Jezabel

Duch Jezabel
Jezabel bola usmrtená, ale nebola pochovaná. Keďže zostala len lebka, nohy a konce rúk, bolo ťažké rozpoznať, že je to ona. Skúsenosti exorcistov potvrdzujú, že Jezabel je silná démonická mocnosť, ktorá pracuje v úzadí a nie je ľahké odhaliť jej identitu. Stále „nie je pochovaná“. Zostala tu jej „lebka“ – rôzne učenia a bludné náuky, ktoré privádzajú ľudí k uctievaniu falošných bohov. Jezabeline „nohy“ predstavujú nohy novodobých „bálových“ prorokov, ktorí chcú Cirkev priviesť k modloslužbe. Pán Ježiš nás pred nimi varoval: „Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.“ (Mt 24, 24) A „konce Jezabeliných rúk“ to sú spôsoby, ako sa prezentuje. Tak ako v bábkovom divadle duch Jezabel silno manipuluje a ovláda ľudí, aby dosiahol to, čo chce. Ale Boh s nami nikdy nehrá „bábkové divadlo“, pretože „kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2 Kor 3, 17). Boh nikdy nesiaha na slobodnú vôľu človeka.
 
Duch Jezabel sa môže tváriť nábožne, ale iba preto, aby mohol zabíjať verných Pánových služobníkov, ktorí mu nechcú „zapredať dedičstvo po svojich otcoch“. Nositeľmi ducha môžu byť rovnako muži, ako aj ženy: „Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti.“ (2 Kor 11, 13 – 15) Tento chamtivý duch si rád uchmatne cudzí majetok. Ak mu niekto odporuje, použije všetky zbrane – intrigy, klamstvo, osočovanie, falošnú prísahu, vyhrážanie, manipuláciu, smilstvo, čarovanie, ba dokonca aj vraždu nevinného človeka. Buď fyzickú likvidáciu ako v prípade Nabota, alebo vraždu duchovnú – pošpiní česť a dobré meno človeka, aby ho „vyradil z hry“, tak ako dočasne Eliáša. Pri dosahovaní svojich cieľov ide doslova cez mŕtvoly. Útočí na jednotlivcov, rodiny a Cirkev. S obľubou si vyberá vodcov – prorokov, kňazov, vedúcich spoločenstiev, pretože vie, že „keď udrie pastiera, ovce sa rozpŕchnu“ (Mk 14, 27b).

Apokalypsa
Apoštol Ján v Liste tyatirskej cirkvi upozorňuje, že tento duch bude v Cirkvi až do posledných čias: „Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí, a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. A dal som jej čas, aby robila pokánie, ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov. Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce, a každému z vás odplatím podľa vašich skutkov.“ (Zjv 2, 20 – 23) Ako neuviaznuť v osídlach tohto rafinovaného ducha? Nasledujme Bohorodičku v jej čnostiach.
 
Mária a Jezabel sú v úplnom antagonizme. Všetci potrebujeme našu nebeskú Matku ako maják. Keď sa loď nášho života zmieta v búrkach liberálnych názorov alebo nám hrozia nárazy na útesy bludných náuk snažiacich sa infiltrovať do lode Cirkvi, aby ju zvnútra potopili, Mária je našou stella maris – morskou hviezdou. Vždy nám ukáže správny smer a cestu, aby loď nášho života bezpečne doplávala do nebeského prístavu jej Syna Ježiša Krista.

Prevzaté z: https://casopisslovo.sk/2019/10/27/jezabel/

Comments are closed.