ako sa dostať z okultizmu. Viera je hybná sila … v čo verím? Sila svätenín – exorcizovanej vody, soli…. je v našej viere v ich pôsobenie.  Ak verím Zlému…prichádza ovocie Zlého a jeho nadvláda  nad človekom. Ak uverím Bohu, Ježišovi , skrze Jeho moc  a vedenie Ducha Svätého prichádza oslobodenie z démonického útlaku …

 

Môžem čítať horoskopy alebo nie? Môžu mi škodiť?

Pred niekoľkými dňami som mal zaujímavý rozhovor s osobami, ktoré sa pýtali na veľa vecí ohľadom ezoteriky a okultizmu. Myslím, že bude potrebné alebo lepšie povedané osožné, napísať niekoľko riadkov aj na tomto mieste, aby sme spoznali viac z týchto tém. Bohužiaľ sú dnes veľmi rozšírené, nepoznané, a tak veselo pôsobia na kresťanov bez toho, že by o tom vedeli. Nasledujúce informácie som získal od bývalého exorcistu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy vdp. Antona Solčianskeho, bývalého exorcistu v Čechách Vojtecha Kodeta a na Slovensku známeho exorcistu a prednášateľa Eliasa Vellu.
Teraz niekoľko slov k horoskopom. Je potrebné povedať, že horoskopy nepochádzajú od Ducha Svätého, ale nášho nepriateľa – nečistého ducha, Satana. Je ich veľa, nachádzajú sa v novinách a časopisoch a množstvo ľudí ich číta, aby sa dozvedeli aká bude ich budúcnosť. Háčik je v tom, že našu budúcnosť pozná iba Boh a z časti anjeli, nakoľko im to Boh umožní (sv. Tomáš Akvinský spracoval veľký traktát o anjeloch v Teologickej summe). Horoskop hovorí, že dnes ma čaká toto alebo ono. Ak by to však bola pravda, potom by som nemohol mať slobodnú vôľu, pretože všetko by bolo predurčené a ja by som bol iba figúrkou, s ktorou niekto iný pohybuje. V skutočnosti to tak nie je. Boh mi dal slobodnú vôľu a ja sa môžem slobodne rozhodovať v každej situácii. Môžem sa rozhodnúť či urobím to alebo ono.
 

Okultizmus (prekliatie, modlárstvo,mágia,…) a jeho dôsledky. Oslobodenie z okultizmu.

Poznáte rozprávanie o tom, ako Izraeliti cestou do Zasľúbenej zeme dobíjali Jericho? (Pozri Joz 7 kapitola). Boh im prikázal, aby nad všetkým, čo je v Jerichu, vykonali kliatbu – mali to zničiť a nesmeli si so sebou nič zobrať. Lenže jeden z nich, Achan, tento Boží príkaz porušil. Z Jericha si zobral striebro, šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré sa podľa mienky odborníkov používali pri vešteckých praktikách.
V dôsledku tohto činu ale Izraelský národ stratil Božiu ochranu. Pri dobíjaní pomerne malého mesta Haj utrpel zdrvujúcu porážku, pri ktorej zahynulo tridsaťšesť izraelských bojovníkov. Ich postup do zasľúbenej zeme sa zastavil. Keď sa Jozue pýtal Boha na príčinu neúspechu, ten mu ukázal, že niekto v jeho mužstve porušil Boží zákaz. Losovaním sa zistilo, že to bol Achan. Vtedy Izraeliti vyviedli z tábora Achana, jeho deti, jeho stáda i všetko čo mal a ukameňovali ich. Takto bolo odstránené prekliatie a Izraeliti mohli ďalej víťazne napredovať do Zasľúbenej zeme.

