Z pekla do neba

Fascinujúci príbeh života bl. Bartolomeja Longa, ktorý sa z presvedčeného slobodomurára cez talianskeho nacionalistu, okultistu a dokonca iniciovaného satanistického kňaza stal napokon hlbokoveriacim katolíkom. S jeho kajúcnosťou sa spája Pompejská novéna, známa tiež ako Neodmietnuteľná novéna, pretože naša Nebeská Matka Panna Mária dala veriacim prísľub, že každý, kto sa počas 54 dní pomodlí uvedenú novénu s prosbou o konkrétnu milosť, túto milosť aj získa.

Andrzej Wronka

Život bl. Bartolomeja Longa je príbehom nesmierne bolestnej životnej cesty, ale tiež triumfálneho víťazstva. Zo svedectiev mnohých kňazov – exorcistov vieme, že diabol má obzvlášť silný strach a odpor k trom veciam: ku kňazskému stavu, k modlitbám v latinčine a osobitne k modlitbe svätého ruženca, pretože je maximálnym možným spôsobom prepojená s jeho najväčšou nepriateľkou spomedzi ľudí – s Preblahoslavenou Pannou Máriou. Modlitba sv. ruženca vzbudzuje u diabla nesmiernu hrôzu, obzvlášť, pokiaľ sa veriaci modlia túto modlitbu na posvätenom ruženci…

Prevzaté z YouTube kanála FatimaTV

Je mariánska úcta biblická? Pavol Hucík

Úvod

V dvadsiatom storočí prešlo ľudstvo búrlivými zmenami. K mohutným posunom došlo aj na pôde kresťanstva. V katolíckej Cirkvi to bolo hlavne prinavrátenie kľúčového miesta Božiemu slovu a výrazné otvorenie sa pre osobu a pôsobenie Ducha Svätého. Na tieto posuny mal zásadný vplyv protestantizmus so svojím biblickým a letničným alebo charizmatickým hnutím. Tieto dva silnejúce dôrazy sa dotkli aj tradičnej spirituality na pôde katolíckej Cirkvi, ktorou je mariánska úcta. Mnohí s úžasom zistili, ako málo sa v Biblii hovorí o Panne Márii a koľko prvkov mariánskej úcty sa vo Svätom Písme nespomína, ba čo viac, zdá sa, že mu odporujú. Podobne tí, ktorí sa otvorili pôsobeniu Ducha Svätého, získali ohromujúce skúsenosti s Bohom, ktoré v tradičných formách nábožnosti, poznačených mariánskou úctou, nenašli.
Okrem toho došlo k rozvoju ekumenického hnutia. Členovia jednotlivých cirkví sa začali spolu stretávať na bohoslužbách, modlitbách a festivaloch. Mnohé katolícke modlitbové spoločenstvá, najmä z hnutia Obnovy v Duchu Svätom, začali čerpať z protestantskej literatúry a pozývať na vyučovanie protestantských kazateľov a pastorov. A hoci nemuseli byť vždy výslovne naladení proti mariánskej úcte, táto sa postupne začala vytrácať v dôsledku nedostatočného teologického a hlavne biblického zdôvodnenia.
A tak sa mnohí katolíci úprimne pýtajú: Je mariánska úcta v dnešnej dobe ešte potrebná? Nie je to len historický prežitok, ktorý nemá dostatočné korene vo Svätom Písme a je výplodom ľudovej tradície? Dnešný večer sa budeme usilovať hľadať na tieto otázky odpoveď.

