Ježiš, môj uzdravovateľ

Príčiny nášho utrpenia

Keď ideme k Pánu Bohu, zväčša ho o niečo žiadame. Ale skutočné uzdravenie v našom živote nastáva vtedy, keď neprichádzame za Pánom preto, aby sme ho o niečo žiadali, ale sa ho skôr pýtali, čo máme robiť. A Pán nám dáva svetlo, ktoré nás uzdravuje. Teraz by som vám rád dal niekoľko tipov, ktoré sú v procese uzdravovania veľmi dôležité. Odpúšťajme sebe a iným
Príčinou našich utrpení býva často naša neschopnosť odpustiť si to, čoho sme sa v minulosti dopustili. Boh nám odpustil, ale my si nedokážeme odpustiť. To potom vedie k sebaodmietaniu a prežívaniu pocitov viny, strachu a nepokoja. Je dôležité, aby sme odpúšťali sebe i iným. Koreňom mnohých emocionálnych porúch môže byť neodpustenie. Prijmime svoje zlyhania a neúspechy
Často nevieme prijímať svoje neúspechy a zlyhania. Nemáme pre ne dosť porozumenia. Už si nikto nespomenie na náš neúspech, ale my sme od neho ešte stále závislí. Zlyhania nám môžu pomáhať pri vyzrievam a ako uvidíme neskôr, sú v našom živote veľmi dôležité.
Prijmime svoju ohraničenosť
Náš tretí problém spočíva v tom, že nedokážeme prijímať svoju ohraničenosť. Sme príliš sebakritickí, cítime sa nekompetentní, požadujeme od seba príliš veľa. Preto strácame slobodu a nedokážeme byť sebou samými. Všetci sme ohraničení, ale neprijímame to. Často sa stáva, že žiarlime na kvality a charizmy iných ľudí. Potom zanedbávame svoje charizmy, nič s nimi nerobíme, pričom veľmi dobre vieme, že si nepomôžeme, ak žiarlime. Prijmime skutočnosť, že sme hriešnici
Ďalším dôležitým momentom v procese uzdravovania je prijať skutočnosť, že všetci sme hriešnici. Neprijímajme túto skutočnosť svojím rozumom, ale srdcom.

Cieľ seminára

Čo je cieľom tohto seminára, ktorý sa nazýva seminárom o vnútornom uzdravovaní? Stretnúť Ježiša ako svojho uzdravovateľa
Cieľom seminára je stretnúť Ježiša ako svojho uzdravovateľa. Prichádzame za Ježišom, aby nás uzdravil. Naším prvoradým úmyslom nie je hovoriť o ňom ako o uzdravovateľovi, ale stretnúť ho ako svojho uzdravovateľa. Počas seminára sa budeme môcť vložiť do Ježišových rúk a prosiť ho o uzdravenie.
Často o Ježišovi príliš veľa hovoríme, pričom ho nepoznáme, lebo sme sa s ním nestretli. Ak pracujeme pre Ježiša a robíme veľa v jeho mene, to ešte neznamená, že sme ho aj stretli. Čo znamená stretnúť Ježiša?

Emauzskí učeníci

Spomeňme si na príbeh zo Skutkov apoštolov, na dvoch učeníkov na ceste do Emauz. Boli to dobrí ľudia. Rozprávali sa o Ježišovi a boli nešťastní, že bol ukrižovaný. Boli nahnevaní na tých, ktorí ho ukrižovali, ale ostalo len pri tom. Cestou sa k nim pridal Ježiš a išiel s nimi. Rozprával sa s nimi a postupne im odhaľoval zmysel Písma. Emauzskí učeníci boli dobrí a pohostinní ľudia. Keď sa začalo stmievať, obrátili sa na Ježiša slovami: „Poď k nám! Zostaň s nami, veď nie je rozumné, aby si išiel v tejto tme ďalej sám!“ (pórov. Lk 24,13-35).
Emauzskí učeníci boli plní Ježiša, ale nestretli ho, nespoznali ho. Ježiš sa s nimi rozprával, a oni ho nespoznali. A to môže byť aj náš prípad. Môžeme o Ježišovi hovoriť, pre neho pracovať, môžeme evanjelizovať, modliť sa k nemu – a pritom ho nepoznať.
Keď sa učeníci z Emauz rozprávali s Ježišom, modlili sa, veď čože je modlitba, ak nie rozhovor s Bohom? Rozprávali sa s ním, ale ho nespoznali. Utišovali svoj hlad po Božom slove, a napriek tomu Ježiša nestretli. Zrazu sa však pred nimi odohralo niečo nové. Otvorili sa im oči, keď Ježiš lámal chlieb. Vtedy zažili niečo, čo ich úplne zmenilo a kedy ho aj spoznali.
Nespoznali ho však natoľko svojím rozumom, ako svojím srdcom. Ježiš im nič nehovoril, ale prosto ich zmenil. Báli sa tmy, a predsa neváhajú potme absolvovať ešte raz tú istú cestu z Emauz do Jeruzalema. Boli veľmi unavení, veď cesta z Jeruzalema do Emauz je dlhá asi jedenásť kilometrov, ale teraz už necítia únavu a ponáhľajú sa naspäť do Jeruzalema. Čo sa to stalo? Stretli Ježiša a zažili s ním vzácnu skúsenosť.
Hoci som kňazom už vyše tridsať rokov, môžem povedať, že počas môjho kňazského života som aj ja zažil svoje obrátenie. To, čo sa stalo so mnou, stalo sa aj s učeníkmi z Emauz. Niekoľko rokov strávili rozhovormi s Ježišom, riešili s ním teologické otázky, ale v skutočnosti ho nepoznali. Aj v mojom živote nastala chvíľa, keď som ho stretol. Od tej chvíle som si radosť zo stretnutia s ním nemohol nechať pre seba, ale musel som ho začať ohlasovať. Ale o tom neskôr.

