Prirodzené prostriedky v procese uzdravovania
Ježiš nám káže používať aj prirodzené prostriedky na ceste nášho uzdravovania.
Je to veľmi nebezpečné, keď v charizmatických modlitbových skupinách niekto povzbudzuje chorého, ktorý užíva lieky, aby ich prestal užívať, keď už spoznal Ježiša. V Knihe Sirachovcovej (Sir 38,1-15) nachádzame povzbudzujúce slová, v ktorých nás Pán vyzýva, aby sme mali vo vážnosti lekára, lebo Najvyšší ho stvoril na pomoc ľuďom. Písmo hovorí o tom, že sú súčasťou Božej prozreteľnosti. Nemáme čas na to, aby sme si prečítali týchto pätnásť veršov, ale máte možnosť vrátiť sa k nim neskôr a nájsť povzbudenie v tomto úryvku Písma Svätého, kde sa hovorí aj o užívaní prirodzených prostriedkov, ktoré nám dáva veda. Ak ideme cestou uzdravovania, to ešte neznamená, že máme vylúčiť všetky prirodzené prostriedky, ktoré nám takisto pomôžu uzdraviť sa.
Predstavte si, že by sa stretli všetci ľudia z Palestíny, ktorých Ježiš uzdravil zo slepoty a rozhodli by sa napísať knihu. V tejto knihe by chceli vydať svedectvo o tom, ako ich Ježiš uzdravil. Jeden z uzdravených slepcov by povedal: Ježišova technika uzdravovania je veľmi jednoduchá. On uzdravuje púhym slovom. Povie: Buď uzdravený! a človek je uzdravený. „
Niekto by sa mohol spýtať: Môžem aj ja pomáhať službou uzdravovania iným? Alebo, čo mám robiť, aby som bol uzdravený? Odpoveď je jednoduchá. Ak chcete prijať uzdravenie a byť kanálom uzdravenia pre iných, buďte otvorení pre dávanie a prijímanie Ježišovej lásky. Čím väčšmi ste otvorení láske, čím väčšmi ste pripravení byť milovaní a milovať, tým účinnejšie sa môžete stať kanálom uzdravenia pre iných.
Ako sme to už spomínali, sme zranenými uzdravovateľmi vo vzťahu k iným ľudom. Všetci sme zranení a všetci potrebujeme uzdravenie, či je to uzdravenie telesné, psychické, duchovné, či je to uzdravenie z našich minulých rán alebo oslobodenie spod vplyvu zlého ducha. Nikto z nás nie je úplný, celistvý. Nikto z nás nemôže povedať: Ja som úplne v poriadku.“ Všetci sme zranení a všetci sme aj uzdravovatelia, všetci sme pacienti a všetci sme lekári. Preto je dôležité, aby sme si navzájom Pomáhali, aby sme sa za seba modlili. Prečo? Lebo každému z nás dal Boh schopnosť milovať a milovať znamená liečiť, uzdravovať. Ak ťa milujem, uzdravujem ťa. Naším liekom je láska. Všetci sme povolaní uzdravovať iných, lebo sme povolaní milovať.
Uzdravovanie spočíva v tom, že milujeme v Ježišovi človeka, ktorého chceme uzdraviť.
Človeka uzdravuje láska. A tak sa každý z nás môže stať kanálom uzdravenia pre človeka, ktorého chceme uzdraviť, už len tým, že ho milujeme. Toto je základný princíp uzdravovania.
Dvaja slávni americkí psychiatri, členovia charizmatickej obnovy, Mathew a Dennis Lynn, rozlišujú tri kategórie ľudí, ktorí môžu uzdravovať, teda byť kanálmi lásky pre uzdravenie iných ľudí. Sú to ľudia uzdravení, ľudia v procese uzdravovania a tí, ktorí sa navzájom milujú.
Do prvej kategórie patria ľudia, ktorí boli uzdravení z určitej choroby, rany alebo problému. Treba, aby ste vedeli niečo veľmi dôležité. Ak vás Pán uzdraví z problému alebo z choroby, v momente uzdravenia vám dáva aj charizmu uzdravovať iných z tej istej choroby. Osoba, ktorá bola uzdravená z rakoviny, má charizmu a moc vykonávať modlitby uzdravenia za ľudí, ktorí majú rakovinu. Osoba, ktorá bola vyliečená zo strachov, má od Boha poslanie modliť sa za ľudí, ktorí trpia strachom.