Čo sa vlastne stalo?
Achan neposlúchol Boha. Ponechal si niektoré prekliate veci, lebo sa mu páčili a ukryl ich v dome.
Čo tým zapríčinil?
Stratu Božieho požehnania
Kliatbu pre celý Izrael
Prehru v boji a neschopnosť víťaziť nad nepriateľmi
Zastavenie putovania do zasľúbenej zeme
Smrť (tridsiatich šiestich bojovníkov, seba, svojich detí a zvierat)
Všimnite si, aké hrozné dôsledky mal jeho hriech! A  nielen na neho, ale aj na jeho rodinu, jeho veci i na celý Izrael. Máme tu do činenia s jedným s najväčších a najničivejších hriechov – s hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu.
Prečo boli tie veci, ktoré si zobral Achan prekliate? Lebo obyvatelia Jericha sa klaňali pohanským diabolským božstvám, prinášali im obety, veštili, vyvolávali duchov, mali čarodejníkov a podobne. Šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré si Achan zobral, sa používali pri veštení. 

Čo je prekliate?
Prekliata je (modla) urobená rukou aj s tým, čo ju robil. On preto, že ju spravil, ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou. Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské. Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest. Preto príde súd i na pohanských bôžikov, nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve ľudským dušiam na pohoršenie…“ (Múd 14, 8-11).

Čo je modlárstvo?
Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí: Je to „zbožšťovanie toho, čo nie je Boh“ (KKC 2113). Čo to znamená? Modlárstvo je keď človekovi, veci, činnosti alebo duchu pripisujem moc, ktorú má iba Boh. Modlárstvo je keď to, čo si mám získavať cez modlitbu, vieru, sviatosti a sväteniny, chcem získať vlastnou silou alebo pomocou mágie a okultizmu. Modlou nemusí byť len socha. Môže to byť červená šnúrka, amulet pre šťastie alebo na lásku. Modlou sa môžem stať aj ja sám, keď sa nechcem podriadiť Bohu, jeho zákonom a chcem robiť len to, čo sa mi zachce.

Čo je okultizmus?
Modlárstvo voláme aj okultizmus. Okultus (z latinčiny) znamená skrytý. Okultná vec je tá, v ktorej sa skrýva diablova prítomnosť alebo sila. V knihe Rituál exorcizmu sa píše: „Prítomnosť diabla a iných démonov sa objavuje, a tiež prejavuje nielen v pokúšaných alebo posadnutých osobách, ale aj vo veciach a miestach, ktoré nejakým spôsobom prenikli svojím pôsobením…“. 

Všetko sa začalo hľadaním

.. začalo sa to hľadaním

V čase svojho pomerne intenzívneho duchovného hľadania som vyskúšal na vlastnej koži takmer každú duchovnú cestu a techniku, o ktorej som sa dopočul alebo dočítal. Neveril som, že by k Bohu mohla viesť len jedna cesta, preto som skúšal rôzne prístupy a z každého som si osvojil to, čo mi „zaberalo“ a pri čom som zažíval nejaký vonkajší či vnútorný ohlas. Vytváral som si „svoju vlastnú“ duchovnú cestu k Bohu. Postupne som do nej integroval mnoho prvkov. Silvovu metódu ovládania vedomia, praktiky parapsychológie, liečiteľstva a alternatívnej medicíny, reiki, psychotroniky, jogy, bojových umení ako tai-či a či-kung, hypnózy, reinkarnačné regresy, meditačné techniky z rôznych škôl budhizmu. Duchovný svet ma veľmi priťahoval a to, čo som sa naučil a čo mi „zaberalo“, som hneď odovzdával ďalej širokému okruhu svojich známych. Neskôr, keď som zažíval intenzívne duchovné skúsenosti a objavoval nadprirodzeno, šiel som hlbšie. Kontakt s duchovnými bytosťami v rámci šamanistickej praxe, vyvolávanie duchov, cesta čarodejníka a bojovníka v učení Carlosa Castanedu, veštenie, jasnovidectvo, astrológia a horoskopy, mystika. Priťahovali ma aj hraničné zážitky – používanie hudobných nástrojov, hudby a tanca, halucinogénnych látok a holotropného dýchania na objavovanie zmenených stavov vedomia a ľudskej mysle. To je len taký hrubý prierez mojimi experimentmi so sebou samým. Nešiel som až do takej hĺbky ako možno človek, ktorý sa napríklad 10 rokov venuje len joge alebo jednej z týchto ciest. Ale takisto som nebol žiadny laik, veľa som praktizoval, navštevoval semináre, učil sa od iných zasvätených a takisto sám učil iných; niekedy viac a niekedy menej intenzívne, a to vyše jedenásť rokov.

