Pokánie – Cesta k Bohu

Odpustenie je prvým kľúčom, ktorým môžeme otvoriť dvere, aby mohol prísť Ježiš so svojou uzdravujúcou mocou. Druhým kľúčom je pokánie.
Pre slovo pokánie sa v Starom zákone používajú dva výrazy: 1. naham (ľutovať, zmeniť zmýšľanie), 2. šub (obrátiť sa, vrátiť sa), v Novom zákone sú použité výrazy metanoeo, metamelomai (zmena mysle, teda aj ľutovať, pociťovať výčitky). V každom prípade, pokánie znamená skrze ľútosť zmeniť zmýšľanie.

Čo je však skutočná ľútosť? Boh často ukazuje zlé veci nášho života prostredníctvom svedomia. Mať výčitky ešte neznamená ľutovať. Musíme k nim zaujať stanovisko. Sme sklamaní, že sme zlú vec neurobili lepšie, či sa chlácholíme tým, že to robia aj iní, alebo naozaj ľutujeme to, čo nám svedomie vyčíta? A ak áno, prečo to ľutujeme? Ľutovať totiž môžeme napríklad aj to, že zlo ktoré sme vykonali vyšlo najavo, alebo že za to budeme potrestaní! Ľutovať môžeme aj zo strachu napríklad z Božieho hnevu, z pekla! To však nie je skutočná ľútosť. Tá by mala byť motivovaná láskou.

Opravdivé pokánie znamená:
Zmeniť svoje myslenie: začíname si uvedomovať hrôzu hriechu a jeho dôsledky. Spoznávame, kým sme sami v sebe a to, ako sa hriech Bohu hlboko protiví.
Zmeniť svoje konanie:
1) odvraciame sa od hriechu;
2) podriaďujeme svoje životy Bohu;
3) konáme tak, ako nám Boh vraví vo svojom slove.

Tri dôležité prvky pokánia:
1) Pokánie je záležitosťou poznania:
Potrebujeme si uvedomiť špinu nášho hriechu v očiach Boha a porovnať svoje hriechy s jeho svätosťou.
2) Pokánie je záležitosťou citu:
Ak si dôsledne uvedomíme svoj stav pred Bohom, vyvolá to v nás citovú reakciu, ktorá zahŕňa hlboký pocit previnenia a ľútosti (Iz 6, 5; Ž 51, 9).
3) Pokánie je záležitosťou vôle:
Pokánie zahŕňa aj vôľu – skutok poslušnosti. Keď pochopíme, čo máme pred Pánom a voči blížnym korigovať a urobíme to. Niekedy budeme musieť danú vec korigovať opakovane až dovtedy, kým sa „nový návyk“ nestane súčasťou nášho nového charakteru.

Pokánie nie je len jednorazový akt, je to postoj nášho srdca založený na našom každodennom vzťahu s Bohom.

Ovocie tohto pokánia je, že:
-keď sme konfrontovaní, prijímame pravdu,
-zameriavame pozornosť na zranených a na Boha,
-pociťujeme škodu, ako keby sa stala nám,
-berieme zodpovednosť za vlastné konanie,
-prijímame následky hriechu,
-dovoľujeme Bohu zmeniť naše srdce a zmýšľanie,
-vytvárame si nové návyky, čo spôsobuje náš duchovný rast,
-rozhojňuje sa v nás Božie požehnanie a zažívame oslobodenie od zlozvykov.

Vypnite televízor a čítajte Sväté písmo!

Sme pozvaní k zmene zmýšľania, obráteniu srdca. Ako? Cez pokánie! Vyzval ľudí na charizmatickej konferencii v Trnave otec Matúš Marcin. Odvoláva sa na evanjelium, kde Ján Krstiteľ vyzýval na pokánie. „Robte pokánie, lebo sekera je už priložená ku stromu. A prichádza ten, kto pšenicu zhromaždí v sýpke, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“. Otec Marcin si ďalej kladie otázku v akej dobe žijeme. „Keď sa pýtali pápeža Benedikta, že aký je jeho názor, či už nežijeme pred príchodom Ježiša Krista. Tak odpovedal, že si myslí, že sme sa k tomu príchodu značne priblížili. Nepovedal Ježiš sestre Faustíne, že toto je už posledné zjavenie? Ježiš ponúka milosrdenstvo ako poslednú záchranu pre hriešnikov. Pre nás všetkých,“ hovorí o. Marcin. Otec Marcin ďalej poukázal na silu ruženca o ktorom Panna Mária hovorila, že zastaví vojny. „Myslíš, že ružencom, ktorý zastaví vojny, nezastavíš aj vojnu vo svojej domácnosti? Hádku s mužom, či deťmi?“ Pozrite si video a dozviete sa viac o tom, že cieľom nie sú modlitby, ale získať Ducha Svätého.