Žena uzdravená zo straty manžela
Do môjho spoločenstva, myslím tým charizmatické spoločenstvo, patrí žena, ktorá utrpela vážny šok. Raz keď prišla domov, našla svojho manžela, ktorý spáchal samovraždu. Viete si predstaviť šok, ktorý zažila. Po určitom čase zármutku sme prišli do jej domu a slúžil som svätú omšu na mieste, kde zomrel jej manžel. Žena plakala a my sme sa za ňu modlili. Po úplnom uzdravení ju spoločenstvo poverilo špeciálnym poslaním. Kedykoľvek sa objavil človek, ktorý stratil niekoho veľmi blízkeho a veľmi tým trpel, táto žena ako prvá vo farnosti ide potešiť postihnutú rodinu. To preto, lebo zakúsila Ježišovu lásku v podobnej situácii, prežila uzdravenie a teraz užíva charizmu, pochádzajúcu z uzdravenia. Dokáže prejavovať súcitnú lásku tým, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii.
Pán si zvyčajne vyberá ľudí, ktorí boli zranení, aby pomáhali iným uzdravovať tie isté zranenia. Ak by ste zašli do rehabilitačného domu pre drogovo závislých, zistili by ste, že takmer všetci ošetrovatelia, ktorí vedú program rehabilitácie, boli kedysi drogovo závislí. To isté platí aj v prípade anonymných alkoholikov, lebo ľudia, ktorí sa vyliečili, dokážu prejavovať opravdivú lásku tým, ktorí sú podobne postihnutí. Ak hľadáte nejakú liečbu, napr. ako sa uzdraviť zo závislosti od alkoholu, zvyčajne zistíte, že človek, ktorý vám pomáha dostať sa z tejto závislosti, je‘ bývalý alkoholik. Dôvod je veľmi jednoduchý: nikto nechápe lepšie drogovo závislého človeka ako ten, ktorý podobnou závislosťou prešiel. Nikto nevie lepšie pomôcť alkoholikovi ako človek, ktorý bol takisto závislý od alkoholu. Iba takýto človek dokáže súcitiť s tým, ktorý trpí.
Slovo súcitiť v latinčine znie ako „compatire“, čo znamená trpieť s niekým. Je to krásne, keď Ježiš hovorí: „Ľúto mi je zástupu“, inými slovami: „Mám súcit, trpím spolu s týmito ľuďmi“ (pórov. Mt 15,32). A keď hovorí: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec“, predstavuje nebeského Otca ako takého, ktorý trpí spolu s nami (Lk 5 36). Ak máme s niekým súcit, to znamená, že trpíme spolu s ním v jeho probléme. A kto vie s nami lepšie trpieť, ak nie človek, ktorý už prežil podobné zranenie a má podobnú ranu?
Ak si napríklad rozvedená, si vynikajúcim prostriedkom pomáhať ženám, ktoré majú podobnú skúsenosť a sú zranené. Ak si vdova a ak si sa zo všetkých svojich rán uzdravila, si najlepším prostriedkom v Pánových rukách pomáhať vdovám, ktorých rany ešte nie sú zahojené. Myslím si, že z utrpenia, ktorým prechádzate, môžete vybadať úlohu, ktorú vám chce Pán v budúcnosti zveriť. Ak máte svoje konkrétne utrpenie, Pán vám už teraz ukazuje ľudí, ktorým budete pomáhať liečiť sa z rán.
Toto bola prvá kategória ľudí, ktorí môžu pomáhať pri uzdravovaní iných. Podmienkou je, že musia byť uzdravení. Je veľmi nebezpečné pozvať človeka, ktorý trpí depresiami, modliť sa za iného človeka, ktorý takisto podlieha depresiám. Ak človek ešte nie je uzdravený, môže preniesť svoju depresiu na iného. A následky si viete predstaviť. Teda iba uzdravená osoba môže slúžiť charizmou uzdravovania.
• Ľudia v procese uzdravovania
Druhý okruh ľudí tvoria tí, ktorí ešte neboli úplne uzdravení, ale sa nachádzajú v procese uzdravovania sa. Niekedy je veľmi ťažké dosiahnuť dokonalé uzdravenie z určitých rán. Dôležité je byť v procese uzdravovania sa, lebo základom všetkého je láska.