Nové pohľady na mariánsku úctu

Zhrňme si, aké odlišné pohľady na Pannu Máriu a  mariánsku úctu sa rozšírili v katolíckych spoločenstvách v dôsledku zmien, ktoré sme uviedli. Sú to predovšetkým tieto:
Sväté Písmo hovorí o Panne Márii veľmi stručne a zdržanlivo. Cieľom apoštolov nebolo rozvíjať úctu voči nej. A zdá sa, že ani ona sama si to nepriala. V Božom slove nie je základ pre úctu voči Panne Márii.
Uctievanie si Panny Márie a zvlášť ako Kráľovnej nebies je modloslužobníctvom, ako sa to píše v knihe proroka Jeremiáša: „Deti zbierajú drevo a otcovia zapaľujú oheň, ženy však zarábajú kvas na koláče pre kráľovnú nebies. A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili. Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu? Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne“ (Jer 7, 16-20). A ďalej: „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vy a vaše ženy ste svojimi ústami vyhlásili, čo svojimi rukami konáte: „Veru splníme svoje sľuby, ktoré sme zložili, že budeme páliť kadidlo kráľovnej neba a vylievať jej nápojové obety.“ Plňte len svoje sľuby a zachovávajte svoje sľuby! Čujte teda slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí bývate v egyptskej krajine: Hľa, na svoje veľké meno prisahám – hovorí Pán: V celej egyptskej krajine nebude nijaký júdsky človek vzývať moje meno slovami: „Tak, ako žije Pán, Jahve!“ Hľa, budem bedliť nad nimi na nešťastie, nie na šťastie; a všetci júdski mužovia, ktorí sú v egyptskej krajine, budú hynúť mečom a hladom, kým nevyhynú“ (Jer 44, 25-27). Napokon je to porušenie 1. Božieho prikázania, ktoré hovorí: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! (…) Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať“ (Ex 20, 3.5).
Uznávanie Panny Márie ako Prostrednice je v rozpore s citátom z 1 Tim 2, 5-6, kde sa píše: „Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase.“ Alebo tiež z listu Hebrejom 9, 15: „A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva.“ A napokon aj evanjelista Ján citoval Ježišove slová: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6). Takže Panna Mária nie je prostrednicou milostí, ako tomu mnohí veria. A napokon načo máme ísť za matkou, keď môžeme ísť rovno za Synom?!
Panna Mária nám nemôže pomáhať k spáse pre svoje zásluhy, lebo je napísané: „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval“ (Ef 2, 8). Jediné zásluhy sú tie, ktoré nám získal Ježiš Kristus.
Modlitba k Panne Márii a skrze Máriu sa zdá byť rúhaním, lebo my sa máme modliť k Nebeskému Otcovi v mene Ježiša Krista. Navyše Boh už v Starom zákone zakázal komunikovať s mŕtvymi: „Nech niet medzi vami nikoho, kto by… sa radil duchov… alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí“ (Dt 18, 10-12). Preto nie je vhodné modliť sa ruženec a iné mariánske modlitby. Je zbytočné prosiť Pannu Máriu o príhovor u Boha, lebo za nás sa u Otca prihovára niekto iný, ako hovorí sv. Pavol v Liste Rimanom: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8, 26-27). A ďalej: „Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha prihovára sa za nás?“ (Rim 8, 33-34).
Zasvätenie alebo úplné zverenie sa Panne Márii sa ukazuje byť v rozpore s veršom Listu Filipanom 2, 11: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.“ A inde: „Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých“ (Ef 4, 5-6).
Uctievanie si sôch a obrazov Panny Márie je modlárstvom, o ktorom hovorí prvé Božie prikázanie, ako nám ho podáva kniha Exodus: „Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh“ (Ex 20, 4-5). Kľačanie pred sochou Panny Márie je teda jasným znakom modloslužby. Podobne je to aj s nosením zázračných medailí, škapuliarov a ružencov, o ktorých sa predpokladá, že prinesú šťastie alebo ochranu. O takých Božie slovo hovorí: „V ten deň Pán odstráni ozdobu: obruče nôh, slniečka a mesiačky, perly, náramky a závoje, turbany, hrkálky, pásy, voňavky a amulety…“ (Iz 3, 18-20).
Panna Mária bola iba obyčajná hriešna žena a potrebovala byť spasená. Veď sama v Magnifikate zvolala: „A môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi“ (Lk 1, 47).
Panna Mária dala Ježišovi ľudské telo a porodila ho ako človeka, ale nie je pôvodcom jeho božstva, preto ju nemožno ju nazvať Bohorodičkou, lebo Boh existuje od vekov.
Tvrdenie niektorých katolíkov, že Panna Mária je Spoluvykupiteľka, je rúhaním, pretože je iba jediný Vykupiteľ – Ježiš Kristus, ako písal už prorok Izaiáš: „Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela, vykupiteľ jeho, Pán zástupov: „Ja som prvý a ja som posledný, okrem mňa nieto Boha“ (Iz 44, 6). Alebo na inom mieste: „…dozvieš sa, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov“ (Iz 60, 16b). A tiež: „Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny“ (Iz 63, 16).
Tituly Matka Cirkvi a Matka kresťanov sú nesprávne. Panna Mária sa tak dáva sa tak do rovnosti s Bohom Otcom, čo je z biblického hľadiska úplne neprijateľné.
Nepoškvrnené počatie a Nanebovzatie Panny Márie nemajú vo Svätom Písme žiaden základ.
Akokoľvek odvážne vyzerajú tieto tvrdenia, mnohokrát za nimi nie je zlomyseľnosť, ale úprimná snaha neumenšiť úctu, ktorá patrí jedine Bohu. Ale ako to je v skutočnosti? Naozaj mariánska úcta, ako ju hlása katolícka Cirkev, nemá biblický základ a vzďaľuje veriacich od Boha? Poďme sa ešte raz pozrieť na spomenuté argumenty.

Nedajte sa zviesť, 1.-3. časť

1.Pred čím nás Panna Mária varuje? A prečo je vhodné dať pána Boha na prvé miesto?
2.Boh Ťa neprestane milovať ani keď budeš žiť v obrovských hriechoch. Riešením všetkých problémov je zasvätenie sa Ježišovi skrze ruky Panny Márie.
3.Ježiš nám posiela svoju matku Pannu Máriu, aby sme boli v bezpečí. Čo zaznelo vo Fatime a v Akite? 4.Nebojme sa, Pán je s nami až do konca! Aké máme prisľúby od Pána, že nás bude chrániť a sprevádzať…

Môže si cirkev poradiť bez Márie ?

