Ukryte zagrożenia duchowe cz. 5 – sztuki walki -Bojové umenia

Ukryte zagrożenia duchowe cz. 5 – sztuki walki autor: Robert Tekieli Młodzież chętnie uprawia dziś wschodnie sztuki walki. Trudno wprost uwierzyć, że i to może być niebezpieczne! – niestety, sztuki walki mogą powodować otwarcie na rzeczywistość demoniczną mówi ks. Dominik Chmielewski były dyrektor techniczny d/s Karate Polskiego Związku Sztuk Walki w Bydgoszczy.

O duchovných hrozbách a nielen o nich

V rozhlasových reláciách na tému „O duchovných hrozbách a nielen o nich“ približujú františkánsky páter Remigiusz Trocki, ktorý sa venuje témam okultizmu a duchovných hrozieb, a Paulina Wysocka, novinárka rádia Niepokalanów, realitu duchovného sveta, v ktorom by sme sa nemali pohybovať nevedomky a nerozvážne. O okultizme a mágii, o zraneniach, poviazanosti, otroctve a mnohých ďalších nebezpečenstvách pre dušu, ale predovšetkým o tom, že Ježiš už premohol satana a z jeho kríža môžeme čerpať sily, aby sme s týmto jeho víťazstvom mohli žiť každý deň. Čo by mal vedieť každý kresťan, aby pevným krokom došiel do neba? Dozviete sa to v jednotlivých rozhlasových reláciách tematického cyklu „O duchovných nebezpečenstvách a nielen …“. – P. Remigiusza Trockého a Paulinu Wysocku.

Link na diskusné relácie:
http://radioniepokalanow.pl/o-zagrozeniach-duchowych-i-nie-tylko/

Témy relácií:
01. Duchovné hrozby 02. Komplexy a duchovný život 03. Posadnutie a démonické zotročenie 04. Halloween 05. Strašidelné domy 06. Nebezpečné symboly 07. Atlanstký prsteň 08. Nočné mory 09. Prorocké sny 10. Ako rozpoznať posadnutie? 11. Agresvita 12. Démonické choroby 13. Závislosti 14. Veštenie 15. Astrológia 16. Tarotove karty 17. Anjelské karty 18. Kyvadlo 19. Mágia časť 1. 20. Mágia časť 2. 21. Knihy pre deti 22. Vyvolávanie duchov 23. Čo nás čaká po smrti? 24.Hellingerova metóda 25. Okultné liečiteľstvo 26. Utrpenie … má to zmysel? 27. Bioenergoterapia 28. Homeopatia 29. Klamlivé orientálne viery – budhizmus 30. Klamlivé orientálne viery – Joga 31. Klamlivé viery Orientu -Bojové umenia 32. Ekumenizmus 33. Nebezpečná „kresťanská meditácia“ 34. Medzigeneračné prekliatia 35. Otázky poslucháčov

Bojové umenia nie sú iba šport

Východné bojové umenia nie sú iba šport. Karate, kung fu a aikido sú filozoficko-duchovné systémy, cudzie kresťanskej kultúre…

Moderné bojové umenia
Dominik Chmielewski začal trénovať východné bojové umenia v polovici 80. rokov minulého storočia. Mal vtedy 14-15 rokov. Keďže bol drobný, slabý chlapec, spočiatku hľadal spôsob sebaobrany na ulici. Ale už po prvých tréningoch zistil, že karate môže byť preň všetkým. Začal sa venovať aj ďalším bojovým umeniam: aikidu a jiu-jitsu. Trénoval u najlepších majstrov v Poľsku a nadviazal kontakt aj s majstrami z USA. Rýchlo získal prvý dan a rozhodol sa, že bojové umenia použije pri výchove mládeže.

Záujem o východné bojové umenia sa začal v Európe prejavovať v 70. rokoch minulého storočia ako dôsledok filmov s Bruce Leem, ktorý sa stal idolom mladej generácie. Ale narastajúca popularita bojových umení mala aj pragmatickejšiu príčinu: časté správy o agresívnych prepadoch a útokoch. „Dnes sú útočníci na ulici veľmi agresívni a brutálni, takže aj formy sebaobrany a bojové umenia nabrali agresívny charakter. Každodenný tréning spočíva v nácviku úkonov ako vypichovanie očí, lámanie rúk, údery do tepny, vykrúcanie krku, kopnutie do trieslovej oblasti, spôsobovanie veľmi bolestivých vykĺbenín. Čiže je to veľmi brutálny a bezohľadný boj,“ hovorí Chmielewski.