Na to, aby vám niekto pomohol, na to nestačí človek, ktorý prežíva ten istý problém ako vy. Predstavte si, že by som mal vytvoriť skupinu, kde by boli samí depresívni ľudia. To by určite nefungovalo. Ľudia, ktorí sú všetci v depresii, nie sú schopní jeden druhého uzdravovať, lebo všetci plačú a trpia, keď sa dotýkajú svojich rán. Ale ak je medzi nimi aspoň jeden človek, ktorý spoznal svoju ranu a zavolal Pána, aby sa jej dotkol, už môže pomáhať.
• Ľudia, ktorí sa navzájom milujú
Do tretej skupiny patria ľudia, ktorí sú si blízki, ktorí sú priateľmi. Napríklad manželka pôsobí na manžela vždy uzdravujúcou silou. Platí to aj opačne. Nemusí to byť napríklad vaša manželka, manžel, ale môže to byť matka alebo otec, syn alebo dcéra, priateľ alebo priateľka, dôverný priateľ, človek, ktorý vás pozná a ktorý vás miluje. Tento človek sa pre vás môže stať naozaj kanálom lásky, silnejším ako všetci ostatní. Čím väčšia láska je v človeku, ktorý sa za vás modlí, tým účinnejšie je aj uzdravenie. Preto modlitba, ktorú vysiela k Bohu manželka za svojho manžela alebo manžel za svoju manželku, je veľmi silná.
Ak za mnou príde nejaká žena a prosí o modlitbu za uzdravenie – a viem, že spolu s manželom verí v silu modlitby za uzdravenie a obaja patria do charizmatickej obnovy – zvyčajne jej poviem: „Choď a požiadaj o modlitbu svojho manžela!“ Môžem vás ubezpečiť, že modlitba manžela bude zaručene mocnejšia ako moja. Je to nesmierne dôležité, aby ste sa vy, manželky, modlili za svojich mužov a spolu so svojimi mužmi. To isté platí aj opačne.
Občas sa stáva, že sa mi nejaká žena zdôverí: Je mi to veľmi ľúto, ale môj manžel nechce, aby som sa nad ním modlila.“ Inými slovami mi táto manželka hovorí: „Môj manžel nesúhlasí s tým, aby som sa ho dotkla, aby som vložila na neho ruky, aby som sa za neho modlila, aby som bola pri ňom a on počúval slová mojej modlitby!“ V poriadku! Manželka sa nemusí modliť nad manželom, ale vždy sa môže modliť za neho. Napokon, manželka má množstvo príležitostí modliť sa za svojho manžela aj iným spôsobom.
Preto zvyčajne manželkám radím, aby sa modlili za svojich manželov počas spánku. Je to azda klamstvo? Ja vám odpúšťam všetky vaše hriechy v tomto ohľade. No je tu niečo veľmi zaujímavé. Modlitba za niekoho počas spánku je veľmi účinná. Nepýtajte sa ma prečo, ale je to skúsenosť mnohých. Potvrdzujú to manželia, ktorí sa modlia počas spánku za svoje manželky, a manželky, ktoré sa počas spánku modlia za svojich manželov, že modlitba počas spánku je veľmi účinná.
Platí to aj pre rodičov vo vzťahu k deťom, ale aj pre deti vo vzťahu k rodičom. Modlite sa aj vy, rodičia, za svoje dcéry a za svojich synov. Nie je vyslovene nutné, aby ste išli do miestnosti vašej dcéry, vášho syna. Pre Pána nejestvuje čas a nejestvujú pre neho žiadne priestory, neprekážajú mu ani dve izby. Keď vaše deti v noci zaspia, modlite sa za nich. Možno je váš syn alebo vaša dcéra závislá od drog. Modlite sa za svoje deti. Táto modlitba je veľmi účinná preto, lebo vychádza z nefalšovanej lásky.
A dovoľte, aby som povedal niekoľko slov aj synom a dcéram. Modlite sa za svojich rodičov a uzdravujte ich, lebo modlitba, ktorá vychádza zo srdca syna alebo dcéry a je zameraná na otca alebo matku, je veľmi mocná. Modlitba, ktorá vychádza z lásky, je veľmi účinná.
