Kategória: Rozpoznanie, pôsobenie a jednanie s duchom Jezabel a Achaba

Neodpustenie vás postaví na opačnú stranu od Boha.
…deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. (Hebr 3:13)
                A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi, ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj! (1Tim 6:2)
 
                Nabádanie jeden druhého znamená, že je to obojstranne individuálna a spoločná zodpovednosť povzbudzovať a identifikovať kompletne s Kristom, povzbudiť niekoho v Slove tak, že On/Ona cez slobodu, poznatky a pochopenie môže pôsobiť Slovom. Slovo identifikovať, znamená stať sa identický s niekým, spojiť sa dôverne. Znamená to byť rovnaký v charaktere a majúci rovnaké ciele ako Kristus. Čo by urobil Ježiš? Ježiš konal iba podľa slova od Jeho Otca. A ako Kristus, my taktiež potrebujeme konať v súlade s Jeho Slovom. Kresťania v súčasnosti rýchlo zabúdajú, ako milosť Božia pôsobí v ich živote. Zabudli, ako ich Boh oslobodil od ich závislostí a dotlčenia sŕdc. Zabudli odkiaľ pochádzajú skôr, ako poznali Krista, ako svojho záchrancu. Zabudli, že Boh ich oslobodil od démonickej kontroly v ich živote. Vyslobodil ich z toho, čo ich utláčalo. Uzdravil ich. Zachránil ich a miluje ich bezpodmienečne. Namiesto toho dovoľujeme Satanovi prinášať veci z minulosti. Faktom je známa skutočnosť, že Kristus nás už zachránil z útlaku. Práve teraz v myšlienke, v zlomku sekundy, zoberme si to späť, aj keď stojíme v prísľuboch Boha. A to dokonca i vtedy, keď vieme, že nám to prisľúbil v Jeho Slove a dal nám Jeho víziu a tým i zmysel pre náš život. Avšak, keď nevidíme to, čo sa deje v našom živote, v čase, ktorý žijeme, nedržíme sa viery. Spochybňujeme tak Boha.

                Satan nám stále pripomína naše chyby a nedostatky. Počúvame Satana, čo nám hovorí a  zabúdame, kto je náš Boh. Dvere sú tak otvorené pre Satana, aby zabíjal, rozdeľoval a ničil. Zatvrdzovaním si svojho srdca, postavili sme sa do pozície totálneho odmietnutia Krista a Božieho Slova. Klameme sami seba počúvaním Satanových klamstiev a podvodov. Začali sme veriť, čo nám hovorí: že odmietnutím Krista budeme verní sebe, odmietaním tých, čo sú v autorite ako hlavy cirkvi, zboru, dovoľujeme duchu vzbury a samo spravodlivosti pôsobiť v nás.

                Duch Jezabel nemusí pôsobiť po celý čas v obeti a tí čo sú okolo, môžu ju spozorovať ako osobu dvoch tvárí, dvojzmyselnú (vnútorne rozpoltenú) či dokonca ako schizofrenika. (Ján 1:8).

                Slovo vnútorne rozpoltený znamená mať svoju myseľ alebo dušu rozdelenú medzi Boha, seba a svet. To znamená byť pokrytcom vyhlasovať, že verím v Boha, ale stále ešte neverím Bohu, ak prídu skúšky. Tento duch nevie, či bude vždy veriť Bohu, môže veriť iba sebe, vytvárajúc zo seba modlu.

Byť nestabilným, to je ako byť vlna v mori. Tou je osoba, ktorá pochybuje o Božej schopnosti postarať sa, zmieta sa späť a vpred v nekonečnom prílive. Jednu minútu bude pôsobiť a rozprávať vo viere ale nebude kráčať vo viere. Nebude nikdy schopná byť vyrovnaná pretože nemá základ. Bez Boha vo vašom živote niet základu (Zjv 3:16). Byť chladný, znamená otvorene odmietnuť Krista. Horúci znamená byť naplnený duchovným nadšením. Namiesto toho sú vlažní, pokryteckí, vyhlasujú že poznajú Krista, ale ho pritom nenasledujú – nepatria mu. Veľa z nich pozná Božie Slovo, ale neukazujú Kristovu lásku. Biblia hovorí, že zákon sám o sebe zabíja. Nezabudni, že Boh je láska a ak si  skutočným dieťaťom Božím, budeš zrkadliť/odrážať Boha a budeš konať podobne ako Boh, tvoj Otec. Nedovolíš neodpusteniu, „tvojmu telu“ olúpiť ťa o tvoju spásu. To je dôvod, prečo musíme mať vždy ducha kajúcnosti, dovoľujúc tak Duchu Svätému učiť nás a usvedčiť nás, ukazovať nám, kde sme urobili chybu alebo kde sme skazení. Deti Boha poznajú a veria svojmu Otcovi.

