Ničivá sila jogy

Prvýkrát som sa stretol s jogou pred niekoľkými rokmi. Prvé polhodinové cvičenie, rohožka, vonné tyčinky… Bol som jedným z dvoch mužov medzi takmer dvadsiatimi ženami, takže som sa cítil trochu čudne, ale vzal som to ako malé mínus v porovnaní s tým, čo mi joga mala dať – relax, uvoľnenie, posilnenie tela…

Cviky sa mi zdali trochu neprirodzené, pretože nie som príliš ohybný. Začal som cvičiť, ale netušil som, že existuje veľa druhov jogy… Joga bola pre mňa jednoducho jogou. Tento druh jogy bol u nás najrozšírenejší a najpopulárnejší – išlo o tzv. hatha-jogu.

Okrem toho som si kúpil knihu s inštrukciami a neskôr som začal cvičiť aj doma. Telesné polohy (asány), ktoré sa často nazývajú podľa zvierat (napr. pes, krava, korytnačka), som považoval za ideálny spôsob pre psychické upokojenie a uvoľnenie z pracovného stresu. Po cvičeniach som cítil silný príliv energie a potreboval som oveľa menej času na spánok: predtým som spával 8-9 hodín, a po mesiaci jogy mi stačilo už iba 5-6 hodín spánku.

Posilnila sa aj moja odolnosť. V mladosti som mal sklony k rýchlemu prechladnutiu, a teraz som bol fyzicky silnejší a odolnejší. Bol som nadšený zo svojho nového koníčka. Neskôr som sa v knižke dočítal, že okrem telesného cvičenia je dobré začať praktizovať aj meditáciu, čiže dychové cvičenia (zvané pranajama) a opakovať si v mysli isté výrazy (mantry), ktoré mi pomôžu stíšiť si myseľ. Okrem toho vraj treba zložiť prsty rúk do osobitnej polohy, ktorá vyjadruje zatvorenie energie (tzv. mudry). Toto všetko má viesť k zdravšiemu a šťastnejšiemu spôsobu života. Neskôr som začal nakupovať v obchodoch s ekologickými potravinami, navštevoval som vegetariánske bary a trhy s alternatívnou medicínou. Prestal som využívať tradičnú medicínu, nepočúval som lekárov a odmietal som užívať antibiotiká a iné lieky. Vybral som si alternatívnu cestu. Keď som trpel fyzickými ťažkosťami, využíval som iba bylinky, akupunktúru a akupresúru.

Bývalá hinduistka Vasanti Watkinsonová: Jóga a kresťanstvo nejdú dohromady

V jakém kulturním prostředí jste vyrostla?
Vyrůstala jsem v Bombaji s rodiči a třemi sourozenci. Žili jsme v jedné místnosti, byli jsme chudí. Ale měli jsme šťastné dětství. Žili jsme v chudobě, ale netrápilo nás to, netoužili jsme po věcech, které má náš soused, protože ani on nic neměl.
Odmalička nás rodiče učili uctívat bohy, byli podstatnou součástí našeho života. Takže například v pondělí jsme nejedli maso, protože jsme tím uctívali konkrétního boha, v úterý jsme maso mít mohli, ale ve středu už jsme zase jedli jen zeleninu. A tak dále. Každý den jsme chodili do chrámu uctívat jiného boha, jen v neděli jsme měli volno. Moji rodiče byli přísní hinduisté.

Jaký vztah jste v mládí měla k hinduismu vy sama?
Byla jsem opravdu zbožnou hinduistkou. Věřila jsem v mnoho bohů, především jsem ale uctívala boha jménem Šiva. Používali jsme různé vonné tyčinky, uctívali jsme je kadidlem apod. Tehdy jsem neměla srovnání. O Ježíši mi nikdo neřekl. Vše, co jsem věděla o křesťanech, bylo, že slaví Vánoce, při kterých tančí, pijí a baví se, mají párty. Zatímco při diwali, při našem festivalu světel, jsme se modlili a konali očistné koupele. Koukali jsme se na křesťany skrz prsty. V hinduismu jsem vyrostla, ani mě nenapadlo o něm přemýšlet, byla jsem v něm spokojená.