To isté platí aj pre priateľov a priateľky aj pre mladých, ktorí spolu chodia. Prosím vás, modlite sa jeden za druhého. Niekedy sa nám to zdá ťažké a kladieme si otázku: „Ale čo mám povedať, aké slová mám v tej modlitbe použiť?“ Iba sa chyťte za ruky a nejaký čas ostaňte v tichu v Božej prítomnosti. Nehovorte nič. Ale už tým, že držíte ruku osoby, ktorú milujete, obetujete ju Bohu. Boh predsa vie, čo potrebuje človek, ktorého milujete. Číta vo vašom srdci naplnenom láskou a vie, o čo chcete prosiť. Toto je veľmi účinný spôsob modlitby.
Do tejto skupiny možno zaradiť ľudí, ktorí sú si blízki, ktorí patria do tej istej rodiny zasvätených osôb alebo do jednej modlitbovej skupiny. Jednoducho stačí vedieť,
že osoba, ktorá vás dôverne miluje, má moc uzdraviť vás. Takto účinná je modlitba rehoľnej sestry za svoju spolusestru alebo modlitba kňaza za iného kňaza. Toto sú tie najmocnejšie modlitby, lebo spomínaní ľudia sú viazaní silným putom duchovnej lásky. Ak vás nejaký človek miluje a miluje vás dôverne, má moc uzdraviť vás. Samozrejme, moc uzdravenia pochádza vždy od Ježiša, ale táto láska je preto taká mocná, že nenaráža na žiadnu prekážku.
Prečítame si úryvok Písma (pórov. Lk 8,49-56 a Mk 5,35-43) o vzkriesení Jairovej dcéry. Budem vám čítať jednotlivé myšlienky a pridám k nim krátky komentár.
Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „ Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď to Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Nebojsa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.
Všimnime si, čo Ježiš robí. Nikomu inému nedovolil vstúpiť, iba trom apoštolom, ktorí s ním boli vo veľmi úzkom, dôvernom vzťahu – Petrovi, Jakubovi a Jánovi. Nezavolal všetkých apoštolov, ale iba Petra, Jakuba a Jána, tých, ktorí mu boli najbližší, ktorí s ním tvorili dôverné spoločenstvo. Vidíte, že Ježiš tu vytvára skupinu naplnenú láskou. Do tejto skupiny nepatria ostatní apoštoli ani príbuzní dievčaťa, iba traja najbližší priatelia Ježiša a dvaja najbližší príbuzní dievčaťa. Pokračujme:
Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákame. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni bo vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, teda Petra, Jakuba a Jána.
Ľudia, ktorí v dome plakali, boli ľudia zvedaví, ktorí by určite neutvorili spoločenstvo lásky okolo dievčaťa. Potom vstúpil tam, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ Ako vidíte, Ježiš posiela von všetkých a v miestnosti necháva iba otca a matku dievčaťa, ľudí, ktorí dievča skutočne milujú. Okrem nich je tu aj Peter, Jakub a Ján, ktorí boli zasa vo veľmi úzkom vzťahu s Ježišom a ktorí mu určite z lásky pomôžu. Zázrak vzkriesenia Jairovej dcéry sa udial vďaka láske.
V tejto evanjeliovej stati sme stretli skupinu milujúcich ľudí. A to je veľmi dôležité. Ak sa modlitbová skupina schádza na modlitby, jej členovia musia byť naplnení láskou k človeku, za ktorého sa idú modliť, čiže uzdravovať ho skrze lásku. Drahí brata a sestry, všetci sme povolaní uzdravovať skrze lásku a sme pozvaní uzdravovať láskou tých ľudí, ktorí sú nám blízki. Často sa čudujem, keď príde za mnou rodič a prosí ma o modlitbu za svoje dieťa. Otec by sa sám mal pobrať k posteli svojho dieťaťa a modliť sa za neho. Modlitba rodiča je vzácna a mocná.
