Pôsobenie kniežatstva Jezabel ako je popísané v Biblii

1.Príbeh kráľa Achaba a jeho ženy Jezabel

Najlepšie popisuje vlastnosti a správanie sa týchto síl temna, preto sú aj tieto sily pomenované podľa nich.
            Jezabel bola dcéra kráľa Etbála, ktorého meno znamená „Bálov človek“ alebo „ s Bálom“ (1 Kr 16:31). Kráľ Etbál vládol cez Sidon (alebo aj Zidon), v starovekom meste Kánan, na pobreží Stredozemného mora. Bolo to jedno z najstarších Fenických miest tých čias. V tých dňoch to boli králi, ktorí slúžili aj ako kňazi pre ich miestny kult. Ľudia obetovali poľnohospodárskym bohom. Celá komunita bola zasvätená ich bohu alebo kultu. Kult vlastnil celú komunitu. Ľudia sa nesťahovali, dokiaľ nenašli od ich božstva nasmerovanie, celá ich viera bola v ich božstvo.

Prorok je ten, kto vie čítať znamenia prítomnosti

Protosynkel Ľubomír Petrík a jeho homília/kázeň k Sviatku svätého a slávneho proroka Eliáša. „Modlitba je znak kresťana a takýto kresťan, ktorý sa modlí, stáva sa prorokom. Môže podobne ako prorok Eliáš čítať znamenia čias. Neexistuje kresťan, ktorý sa nemodlí. Modlite sa jeden za druhého.“

Eliáš

Vo Svätom písme, v Sirachovcovej knihe, je celá časť (48. kapitola) venovaná Eliášovi. Karmel sa poze­rá na Eliáša ako na proroka, na Božieho priateľa, ktorý svedčí o živom Bohu a je citlivý na jeho opravdivú prítomnosť. Je apoš­tolom jediného, opravdivého Boha. Vystupuje proti nebezpečenstvu falošných kultov. Mohli by sme sa spýtať, aká je charizma Eliáša? Biblia to vyjadruje jasne (1 Kr 17, 1): „Žije Boh, v prítomnosti ktorého stojím.“ („Žije Pán, v ktorého službe stojím.“)  Teda prvou vecou Eliášovej charizmy je uvedomenie si prítom­nosti živého Boha. Eliáš ho nachádza v hĺbke svojej existencie, keď ho Boh oslovuje: „Odíď a ostaň na hore v mojej prítomnosti.“ Vo svojej prítomnosti Boh odkrýva človeku pravdy. Prvú – aby vy­šiel zo zeme svojho bydliska, zo svojej mentality, zo svojich tú­žob, plánov, zámerov, zo svojho egoizmu, zo svojich záujmov a aby vyšiel na horu chudobný,  bezbranný, bez rozhodnutia, v celej pravde vlastnej existencie: učiť sa milovať opravdivého Boha. Tak ako Abrahám musel vyjsť zo svojej zeme, Boh aj Eliášovi hovorí to isté: Choď a vystúp na horu, pobudni v mojej prítomnosti. Boh po­zýva Eliáša, aby žil v jeho prítomnosti, v jeho čoraz väčšej priazni, aby žil len pre neho. Boh je úplne iný, odlišný od toho, ako si ho my predstavujeme, ba iný, než ako si ho predstavoval Eliáš. Vyzýva ho: Ostaň na hore v mojej prítomnosti. A Eliáš to urobí. Usiluje sa prežiť prítomnosť Boha. Prežívať prítomnosť Bo­ha pre nás znamená aj nový spôsob prežívania svojej prítomnosti v Cirkvi, vo svete, nový spôsob pochopenia samého seba, svojho miesta v Cirkvi a vo svete. Eliáš odhaľuje, odkrýva na hore úplne niečo nové: nie hrozného Boha ohňa, strašného Boha Mojžiša, kto­rého všetci kedysi pod horou Sinaj prežívali, ale odhaľuje Boha jemného vánku. Boh pozýva Eliáša, aby novým spôsobom prežil Boha a rúca v ňom všetky jeho predstavy o Bohu. “Ja nie som tým Bohom, ktorého ty poznáš. Nie som tým Bohom, v ktorého veríš. Ja som úplne iný.” To je zmysel prežívania Boha na hore.

1. Jezabel a Achab v Biblií

Spojenectvo Izraela s modlárstvom
Biblický príbeh o Achabovi a jeho žene Jezabel  prinieslo židovskému národu také hanebné a násilnícke skutky, že v biblických dejinách sa im sotvačo vyrovná.
„Nebolo veru takého, ako bol Achab, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Jezabel(1 Kráľ 21,25).