Nebezpečenstvo okultizmu – Od woodoo k Ježišovi – svedectvo Patrycja Hurlak – 1. a 2. časť

1.Diabol človeka klame od začiatku až po koniec. Svedectvá okultistov sú ako cez kopirák. Máme viacero takýchto?
2.Diabol dá človeku všetko, čo si zmyslí. Ako protihodnotu berie vždy dušu človeka (pod pozlátkom) 3.Keď človek chce odíjsť z cesty zla a vydať sa na cestu dobra – diabol ho len tak ľahko nepustí a robí všetko preto, aby si ho pre seba ponechal. Čo všetko robí? (zvjesť…)
4.Povedzme si čo najviac človeku pomáha na ceste od zla k Ježišovi
1.Boží pokoj v srdci je to, čo dáva Boh svojim dcéram a synom tu na zemi
2. Opäť sme v časti, kde diabol nechce pustiť duše a odhaliť metódy ako pracuje.
3.Povedz, máte aj vy podobné otázky na vašich seminároch

Svedectvo M. Ševčík – Podvedený


Martin Ševčík – Podvedený 2.časť
Martin Ševčík – bývalý proutkař – 2.část – Jak dostal nové zkušenosti s názvem proutkaření, psychotronika, jasnovidectví, magie. Co to udělalo v jeho životě? Je magie a nadpřirozeno esoterika pro člověka a okolí prospěšná? Zpověď člověka o magii.

MÉ ZKUŠENOSTI SE SILVOVOU METODOU

Osobní svědectví o působení a následcích této metody

(ÚVOD) Před několika lety jsem následkem dlouhodobého přepínání sil duševních i tělesných, stresu a neúměrné zátěže jak v zaměstnání, tak i v osobním životě, postupně začala trpět poruchami usínání a spánku, což jsem bohužel neřešila snížením zátěže a odpočinkem, nebo nějakou radikální životní změnou, ale ve snaze si podržet stávající rozsah činností, zaměstnání i výkon a ve snaze se vyhnout práškům na spaní, neboť jsem byla před nimi lékařem varována, že vytvářejí návyk a poškozují žaludek, jsem se snažila najít nějakou jinou, alternativní a dle mého mínění přirozenou cestu. BOHUŽEL a souhrou velmi nepříznivých okolností se mi v té době dostala do rukou tehdy již celosvětově rozšířená publikace autorů Josého Silvy a Philipa Mieleho „Silvova metoda ovládání vlastní mysli“ (´´Silva Mind Control´´), jež je stále i v současnosti na knižním trhu nabízena se stejným popisem, stejnou nabídkou, přesněji řečeno – se stejnou manipulativní reklamou, jíž jsem, opakuji BOHUŽEL, jako tehdy ateistka, svým způsobem uvěřila, nekriticky ji přijala a začala doporučené techniky používat a praktikovat. Pro vysvětlení své odsuzující kritiky a naprosté zamítnutí této pseudovědecké metody, jak bude následovat níže v textu v bodech 4 a 5, uvádím nyní zkrácený a nekomentovaný popis metody, jenž je pro čtenáře a případné zájemce velmi dobře a lákavě marketingově formulovaný, a anotaci této knihy, jak byla a je prezentována čtenářům (zdroj z internetu ze 17.1.2018 se vztahuje ke 2. vydání publikace z r. 2003 – PRAGMA, přejímá však informace z 1.vydání u nás r. 1993.)

Psychotronika, proutkaření, jasnovidectvi, magie – Martin Ševčík

Osobní VIDEO zkušenosti životní příběh. další naleznete zde: http://www.7den.cz/category/esoterika…​ – Martin Ševčík – bývalý proutkař – Jak dostal nové zkušenosti s názvem proutkaření, psychotronika, jasnovidectví, magie. Co to udělalo v jeho životě? Je magie a nadpřirozeno esoterika pro člověka a okolí prospěšná? Zpověď člověka o magii. – Slavomír Primák – bývalý věšteč, čaroděj – Zpověď a podobná zkušenost, výklad karet, astrologie, nebezpečí a osobní příběh VideoSlide: http://www.7den.cz/esoterika-ve-spara…

Stretla som diabla – svedectvo bývalej ľudovej liečiteľky

Bývalá ľudová liečiteľka, ktorá využívala nadprirodzené schopnosti k liečeniu ľudí.