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=Mt6CVpN2tSM

Pokánie

 Veľmi často si zamieňame pokánie so sviatosťou pokánia, i keď nejde presne o to isté. Aj keď svätú spoveď nazývame „sviatosťou pokánia“, nevystihuje celú šírku toho, čo pokánie vlastne je a ako sa má konať. Pokánie je významovo širší pojem ako sviatosť zmierenia. Potreba pokánia vyplýva zo situácie človeka po dedičnom hriechu a patrí k základným požiadavkám prorokov i Ježiša. Ježiš vyzdvihuje pokánie ako centrálny pojem svojho posolstva a to tak jasne, že to sotva potrebuje nejaké dôkazy. Na mnohých miestach evanjelia vyzýva: „Čiňte pokánie!“ Teda „robte pokánie“. Pokánie sa robí a niekedy tak tvrdo ako sa pracuje na denný chlieb. Ak som hrešil, ak som ubližoval, mám sa snažiť to napraviť, ak som kradol, mám to vrátiť. Pán Ježiš nikde nehovorí: „Ak budete chodiť pravidelne na spoveď, je to v pohode!“ Spoveď je len malou čiastočkou z toho, čo pokánie všetko zahŕňa. Keby naša spoveď bola správne prežívaná, bola by pokáním, ale ak je len vyznaním hriechov, bez snahy o vnútornú zmenu života, bez skutočnej ľútosti a predsavzatia, nie je pokáním. Pokánie má byť štýlom celého kresťanského života. 

V Hebrejských textoch SZ býva pokánie označované slovom „ŠUB“. Toto slovo vyjadruje radosť z návratu väzňa zo žalára alebo vyhnanca z exilu alebo zajatca zo zajatia. Pokánie to je radostný návrat domov, návrat k Otcovi. V gréckom jazyku sa pre pokánie užíva termín METANOIA. Toto slovo je výzvou: „Zmeňte zmýšľanie!“ a vyjadruje duchovnú podmienku návratu k Bohu a spoločenstva s Ním. Akoby nám Boh hovoril: „Ak sa chcete tešiť z môjho spoločenstva, musíte zmeniť zmýšľanie“. 

Prečo pokora nie je tým, za čo ju väčšina ľudí považuje?

Pokora je mnohými vnímaná ako cnosť pochybnej hodnoty, pretože sa často nesprávne vykladá tak, že na to, aby človek bol pokorným, je potrebné sa neustále podriaďovať alebo degradovať v prítomnosti iných.
Nepochopená pokora môže byť veľmi nebezpečná, ak sa chápe spôsobom, ktorý je v rozpore s jej pôvodným významom biblickej duchovnosti a židovsko-kresťanskej tradície. Ľudia s nízkou sebaúctou často interpretujú pokoru ako formu agresie a opovrhovania sebou samým. Táto „pokora“ môže byť dokonca aj formou pokrytectva alebo výhovorkou na lenivosť, keď sa úmyselne podceňujeme. Vyhýbame sa ťažkostiam súvisiacim s dosahovaním nášho plného potenciálu tým, že popierame, že sme ho vôbec schopní dosiahnuť.

Zmysel utrpenia

– uistime sa, či naozaj rozumieme tomu, o čom je prednáška
– Ján Pavol II – Fatimské tajomstvo
– utrpenie rodiny a nutnosť prijať utrpenie dobrovoľne
– Ján Pavol II – ako apoštol Pavol – prečo teda utrpenie? veď Ježiš je víťaz!
– falošná predstava – čo sa zmenilo pri oslave Boha v Novom Zákone?
– Boh je suverénny, prečo teda neuzdraví všetkých?
– čo teda hovorí na záver o. Dominik?

Varovanie

Svedectvá a proroctvá o osvietení svedomia

Jazyk: slovenský jazyk

Počet strán: 320 strán

Väzba: brožovaná väzba (mäkká)

Rozmer: 140 x 210 mm

Imprimatur: áno

ISBN 9788082113108

Panna Mária Marii Esperanze vo venezuelskej Betánii povedala: „Prichádza veľká chvíľa veľkého dňa svetla.”
Táto strhujúca kniha ponúka svetu doposiaľ najdôkladnejšie objasnenie „varovania“ alebo „osvietenia svedomia“ – zlomového okamihu v dejinách ľudstva, kedy každý človek uvidí svoju dušu tak, ako ju vidí Boh. Nejde pritom o žiaden výmysel, ale o monumentálnu udalosť, o ktorej hovoria svätci a mystici ako svätý Edmund Campion, svätý pápež Pius IX., svätá Faustína Kowalská, blahoslavená Anna Maria Taigi a mnohí ďalší. Ich prorocké hlasy sa vyjadrujú jasne: obráťte sa, kým je ešte čas, a konajte pokánie.
Fascinujúce príbehy našich súčasníkov ako Marino Restrepo, Alan Ames, Janie Garza či Matthew Kelly, ktorí tento fenomén už osobne zažili, dokazujú pravdivosť týchto proroctiev. Vďaka nim lepšie pochopíme, čo svet počas varovania čaká, a budeme sa môcť pripraviť na svoje stretnutie s Bohom – bez ohľadu na to, kedy k nemu dôjde.
Kňaz Dominik Chmielewski SDB o knihe povedal: „Varovanie je kniha pre všetkých, veriacich i neveriacich, kresťanov a predstaviteľov všetkých ostatných náboženstiev a vierovyznaní, pretože táto mystická udalosť, ktorú už päť storočí ohlasujú svätí a mystici Cirkvi, ovplyvní každého človeka na zemi. Po nej už nikdy nebude nič rovnaké ako predtým. Bude to posledný šokujúci výkrik Boha, ktorý volá po našom obrátení. Buď pripravený, lebo nevieš ani dňa ani hodiny, kedy Pán príde, aby naposledy varoval ľudstvo pred súdom nad svetom a Cirkvou. Bdej, modli sa a konaj pokánie. Buď pripravený.“