Deštrukčné kraľovanie Achaba a Jezabel je popísané v 1. knihe Kráľov
31 Nestačilo mu, že kráčal v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála. Potom šiel a slúžil Bálovi a klaňal sa mu. 32 Postavil aj oltár Bálovi v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. 33 A ešte Achab postavil Ašeru. Achab teda svojimi činmi popudzoval Pána, Izraelovho Boha, viac ako všetci izraelskí králi, ktorí boli pred ním. (1 Kr 16:31).
Počas prosperujúceho obdobia panovania Omri nad Izraelom, pre spojenectvo  so Sidonom navrhovali  svadbu  Omriho syna Achaba a Jezabel, princeznej Sidonu. Sidon bol považovaný za mesto,  vyznačované sa bezbožnými neresťami.

V knihe Genezis 10sa píše, ako sa Kaánanci rozptýlili do ich susedných miest (v línií Noe – Cham- Kanáan – 19 územie Kanaánčanov siahalo od Sidonu smerom ku Gerare až po Gazu a smerom k Sodome a Gomore, Adame a Seboim až po Lesu.“).  Všetci mali podobné náboženské kulty.
Kniha Sudcov 18:7 opisuje „…A videli tam ľudí, ktorí bývali podľa spôsobu Sidončanov bezstarostne…“ 
Jezabel bola dcéra kráľa Etbála, ktorého meno znamená „Bálov človek“ alebo „ s Bálom“ Kráľ Etbál vládol cez Sidon (alebo aj Zidon), v starovekom meste Kánan, na pobreží Stredozemného mora. Bolo to jedno z najstarších Fenických miest tých čias. V tých dňoch boli králi, ktorí slúžili aj ako kňazi pre ich miestny kult. Ľudia obetovali poľnohospodárskym bohom a bohyňám. Celá komunita bola zasvätená ich bohu alebo kultu. Kult vlastnil celú komunitu.
 

List tyatirskej cirkvi

List tyatirskej cirkvi – 18 Anjelovi tyatirskej cirkvi napíš: Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa a jeho nohy sú podobné kovu: 19 Poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť aj tvoje posledné skutky hojnejšie než prvé. 20 Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. 21 A dal som jej čas, aby robila pokánie; ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. 22 Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov. 23 Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce, a každému z vás odplatím  podľa vašich  skutkov. 24 Vám ostatným v Tyatire, všetkým, čo sa nepridŕžajú tohoto učenia, ktorí nepoznali – ako hovoria – satanove hlbiny, hovorím: Nekladiem na vás iné bremeno. 25 Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem. 26 Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky, dám mu moc nad národmi
27 a bude nad nimi panovať žezlom železným a rozbijú sa ako hrnce hlinené,
28 ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu.
29 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.
 

Sťatie Jána Krstiteľa (Biblický popis)

Ježiš v Nazarete – 1 Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. 2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! 3 Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. 4 Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ 5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. 6 A čudoval sa ich nevere.
Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Vyslanie Dvanástich – 7 Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi 8 a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, 9 ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. 10 A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. 11 Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ 12 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. 13 Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Herodes a Ján Krstiteľ – 14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ 15 Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“ 26 Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“
17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18 A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ 19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolu stolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ 23 A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ 24 Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ 25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolu stolujúcim ju nechcel sklamať. 27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.



Mt14
XIV. Herodes a Ján Krstiteľ – 1 V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi 2 a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ 3 Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, 4 lebo mu Ján hovoril: „Nesmieš s ňou žiť!“ 5 A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu; lebo ho pokladali za proroka.
6 No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak zapáčila, 7 že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. 8 Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 9 Kráľ sa zarmútil, ale pre
prísahu a kvôli spolu stolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. 10 A tak dal Jána vo väzení sťať. 11 I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. 12 Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.

Samson a Dalila

Sdc 16
XVI.   Samson v Gaze. – 1 Raz zašiel Samson do Gazy. Zazrel tam neviestku a vošiel k nej. 2 Keď sa medzi Gazanmi rozchýrilo: „Samson sem došiel“ – obkľúčili ho a číhali na neho celú noc v mestskej bráne. Ale celú noc boli ticho. Zaumienili si: „Keď sa rozvidnie, zabijeme ho!“
3 Samson však spal len do polnoci. O polnoci vstal, vzal vráta mestskej brány aj s oboma verajami, vytrhol ich aj so závorou, potom si ich vyložil na plecia a vyniesol ich na končiar vrchu, ktorý je naproti Hebronu.