OD KOSTOLA K EZOTERIKE
Pozoroval som život ľudí okolo seba a čoraz istejšie nadobúdal presvedčenie, že život musí byť o niečom viac než to, čo vidím a čo žije väčšina spoločnosti. Nevedel som zapadnúť, rebeloval som proti všetkému, čo sa dalo spochybniť a čo mi pripadalo plytké, konzumné a povrchné. Od detstva som mával rôzne sny, ktoré sa niekedy naplnili. Vnímal som a zažíval často neuveriteľné zhody okolností, ktoré sa nedali logicky vysvetliť. Chcel som vedieť, čo sú to za sily, ktoré ovplyvňujú náš život. Čo je za tým, čo je nad tým, a keď mám žiť tak, ako mi diktuje svet okolo mňa, má to vôbec zmysel? Existuje Boh, a ak áno, vie niečo o mne? Čo môžem vedieť ja o Ňom? Bol som plný otázok, túžby po poznaní a hladu po nadprirodzenom. A nemal som odpovede. Mal som aj osobné problémy. Býval som nezvyčajne často chorý, akoby som nemal žiadnu imunitu, a hľadal som uzdravenie. Pre ochorenie srdca som bol od 5. triedy ZŠ hendikepovaný a ako som dospieval, trpel som pre to komplexmi menejcennosti. Chcel som s ostatnými chalanmi naháňať loptu a dievčatá, lyžovať, korčuľovať, plávať a nemohol som. Bol som odstavený na vedľajšiu koľaj. Ale duchovný, intelektuálny a umelecký svet mi na rozdiel od fyzického pohybu žiadny lekár nezakázal. Preto sa stal mojím reálnym útočiskom a nachádzal som v ňom svoju identitu. Doma boli takisto problémy, môj otec bol najlepší, ako vedel byť, zabezpečil rodinu a ťažko a veľa pracoval, ale mal problémy s alkoholom. Mama sa snažila všetko zachraňovať a obetovať sa, asi ako to býva vo väčšine rodín na Slovensku. Vyrastal som v strachu, neistote a nedorozumeniach, manželstvo našich sa skončilo rozvodom. Dospel som s vnútornými ranami, bolesťou, na ktorú lekári nedávali recept, a nezodpovedanou otázkou, či som správny chalan a chlap, ako má byť, alebo či na to nikdy nebudem mať. Tento hlad a tieto problémy ma doviedli k hľadaniu Boha a zmyslu toho všetkého. K otázke, akú úlohu v tom všetkom mám hrať ja. Vďaka vplyvu hlavne mojej starej mamy, ktorá ma v detstve učila prvým modlitbám, a vďaka tomu, že som ako 12-, 13-ročný prvýkrát čítal Bibliu, viedli moje kroky najprv do tradičnej cirkvi. Zotrval som tam necelé dva roky, potajme som chodil na náuku, absolvoval prvé sväté prijímanie, navštevoval omše, modlil sa a robil veci predpísaným spôsobom. Duchovne som však po čase prežil sklamanie. Videl som, že aj keď robím všetko tak, ako treba, som stále taký istý. Mám v sebe stále tú istú prázdnotu, opakujú sa mi tie isté choroby, mám tie isté otázky, neviem, čo so sebou, so svojimi strachmi a s úzkosťou. Kostol mi už nestačil ako odpoveď, potreboval som niečo hlbšie, chcel som Boha zažiť a nie o Ňom iba počuť. Tým nechcem povedať, že v tradičných cirkvách nie sú úprimní ľudia, ktorí Boha hľadajú, milujú, nachádzajú a podľa toho aj žijú. Len opisujem otvorene seba a svoj príbeh taký, aký je. Ja som to jednoducho nevedel a myslím, že asi preto, lebo Boh odpovedá až skutočne úprimnému, hladnému a pokorenému srdcu a nie na naše povrchné a naučené náboženské rituály. Tie sú len ľudskou snahou zo zeme dosiahnuť nebo a nikdy úplne nenaplnia srdce človeka. Skutočné naplnenie podľa mojej skúsenosti prichádza len cez živý a osobný vzťah s Bohom, pretože On sám je jedinou odpoveďou pre hľadajúce srdce, nie náboženstvo o Ňom, ale ON SÁM. Začal som čítať množstvo kníh, napríklad od Ericha von Dänikena, R. Moodyho, J. Murphyho, alebo knihy o meditácii, joge a výklade snov. Navštívil som seminár jedného liečiteľa z Piešťan, ktorý učil aj o bielej mágii, práci s virguľou a pyramídami. O tom, ako rozumieť duchovnému svetu, ako ho spoznávať a učiť sa ovládať tie sily a tým pomôcť najprv sebe, a potom pomáhať aj iným ľuďom. Zdalo sa mi to neškodné, vznešené a dobré. Videl som prejavenú určitú duchovnú moc a čokoľvek som vyskúšal, aj mne samému takisto fungovalo, a to ma nadchlo. Ešte asi rok som chodil aj do cirkvi a zároveň čoraz viac praktizoval rôzne techniky, až som ako 15-ročný definitívne odmietol kresťanstvo ako cestu, ktorá mi môže pomôcť. Odvrátil som sa od Boha v zmysle, ako Ho vidí Biblia. Ako mladý sebavedomý duchovný hľadač som usúdil, že Boha ani duchovné odpovede ohľadne nadprirodzeného sveta v rituáloch cirkvi nájsť nedokážem a nie je to cesta pre mňa. Rozhodol som sa nájsť si k Nemu cestu po svojom. Ďalších 10 rokov som sa venoval už len iným, východným či pohanským náboženstvám.