Toto je najväčšia realita môjho života: existuje Boh a existuje diabol! Naozaj som stretla „ živého“ diabla a živého Boha. Ale až stretnutie živého Boha – 17.5.1998, zmenilo môj život natoľko, že od tohto stretnutia som si začala počítať vek. Takže 17.5.2011 som mala 13 rokov /mám 53/.

Môj príbeh sa začína odvíjať od mojich piatich rokov, keď si ma babka – ľudová liečiteľka, vybrala za budúcu nasledovníčku v jej liečiteľských schopnostiach. Táto „schopnosť liečiť“ sa u nás dedila z pokolenia na pokolenie asi 3OO rokov – je to dedičná biela mágia.

V tomto období sa okolo mňa začali diať „čudné veci“, nad postieľkou som mala zavesený drevený kríž, ktorý na mňa v noci padol. Zobudila som sa s veľkým strachom a vždy nado mnou stála babka. Vnímala som, ako sa so mnou pohybuje posteľ, mávala som nočné mory. Najsilnejšie bolo, keď som bola raz v noci „prenesená“ na nejaké stretnutie. Bolo tam veľa ľudí, každý niečo rozprával a ja som vedela, že sa ide prijímať nová členka /bosorka/ ich klubu a že som to práve ja.

Potom nasledovalo v mojom živote relatívne pokojné obdobie. Dospela som, vydala som sa, odsťahovala som sa z rodičovského domu, narodili sa mi dve dcéry.

Návrat k Bohu z nástrah ezoteriky a okultizmu

Narodila som sa na západnom Slovensku ako druhá v poradí z piatich deti.
Mama nás brávala do kostola, ale pamätám si, že som tam nechodila rada, lebo to dlho trvalo, boleli ma nohy, keď sme museli stáť a nesmeli sa ani pohnúť. Ani moja staršia sestra tam nechodila rada a raz, keď bola Veľká noc a modlili sme sa pri Ježišovom hrobe, povedali nám, aby sme pobozkali jeho rany. Sestra radikálne odmietla a povedala, že nechce ochorieť a ja som po nej opakovala ako papagáj.
Keď som mala asi 3 roky, dostala som v kostole prvý záchvat migrény. Prestala som vidieť a museli ma z kostola vyniesť. Vonku mi „prepľúvali“ oči, lebo niektoré ženy verili, že som „urieknutá.“ Boli to veľmi zlé, pohanské, okultistické zvyky, a tak som sa nevinne, už vo veku 3 rokov dostala do osídiel ezoteriky – teda na pôdu zlého. Záchvaty migrény pokračovali. Keď som bola svedkom častých, nočných rodičovských hádok, vystrašená otcovými zlostnými rečami, keď mama vyhlásila, že sa hodí pod auto – ohlásila sa migréna, pri ktorej som prestala na nejaký čas vidieť. Postupne sa moje srdce zatvorilo, zatvrdlo. Cítila som sa opustená, nemilovaná, sama.
Prvé sv. prijímanie a birmovku som ešte musela absolvovať, ale potom sa všetko skončilo. Nemala som v srdci nič, čo by ma ťahalo do kostola.
Odišla som študovať ďaleko od mojich rodičov, len aby som mala pokoj. V týchto študentských rokoch som sa cítila voľná, slobodná. Stal sa zo mňa rebel. Spoznala som veľa chlapcov, mala viacero známostí, chodila kade-tade, nikoho som však nemilovala, len som ich využívala a robila si s každým chlapcom, čo som chcela.

Jóga, okultizmus a mágia – skutočný príbeh

Chcel by som vydať svedectvo o tom, aké nebezpečné sú okultizmus, mágia, meditácie a rôzne praktiky pohanského Východu. Spočiatku všetko vyzerá nevinne, ale angažovanie sa v týchto činnostiach vedie k hriechu modloslužby, ba priam až k satanizmu. Vo svojom živote som prešiel celou touto cestou.

