Urieknutie, bosoráctvo, porobenie… Všetky tieto temné praktiky môžeme súhrnne vyjadriť jedným slovom: prekliatie. Mons. ThDr. František Tondra píše, že zlorobenie (z lat. maleficium, ľudovo nazývané porobenie) „…je pokus spôsobiť blížnemu telesné a hmotné zlo pomocou zlého ducha… Je to hriech nielen proti náboženstvu, ale aj proti láske k blížnemu, prípadne aj proti spravodlivosti.“ 1Podobne ho aj sv. Tomáš Aquinský zaraďuje medzi smrteľné hriechy (Suma Theologiae, II, IIae, q. 76, a . 3).
Vzývanie zlého ducha v takomto prípade môže byť výslovné alebo zahrnuté. Výslovné znamená, že niekto obradmi alebo slovami priamo vzýva diabla o pomoc. O zahrnutom vzývaní morálny teológ Albert Beneš OP píše: „ Zahrnuto vzýva démona ten, kto používa rôzne tajuplné praktiky, ktoré sú prirodzene svojou povahou nespôsobilé, aby sa nimi dosiahol zamýšľaný cieľ. Pretože tieto praktiky nemôžu dosiahnuť cieľ samy osebe, dáva sa tu Satanovi možnosť zasiahnuť; pomoc sa očakáva nie od prirodzených prostriedkov, ani od Boha a jeho anjelov, teda dáva sa priestor démonom. Aj keď človek nemá výslovný úmysel paktovať so Satanom, žiada vyriešenie problémov od tajomných okultných síl.; pre prirodzenú nespôsobilosť určitých prostriedkov je nutné hovoriť o zahrnutom veštení. Sv. Tomáš zdôvodňuje, že použitie prostriedkov, ktoré sú samy osebe nespôsobilé predpokladá tichú nevyjadrenú zmluvu so zlými duchmi“. 2
Známy exorcista rímskej diecézy páter Gabriele Amorth uvádza, že toto diabolské úsilie sa deje viacerými spôsobmi: pomocou čiernej mágie, zlorečením, urieknutím a predmetovým prekliatím.
• Pomocou čiernej mágie, čarodejníctva alebo satanských obradov. Prekliatie sa uskutočňuje prostredníctvom magických formúl a obradov, pri ktorých sa vzýva diabol. O takýchto praktikách hovorí Sv. Písmo jednoznačne: „ Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi…“ (Dt 18, 12).
• Zlorečením. Pôvod zla je v diablovi, a preto, ak niekto praje druhému zlo, zahrnuto vzýva zlého ducha, aby dotyčnému človekovi uškodil. Ak ten, kto zlorečí, je v príbuzenskom vzťahu s tým, komu zlorečenie adresuje, účinok kliatby je omnoho horší. Napríklad, keď zlorečia rodičia svojim deťom alebo starí rodičia vnúčatám.
Kategória: Čarodejníctvo, okultizmus, satanizmus, modloslužba
špiritizmus, mágia, veštenie, liečiteľstvo, ezoterika, magický, parapsychológia, modlárstvo
OKULTISMUS V MEDICÍNĚ – II. část
Psychotronická diagnostika
Nejstarším postupem byla jasnozřivost, existovalo i „jasnočichání“. Někteří ze senzibilů byli totiž údajně schopni pomocí čichání k moči zjistit přesnou diagnózu. Jiní také „jasnoslyšeli“. Dnes se ale k diagnostice nejčastěji využívá aura.
Už Indové se domnívali, že prána, energie, sídlí v sedmi centrech, čakrách, a odtud vyzařuje z těla ven v podobě aury. Ta obklopovala tělo v několika vrstvách. Vnitřní leží přímo na povrchu těla a jsou v ní uloženy akupunkturní body, vnější zasahuje do délky několika centimetrů nebo – u jogínů – několika metrů. Existenci aury údajně prokázal Semjon Kirlian, elektrikář z Krasnodarska. Když položil ruku přes fotografický film na desku, spojenou s vysokofrekvenčním polem, na filmu se objevil zajímavý obraz: z povrchu ruky vyzařovaly jakési záblesky, které se měnily v závislosti na psychickém stavu. Například po cvičení jógy byl obraz jasnější. Podle psychotroniků je Kirlianův fenomén obrazem aury a podle jeho barvy a tvaru lze diagnostikovat choroby.
Např. při apendicitě aura vyzařuje směrem ven v širokém klínu, u těhotné ženy se vyklenuje nad břichem. Senzibil zjistí změny pohmatem. Tento primitivní diagnostický způsob je dnes nahrazován metodou dokonalejší, radiestezií. Takovou vysoce sofistikovanou metodou je vyšetřování pomocí virgule nebo L-tyčky, vlaštovky nebo kyvadla. Poprvé je použil v roce 1935 Abbé Mermet a záhy potom se stalo oblíbeným nástrojem psychotroniků. Podle některých musí mít správnou formu a musí být ze správného materiálu, podle jiných jím může být cokoli na provázku, protože podstatná je duchovní energie léčitele, který kyvadlo ovládá. Jestliže se kyvadlem pohybuje nad nemocným tělem, je možné u každého orgánu, žaludku, střeva, jater, zjistit stupeň aktivity a samozřejmě přesnou diagnózu.