Červená šnúrka

Už od pradávna sa ľudia snažia nejakým spôsobom od seba odohnať zlo, ktoré sa im stavia do cesty. A na to slúžia aj povery.
Veľa ľudí nosieva na ruke červenú šnúrku. Množstvo bábätiek vidí človek označovaných týmto nenápadným spojivom s diablom aj v kočíku. Mnohí z vás sedia v kostole v laviciach možno aj nevedomky spojení s týmto navonok „slabým„ červeným diabolským putom.
Nevedno prečo to ľudia nosia a prečo to dávajú aj svojim deťom. Dokonca donesú aj pokrstiť dieťa s uviazanou šnúrkou do chrámu.
Aké je to jednoduché a pohodlné, dať si na ruku šnúrku a uveriť jej, že ma uchráni. Táto ochrana nevyžaduje nijakú námahu. Nemusíme sa ničoho zriekať, kajať, spovedať .
Diabol to veľmi dobre vie a takto si nás získava. Množstvo ľudí takto rýchlo naláka a odvedie od Boha. Možno nakrátko zmiznú naše problémy, ktoré nás trápia. Diabol nás dobre pozná a vie ako nás oklamať a čo na nás platí.

V čom je okultizmus a ezoterika nebezpečná pre deti, čo hovoria odborníci na duchovný život na Harryho Pottera

Možno sa to ani nezdá pravdepodobné, ale tak isto deti, ako aj my všetci, sme dnes veľmi ohrození vlnou okultizmu a ezoteriky, ktorá sa veľmi voľne a bez zábran propaguje, a tak škodí mnohým ľuďom, ktorí sú možno presvedčení, že jej užívaním robia správnu vec, ktorá by im mala pomôcť. Opak je však pravdou, a preto chceme znovu napísať niečo o nebezpečenstve, ktoré deťom hrozí. Vojtech Kodet, O. Carm., súčasný generálny delegát Rádu karmelitánov v Čechách, kňaz, exercitátor a exorcista s bohatými skúsenosťami z tejto oblasti, uvádza nasledovné informácie.
Deti sa s okultizmom a ezoterikou stretávajú v škole, na výletoch, v táboroch atď. Dnes existuje veľa časopisov, kde sú podávané presné návody, ako prevádzať niektoré okultné praktiky: ako niekoho očarovať, prekliať, zlorečiť, snažiť sa niekoho čarami ovplyvniť, aby urobil toto alebo ono, aby sa do niekoho zaľúbil alebo aby sa niekomu niečo nepodarilo či prekazilo a podobne.