Ak sa modlíme za uzdravenie niekoho, nie je dôležité zisťovať silu viery, ale silu lásky, lebo láska uzdravuje. Preto je veľmi dôležité, aby sme sa trénovali, ako lásku prijímať, ako nasiaknuť láskou. Celé uzdravenie je o prijímaní a odovzdávaní lásky. A to nás vedie k závažnému konštatovaniu, ktoré potvrdzujú psychiatri. Pokiaľ sa pacient zameria na to, ako ho Boh miluje, a nie na svoj problém, už sa dostáva do procesu uzdravovania sa. Lebo základom vnútorného uzdravenia je osobný kontakt medzi človekom a Bohom. Ak chceme aj my prejsť vnútorným uzdravením – a som si istý, že každý z nás ho chce zakúsiť vo svojom živote – prvá vec, ktorá sa od nás žiada, je prejavenie dôvery tomu, kto nás vedie. Treba veriť, že nás Boh miluje.
Drahí bratia a sestry, toto je najdôležitejší krok v procese nášho vnútorného uzdravovania: veriť, že nás Boh miluje. Nemyslite si, že je to také jednoduché! Mysleli sme si to, keď sme boli malí. Keď sme boli malí, ľudia nám hovorili: „Boh ťa miluje! Boh ťa miluje!“, ale veríme tomu dnes? Ak tomu naozaj veríme, tak sme uzdravení. Ale nie je ľahké veriť tomu!
Často kladiem ľuďom priamu otázku: „Veríš, že ťa Boh miluje?“ A dostávam takúto odpoveď: „Áno, prijímam to svojím rozumom, ale necítim to.“ Necítiť sa byť milovaný Bohom je niečo tragické. Zlý duch sa nás sústavne snaží presvedčiť, že nás Boh nemiluje, lebo len čo začneme veriť tomu, že nás Boh miluje a začneme to aj cítiť, niet v nás miesta, cez ktoré by do nás mohol vstúpiť zlý duch. Ak vieme a cítime, že nás Boh miluje, zahaľuje nás láska. A každý šíp, ktorý na nás diabol vysiela, sa obracia späť. V Biblii nám Pán Boh predkladá množstvo obrazov, ktorými nám dokazuje svoju lásku.
Raz som stretol slepého muža, ktorého som sa spýtal: „ Veríte, že vás Boh môže uzdraviť?“ Odpovedal: „Samozrejme, že tomu verím. „Potom som sa pýtal ďalej: „A modlíte sa za svoje uzdravenie?“ A muž odpovedal: „Nemám na to čas.“ „Ako to myslíte?“ Odpovedal: „Lebo všetok čas, ktorý mám, trávim tým, že ďakujem Bohu za všetko, čo mi dal. Veď môžem chodiť a za to mu musím ďakovať, som zdravý, aj za to sa patrí poďakovať, počujem, hovorím, môžem vykonávať veľa činností, a za to všetko mu musím ďakovať. Takže mi neostáva čas na to, aby som ho prosil za svoje uzdravenie.“
Tento muž bol uzdravený, bol to optimista, ktorý sa sústredil na Božie požehnanie, a nie na svoje postihnutie. A toto je rozdiel medzi optimistom a pesimistom. Optimista vníma skôr dobré veci vo svojom živote, pesimista sa vždy sústredí na jednu záležitosť, ktorá v jeho živote práve nefunguje. Je veľmi dôležité, aby sme zameriavali svoju pozornosť na dobré veci, a nie na svoje problémy.
Treba si uvedomiť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Boh nás miluje pre to, čo sme, a nie pre to, čo robíme. Keď konáme veľké veci pre Pána, niekedy si myslíme, že si za to zasluhujeme viac lásky. Ale to nie je pravda. Boh nás miluje preto, že sme jeho synovia a dcéry. Či chodím po svete a evanjelizujem alebo ležím chorý v posteli to nijako neovplyvní stupeň lásky, ktorou ma Boh miluje.
Žiaden hriech, ktorého sa dopustíme, nemôže umenšiť Božiu lásku k nám. Boh nás nemiluje preto, že sme hriešnici, ale preto, že sme jeho synovia a dcéry. Čo sa deje, keď sa dopúšťame hriechu? Keď sa dopúšťame hriechu, blokujeme lásku, ktorou nás Ježiš miluje. Hriech nás uzatvára pred jeho láskou. Teda nie je to Boh, ktorý ma už nemiluje, ale som to ja, ktorý nie som schopný zakúsiť Božiu lásku. Ak napríklad vonku svieti slnko a ja zastriem okná a dvere, som v tme. Ale to neznamená, že som v tme preto, lebo Slnko zapadlo. Slnko svieti, páli na dvere, ale pokiaľ nechám dvere zatvorené, ostanem v tme. Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že Boh nás miluje v každej situácii, za všetkých okolností, aj keď sme v stave hriechu. A preto musíme byť otvorení Božej láske a dovoliť Bohu, aby nás miloval.
