Modlitba je obvykle slovný prejav kladného vzťahu k transcendencii. Modlitba predpokladá nadľudskú bytosť, ktorá počuje a je schopná vypočuť. K modlitbe dochádza tam, kde má človek k Bohu alebo bohom osobný vzťah, kde boha poníma ako subjekt, s ktorým možno komunikovať.
V teistických náboženstvách sa rozlišuje modlitba, vyznačujúca sa osobnými a komunikačnými prvkami, a iné náboženské úkony, napr. rozjímanie, zaklínanie alebo mágia. V konfucianizme a taoizme majú modlitby vedľajšiu úlohu, v mnohých prírodných náboženstvách nie je doteraz modlitebná prax preskúmaná. Modlitba nie je mysliteľná v tých náboženstvách, kde stredom záujmu náboženstva nie je boh ako osobnosť. Modlitba sa preto nevyskytuje v prísnejšom budhizme jej miesto tu zaujíma kontemplácia. V budhizme a hinduizme zodpovedajú modlitbe meditácie.
ZBORNÍK MODLITIEB pre každú kresťanskú rodinu:
Mária Magdaléna „Rabi Ješua!“
Môj výkrik vyplašil kŕdeľ vtákov sediacich na strome.
Zatrepotali krídlami a vzniesli sa k oblohe.
Kľačala som pri Ježišovom hrobe a plakala. „Vari nestačilo, že ho zabili, ešte ani jeho mŕtve telo nenechali na pokoji!“ Na tráve predo mnou ležali nádobky plné voňavých olejov. Nebolo koho pomazať. Hrob je prázdny.
A zrazu stál predo mnou a prihováral sa mi: „ Mária“. Nemohla som tomu uveriť, že znova počujem svoje meno z jeho úst.
Keď na mňa prvýkrát položil ruky a prikázal zlým duchom, aby odišli z môjho života, bolo to ako keď vás po dlhých rokoch uvoľnia z pút a darujú slobodu. Tak rada som počúvala jeho slová. Tak rada som sa pozerala, ako objíma deti, ako dvíha z chatrného lôžka ochrnutého, ako sa nebojí dotknúť malomocného.
Cítila som ukrutnú bolesť a žiaľ, keď som videla jeho ruky pribité na kríž, keď som počula ako jeho ústa naposledy vykríkli a potom zmĺkli…a teraz stál predo mnou. Živý! Na tvári ani stopa po ranách a utrpení, odev mu žiaril.
„Choď k mojim bratom a povedz im, čo si videla.“
Och, ako rada som splnila toto Ježišovo želanie. Celú cestu som utekala, náhlivo som zabúchala na dvere domu, kde boli učeníci a len čo mi otvorili, zvestovala som : „ Videla som Pána!“ Smutne pokývali hlavami. „ Bola to ťažká úloha, natierať jeho mŕtve telo vonnými olejmi, však?“ opýtal sa jeden z nich.
„Ale nie! On žije. Rozprávala som sa s ním!“ V ich očiach som uvidela strach… a súcit. Akoby vraveli: chúďa, pomiatla sa od žiaľu.
Neverili mi!
Ale uverili. Najprv sa na vlastné oči presvedčili, že hrob je prázdny a potom… Potom Ježiš prišiel, ukázal svoje ruky a bok.
Rany, ktorými sme boli uzdravení.
Cena za naše dlžobné úpisy.
1. Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Drahí moji. Ťažko sa mi píše, lebo moje oči sú ešte stále plné sĺz a srdce mám plné otázok. Kedy už Boh zhliadne na našu biedu a pošle Vykupiteľa? Lebo v minulých dňoch sfúkli ďalšiu sviečku našej nádeje…
Vari nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom zabudlo aj na boj proti silám zlých duchov. Ako sa v Cirkvi takmer prestalo hovoriť o pôste, tak sa stratil aj boj proti diablovi a jeho kráľovstvu. A zatiaľ čo diablovo účinkovanie vo svete je stále viditeľnejšie – v skupinách satanistov, v knihách, filmoch, piesňach, speváckych skupinách, ktoré sa vyhlasujú za sluhov diabla a stavajú satanistické chrámy – v ostatných desaťročiach sa v Cirkvi o účinkovaní diabla nehovorí, a zanikol aj exorcizmus, či služba oslobodenia od diabolských síl, ktorú Ježiš zveril apoštolom (porov. Mt. 7, 22, 10, 8 a i.).
Avšak tam, kde Pannu Máriu pokladajú za Matku Cirkvi a jej Učiteľku, tam sa na tento boj nezabúda a pokračuje sa v ňom. Nie je to náhoda.
V Knihe Zjavenia apoštola Jána sa hovorí o žene, ktorá má porodiť: diabol striehne na jej dieťa, ale ona ujde do púšte a zachraňuje dieťa (porov. Zjv 12, 2-6).
Vtedy som si spomenul na svoje skúsenosti s modlitbami nad osobami, o ktorých som predpokladal, že sú pod vplyvom diabolských síl. Počas modlitby nad nimi vždy sa ozývali rúhavé reči proti Ježišovi, proti krížu, proti Najsvätejšej oltárnej sviatosti a takisto proti Márii, Ježišovej matke. Ak je ona tá, čo diablovi rozšliape hlavu a porazí ho, potom je normálne, že sa proti nej stále búri a bojuje.
Odstrčená a zabudnutá služba exorcizmu v ostatných rokoch znova sa uvádza do Cirkvi. V mnohých diecézach opäť vymenovali kňazov so zvláštnymi mocami v tejto službe, ale mnohé diecézy to ešte, žiaľ, neurobili. Prax sa obnovuje pre stále väčší počet veriacich, ktorí pociťujú prítomnosť zlých duchov, alebo sú posadnutí a žiadajú pomoc od kňaza. Ak im kňazi neposkytnú pomoc, idú k lekárom a rôznym liečiteľom, ktorí ich ešte väčšmi vháňajú do zla.
V celých dejinách Cirkvi sa všetci kňazi-exorcisti modlili a postili, a takto sa pripravovali na modlitbu. To isté sa obnovuje aj v dnešných časoch. Mnohí dnešní exorcisti sú obklopení ľuďmi, ktorí sa modlia a postia spolu s nimi a sprevádzajú ich nielen v príprave, ale aj počas samotnej modlitby. Ukázalo sa to ako veľmi dobré a užitočné ako ochrana samého kňaza i toho, nad kým sa modlí, a okolia vôbec.
– Aké ďalšie znaky pre falošné zjavenia sú? Popíšme si konkrétne udalosti, ktoré sa stali.
– Popíšme prvky, ktoré v pravých zjaveniach nikdy nie sú. (spasení budú len tí, ktorí sa pomodlia 5 ružencov…)
– Čo pri zjaveniach hľadať, na čo sa sústrediť, aby nám pomáhali v našej spáse.