Takýto boj si však vyžaduje určitú psychickú prípravu. Potrebný je „mentálny tréning, pri ktorom si predstavujem, ako vypichujem oči, lámem ruky, vytrhávam genitálie. Nácvik techník zastavenia útočníka spôsobí po niekoľkých rokoch aj zmenu v psychike karatistu“. Počas tréningu si cvičenec musí čo najrealistickejšie predstaviť, že sa nachádza na bojisku, obkľúčený nepriateľmi, ktorí ho chcú zabiť. Tento postoj môže so sebou priniesť negatívne zmeny v psychike ľudí, ktorí cvičia východné bojové umenia. Keďže si „zvykli“ na násilie, pozerajú sa na každého okoloidúceho ako na možného útočníka. Niektorí z nich sa už nedokážu ani pokojne rozprávať, pretože stále očakávajú útok.

Všetko sa začalo hľadaním

.. začalo sa to hľadaním

V čase svojho pomerne intenzívneho duchovného hľadania som vyskúšal na vlastnej koži takmer každú duchovnú cestu a techniku, o ktorej som sa dopočul alebo dočítal. Neveril som, že by k Bohu mohla viesť len jedna cesta, preto som skúšal rôzne prístupy a z každého som si osvojil to, čo mi „zaberalo“ a pri čom som zažíval nejaký vonkajší či vnútorný ohlas. Vytváral som si „svoju vlastnú“ duchovnú cestu k Bohu. Postupne som do nej integroval mnoho prvkov. Silvovu metódu ovládania vedomia, praktiky parapsychológie, liečiteľstva a alternatívnej medicíny, reiki, psychotroniky, jogy, bojových umení ako tai-či a či-kung, hypnózy, reinkarnačné regresy, meditačné techniky z rôznych škôl budhizmu. Duchovný svet ma veľmi priťahoval a to, čo som sa naučil a čo mi „zaberalo“, som hneď odovzdával ďalej širokému okruhu svojich známych. Neskôr, keď som zažíval intenzívne duchovné skúsenosti a objavoval nadprirodzeno, šiel som hlbšie. Kontakt s duchovnými bytosťami v rámci šamanistickej praxe, vyvolávanie duchov, cesta čarodejníka a bojovníka v učení Carlosa Castanedu, veštenie, jasnovidectvo, astrológia a horoskopy, mystika. Priťahovali ma aj hraničné zážitky – používanie hudobných nástrojov, hudby a tanca, halucinogénnych látok a holotropného dýchania na objavovanie zmenených stavov vedomia a ľudskej mysle. To je len taký hrubý prierez mojimi experimentmi so sebou samým. Nešiel som až do takej hĺbky ako možno človek, ktorý sa napríklad 10 rokov venuje len joge alebo jednej z týchto ciest. Ale takisto som nebol žiadny laik, veľa som praktizoval, navštevoval semináre, učil sa od iných zasvätených a takisto sám učil iných; niekedy viac a niekedy menej intenzívne, a to vyše jedenásť rokov.