V Písme čítame, aby sme milovali Boha celou svojou mysľou, celým svojím srdcom a zo všetkej sily. Stále sa o to pokúšame, ale nedarí sa nám to. Možno by to bolo jednoduchšie opačne. Dovoľme Bohu, aby nás on miloval celou svojou mysľou, celým svojím srdcom a zo všetkej sily. Čím väčšmi budeme cítiť, že nás Boh miluje, tým väčšmi ho budeme milovať aj my. Toto je tá najdôležitejšia skúsenosť, ktorú musíme prežiť pri službe uzdravovania, ktorá je odovzdávaním lásky a prijímaním lásky. Čím sme schopnejší lásku prijímať, tým sme schopnejší ju aj dávať.
Boh miluje každého človeka osobne
Vo Svätom písme nám Pán Boh dáva nesmierne veľa uistení o tom, že nás miluje. Ale najdôležitejšia vec v kresťanstve je táto: Boh nemiluje ľudstvo ako také, Boh miluje každého človeka osobne, individuálne. Túto skutočnosť nemôžeme nájsť v orientálnych náboženstvách. V orientálnych náboženstvách sa človek rozplýva, stráca svoju identitu. Budhisti hovoria, že človek je akoby bábikou zo soli, ktorú keď niekto hodí do slaného oceánu, rozpustí sa a stáva sa súčasťou mora. Ale v kresťanstve nachádzame svoju identitu v Bohu, ktorý miluje práve mňa. A keď cítim prítomnosť tejto lásky, cítim sa byť milovaný, potom môžem byť aj sám uzdravený a uzdravovať iných. Lebo človek sa uzdravuje láskou. A Boh je láska.
Teraz vám dám niekoľko pokynov, ktoré sa týkajú tejto problematiky.
• Ak sa cítite nanič, ak ste na dne, pripomeňte si niektorý okamih vo vašom živote, keď ste skutočne precítili Božiu lásku. Takouto udalosťou môže byť vaše prvé sväté prijímanie, deň vášho narodenia – určite si tento deň nepamätáte, ale v tento deň sa Božia láska naplno prejavila. Pripomeňte si tento okamih a nanovo ho pre-cíťte. Spomeňme si na Mojžiša počas putovania na púšti. Keď Mojžiš videl, aký je izraelský národ znechutený a unavený, povedal Izraelitom, aby si pripomínali Božie skutky, znamenia a zázraky, ktoré sa s nimi udiali v minulosti. Boh, ktorý‘ vás vedie, je ten istý Boh, ktorý konal všetky slávne znamenia a zázraky v Egypte. Mojžiš sa snažil pripomínať Izraelitom znamenia a zázraky, ktoré s nimi Boh konal v minulosti (pórov. Dt 8,2; 11,3-7; 32,7).
• Silu milovať máme len vtedy, keď sme sami prijali lásku. Zranenie v oblasti lásky je prekážkou v službe uzdravovania. Preto treba odpustiť a Božou láskou zaplniť všetky trhliny a prázdnotu, ktorú sme v minulosti v oblasti lásky utrpeli. Nie je správne zakrývať tieto zranenia a nedostatok lásky v našom živote. Ak som napr. zranený, lebo som nikdy nepocítil lásku od svojho otca, nemôžem túto záležitosť ignorovať, ako keby sa nič nebolo stalo. Musím sa s tým zaoberať, musím odpustiť a požiadať nebeského Otca, aby prázdne miesta vo mne naplnil svojou láskou. Preto hovorím, že dokážeme milovať iba vtedy, ak sme sami pocítili a prijali lásku.
• Zamerajte sa na tie oblasti, kde nepociťujete lásku a pozvite Pána práve do tých oblastí, v ktorých potrebujete uzdravenie. Ak napr. cítite, že ste neboli milovaní v ranom detstve, uvedomte si, že pre Boha nejestvuje minulosť ani budúcnosť, pre neho je len prítomnosť. Aj obdobie vašej minulosti je pre Boha prítomnosťou. Pozvite Ježiša, aby vstúpil do tohto obdobia vášho života, odovzdajte ho Pánovi, odpustite ľuďom, ktorí vás zranili a precíťte Božiu lásku v tomto období vášho života.
