Jezabel – koreň horkosti, prejavy v človeku a jeho zodpovednosť

Koreň horkosti je postoj, ktorý narúša všetko v okolí tých osôb, ktoré pôsobia v tomto duchu a ktoré sú ľahko ovplyvniteľné. Jedná sa o mentálnu pevnosť, spojenú so sebectvom, pýchou a seba-ľútosťou. Osoba majúca v sebe koreň horkosti má pocit, že si ju okolie nevšíma, nechápe a nedostáva sa je patričného uznania. To v nej vytvára vznik žiarlivosti, zlosti, hnevu, nemorálnosti a dáva podnet k zlomeniu vzťahov.

Korene horkosti rastú ako rakovina a prejavujú sa vo všetkých druhoch fyzických chorôb. Jezabel často používa choroby a slabé zdravie jej nositeľa. Je to typické najmä u „uzatvorenej osobnosti“, pričom choroby a slabé zdravie  zneužíva ako nástroj pre získanie pozornosti, sympatií a iných foriem manipulácie. Najmä však pre zmanipulovanie iných osôb, aby ich získala do svojej služby. Taktiež často používa choroby, slabé zdravie, aby sa vyhla  niečomu, čo nechce robiť, napr. chvály, modlitba príhovoru prorockých ľudí a všetkému, čo súvisí s pravým uctievaním Boha.

Ak okolie začne mať pochybnosť, prípadne odhalí jej skrývanie sa za chorobu, na ktorú sa sťažuje, nájde si iný neduh, inú chorobu (môže byť i vymyslená), ktoré sa ťažko diagnostikujú, liečia a to len preto, aby si udržala kontrolu a pozornosť. Nositelia tohto ducha nevedia zareagovať na nepodmienečnú Božiu lásku. Voči okoliu sa stávajú bezcitnými, na seba  sú však mimoriadne vnímaví a citliví. Radi sa stávajú stredobodom pozornosti a nechávajú sa obdivovať (uctievanie Jezabel). Deti pod kontrolou Jezabel nemajú rešpekt voči rodičovskej  alebo duchovnej autorite. 
 

Charakteristické črty osôb ovládaných duchom Jezabel

Nositeľ ducha Jezabel je sociálno-psychopatická osobnosť. Správanie osoby, ktorá je nositeľom tohto ducha,  môžeme stručne charakterizovať nasledovne:

Nadobúdajú silu tým, že ničia svoje obete. Je to ako adrenalín z útoku, keď sa im podarí „zvíťaziť“ nad niekým. Podarí sa im tak dostať do pozície autority cez obeť a je veľmi ťažké ich následne z tejto pozície vyhnať prípadne nahradiť inou osobou.

Ovládajú, manipulujú, sú panovační.
Môžu viesť súboj, rovnako aj v ich vnútri, ich charaktere. Používajú zastrašovanie alebo sú tak „sladkí“, „dokonalí,“ ľstiví, „plachí“ a zaľudní, že sú schopní zmiasť a stiahnuť svoje okolie na svoju stranu, aby sa k nim pridali, keď to budú potrebovať . Občas môžu byť veľmi šarmantní a charizmatickí.

Eliáš – oheň Boží a útok Jezabel, časť 1.

Dominik Chmielewski – Eliáš – oheň Boží a útok Jezabel. Otvárame si srdce na pôsobenie Boha v našom živote? Premieňame svoj život podľa Božieho Slova? Eliáš v dobe vládnutia Jezabel volal k Bohu, aby zoslal oheň Boží na obetu a dokázal, že jeho Boh je pravým Bohom. V súčasnosti žijeme život v blahobyte pričom vidíme rovnaký duchovný úpadok ako bol za čias kráľovnej Jezabel. Je preto potrebný náš rovnaký rázny postoj a viera ako mal Eliáš. Nebáť sa viesť s dôverou a vierou v pravého Boha a viesť súčasnosti konfrontáciu s týmto duchom…

Spôsoby práce ducha Jezabel

Hlavné špecifické črty ducha Jezabel

Uvádzam 11 špecifických čŕt, ktoré som rozpoznal na nositeľovi tohto ducha, ktorý sa v ňom usadil. Tento typ ducha sa rád hrá v každom čase v ktorom sa nachádza a v kom sa nachádza.