Ako najstarší zo šiestich súrodencov som nemal ľahké detstvo. Povinnosti, ktoré presahovali detské možnosti, nedostatok lásky, otcovo zlé správanie sa a preklínanie spôsobili, že od detstva som bol zranený a veľmi som trpel. 
Keď som mal dvadsať rokov, Pán Boh vykonal pre mňa prvý zázrak tým, že mi zachránil život. Bol som vlažný katolík, dvakrát do roka som sa spovedal a prijímal Eucharistiu. Nepoznal som Ježiša, Sväté písmo ani katechizmus, nežil som podľa Božích prikázaní, nepretržite som niektoré z nich porušoval. 
 Okrem toho som veril poverám (čierna mačka prebiehajúca cez cestu mi predpovedala nešťastie, kominár mi zvestoval šťastie atď.). Veril som aj vešteniu, chodieval som k veštici a využíval som služby numerológa.
Nevedel som, že prechovávanie v domácnosti sošiek Budhu, znakov zverokruhu, ezoterických kníh, nosenie talizmanov – zvlášť v súčasnosti moderného prsteňa Atlantov, viera v horoskopy, závislosť na televízii a na zlých veciach v internete je modloslužbou, ktorá sa v človeku rozmáha ako rakovina. 
Každý druh špiritizmu, okultizmu a mágie – nech sú akéhokoľvek pôvodu – je žriedlom zlých energií, ktoré pôsobia na človeka aj na jeho okolie. 
Postupne, avšak účinne ničili moju psychiku, telo aj dušu. Vtedy som si nebol vedomý toho, že rodičia preklínajúci svoje deti im veľmi duchovne škodia a že aj to bolo prameňom môjho utrpenia a neúspechov. Nevedel som, že jediným liekom na vyrieknuté prekliatie je odpustenie, prijímanie sviatostí a modlitba. 

Nebezpečný okultizmus! Bol som učeníkom okultného majstra. A skončil som na psychiatrii

Videl som, ako dokáže okultizmus liečiť a uzdravovať, akú má moc a kam to celé vedie. Rozhovor so Štefanom Esztergályosom.

Ako ste sa dostali k ezoterike a okultizmu?

Každý človek túži byť v niečom výnimočný. V deviatich rokoch som stratil otca a mama zostala sama s tromi školopovinnými deťmi, čo nebolo jednoduché pre ňu ani pre nás. Odvtedy som vo svojom živote prežíval veľkú frustráciu a zároveň hnev voči Bohu, že otec musel takto zomrieť. To spôsobilo, že som mal neskôr problém s autoritami a pomerne ťažko som sa pretĺkal životom. Veľa z nich ma nejakým spôsobom skúšalo zlomiť a potom boli aj také autority, ktoré ma mali rady, videli vo mne určitú výnimočnosť a vedeli ma v nej povzbudiť. S nimi som vedel spolupracovať. Jednoducho som hľadal svoju jedinečnosť. To bol kľúčový faktor v tom, že som sa neskôr v živote niečím takým zapodieval.

Kedy sa začalo vaše praktizovanie ezoteriky a okultu?

Vždy ma priťahovali nadprirodzené veci. Začalo sa to tým, že cez kamaráta som sa stretol s jedným známym, ktorého sme volali „majster” (úsmev). Bol to chalan, ktorý bol budhista, cvičil kung-fu a tai-či. Hovorili sme spolu o téme budhizmus verzus kresťanstvo a on ma veľmi ľahko presvedčil, že budhizmus je to pravé a kresťanstvo je trošku mimo. To svedčilo o tom, že som nemal správne znalosti, nepoznal som biblického Boha a nečítal som Písmo. A dovtedy som ešte nezažil obrátenie. Nemal som to v srdci, len nejakým spôsobom v rozume. Takže tento chlapík nemal až takú ťažkú prácu, aby ma ovplyvnil.

Okultné uzdravenia

Všetci, ktorí sa venujú rôznym formám okultizmu, sa dobrovoľne odovzdávajú do otroctva zlých duchov.
 
Zvlášť nebezpečné je využívanie služieb najrôznejších bioterapeutov, liečiteľov a akýchkoľvek paranormálnych spôsobov liečby.

Prečo je to tak?
Rôzne techniky východných cvičení a meditácií vyvolávajú zväčšenie energie kundalini, čo spôsobuje, že v človeku sa otvárajú tzv. čakry. Prispieva to k nadviazaniu kontaktu s energiami, ktoré majú zlý pôvod.