Samson a Dalila. – 4 Potom sa zamiloval do istej ženy v údolí Sorek. Menovala sa Dalila. 5 Prišli k nej filištínski náčelníci a vraveli jej: „Nahováraj ho a vyzveď sa, v čom je jeho veľká sila, ako by sme ho mohli premôcť a zviazať, aby sme ho znemožnili. Dáme ti každý po tisícsto šeklov striebra.“ 6 Dalila teda vravela Samsonovi: „ Vyzraďže mi, v čom je tvoja veľká sila a čím by ťa bolo treba zviazať, aby si bol znemožnený!“ 7 Samson jej povedal: „Ak ma niekto zviaže siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými šľachami, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek.“ 8 Filištínski náčelníci jej teda priniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých šliach, a zviazala ho nimi. 9 Zákerníci sedeli v jej komôrke. Tu skríkla: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ On však šľachy roztrhol, ako sa trhá niť, keď sa k nej priblíži oheň. Príčina jeho sily bola i naďalej neznáma.
10 Tu povedala Dalila Samsonovi: „Oklamal si ma, luhal si mi! Prezraď mi teraz, čím by ťa bolo treba zviazať!“ 11 Odpovedal jej: „Ak ma niekto zviaže novými, ešte v práci nepoužitými povrazmi, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek.“ 12 Dalila teda vzala nové povrazy a zviazala ho nimi. Potom skríkla na neho: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ Zákerníci totiž sedeli v komôrke. On ich však strhol zo svojich ramien ako nejakú niť.
13 Dalila dohovárala Samsonovi: „Až doteraz si ma klamal a luhal si mi. Prezraď mi už, čím by ťa bolo treba zviazať?“ Odvetil jej: „Ak spletieš sedem vrkočov mojej hlavy s osnovou.“ 14 Keď však zarazila kolík a skríkla na neho: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ – prebudil sa zo spánku a vytrhol tkaňový kolík aj s osnovou.
15 A opäť mu dohovárala: „Ako môžeš hovoriť, že ma miluješ? Veď tvoje srdce nie je so mnou! Už tri razy si ma oklamal a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila.“ 16 A keď deň čo deň naliehala svojimi rečami na neho a unúvala ho, že sa mu znechutil život až na smrť, 17 otvoril jej celé svoje srdce a povedal jej: „Britva sa ešte nedotkla mojej hlavy, lebo som zasvätený Bohu od materského lona. Keby ma niekto ostrihal, moja sila by odo mňa odišla, oslabol by som a bol by som ako ktorýkoľvek človek.“
18 Dalila videla, že jej otvoril celé svoje srdce, preto dala zavolať filištínskych náčelníkov a odkázala im: „Tentoraz príďte, lebo mi otvoril celé svoje srdce!“ Filištínski náčelníci k nej došli a priniesli so sebou aj peniaze. 19 Uspala ho na svojich kolenách, (zavolala jedného muža) a odstrihla mu z hlavy sedem vrkočov. Tak ho oslabila a jeho sila od neho odišla. 20 Keď skríkla: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ – prebudil sa zo spánku a povedal si: „Aj teraz vyviaznem ako predtým a strasiem to zo seba.“ Nevedel totiž, že Pán od neho odstúpil. 21 Filištínci ho chytili, vylúpili mu oči, odviedli ho do Gazy a uväznili ho v okovách. Vo väzení musel točiť mlyn. 22 Ale po ostrihaní mu vlasy na hlave opäť podrástli.
Samsonova smrť a pomsta. – 23 Filištínski náčelníci sa zišli, aby priniesli svojmu bohu Dagonovi veľkolepú obetu a slávili radovánky. A volali:
„Náš boh dal nám do ruky Samsona,
nášho nepriateľa.“
 
24 A keď ho ľudia uvideli, velebili svojho boha a vyvolávali:
 
„Náš boh nám dal do ruky
nášho nepriateľa,
našej krajiny pustošiteľa,
vraha mnohých z nás.“
 