Konfliktne orientovaný jedinec

Možno mu priradiť 2 úrovne. Akýkoľvek, vskutku zlý človek, začne so slabším pôsobením. Ak nie je kontrolovaný, bude pokračovať v niečom, ešte horšom. Tento duch je deštruktívny a sadistický.

(Poznámka: Keď ľudia myslia o čarodejniciach / „Jezabel“ v Biblii, automaticky myslia na ženy. Pokiaľ v Písme sú iba občas uvedené  jednotlivé ženy, väčšina čarodejníkov boli muži.)

Nízka úroveň – konflikt a podvod :

1.Zvyčajne nie je náboženský. Ateistické názory. Osoba, ktorá by sa mohla menej  zaujímať o Boha, môže Boha zosmiešňovať alebo mať iné bojovo orientované prejavy.
2.Môže alebo nemusí byť vzdelaný a úspešný, ale je múdry zlomyseľným spôsobom.
3.Vnútorne sa cíti mimo kontroly, takže odozva je kontrola jeho okolia.
4.Neverí iným, má obviňujúci charakter. 
5.S obľubou sa púšťa do súboja. Môže prejsť z pokoja do zúrivosti v priebehu niekoľkých sekúnd.
6.Má problémy s hnevom a predsudkami. Uráža ľudí.
7.Stavia ľudí proti sebe. Obete môžu byť použité ako ich nástroj, ovplyvňovania druhých, postaviac obete do pádu, zatiaľ čo on sa teší  pohľadom na svoj výkon.
8.Drží si svojich spojencov  a ciele oddelene, aby sa zabránilo jeho odhaleniu, takže nemajú šancu si porovnávať skutočnosť a prísť na to, kým je.
9.Prekrúcaním ľudských slov iniciuje zlý pohľad na situáciu. Začína jeho vlastnú propagandu.
Používa  taktiku „strachu“, predstiera odbornosť.
10.Podvádza umelecky – snaží sa presvedčiť ostatných, že je nepostrádateľný, že jedine odborník zvládne tento problém.
11.Kradne  a podvádza.
12.Odsúhlasí hocičo a potom sa razom postaví proti. Obviní vás z porušenia zmluvy.
13.Právne predpisy, poručnícky súhlas a normálne sociálne alebo osobné zápisy u neho nič neznamenajú.
14.Baví ho hrať úlohu obete.
15.Nemá rád  protirečenie. Bude na vás útočiť ak to robíte.  Použije vulgárne výrazy a urážky.
16.Pomsta.
 
Najlepšia reakcia:
Očakávajte od neho ignorovanie zmluvy. Zabráňte spoluúčasti. Buďte sebestačný. Vyhnite sa úrovne  „ver mi“ .
 

Základná stratégia nepriateľa je priviesť nás k tomu, aby sme sa sústredili na zlo. A zároveň sa odvrátili od Pánovej slávy a od kríža.

Spracované podľa publikácie:

Přemožení náboženského ducha
Rick Joyner

Jeho taktika má podobu náboženského ducha – zlého ducha, ktorý je atrapou skutočnej lásky k Bohu a skutočnému uctievaniu. Tento duch cirkev poškodil oveľa viac ako New Age a všetky ďalšie kulty dohromady.
Náboženský duch je démon ktorý sa snaží nahradiť Božiu moc v našich životoch náboženskou aktivitou. Jeho hlavným cieľom je dosiahnuť to, aby kresťania mali „vonkajšiu formu zbožnosti, ale ich moc im bola cudzia“. Náboženský duch funguje ako kvas v ceste. Nepridáva chlebu ani hmotu ani nutričnú hodnotu – len ho nafukuje. Podobne je to s vedľajším produktom náboženského ducha. Nerozmnožuje život alebo moc cirkvi, len sýti pýchu človeka. Práve pýcha spôsobila jeho prvotný pád a takmer všetky ostatné pády.
Náboženský duch nám bráni počuť Boží hlas. Vedie nás totižto k tomu, aby sme predpokladali, že už Božiu mienku poznáme – vieme, čo Boh hovorí a čo mu spôsobuje radosť. Tento klamný pocit je dôsledkom presvedčenia, že Boh je rovnaký ako my.
S týmto nepriateľom sa do istej miery stretáva každý z nás. Základným rysom farizejov predsa bolo to, že sa sústredili na chyby druhých, ale voči vlastným chybám boli slepí. Je kľúčové, aby sme sa oslobodili od tohto zničujúceho klamu a už do neho neupadali znova. Inak nebudeme schopní uctievať Hospodina v Duchu a v pravde.
Tomuto boju sa nikto nevyhne. Otázkou zostáva len to, na akej strane budeme bojovať.
V knihe Přemožení náboženského ducha nachádzame zoznam varovných znamení prítomnosti náboženského ducha a tiež kroky, ktoré môžeme podniknúť, aby sme sa týchto postojov zbavili. Kľúčom a cieľom je dôverný vzťah s Bohom, ktorý sa prejavuje láskou k nemu a k blížnemu.