Ďalšou formou je takzvané vyvolávanie duchov – špiritizmus, ktoré deti v školách skúšajú, ako určitú formu zábavy. Tak isto si k tomu nachádzajú návody či už v časopisoch alebo na internete a medzi sebou si ich šíria, a potom následne skúšajú. Problém však nastáva v tom, že duše zomrelých nemožno vyvolať, nemožno s nimi komunikovať. Boh dáva za istých okolností možnosť, aby sa duše zomrelých istým spôsobom niekomu prejavili, ako to bolo napríklad v živote sv. Jána Bosca, ktorému duša zomrelého spolužiaka z kňazského seminára potvrdila existenciu života po smrti alebo ktorému sv. Dominik Sávio po smrti priniesol určité posolstvo o chlapcoch, ktorí mu boli zverení. Iným prípadom je, keď sa duša, ktorá dostala pri osobnom súde po smrti rozsudok očistca, s Božím dovolením istým spôsobom pripomenie svojim blízkym, napríklad vo sne a pod., a tak im chce dať vedieť, že potrebuje, aby sa za ňu dali slúžiť sväté omše a aby sa za ňu blízki modlili, pretože sama si už pomôcť nemôže, ako nám to presne udáva katolícka vierouka. Tieto prípady poznáme zo spisov mystikov, napríklad sv. Jána Mária Vianneya, sv. Jána z Kríža alebo sv. Kataríny Janovskej. Pri špiritizme si však zúčastnení myslia, že vyvolajú určitú dušu zomrelého, aby im povedala nejaké posolstvo. Omyl v tomto všetkom je ten, že dotyční ľudia nemajú do činenia s touto dušou zosnulého, ale majú do činenia so zlým duchom, démonom, s padnutým anjelom. Ako nám to uvádza katolícka vierouka, časť dogmatickej teológie nazývaná angeológia, teda náuka o anjeloch, anjeli majú vyššie poznanie a schopnosti ako človek. Nie sú viazaní na materiálne telo a poznávajú jediným úkonom poznania, teda nie diskurzívnym spôsobom, ako je to u človeka, ktorý sa musí pracne mnohé veci naučiť. Preto padlí anjeli, démoni, poznajú napríklad tie veci, ktoré nikto iní nemá ako vedieť. Môžu to byť veci, ktoré sa týkajú duše, ktorú si dotyční ľudia myslia, že vyvolali. Majú však do činenia s démonom, ktorí napríklad túto dušu v minulosti pokúšal a pod. Preto špiritizmus vyzerá ako vyvolanie duše zosnulého, ale v skutočnosti ide o komunikáciu s démonom. Je to veľmi riskantné a škodlivé zahrávanie, ktoré vždy zanecháva dôsledky, pretože dotyční, ktorí sa takéhoto sedenia zúčastnia, dávajú svojou vôľou súhlas k tomu, aby na nich démon otvorene mohol pôsobiť. Preto sa nemožno diviť, keď sa neskôr dostavia negatívne následky. Ešte ťažšie môžu byť tieto následky pre deti, ktorých psychika je ešte krehká.

Skryté nebezpečenstvo hypnózy

Dnes je len veľmi málo ľudí, ktorí by sa nestretli s pojmom hypnózy. Čo je to v skutočnosti? Šarlatánstvo, čarodejníctvo alebo liečebná metóda? Je v pozadí hypnózy niečo tajuplné, ohrozujúce? Je vari možné pomocou mimo zmyslových síl a často prenikavého pohľadu nejakého mága zlomiť ľudskú vôľu kohokoľvek? Ako teda máme pristupovať k hypnóze?
Slovo HYPNÓZA je má svoj pôvod v gréckom slove „hypnos“, čo znamená spánok. Pritom sa nejedná o novodobý jav, pretože už v starom Egypte a Grécku sa holdovalo „čiernemu umeniu“.

