Bývalá ľudová liečiteľka, ktorá využívala nadprirodzené schopnosti k liečeniu ľudí.
Toto je najväčšia realita môjho života: existuje Boh a existuje diabol! Naozaj som stretla „ živého“ diabla a živého Boha. Ale až stretnutie živého Boha – 17.5.1998, zmenilo môj život natoľko, že od tohto stretnutia som si začala počítať vek. Takže 17.5.2011 som mala 13 rokov /mám 53/.
Môj príbeh sa začína odvíjať od mojich piatich rokov, keď si ma babka – ľudová liečiteľka, vybrala za budúcu nasledovníčku v jej liečiteľských schopnostiach. Táto „schopnosť liečiť“ sa u nás dedila z pokolenia na pokolenie asi 3OO rokov – je to dedičná biela mágia.
V tomto období sa okolo mňa začali diať „čudné veci“, nad postieľkou som mala zavesený drevený kríž, ktorý na mňa v noci padol. Zobudila som sa s veľkým strachom a vždy nado mnou stála babka. Vnímala som, ako sa so mnou pohybuje posteľ, mávala som nočné mory. Najsilnejšie bolo, keď som bola raz v noci „prenesená“ na nejaké stretnutie. Bolo tam veľa ľudí, každý niečo rozprával a ja som vedela, že sa ide prijímať nová členka /bosorka/ ich klubu a že som to práve ja.
Potom nasledovalo v mojom živote relatívne pokojné obdobie. Dospela som, vydala som sa, odsťahovala som sa z rodičovského domu, narodili sa mi dve dcéry.
Až jedného pekného dňa sa mi ozvala babka – vraj už je tu ten čas! Čas zdediť liečiteľské schopnosti. Zatvorila sa so mnou v izbe a začala ma zaúčať do tajov bielej mágie.
Naučila ma pripravovať si rituálne predmety. Musela som si dobre zapamätať 10 viet v ktorých bola „sila“. Naučiť sa všetky obrady s tým spojené. Niečo sa muselo vykonávať pred východom slnka, niečo po západe slnka. Hlavne som sa nikdy nesmela pomýliť, inak by som tú chorobu, ktorú liečim, dostala ja.
Keď som to už všetko dobre ovládala, povedala mi babka: teraz to už „funguje“ u teba, ja už nemám moc. Ty to raz povieš svojmu nástupcovi a potom moc stratíš.
Liečila som hlavne vredy, nádory, kožné problémy. Všetko do 3 dní so 100% ručením, že liečená choroba sa už nikdy nevráti.
(keďže je to liečenie s mocou diabla a diabol nerobí dobré veci – choroba sa presunula na iný orgán a na psychiku)
Po nejakom čase sa ale v mojom živote opäť začali diať „čudné veci“. V noci som sa začala zobúdzať na hlas, ktorý mi nástojčivo kládol jedinú otázku: „Načo žiješ?“ A ja som mu nevedela odpovedať, nevedela som nájsť jediný dôvod prečo žijem. V tej chvíli sa ma zmocnila úplná beznádej, zúfalstvo, nezmyselnosť ľudského bytia. Ráno sa všetko skončilo a ja som si neustále pripomínala, že sa oplatí žiť, že som šťastne vydatá, mám dobrého manžela, dobré zdravé deti, dom, peniaze, liečiteľské schopnosti, ktoré nemá každý človek, proste super život a tak by som mala byť šťastná. Ale každú noc som znovu počúvala ten hlas a jeho nástojčivé „načo žiješ?“ Budila som v noci manžela a vystrašene som sa ho pýtala tú istú otázku – načo žijem?
Jasné, že má v tej chvíli nevedel pochopiť. A tak som v tom bola len a len sama. Ten hlas by ma bol dohnal až k samovražde, taká nezmyselnosť všetkého sa ma vtedy zmocňovala.
Ale pevne verím, že Boh mal so mnou už vtedy svoj plán. Stretla som kresťanov, ktorí brali svoju vieru naozaj vážne a začali mi hovoriť o Otcovej láske, o Kristovej moci, o úžasnom Duchu Svätom a o tom, že tieto liečiteľské schopnosti určite nemám od Boha – aj keď ľuďom pomáham a že nech to všetko odovzdám Kristovi, lebo iba On má moc oslobodiť ma od týchto problémov. Už som nemala čo stratiť, a tak som sa chytila tohto Krista.
