Spolu s kežmarským dekanátom pozývame veriacich k pravidelnému čítaniu Božieho slova, v mesiaci november s kapitolami Skutkov apoštolov „Učeníkmi podľa vzoru prvých kresťanov“.
Videozáznam zo septembrového stretnutia Spoločenstva Pavol na tému Prečo čítať Bibliu a ako porozumieť Božiemu slovu?
Hosť: ThDr. Vladimír Šosták, PhD. Biskupský vikár pre katechézu, pastoráciu rodín a apoštolát laikov v Košickej arcidiecéze, postgraduálne študoval v Ríme na Lateránskej univerzite.
Prevzaté z YouTube kanála: https://www.youtube.com/@SpolocenstvoPavolLevoca/videos
Existuje veľa príbehov zo života svätcov, ktorí veľa kľúčových rozhodnutí vo svojom živote prijali po tom, čo si otvorili náhodne Bibliu a prečítali si určitú stať Biblie ako odpoveď na ich pochybnosti.
Jeden z najznámejších príbehov sa udial v živote sv. Fratiška z Assisi. Jedného dňa bol pozvaný do domu svojho priateľa Bernarda di Quintavalle, ktorý sa Františkovi zveril so svojím odhodlaním zanechať všetko čo má a túžbe prežiť spolu s Františkom život v chudobe.
Po dlhom rozprávaní, meditovaní, účasti na Svätej omši a modlitbe požiadali Boha o osvietenie ako konať aj cez Sväté písmo, aby lepšie spoznali Jeho svätú vôľu. Trikrát otvorili nezávisle od seba Bibliu na mieste, kde Ježiš hovorí svojím apoštolom, aby ho nasledovali a nič si na cestu so sebou nebrali, ani jedlo ani peniaze.
Druhý príklad je zo života sv. Terézie z Lisieux. Keď Terézia cítila určitý nepokoj keď jej duša túžila slúžiť Bohu mnohými spôsobmi a na veľa miestach, jedného dňa otvorila zošit, v ktorom bola uvedená pasáž ktorú hľadala. Píše sa v nej o Láske ako prvej a najdôležitejšej veci, ktorá ak chýba, všetky aktivity a vlastnosti sú zbytočné. Vtedy sv. Terézia pochopila, že jej poslaním je pestovať lásku a to na mieste, kde sa nachádza.
Napriek tomu otec Alain Bandelier upozorňuje, že tento prístup k čítaniu Svätého písma nie je správny, ak ho berieme ako lotériu, kde stierame losy a čakáme čo z toho vzíde. Bez hlbokého duchovného úsilia, ktoré je potrebné na správne rozhodovanie sa, uplatňovanie len princípu “urobím ako otvorím,” môže hraničiť s formou mágie. Je to rovnaké ako keď si niekto zavesí ruženec do auta nie s úmyslom modliť sa ho, ale ako predmet povery, ktorý ho má len svojou prítomnosťou ochrániť.
Preto je potrebné, aby veriaci človek bol obozretný a uvedomoval si, že je slobodným človekom, ktorý musí používať všetky Bohom dané vlastnosti vrátane vôle a rozumu, na to aby sa rozhodol v súlade s Božou vôľou. Katolícka cirkev nehlása fatalizmus, že všetko je predurčené a rozhodnutia človeka nie sú slobodné. Preto pohľad na Bibliu, že riadi naše rozhodnutia môže mať nádych fatalizmu, ktorý opiera človeka o zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Osobitne rizikový tento prístup je ak sa uplatňuje v náboženských skupinách, kde psychicky labilnejší ľudia sa môžu stať objektom manipulácie. Biblia ako celok je Božím zjavením a každé slovo má svoj význam, ktorý je aplikovateľný na našu spásu.
Napriek tomu Biblia nie je písaná bez celistvosti a vzájomného prepojenia. Jednotlivé udalosti majú svoj historicko-duchovný význam a je potrebné Bibliu v tomto duchovnom kontexte spoznávať a toto poznanie prehlbovať.
Prevzaté z: https://www.svetlosveta.sk/viera-pre-mladych/ak-nahodne-otvorim-bibliu-a-precitam-si-vers-je-to-znamenie-co-mam-robit/
Je to kniha, o které tisíciletá židovská a křesťanská tradice tvrdí, že obsahuje Boží zjevení, že skrze ni mluvil a mluví Bůh. Jenže mnozí ji četli a Boha mluvit nezaslechli. Lidské zkušenosti s Biblí jsou různé. Někteří se na ní inspirovali a čerpali z ní podivuhodnou sílu, jiní se nad ní pohoršovali a odmítali ji. Urážely je krutosti, necudnosti i zázraky, kterých je v ní řada. Konstatujme alespoň pro začátek, že Bible je sporná. A pokusme se co nejvýrazněji vymezit, co je na ní zvláštní, v čem by mohla spočívat její jedinečnost, je-li jaká.
Nutno předem říci, v čem není. Není ani v jejím jazyce, ani v její formě. Příběhy a rodokmeny, hymny a modlitby, kultické instrukce i mudroslovné reflexe najdeme i u sousedů, tedy ve starém Egyptě a staré Mezopotámii, a ovšem i v dalším starém Orientě. Její jedinečnost není ani v látkách. Některé látky najdeme i v jiných literaturách. Tak vyprávění o potopě má pozoruhodně shodný protějšek v jedenácté tabulce eposu o Gilgamešovi, část knihy Přísloví se téměř shoduje s jedním známým mudroslovným textem egyptským. Leccos v ní jsou zřejmé reakce na náboženské představy jejího okolí, někde jde o přímo rozhorlené polemiky. I v Novém zákoně se evangelia svou formou podobají helénistickým aretalogiím, epištoly klasickým dopisům a Zjevení Janovo je blízké tehdejší literatuře vizionářské.
„Rádi čteme životopisy světců, jak v jejich životě působil Bůh. Ale Bůh má své slovo pro mne i pro tebe, slovo, které může radikálně změnit náš život!
Může nás okamžitě vysvobodit z moci těch věcí, se kterými si nevíme rady. Může nás přivést ke skutečnému obrácení, jako sv. Antonína, Augustýna a mnoho jiných světců.
Ale musíme to slovo vzít a číst..“ www.vojtechkodet.cz
Zdroj YouTube
Vladimír Šosták – Prečo čítať Bibliu a ako porozumieť Božiemu slovu?
ThDr. Vladimír Šosták, PhD. Biskupský vikár pre katechézu, pastoráciu rodín a apoštolát laikov v Košickej arcidiecéze, postgraduálne študoval v Ríme na Lateránskej univerzite.