  1. Démonické osobnostné črty Jezabel 
  2. Analógia pavučiny
  3. Na hostiteľovi je charizmatický druh energie
  4. Rád sa napojí na bystrých, inteligentných a atraktívnych ľudí
  5. Vždy sa bude snažiť byť centrom pozornosti
  6. Snaží sa začleniť, útočiť a rozložiť všetko
  7. Bude útočiť na každého vo vedúcej pozícií
  8. Pracuje v tandeme s posmešným duchom (duchom irónie)
  9. Obzvlášť útočí na prorokov, modlitebníkov a proti použitiu duchovných zbraní
  10. Príležitostne sa vystaví na fotografií hostiteľa
  11. Hostiteľ obyčajne netuší, že je nositeľom tohto ducha

        Stručne rozoberiem  každú črtu, ktorú môžeme pozorovať na nositeľovi tohto ducha, aby ste videli, akým spôsobom sa pokúsi postaviť sa proti vám a zraziť vás z pozície.

Pokračuj v čítaní

Varovanie, osvetlenie svedomia, malý súd

V krajinách, kde ešte ľudia chodia do kostola, Satan mení stratégiu. Náboženský duch (viac v článku o náboženskom duchu) sa stáva jeho hlavnou zbraňou. Veriaci ľudia (rôznej úrovne) v týchto krajinách žijú v domnení, že je všetko v poriadku. Neorientujú sa kritickým pohľadom na seba, na svoje správanie ale porovnávajú sa s inými. Uspokojujú sa návštevou bohoslužieb, množstvom modlitieb,.. a vytvárajú si tak falošný obraz o sebe. Takýto veriaci človek sa neskúma, nemení svoje negatívne správanie, nemá na to ani silu a žije tak stále v rovnakých hriechoch a vo falošnom uspokojení svojho svedomia. Prednáška Dominika Chmielewského varuje každého kresťana pred týmto javom posledných čias.
Zdroj YouTube

Náboženský duch

Spracované podľa publikácie:

Přemožení náboženského ducha
Rick Joyner

Základná stratégia nepriateľa je priviesť nás k tomu, aby sme sa sústredili na zlo a odvrátili sa od Pánovej slávy a od kríža. Jeho taktika má podobu náboženského ducha – zlého ducha, ktorý je atrapou skutočnej lásky k Bohu a skutočnému uctievaniu. Tento duch cirkev poškodil oveľa viac ako New Age a všetky ďalšie kulty dohromady.
Náboženský duch je démon ktorý sa snaží nahradiť Božiu moc v našich životoch náboženskou aktivitou. Jeho hlavným cieľom je dosiahnuť to, aby kresťania mali „vonkajšiu formu zbožnosti, ale ich moc im bola cudzia“. Náboženský duch funguje ako kvas v ceste. Nepridáva chlebu ani hmotu ani nutričnú hodnotu – len ho nafukuje. Podobne je to s vedľajším produktom náboženského ducha. Nerozmnožuje život alebo moc cirkvi, len sýti pýchu človeka. Práve pýcha spôsobila jeho prvotný pád a takmer všetky ostatné pády.
Náboženský duch nám bráni počuť Boží hlas. Vedie nás totižto k tomu, aby sme predpokladali, že už Božiu mienku poznáme – vieme, čo Boh hovorí a čo mu spôsobuje radosť. Tento klamný pocit je dôsledkom presvedčenia, že Boh je rovnaký ako my.
S týmto nepriateľom sa do istej miery stretáva každý z nás. Základným rysom farizejov predsa bolo to, že sa sústredili na chyby druhých, ale voči vlastným chybám boli slepí. Je kľúčové, aby sme sa oslobodili od tohto zničujúceho klamu a už do neho neupadali znova. Inak nebudeme schopní uctievať Hospodina v Duchu a v pravde.
Tomuto boju sa nikto nevyhne. Otázkou zostáva len to, na akej strane budeme bojovať.
V knihe Přemožení náboženského ducha nachádzame zoznam varovných znamení prítomnosti náboženského ducha a tiež kroky, ktoré môžeme podniknúť, aby sme sa týchto postojov zbavili. Kľúčom a cieľom je dôverný vzťah s Bohom, ktorý sa prejavuje láskou k nemu a k blížnemu.