V Indii mali hypnotické schopnosti predovšetkým fakíri. V západnej Európe sa hypnóza rozšírila v dobe A. Mesmera (okultný magnetizér a odporca Krista).
Výraz hypnóza sa stal známym v roku 1843 prostredníctvom anglického lekára J. Braida, ktorý zaradil do medicíny pojem hypnotizmus. Tento človek na základe pokusov odhalil metódu upreného pohľadu do očí, vďaka ktorému privádzal pacientov do hypnotického stavu. Sám charakterizoval túto metódu ako výkon istého sústredenia sa, ako pokračujúce sústredenie sa duchovného a telesného oka na objekt (človeka).
Hypnózu, ktorú takto vyvolal označil za nervový spánok, ktorýsa jasne odlišoval od bežného spánku alebo bdenia. Treba ešte podotknúť, že Braid nezaviedol do medicíny ako liečebný prostriedok iba hypnózu prostredníctvom druhej osoby, ale tiež autosugesciu – predchodcu autogénneho tréningu (o ktorom sme písali v Archanjeli 3/97, str. 18-21).
Dnes sa o „lekárskej hypnóze“ predáva viacero kníh, hypnotické pokusy s pacientmi sa stali náplňou lekárskych postupov. Popularita hypnózy nabrala u nás najmä po páde „železnej opony“ nebývalé rozmery.

Halloveen – o. M. Marcín

Otec Matúš Marcín hovorí o démonickom sviatku Halloween, ktorý je oslava diabla. Je to sviatok mágov, čarodejníkov a bosorákov. Vplyv nielen Halloween, ale i rôznych démonických hier, divadelných démonických hier na človeka, špiritizmu a rôznych démonických praktík na život človeka. Praktické skúsenosti z oslobodenia.

Zdroj: YouTube kanál:
https://www.youtube.com/channel/UCwBm6cFG7_N4DeSr3TG-gmg

Halloween – oslava diabla

Halloween – invázia ohavnosti
Okrem iných gýčových obludností, ktoré snaživí liberáli importovali do stredoeurópskeho regiónu z hamburgerovej kultúrnej oblasti, sa u nás úspešne aklimatizovalo aj „oslavovanie“ „sviatku“ Halloween. Tety učiteľky a vychovávateľky každý rok poskytnú deťom nepreberné množstvo radovánok spojených s Halloweenom, vrátane maľovaniek, samolepiek, hračiek, karnevalov, svietiacich tekvíc a bosoriek, seba nevynímajúc.
Našli sa dokonca aj pokrokoví a osvietení kňazi, ktorí popreli pohanský charakter tejto oslavy. Netušili, že sa svojím tvrdením dopustili neekumenického správania, pretože sa tým nešetrne dotkli cítenia bratov druidov. Bývalý, našťastie, najvyšší kňaz Keltskej tradície, Tom Sanguinet, totiž povedal, že: „Moderný sviatok, ktorý voláme Halloween, má svoj pôvod v splne mesiaca, ktorý je najbližší 1.novembru, ktorý je novým rokom bosoriek. Bol to čas, kedy sa „duchovia (démoni) dostali na vrchol svojej moci a vracali sa na planétu zem.“ Vo svojom výroku pokračuje: „Halloween je čisto a absolútne zlej podstaty a nie je tu niečo, čo by niekedy malo alebo bude mať spoločné alebo prijateľné s Pánom Ježišom.“ Domnievame sa, že by o tom ako bývalý funkcionár pohanského kultu mal niečo vedieť. Preto sa zo strany liberálnych kňazov jedná o spochybňovanie druidského kultúrneho dedičstva, čo je jasný prejav netolerancie.