1. Prečo je cirkev ako lietadlo, ktoré potrebuje 2 krídla ?
2 Máme tu útoky na Matku Božiu, dokonca aj z RKC, prečo je to tak ?
3. Ako má vyzerať pravá mariánska úcta a ktorý hriech zdôraznila Panna Mária vo Fatime ?
4. Čo vníma ako najdôležitejšie o.Piotr v dnešných časoch ?

1. Aké veľké klamstvo nám svet dnes ponúka a prečo je dôležitá druhá smrť? (o tom nám nikto nehovorí)
2.Dnešný svet ponúka výsmech a falošných prorokov, ktorí dehonestujú a ničia Cirkev (kňaza pri výučbe náboženstva)
3. Cirkev sa musí navrátiť k chudobe. Paláce ani moc ešte nikomu na poslednom súde nepomohli (v akom stave bude ich duša)
4.Prečo je Mária našou istotou pri poslednom súde?

Prevzaté z YouTube

Jezabel

Bola dcérou sidonského kráľa Etbála a manželkou izraelského kráľa Achaba. Pod jej vplyvom sa v Izraeli najviac rozšírila modloslužba. Zabíjala Pánových služobníkov verných Bohu. Jezabel je silný démonický duch aktuálny aj v dnešnom svete a v Cirkvi. Preto treba poznať jej charakter, o ktorom sa dozvedáme v Prvej a Druhej Knihe kráľov.

Achabova manželka
Bola to zlá a zákerná žena. Ovládala a manipulovala manžela, aby mohla vládnuť. Slaboch Achab servilne plnil jej vôľu. Slúžil a klaňal sa Bálovi a dal mu postaviť aj chrám v Samárii, taktiež Ašere. Pre vplyv svojej manželky bol najhorším z izraelských kráľov, ktorý zviedol k modloslužbe takmer celý národ.

Obeta na Karmeli
Prorok Eliáš prostredníctvom obety na Karmeli ukázal, kto je pravým Bohom v Izraeli a dal pobiť všetkých Bálových prorokov pri potoku Kišon. Keď sa o tom dopočula Jezabel, poslala mu odkaz: „Nech mi bohovia urobia toto a toto, nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“ Eliáš sa naľakal a ušiel. V boji s modloslužbou bol úspešný, ale Jezabel ho dohnala na pokraj ľudských síl. Bol taký duchovne vyčerpaný, že si žiadal zomrieť. Až po Božom zásahu bol zasa schopný plniť svoje poslanie.

Nabotova vinica
Achab si zaumienil urobiť z vinice svojho suseda Nabota zeleninovú záhradu. Chcel ho presvedčiť, aby mu ju predal. Ale Nabot povedal: „Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!“ Achab bol taký zronený, že ani nejedol. Keď sa o tom dozvedela Jezabel, opovrhla ním: „Máš ty moc nad Izraelom. Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota.“ Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala ho starším mesta s obsahom: „Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud! Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: ,Rúhal sa Bohu a kráľovi.‘ Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!“ Takýto pôst sa konal, keď národ postihlo alebo mu hrozilo nejaké nešťastie. Vtedy ľudia hľadali vinníka, pre ktorého ich Boh tresce, a domnievali sa, že trest prestane, ak vinníka sami potrescú. Jezabel dobre poznala zmýšľanie ľudí, preto zosnovala pekelný plán. Predstavení mesta urobili presne tak, ako nariadila. Ona zostala v úzadí, ale použila si iných ľudí, aby dosiahla to, čo chce. Dokonalá manipulátorkačarodejnica, pretože manipulácia je forma čarodejníctva.

Koniec Jezabel?
Keď sa Achab zmocnil vinice, Boh za ním poslal Eliáša s odkazom: „Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva! Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv. Ale aj o Jezabel hovorí Pán: ,Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli.‘“ Achab padol v boji s Amorejčanmi. Na trón nastúpil jeho syn Joram, ale prorok pomazal Jehua za nového kráľa. On mal príkaz od Pána vyhubiť celý Achabov rod, lebo stále trvali smilstvá Jezabel a jej mnohé čarodejstvá. Zabil Jorama a jeho krv vytiekla na Nabotovom poli. Keď Jehu prišiel do Jezraelu, Jezabel si namaľovala oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. Provokatívne sa vysmievala: „Mal sa dobre, Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?“ Posmešnou poznámkou pripomína Jehuovi, že trón získal kráľovraždou ako kedysi Zambri, ktorý panoval len sedem dní. Jehu rozkázal komorníkom zhodiť Jezabel z okna a jej krv postriekala múr i kone, a ony ju pošliapali. Keď ju neskôr chceli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. Tak sa naplnilo: „Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel.“