Prirodzenosť náboženského ducha

Náboženský duch je démon, ktorý sa snaží nahradiť náboženskou aktivitou moc Ducha Svätého v živote veriaceho. Jeho primárnym cieľom je mať cirkev, ktorá sa „drží formy zbožnosti, ale zapiera jej moc“ (2Tim 3:5). Apoštol Pavol toto svoje nabádanie zakončil: „vyhýbajte sa takýmto ľuďom!“ Tento náboženský duch je tým „kvasom farizejov a sadukajov“ (Mt 16:6), pred ktorým Pán varoval svojich učeníkov.
Keď Pán používal metafory, tak to bolo kvôli tomu, že charakterizovali predmet lekcie. Náboženský duch funguje ako kvas v chlebe. Nedáva mu žiaden obsah (význam) alebo výživnú hodnotu, ale ho len nafúkne. Takýto je výsledok náboženského ducha. Nedá život a moc cirkvi. Kŕmi človeka samotnou pýchou, ktorá spôsobila prvý pád a takmer každý pád odvtedy. Satan, zdá sa, že rozumie lepšie ako cirkev tomu, že „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (Jak 4:6). On veľmi dobre vie, že Boh nebude potvrdzovať žiadnu prácu, ktorá by mohla byť nafúknutá pýchou a že Boh Sám ju bude dokonca odmietať. Preto satanova stratégia je učiniť nás pyšnými, dokonca pyšnými aj z dobrých vecí, ako napríklad: koľko si čítame Bibliu, koľko svedčíme alebo kŕmime chudobných. On vie veľmi dobre, že ak aj robíme Božiu vôľu v pýche, tak bude brzdiaca a môže pracovať aj smerom k nášmu pádu.
Satan tiež vie aj to, že keď sa už dostane kvas do chleba, tak je ho takmer nemožné odstrániť. Pýcha, vo svojej najhlbšej podstate, je najťažšia pevnosť k náprave a odstráneniu. Náboženský duch nás drží od načúvania Božiemu hlasu tým, že nás povzbudzuje, aby sme nadobudli myslenie, že my už Boží názor poznáme, že vieme, čo hovorí a čo sa Mu páči. Tento zvod je výsledkom viery, že Boh je ako my. Toto spôsobuje aj racionalizáciu Písma, ktorá nám umožňuje veriť, že karhanie, nápravy, slová korekcie sú pre iných ľudí, a nie pre nás.
Ak je toto problém v tvojom živote, pravdepodobne si už začal myslieť, že ako veľmi si niekto potrebuje prečítať tento text. Nemuselo ťa napadnúť, že Boh vložil tento text do tvojich rúk, lebo ho sám potrebuješ. V skutočnosti ho všetci potrebujeme. Toto je nepriateľ, s ktorým do istého stupňa všetci zápasíme. Je to celkom nevyhnutné, aby sme boli oslobodení z tohto devastujúceho zvodu a aby sme slobodnými aj zostali. Nebudeme schopní uctievať Pána v Duchu a v Pravde, dokiaľ to neurobíme.
Do akého stupňa sme boli oslobodení z tohto mocného zvodu, bude priamo ovplyvňovať stupeň, v ktorom budeme schopní kázať skutočné evanjelium v pravej moci. Cirkevná konfrontácia s náboženským duchom bude jeden z impozantných zápasov posledných čias. Každý bude bojovať v tejto bitke. Jedinú vec, ktorú si potrebujeme presne stanoviť je, že na ktorej strane tohto boja budeme!
Nebudeme mať autoritu oslobodzovať druhých z temnoty, dokiaľ sami nebudeme v tej oblasti slobodní. Aby sme sa postavili na pevnú pôdu od tohto obrovského nepriateľa, musíme poprosiť Pána, aby zasvietil na nás svojím svetlom, aby nám ukázal ako toto aplikovať do našej osobnosti. Ako Pán neustále konfrontoval farizejov, tak je to aj príkladom, že cirkevný boj od samotného počiatku bol práve s týmto duchom. Práve ako primárna charakteristika farizejov bola ich tendencia zamerať sa na to, čo je v iných zlé, zatiaľ čo sú slepými k svojim vlastným chybám, tak aj náboženský duch sa snaží učiniť nás viac náchylných k tomu, aby sme hľadali to, čo je zlé s druhými, miesto potreby našej vlastnej nápravy.