Bolo to na jednom duchovnom cvičení – kurz Filip – 17.5.1998. Najprv som v spovedi vyznala všetky svoje hriechy, zriekla sa svojich schopností liečiť, zriekla som sa každej spolupráce s diablom a prijala som Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a Pána. A potom sa to stalo!!!
Po mojej pravici som uvidela stáť Ježiša – so zvláštnym pokojom, ktorý z neho vyžaroval. Po mojej ľavici som uvidela stáť diabla. Uvedomila som si dôležitosť toho, čo som práve urobila, to ako Boh rešpektuje našu slobodnú vôľu, naše slobodné rozhodnutia. Precítila som, aké to je byť plný Kristovej moci, nebáť sa diabla, ak sme s Ním. Zaplavila má neopísateľná radosť a veľmi som sa začala smiať. Prudko som sa otočila k diablovi a kričala som: „Ty si ma chcel dostať? Ty si ma chcel dostať?“
Diabol sa začal meniť na nejakú zvláštnu hmlu a odchádzal. Už nemal na mňa nárok. Už som patrila Kristovi! A začala sa nová etapa môjho života. Naozajstné dobrodružstvo s Bohom. Veľmi som si zamilovala Ducha Svätého, začala som čítať Bibliu, trávila som hodiny v rozhovore so svojím Bohom. Pochopila som význam Ducha Svätého v našich životoch – to, že nám bol daný ako učiteľ, tešiteľ, radca. Jednoducho som bola v škole Ducha Svätého.
Tak ako som bola v službe diabla, jasne som pochopila, že prišiel čas slúžiť Bohu.
Duch Svätý mi stále pripomínal slová z Jeremiáša, o prorokovi, o tom že pôjdem všade, kde ma pošle, poviem všetko čo mi povie. Pochopila som význam proroka dnešných dní – to, že prorok je priateľ Ježiša, miluje Ježiša, je hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi!
Zvestuje len jeho slová, jeho slávu, jeho moc. A tak už 13 rokov ma Duch Svätý posiela tam, kde chce, aby som bola a vydávala svedectvo o tom, že Bohu je naozaj všetko možné, že je stále ten istý – včera – dnes – naveky, že je naozaj živý Boh. Zvlášť po mojich okultných skúsenostiach mi záležalo na tom, aby ľudia spoznali pravdu o liečiteľoch, vešticiach, …., aby sa vedeli zorientovať v duchovnom svete a každé duchovno posudzovali duchovným zrakom.
Nie všetko, čo vyzerá ako dobré napr. liečiteľstvo, veštenie, homeopatia, Silvová metóda, Reiky, východné liečiteľstvo… naozaj dobré je.
Aby sme sa všetci naučili rozlišovať, ktoré zážitky napr. zážitky z klinickej smrti, skúsenosti napr. kontakty s UFO a praktiky napr. liečiteľstvo sú od Ducha Svätého a ktoré od zlého. Naozaj nie všetko čo sa leskne je zlato.
Zaujímavé je, že keď som slúžila diablovi cez bielu mágiu nevidela som ho. V rôznych podobách sa mi začal ukazovať až potom, keď som sa ho zriekla.
Chcel má zastaviť, dostať späť. Ale zakaždým mu stačilo dať príkaz v mene Ježiša a musel odísť. Diabol je naozaj veľký klamár, podvodník a určite nejedná férovo. On zničí aj svojich „spolupracovníkov“. Jeho odmena je – peklo.
Takže najúžasnejšie zistenie môjho života je: Je Boh a je diabol. Diabol ale nie je protiklad Boha. Diabol je len padlý anjel. Boh je väčší, je najväčší !!! Kristus nás oslobodil od hriechu, od smrti a od diabla! A svojmu ľudu dal veľkú moc v boji proti zlému! Diablova moc rastie s našim strachom a nevedomosťou, ak si nevieme uvedomiť kým sme v Kristovi, ak nevstupujeme do Kristovej moci.
A ozaj, viete čo diabol najviac neznáša? Smiech a radosť spaseného kresťana.
Amen.
Príbeh – Oľga Staňová
Zdroj:
http://mojpribeh.sk/pribeh/olga-stanova-stretla-som-diabla/