25 A keď už boli v dobrej nálade, vyvolávali: „Priveďte Samsona! Nech nám niečo zahrá!“ Priviedli teda Samsona zo žalára a hral pred nimi. Postavili ho medzi stĺpy. 26 Tu povedal Samson chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: „Pusť ma! Chcem sa oprieť o stĺpy, na ktorých spočíva dom.“ 27 V dome bolo plno mužov a žien. Došli tam tiež všetci filištínski náčelníci. A na streche bolo asi tritisíc mužov a žien, ktorí sa prizerali Samsonovi, ako hrá.
28 Samson však vzýval Pána a prosil: „Pane, Bože! Rozpomeň sa na mňa a daj mi sily ešte tentoraz, ó, Bože, aby som sa vypomstil aspoň za jedno z mojich dvoch očí.“ 29 Tu Samson nahmatal dva prostredné stĺpy, na ktorých spočíval dom, zaprel sa do nich, pravou rukou do jedného a ľavou do druhého, 30 a zvolal: „Nech zomriem s Filištíncami!“ Vystrel sa celou silou a dom sa zrútil na náčelníkov a na všetok ľud, ktorý v ňom bol. A mŕtvych, ktorých zabil pri svojej smrti, bolo viac než tých, ktorých pobil za svojho života.
31 Jeho bratia a celý dom jeho otca zostúpili, vzali ho, odniesli a pochovali ho medzi Saraou a Estaolom v hrobe jeho otca Manua.
Súdil Izrael dvadsať rokov.

Jezabel a Achab v Biblii

PRVÁ  KNIHA KRÁĽOV
1Kr 16
Izraelský kráľ Achab. –29 Amriho syn Achab sa stal kráľom nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku júdskeho kráľa Asu a Amriho syn Achab kraľoval nad Izraelom v Samárii dvadsaťdva rokov. 30 Amriho syn Achab robil väčšmi, čo sa Pánovi nepáči; ako všetci, ktorí boli pred ním. 31 Nestačilo mu, že kráčal v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála. Potom šiel a slúžil Bálovi a klaňal sa mu. 32 Postavil aj oltár Bálovi v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. 33 A ešte Achab postavil Ašeru. Achab teda svojimi činmi popudzoval Pána, Izraelovho Boha, viac ako všetci izraelskí králi, ktorí boli pred ním. 34 Za jeho čias postavil Betelčan Hiel Jericho. Za (cenu) svojho prvorodeného Abirama položil jeho základy a za (cenu) svojho najmladšieho Seguba pozakladal jeho brány podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Nunovho syna Jozueho.

1Kr17
XVII.Eliáš pri potoku Karit. –1 Vtedy Tesban Eliáš z Tesbe v Galaáde povedal Achabovi: „Ako žije Pán, Izraelov Boh, v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo.“ 2 Potom ho Pán oslovil: 3 „Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a skry sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána! 4 Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.“ 5 Odišiel teda a urobil podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána. 6 Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno a chlieb a mäso večer a z potoka pil.

Eliáš v Sarepte. –7 Po istom čase potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. 8 Vtedy ho Pán oslovil: 9 „Vstaň a choď do Sarepty, ktorá je pri Sidone, a osaď sa tam, lebo som tam prikázal istej vdove, aby ťa živila!“ 10 Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prichádzal k mestskej bráne, bola tam práve akási vdova, ktorá zbierala drevo. I zavolal na ňu: „Prines mi v nádobe trochu vody, aby som sa napil.“ 11 Keď mu ona išla načrieť, zavolal za ňou: „Dones mi, prosím, so sebou aj smidku chleba!“ 12 Ona na to odpovedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené; mám iba za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zo dve triesky dreva, potom pôjdem a pripravím to sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme zomrieť.“ 13 Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob ako hovoríš, lenže najprv z toho priprav malý pecník pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojmu synovi pripravíš potom. 14 Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: „Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď.“ 15 Išla a urobila podľa Eliášovho slova. A jedla ona, on i jej dom a od toho dňa 16 múky z hrnca neubudlo a z krčaha nechýbal olej podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša. 17 Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy, majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi zhoršila, že už prestal dýchať. 18 Vtedy povedala Eliášovi: „Čo ja mám s tebou, muž Boží? Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť môjho syna?!“ 19 Eliáš jej povedal: „Daj mi svojho syna!“ Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko 20 a takto volal k Pánovi: „Pane, môj Bože, chceš aj ženu u ktorej som hosťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej syna?“ 21 Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Pánovi a hovoril: „Pane, môj Bože, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca do jeho tela!“ 22 Pán vyslyšal Eliášov hlas, chlapcova duša sa vrátila do jeho tela a ožil. 23 Potom Eliáš chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: „Pozri, tvoj syn žije!“ 24 Žena vravela Eliášovi: „Teraz už viem, že si Boží muž a že Pánovo slovo, ktoré máš v ústach, je pravdivé.“