Korene Jezabel, spôsoby otvárania sa duchu Jezabel

Deti sa rodia, aby z nich boli normálne, milované bytosti. Je na preskúmanie, prečo niektoré deti, ako to bolo napr. u Jezabel,  boli nasmerovaný  ku zlu, alebo sa otvorili prítomnosti zla, ktoré tak potom mohlo dominovať nad ich myslením. Písmo hovorí, že bojujeme nie je proti „telu“, ale proti (zlým) duchom a kniežatstvám na vysokých miestach. Musíme mať na pamäti, že Jezabel  je duch, ktorý napadne ľudí,  ktorí sú rovnako obeťou, ako aj  ľudia, ktorí škodia svojím správaním druhým.
                Po prvé, je dôležité mať pod kontrolou  alebo zastaviť ubližovanie, ktoré infikovaná osoba vytvára. Nemali by sme sa však zastaviť iba tam. Mali by sme skúmať u tejto osoby korene daného problému a pomôcť jej, ak to bude možné, oslobodením. Ak sa nám podarí dostať ku koreňom, prečo je niekto pod vplyvom ducha Jezabel, potom jej budeme vedieť pomôcť k oslobodeniu a uzdraveniu od tohto podmaňujúceho vplyvu. V opačnom prípade je spása a večný život  tejto duše v riziku.