Varovanie, osvetlenie svedomia, malý súd

V krajinách, kde ešte ľudia chodia do kostola, Satan mení stratégiu. Náboženský duch (viac v článku o náboženskom duchu) sa stáva jeho hlavnou zbraňou. Veriaci ľudia (rôznej úrovne) v týchto krajinách žijú v domnení, že je všetko v poriadku. Neorientujú sa kritickým pohľadom na seba, na svoje správanie ale porovnávajú sa s inými. Uspokojujú sa návštevou bohoslužieb, množstvom modlitieb,.. a vytvárajú si tak falošný obraz o sebe. Takýto veriaci človek sa neskúma, nemení svoje negatívne správanie, nemá na to ani silu a žije tak stále v rovnakých hriechoch a vo falošnom uspokojení svojho svedomia. Prednáška Dominika Chmielewského varuje každého kresťana pred týmto javom posledných čias.
Zdroj YouTube

Varovanie ( osvetlenie svedomia )

Čiňte pokánie, hriech nepáchajte!

Svedectvá a tajomstvá mnohých katolíckou cirkvou uznaných zjavení, hovoria o Božom varovaní, osvetlení svedomia každého človeka v konfrontácií s Bohom a jeho podstatou. Čiňte pokánie…- posolstvo Ježiša, opakované Máriou vo Fatime, je stále viac a viac aktuálne i v tejto dobe poznačenej veľkým odpadom od katolíckej cirkvi. Človek sa stáva obeťou konzumného života, prestáva mať záujem o Boha, je orientovaný stále viac na seba, emocionálne zážitky, prosperitu, zdravie sa stáva jeho bohom, prioritou je uspokojovanie jeho potrieb. Boh je až niekde v úzadí, možno na konci akoby časť kultúry jeho predkov. Od konca minulého storočia narastajú počty ľudí s patologickým prejavom osobnosti – narcizmu. Narcizmus je často v duchovnom svete spájaný s kniežatstvom Jezabel, ktoré je opisované ako protiklad Ducha Svätého, ako Satanova nevesta. Protikladom tejto deštrukčnej sily ovládajúcej stále viac a viac ľudí je Mária, matka Ježiša Krista, žena plná pokory a poslušnosti uskutočňujúca Božiu vôľu až do konca pozemskej púte. Tajomstvom je jej spojenie s Duchom Svätým, splodenie Božieho Syna, Ježiša Krista. Toto spojenie s Duchom Svätým sa prejavuje aj v súčasnosti už uznanými alebo stále prebiehajúcimi mariánskymi zjaveniami, kde nás Duch Svätý skrze Máriu postupne vovádza do plnej pravdy. Mária, žena apokalypsy, rodí v bolesti novú Cirkev, ktorá rozšliape hadovi hlavu a stane sa Kristovou nevestou.

Boh nechce smrť hriešnika, ale chce aby sa obrátil a zachránil pre večný život. Varovanie nemá za cieľ zničiť človeka, ľudstvo, ale má za cieľ jeho návrat na správnu cestu, cestu k svojmu Bohu Stvoriteľovi. Viac o varovaní v prvej časti videa.

Viac o varovaní v prvej časti videa.

Pozvanie rodín na pokánie

Vytvorme Nazaretský Dom. Od 25.12.2020 do 2.2.2021, s požehnaním biskupa Stanislava Stolaríka, sme pozvaní k 40 dňovej modlitbovej príprave: „Vytvorme Nazaretský dom“

Výzva biskupa Stanislava Stolárika : http://new.burv.sk/wp-content/uploads/2020/12/Vytvorme-Nazaretsk%C3%BD-dom.pdf?fbclid=IwAR3Ledlmxok3kMuDivQ9ftp3pfIKv7LsZCrDKhQPd5Ega2mpkMECmGuWmJQ

Výzva o.Dominika Chmielewského https://www.youtube.com/watch?v=vSkLcvnLqx8...

Modlitby počas 40.príprave, modlitby si môžte stiahnuť tu:http://new.burv.sk/…/pozvanie-k-spolocnej-modlitbe…/ (Gréckokatolícka Cirkev má svoj klenot ku cti Nazaretskej rodiny aj v Akatiste požehnania rodín, možno vhodné pre súkomnú modlitbu napr v sobotu: https://www.youtube.com/watch?v=aiMSDl2hirE)