OD KOSTOLA K EZOTERIKE
Pozoroval som život ľudí okolo seba a čoraz istejšie nadobúdal presvedčenie, že život musí byť o niečom viac než to, čo vidím a čo žije väčšina spoločnosti. Nevedel som zapadnúť, rebeloval som proti všetkému, čo sa dalo spochybniť a čo mi pripadalo plytké, konzumné a povrchné. Od detstva som mával rôzne sny, ktoré sa niekedy naplnili. Vnímal som a zažíval často neuveriteľné zhody okolností, ktoré sa nedali logicky vysvetliť. Chcel som vedieť, čo sú to za sily, ktoré ovplyvňujú náš život. Čo je za tým, čo je nad tým, a keď mám žiť tak, ako mi diktuje svet okolo mňa, má to vôbec zmysel? Existuje Boh, a ak áno, vie niečo o mne? Čo môžem vedieť ja o Ňom? Bol som plný otázok, túžby po poznaní a hladu po nadprirodzenom. A nemal som odpovede. Mal som aj osobné problémy. Býval som nezvyčajne často chorý, akoby som nemal žiadnu imunitu, a hľadal som uzdravenie. Pre ochorenie srdca som bol od 5. triedy ZŠ hendikepovaný a ako som dospieval, trpel som pre to komplexmi menejcennosti. Chcel som s ostatnými chalanmi naháňať loptu a dievčatá, lyžovať, korčuľovať, plávať a nemohol som. Bol som odstavený na vedľajšiu koľaj. Ale duchovný, intelektuálny a umelecký svet mi na rozdiel od fyzického pohybu žiadny lekár nezakázal. Preto sa stal mojím reálnym útočiskom a nachádzal som v ňom svoju identitu. Doma boli takisto problémy, môj otec bol najlepší, ako vedel byť, zabezpečil rodinu a ťažko a veľa pracoval, ale mal problémy s alkoholom. Mama sa snažila všetko zachraňovať a obetovať sa, asi ako to býva vo väčšine rodín na Slovensku. Vyrastal som v strachu, neistote a nedorozumeniach, manželstvo našich sa skončilo rozvodom. Dospel som s vnútornými ranami, bolesťou, na ktorú lekári nedávali recept, a nezodpovedanou otázkou, či som správny chalan a chlap, ako má byť, alebo či na to nikdy nebudem mať. Tento hlad a tieto problémy ma doviedli k hľadaniu Boha a zmyslu toho všetkého. K otázke, akú úlohu v tom všetkom mám hrať ja. Vďaka vplyvu hlavne mojej starej mamy, ktorá ma v detstve učila prvým modlitbám, a vďaka tomu, že som ako 12-, 13-ročný prvýkrát čítal Bibliu, viedli moje kroky najprv do tradičnej cirkvi. Zotrval som tam necelé dva roky, potajme som chodil na náuku, absolvoval prvé sväté prijímanie, navštevoval omše, modlil sa a robil veci predpísaným spôsobom. Duchovne som však po čase prežil sklamanie. Videl som, že aj keď robím všetko tak, ako treba, som stále taký istý. Mám v sebe stále tú istú prázdnotu, opakujú sa mi tie isté choroby, mám tie isté otázky, neviem, čo so sebou, so svojimi strachmi a s úzkosťou. Kostol mi už nestačil ako odpoveď, potreboval som niečo hlbšie, chcel som Boha zažiť a nie o Ňom iba počuť. Tým nechcem povedať, že v tradičných cirkvách nie sú úprimní ľudia, ktorí Boha hľadajú, milujú, nachádzajú a podľa toho aj žijú. Len opisujem otvorene seba a svoj príbeh taký, aký je. Ja som to jednoducho nevedel a myslím, že asi preto, lebo Boh odpovedá až skutočne úprimnému, hladnému a pokorenému srdcu a nie na naše povrchné a naučené náboženské rituály. Tie sú len ľudskou snahou zo zeme dosiahnuť nebo a nikdy úplne nenaplnia srdce človeka. Skutočné naplnenie podľa mojej skúsenosti prichádza len cez živý a osobný vzťah s Bohom, pretože On sám je jedinou odpoveďou pre hľadajúce srdce, nie náboženstvo o Ňom, ale ON SÁM. Začal som čítať množstvo kníh, napríklad od Ericha von Dänikena, R. Moodyho, J. Murphyho, alebo knihy o meditácii, joge a výklade snov. Navštívil som seminár jedného liečiteľa z Piešťan, ktorý učil aj o bielej mágii, práci s virguľou a pyramídami. O tom, ako rozumieť duchovnému svetu, ako ho spoznávať a učiť sa ovládať tie sily a tým pomôcť najprv sebe, a potom pomáhať aj iným ľuďom. Zdalo sa mi to neškodné, vznešené a dobré. Videl som prejavenú určitú duchovnú moc a čokoľvek som vyskúšal, aj mne samému takisto fungovalo, a to ma nadchlo. Ešte asi rok som chodil aj do cirkvi a zároveň čoraz viac praktizoval rôzne techniky, až som ako 15-ročný definitívne odmietol kresťanstvo ako cestu, ktorá mi môže pomôcť. Odvrátil som sa od Boha v zmysle, ako Ho vidí Biblia. Ako mladý sebavedomý duchovný hľadač som usúdil, že Boha ani duchovné odpovede ohľadne nadprirodzeného sveta v rituáloch cirkvi nájsť nedokážem a nie je to cesta pre mňa. Rozhodol som sa nájsť si k Nemu cestu po svojom. Ďalších 10 rokov som sa venoval už len iným, východným či pohanským náboženstvám.