Charizmatický mužský typ Jezabel – romantik a prispôsobivý

Charakteristika
1.Prichádza v sile, zmetie svoje obete pod nohy. Môže byť „horúci, vášnivý milenec.“ Ženám lichotí jeho intenzívna pozornosť a vzrušuje ich jeho mužský dominantný prístup k sexu. Sexuálne „zbožňuje“ ženy v štýle Romeo.
2.Zameriava sa na falošné odzrkadlenie ich hodnôt, záujmov, cieľov, filozofií, vkusu a zvykov. Je „všetkým, čo si aj ty.“ Máš s ním toľko spoločného! Si príliš dokonalá zhoda!
3.Predstiera integritu, poctivosť a úprimnosť. Presvedčivo napodobňuje ľudské emócie. Využíva ľudí. Je „úprimný klamár.“
Pripadá vám veľmi duchovný či idealistický, avšak je to iba povrchné. 4.Jeho interpretácia Písma, akákoľvek, nemusí byť v súlade s tou, čo Boh zamýšľal.
5.Môže náhle hrať úlohu obete podobne ako záľudná pôvabná Jezabel. Obete majú s ním súcit, ak vidia že ich potrebuje a tak týmto„ hrá“ na prirodzený opatrovateľský charakter žien.
6.Môže inšpirovať ženy k útoku na tých, ktorí pripúšťajú, že sú jeho obeťou. To zapríčiňuje zranenia nevinným ľuďom a zraňuje vzťahy ženy s inými ľuďmi. Jej priatelia a rodina môžu byť takýmto spôsobom od nej odcudzení.
7.Chce rýchlo zosobášiť obete. Impulzívny. Chce, aby jeho obete boli závislé na ňom. Predstavuje falošnú integritu, vyzerá nápomocný, upokojujúci, šľachetný.
8.Falošná úprimnosť nevydrží a postupne sa začne meniť na jeho pravé ja. Bude mať početné romantické vzťahy. Nie je oddaný nikomu okrem svojich vlastných častí tela.
9.Vo vzťahu viní ostatných. Jeho obete sú jednorázové objekty.
10.Jeho nedostatok svedomia je šokujúci, nepochopiteľný a emocionálne bolestivý voči obetiam. Náhle môže ukončiť vzťah a to bez akéhokoľvek súcitu. Ak je obeťou žena, je zlikvidovaná rýchlo, akonáhle sa vycibrí  na  „nového dokonalého partnera“. Alebo žena môže byť dostatočne silná, aby ukončila vzťah a zachránila to, čo sa ešte dá.
11.Môže  vypustiť slovné vodítka o jeho skutočnom charaktere už na začiatku  vo vzťahu, avšak jeho obete nedokážu pochopiť ich význam. Fantazíruje s nimi tak, ako aj s inými; chce z nich vyťažiť maximum, čo sa len vyťažiť dá. Obete sú tak očarené všetkou jeho sexuálnou pozornosťou, zrealizujúc tak všetko, čo im predkladá.
12.Časom sa v ňom odhalí nezamaskovaná Jezabel. Jej cieľom spôsobuje emočnú a finančnú devastácia a ich emočné zotavenie je zdĺhavé.
13.Získa si iných tak, že ťa odsúdi za to, že mu pripisuješ zlyhanie. Očakáva od ľudí, a aj vie, ako sa spriahnu proti tebe.
14.Nič nie je jeho vina.
15.Môžete trpieť a zomrieť a bude mu to jedno. Možno, že sa bude za vás „modliť“. To je prinajmenšom urážajúce.
16.V postavení v cirkvi to môže byť perfektný kresťan. Každý ho bude idealizovať a podporovať. Môže skončiť ako starší v zbore alebo ako pastor, alebo v nejakej inej pozícii autority. Je tak očarujúci, že každý je ním ohromený. Je to „pravý chlap “ a je typom človeka, ktorého ženy tajne obdivujú.
17.Keď s ním začnete mať problémy, bude zbor: „Modlici sa za teba.“ Premietne svoj hriech na vás a bude voči vám povýšenecký. Budete hriešnikom, stratený a potrebujúci vyslobodenie, nie však on. On má démona, ale vy budete mať zlú povesť. Úspešne ohovára.
18.Jezabel človek nie je Achab (pozri ďalšie príspevky). Jezabel je duch kontroly a vzbury. Diabol prichádza, aby kradol, zabíjal a ničil. Achab je tolerantný duch, ktorý iba umožňuje diablovi isť jeho cestou.
19.Jezabel osoby sú kruté, neúprimné, kontrolujúce a kritické, ak sa ukážu ich pravé farby.
 