Prirodzenosť náboženského ducha

Náboženský duch je démon, ktorý sa snaží nahradiť náboženskou aktivitou moc Ducha Svätého v živote veriaceho. Jeho primárnym cieľom je mať cirkev, ktorá sa „drží formy zbožnosti, ale zapiera jej moc“ (2Tim 3:5). Apoštol Pavol toto svoje nabádanie zakončil: „vyhýbajte sa takýmto ľuďom!“ Tento náboženský duch je tým „kvasom farizejov a sadukajov“ (Mt 16:6), pred ktorým Pán varoval svojich učeníkov.
Keď Pán používal metafory, tak to bolo kvôli tomu, že charakterizovali predmet lekcie. Náboženský duch funguje ako kvas v chlebe. Nedáva mu žiaden obsah (význam) alebo výživnú hodnotu, ale ho len nafúkne. Takýto je výsledok náboženského ducha. Nedá život a moc cirkvi. Kŕmi človeka samotnou pýchou, ktorá spôsobila prvý pád a takmer každý pád odvtedy. Satan, zdá sa, že rozumie lepšie ako cirkev tomu, že „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (Jak 4:6). On veľmi dobre vie, že Boh nebude potvrdzovať žiadnu prácu, ktorá by mohla byť nafúknutá pýchou a že Boh Sám ju bude dokonca odmietať. Preto satanova stratégia je učiniť nás pyšnými, dokonca pyšnými aj z dobrých vecí, ako napríklad: koľko si čítame Bibliu, koľko svedčíme alebo kŕmime chudobných. On vie veľmi dobre, že ak aj robíme Božiu vôľu v pýche, tak bude brzdiaca a môže pracovať aj smerom k nášmu pádu.
Satan tiež vie aj to, že keď sa už dostane kvas do chleba, tak je ho takmer nemožné odstrániť. Pýcha, vo svojej najhlbšej podstate, je najťažšia pevnosť k náprave a odstráneniu. Náboženský duch nás drží od načúvania Božiemu hlasu tým, že nás povzbudzuje, aby sme nadobudli myslenie, že my už Boží názor poznáme, že vieme, čo hovorí a čo sa Mu páči. Tento zvod je výsledkom viery, že Boh je ako my. Toto spôsobuje aj racionalizáciu Písma, ktorá nám umožňuje veriť, že karhanie, nápravy, slová korekcie sú pre iných ľudí, a nie pre nás.
Ak je toto problém v tvojom živote, pravdepodobne si už začal myslieť, že ako veľmi si niekto potrebuje prečítať tento text. Nemuselo ťa napadnúť, že Boh vložil tento text do tvojich rúk, lebo ho sám potrebuješ. V skutočnosti ho všetci potrebujeme. Toto je nepriateľ, s ktorým do istého stupňa všetci zápasíme. Je to celkom nevyhnutné, aby sme boli oslobodení z tohto devastujúceho zvodu a aby sme slobodnými aj zostali. Nebudeme schopní uctievať Pána v Duchu a v Pravde, dokiaľ to neurobíme.
Do akého stupňa sme boli oslobodení z tohto mocného zvodu, bude priamo ovplyvňovať stupeň, v ktorom budeme schopní kázať skutočné evanjelium v pravej moci. Cirkevná konfrontácia s náboženským duchom bude jeden z impozantných zápasov posledných čias. Každý bude bojovať v tejto bitke. Jedinú vec, ktorú si potrebujeme presne stanoviť je, že na ktorej strane tohto boja budeme!
Nebudeme mať autoritu oslobodzovať druhých z temnoty, dokiaľ sami nebudeme v tej oblasti slobodní. Aby sme sa postavili na pevnú pôdu od tohto obrovského nepriateľa, musíme poprosiť Pána, aby zasvietil na nás svojím svetlom, aby nám ukázal ako toto aplikovať do našej osobnosti. Ako Pán neustále konfrontoval farizejov, tak je to aj príkladom, že cirkevný boj od samotného počiatku bol práve s týmto duchom. Práve ako primárna charakteristika farizejov bola ich tendencia zamerať sa na to, čo je v iných zlé, zatiaľ čo sú slepými k svojim vlastným chybám, tak aj náboženský duch sa snaží učiniť nás viac náchylných k tomu, aby sme hľadali to, čo je zlé s druhými, miesto potreby našej vlastnej nápravy.