• Posledná poznámka: Ani problémy a ťažká práca nás nevyčerpávajú tak, ako nevyužité príležitosti, keď sme mohli prijať a dávať lásku. Niekedy ľudia hovoria: „Som taký unavený, vyhorený… mám toľko práce, že nestíham, čaká ma vyriešenie veľkého množstva problémov…“ Lenže nie tieto veci nás vyčerpávajú. Častejšie nás unavuje to, že si nedokážeme nájsť čas na to, aby sme prijímali a rozdávali lásku. A tak sme vyprahnutí.
Ako vidíte, celé vnútorné uzdravenie je postavené na dávaní a prijímaní lásky. A teraz vás chcem pozvať k modlitbe, v ktorej zakúsime a prijmeme Ježišovu lásku a precítime, že nás Pán skutočne miluje.
Teraz prežijeme malú modlitbovú skúsenosť. Budeme sa modliť jeden za druhého, budeme sa modliť jedni za druhých tak, že vytvoríme malé modlitbové skupinky, malé skupinky lásky. Nech vás to nevyrušuje, keď tu bude na krátky čas neporiadok. Netreba, aby ste boli po dvoch, po troch, môžete vytvoriť aj väčšie skupinky -traja, piati a viac. Dôležité je, aby to bola skupina, kde cítite, že ste milovaní, a kde cítite, že panuje láska. Choďte najmä za tými ľuďmi, s ktorými vás viaže pokrvné príbuzenstvo, alebo za tými, ktorí patria do toho istého spoločenstva. Nebudeme sedieť, ale stáť. Môžete sa rozísť po celej miestnosti.
Chyťte sa za ruky alebo sa objímte, ale cíťte, že ste jedno. A spomeňme si na Ježišove slová: „ Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20). Ježiš je medzi vami a lieči vás láskou, ktorú máte jeden k druhému. Ľudia, ktorí sa nachádzajú vo vašej malej skupinke, sú Božie dcéry, Boží synovia. Všetci nazývate Boha Otcom, takže vy všetci ste bratia a sestry.
Držíš ruku alebo plece zranenej osoby, zraneného brata alebo sestry. Možno nevieš, z čoho sa tá rana skladá, ale v srdci tohto brata alebo sestry je určite bolesť a rana. Miluj ju a miluj ho! V tejto chvíli buď kanálom lásky, cestou, ktorou prichádza láska k tejto osobe. Precíť, že ťa tvoj brat, tvoja sestra miluje. Precíť, že si milovaný. Nech Božia láska preteká z tvojej mysle do tvojho srdca. A buď rád, teš sa, raduj sa, že ťa miluje Boh a že ťa miluje aj sestra, brat. Polož svoje ruky na plecia svojho brata alebo sestry a nech Božia láska preteká z teba na ňu a z nej na teba.
Pane, ty všetkých týchto ľudí poznáš po mene. Ty poznáš ich rany a ich zranenia. Ty vieš, čo v tejto chvíli potrebujú. Polož svoje ruky, Pane, na nich a uzdrav ich. Uzdrav ich, Pane, láskou. Uzdrav ich láskou, ktorú majú k sebe navzájom. Naplň ich, Pane, mocou Ducha Svätého. Príď, Duchu Svätý a dotkni sa srdca každého z nich. Príď, Duchu Svätý, a naplň ich tebou. Príď, Duchu Svätý, a dotkni sa každej oblasti, ktorá je ešte v tme. Príď, Duchu Svätý, a prines svetlo tam, kde je tma. Vezmi si do ruky, Pane, všetko utrpenie, vezmi si do ruky, Pane, všetku bolesť. Vezmi si do ruky, Pane, každú telesnú bolesť. Vezmi si, Pane, do aiky minulosť, ktorá ešte nie je uzdravená a ktorá ešte stále bolí. Uzdrav, Pane, všetky pnutia, uzdrav všetky napätia, uzdrav každý stres. Daj každému to, čo naozaj potrebuje. Nech, Pane, láska prechádza z jedného človeka na druhého, z jednej osoby na druhú.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.