Ako jednať s duchom Jezabel

1. Ak prídete do kontaktu s osobou, ktorá je nositeľom tohto ducha a táto osoba pracuje vo vašej blízkosti, je na rovnakej úrovni, spoločne navštevuje zbor, cirkev, alebo pracuje pre rovnakú spoločnosť ako zamestnanec, prípadne sa jedná o vašu manželku/manžela, prvé, čo by ste mali urobiť,  predstúpiť v modlitbe pred Boha  Otca a vyprosiť si od Neho radu a stratégiu, ako jednať s touto situáciou. Dôležité je taktiež získať čo najviac poznatkov o práci tohto ducha a poznať zbrane, ktorými bojuje.
         V mnohých prípadoch osoba, ktorá je nositeľom tohto ducha, nemá ani tušenie, že je pod jeho vplyvom. Pri stretnutí s ňou a odhalení jej „práce“, sa môže stať, že bude naplnená pýchou a nikdy si nepripustí, že zrovna ona by mohla mať v sebe to zlo a pracovať tak pod duchom Jezabel, ktorý ju ovláda.  
       
Ak i dôjde k modlitbe oslobodenia od ducha Jezabel a daná osoba následne nerobí pokánie v jej osobnom živote – t.j. vypustenie, zmena negatívnych modelov správania, modely manipulatívnych rozhovorov,…atď. na prirodzené (asertívne) a nemanipulatívne spôsoby života, duch Jezabel sa „nebadane“ do danej osoby vráti a pôsobí oveľa rafinovanejšie. Jeho rozlíšenie je následne oveľa ťažšie, ako to bolo pred modlitbou oslobodenia. Následky jeho ďalšieho skrytého pôsobenia v človeku sú tak oveľa katastrofálnejšie nielen pre neho samého ale i pre okolie, v ktorom pôsobí, ako to bolo v období pred samotnou modlitbou oslobodenia. Preto je dôležité byť opatrní vo výbere a voľbe postupu riešenia danej osoby.

V mnohých letničných kresťanských cirkvách, charizmatických spoločenstvách je tak praktika modlitby oslobodenia od tohto ducha braná ako finálna. Modlitebná skupina s dotyčnou osobou považuje problém za vyriešený, osoba sa cíti, akoby viac už nemohla byť pod vplyvom tejto temnej sily. Zabúdajú – modlitebníci i oslobodzovaná osoba, že tento duch pracuje so zlými modelmi správania danej osoby a tie sa sa nedajú modlitbou zmeniť akoby „švihnutím čarovného prútika“. Na to treba tvrdú prácu, pokoru, sebazapieranie, štúdium teórie s aplikáciou v praxi (sebareflexia, asertivita), a to vyžaduje čas. Ježiš to jasne vyjadril v Zjavení, liste Tyatyre:… dal som jej čas, aby sa kajala zo svojich skutkov… 
Mnohé videá na YouTube z akcií modlitieb oslobodzovania od ducha Jezabel sú skôr iba lacnou reklamou vykonávanou „zázračným modlitebníkom“, a nemajú nič spoločné so skutočným oslobodením od tohto ducha. Preto ich vôbec nedoporučujeme brať ako návod na oslobodenie, skôr uškodia a nič nevyriešia. Skutočný problém u postihnutej osoby iba viac zakrývajú a prehlbujú (vytvorí sa bublina zo zdania z oslobodenia a uzdravenia).

Pôsobenie kniežatstva Jezabel ako je popísané v Biblii

1.Príbeh kráľa Achaba a jeho ženy Jezabel

Najlepšie popisuje vlastnosti a správanie sa týchto síl temna, preto sú aj tieto sily pomenované podľa nich.
            Jezabel bola dcéra kráľa Etbála, ktorého meno znamená „Bálov človek“ alebo „ s Bálom“ (1 Kr 16:31). Kráľ Etbál vládol cez Sidon (alebo aj Zidon), v starovekom meste Kánan, na pobreží Stredozemného mora. Bolo to jedno z najstarších Fenických miest tých čias. V tých dňoch to boli králi, ktorí slúžili aj ako kňazi pre ich miestny kult. Ľudia obetovali poľnohospodárskym bohom. Celá komunita bola zasvätená ich bohu alebo kultu. Kult vlastnil celú komunitu. Ľudia sa nesťahovali, dokiaľ nenašli od ich božstva nasmerovanie, celá ich viera bola v ich božstvo.