Zakúsiť Ježišovu prítomnosť

Ako sme to práve naznačili, ďalším cieľom tohto seminára je stretnúť Ježiša a zakúsiť jeho prítomnosť, ktorá nás zmení. Kto nás môže zmeniť? Žiadna ľudská bytosť, nikto, nech by pochádzal z Malty, zo Spojených štátov alebo z ktorejkoľvek inej krajiny – nikto nás nemôže zmeniť. Zmeniť nás môže iba Ježiš mocou Svätého Ducha. A Ježiš to aj urobí a urobí to pre vás počas týchto dní. Veríte tomu?

Nasledovať Ježiša Krista
To, čo vám teraz poviem, je veľmi dôležité: Ak chceme byť uzdravení, musíme vo svojom živote stretnúť Ježiša. Ale to nestačí. Ak Ježiša stretáme len preto, aby sme
boli uzdravení, nikdy sa skutočne neuzdravíme. Kedykoľvek Ježiš uzdravuje, uzdravuje preto, aby sme ho mohli nasledovať. Ak nie sme úplne oddaní Ježišovi, alebo ak nám uzdravenie nepomáha úplne sa mu oddať, potom nemôžeme hovoriť o skutočnom uzdravení. Môžeme hovoriť o uzdravení vierou, o uzdravení typu New Age alebo pomocou okultizmu, ale ani jedno z nich neprináša pravé uzdravenie. Pravé uzdravenie nám dáva Ježiš, aby sme ho mohli nasledovať.

Niekoľko odporúčaní

Na začiatok by som vám rád odovzdal niekoľko zásad. Ak sa ich budete držať, Pán vám dá počas seminára zakúsiť to, čo vám nachystal.

Všetci ste originálni

Najprv si musíme uvedomiť, že všetci sme originálni. Sme natoľko originálni, že každý z nás je majstrovským dielom. Dôležité je uvedomiť si, že Boh sa s nami stretáva ako s originálmi. Dovoľte teda Ježišovi, aby sa vám prihovoril osobne, originálnym spôsobom. Nepozerajte sa na iných a neskúmajte, ako pôsobí Boh v iných. Nekopírujte nikoho! Boh s vami bude zaobchádzať tak, ako keby ste existovali len vy pre neho a on pre vás.
Môže sa stať, že niekto po prednáške alebo modlitbe povie, že ho naplnila radosť. Niekoho zasa ovládne smútok. To však neznamená, že Boh začal pôsobiť iba v človekovi, ktorý prežíva radosť, nie však v tom, ktorý prepadol smútku. V žiadnom prípade! Boh s vami zaobchádza originálnym spôsobom a tak sa nebojte, ak necítite to, čo cítia iní. Nesnažte sa prežívať to, čo prežívajú ľudia okolo vás.

Nechajte konať Boha

Zanechajte svoje predstavy a dovoľte Bohu, aby konal tak, ako on chce! Museli ste si naplánovať tento seminár, museli ste si naplánovať niekoľko dní a vybaviť mnoho záležitostí. Ale teraz dovoľte Bohu, aby konal tak, ako chce on. Možno sa k vám prihovorí prvý deň, možno až posledný. Možno bude mlčať počas týchto dní a zažijete niečo dôležité až po niekoľkých týždňoch, po niekoľkých mesiacoch.

Comments are closed.