Prostredníctvom čakier, ktoré sú energetickými centrami, sa človek odovzdáva pod vládu zlej duchovnej sily, ktorú môže používať aj pri najrôznejších okultných praktikách.
 
P. Jacques M. Verlinde, narodený v Belgicku, ako sedemnásťročný odmietol Krista a celú katolícku náboženskú prax. Po ukončení štúdia a po získaní doktorátu z jadrovej chémie vycestoval do Indie. Žil tam štyri roky a v hinduistických ašramoch vo dne i v noci praktizoval rôzne meditačné techniky, cvičil jogu, odriekal mantru – a to všetko preto, aby sa otvoril a mohol okúsiť Boha. Nenašiel však to, čo hľadal. P. Verlinde si takto spomína na svoju neobyčajnú skúsenosť počas pobytu v Indii: „Počas dlhých meditácií sa mi mnohokrát stalo, že vo chvíli vychádzania z tohto zvláštneho stavu som vnútorne videl takýto obraz: tvár krásnej ženy, ktorá bola veľmi smutná a zároveň na mňa hľadela s veľkou nehou. Vždy ma to veľmi prekvapilo a pýtal som sa jej: ,Kto si?‘ Vždy, keď som kládol túto otázku, po jej tvári stekali slzy a mizla. Keď som sa po svojom obrátení zamýšľal nad týmto zážitkom, vnútorne som cítil, že to bola Panna Mária, ktorá sa mi snažila dať znamenie. Znamenie trpiacej matky, ktorá vidí, ako sa jej dieťa stráca, odchádza, ale ona rešpektuje jeho slobodu, môže mu darovať iba svoje slzy. Keď som už ako kňaz po prvýkrát v roku 1995 pricestoval do Poľska, navštívil som pútnický kostol Panny Márie v Čenstochovej. Ako veľmi ma prekvapilo, keď som počas slávenia svätej omše priamo pred ikonou Panny Márie náhle spoznal tvár ženy, ktorá ku mne prichádzala v Indii, aby sa so mnou stretla“ (J. M. Verlinde: Boh ma vytrhol z temnoty, str. 6).
 

Zachránila ma poslušnosť kňazovi

Na slávnosti Sedembolestnej Panny Márie som si kúpila denník sv. Faustíny. Obraz Božieho Milosrdenstva nám už visel v byte. V mojom srdci horela veľká nedočkavosť – počuť slová Pána Ježiša, ktoré povedal sestre Faustíne. Akoby som držala poklad. A bol to poklad.


Toho času som patrila do skupiny, ktorá tiež vyznávala Ježiša aj Máriu – tak ako kresťania, ale tvrdili, že všetko je inak. Že Ježiš bol ženatý, a, že On to všetko chcel inak. Modlili sme sa denne ruženec, všetky modlitby aké sa modlia, používali sme kríže, svätých, svätenú vodu, chodili sme do kostola – na spoveď – prijímali sme eucharistiu. 

 Ale vykladali sa tu karty, liečilo sa energiou reiki, odpájali sa tu duchovia, volali sa anjeli a písalo sa anjelské – automatické písmo. Toto písmo sa písalo aj s Pánom Ježišom aj Pannou Máriou.

Była zniewolona okultyzmem. Przeszła wiele ezgorcyzmów…

Gościem Tematu Dnia była Katarzyna Straburzyńska, psycholog i autorka książki pt: „Dotyk Miłości”, która w rozmowie z Piotrem Otrębskim podzieliła się świadectwem swojego życia.

– Życie bez Pana Boga jest trudniejsze. Jeśli zapraszamy Boga do naszego życia, jest nam łatwiej, bezpieczniej – mówiła Katarzyna Straburzyńska

– W wieku 14 lat obraziłam się na Pana Jezusa. Nie byłam w stanie przyjąć śmierci dziadka, z którym byłam zżyta. Zbuntowałam się, podarłam obrazek z wizerunkiem Pana Jezusa Miłosiernego. Przez dwadzieścia lat żyłam bez Boga – dodawała

Jak podkreślała, „Pan Bóg daje nam wskazówki. Żywa relacja polega na tym, że rozmawiamy z Nim jak z najlepszym przyjacielem”.