Podle toho, jakým způsobem mu kyvadlo v ruce krouží, diagnostikuje psychotronik vodnatelnost, rozšíření srdce, kornatění tepen apod. a také může najít vhodný lék. Nakreslí si kružnici, do jednotlivých výsečí napíše nejrozmanitější homeopatické léky a kyvadlo ukáže ke správnému léku. Pohyb je samozřejmě důsledkem psychotronikovy duchovní aktivity, která rezonuje s pacientovou chorobou. Jiná diagnostická metoda je založena na tzv. automatické kresbě, již používal akademický malíř Mistr Kožíšek, vynikající kreslíř, propadlý mysticismu. Dokazoval, že podle fotografie, písma nebo jiného „svědka“, prostředníka, je schopen určit diagnózu.
K diagnostice se používají i složitější přístroje, spojené popřípadě i s počítačem. Pak mluvíme o radionice. Takovým přístrojem byl např. emanometr, emociometr, přístroje firmy Lichtweg umožňující kontakt s rostlinami a zjišťující energii čaker. V současné době je módním přístrojem Egely Wheel. U nás se prodává za několik tisíc Kč. Při spojení s počítačem může na dálku vyhodnotit naši energii a najít příslušné léčebné řešení. Za přídavek několika dalších tisíc lze koupit i sběrač aury, který ji koncentruje do kolečka.
Nejmódnější je dnes ovšem Vollova elektropunktura, EAV. Je to hybrid akupunktury a psychotroniky. Podle R. Volla jsou akupunkturní dráhy jen sloupcem elktrolytu, kterým proudí elektrická energie. Na špičkách prstů ruky nebo nohy lze potom podle měření elektrického odporu diagnostikovat choroby a podávat plnou informaci o funkčním stavu orgánů. Údajně lze zjišťovat i hladiny enzymů, např. pankreatu. Existují specializované firmy, Pickering nebo Vega, které vyrábějí stále nové a modernější přístroje, spojené obvykle s počítačem, jež působí na pacienty impozantním dojmem. Mnohé z nich mají i atraktivní názvy, Segment-elektrograf, vegatest, Bicom a další. Vega audicolor např. „využívá zevního vlnění, které si sám vytváří pomocí polárních barev a základního tónu v různých oktávách. Tím celé tělo harmonizuje a léčí.“ Bicom snímá „ultrajemné oscilace z celého těla, pomocí speciální elektroniky vlnění harmonizuje, vrací. Tím dochází k intenzivnímu léčení zcela bez použití léků.“ (MUDr. M. Pekárek)
OKULTISMUS V MEDICÍNĚ I.
Tato stať je věnována bioenergetické nebo také biotronické medicíně. Jsou to disciplíny diagnostické i terapeutické, které svůj účinek vykládají přítomností zvláštní síly, bioenergie. Širším termínem pro jevy záhadné, nevysvětlitelné běžnými fyzikálními zákony a ležící i mimo medicínu, je parapsychologie, resp. psychotronika.
Podle Rejdáka se psychotronika zabývá distančními interakcemi mezi organismy a zevním prostředím, jež jsou spjaty s mohutnostmi, řekli bychom raději vlastnostmi, duše. Přesnější formulaci poskytuje M. Rýzl, parapsycholog českého původu, který emigroval do Spojených států. Ve své knize Úvod do parapsychologie (Panorama, Praha 1991) říká, že se parapsychologie zabývá jevy záhadnými, spjatými s činností duše a nevysvětlitelnými běžnými energetickými způsoby.
Jaké jevy náleží do parapsychologie? Je to široké spektrum jevů, které můžeme rozdělit na dvě skupiny. V první skupině jevů jsou různé formy mimosmyslového vnímání, extra-sensory perception, proto běžná zkratka ESP. Patří sem jasnozření, proskopie, to znamená předvídání budoucnosti, nebo telepatie. Druhou skupinou jevů jsou psychokinetické, PK-jevy, kam patří například materializace, levitace i psychická chirurgie.
Všechny tyto disciplíny, jevící se jako soubor zcela nehomogenní, jsou spojeny tím, že svůj efekt odvozují od bioenergie. Co to vlastně je? Nic nového. Už od pradávna všechny civilizace uznávaly existenci energie, která ovládá naše tělo a je nadřazena vědomí. Této energii v Číně říkali čchi, v Indii prána, v Tichomoří mana, v Evropě aether, fluid. Hahnemann ji označil jménem dynamis. Módnější termíny jsou ód, orgonská energie a řada dalších. To ovšem nic neříká o tom, jaká je povaha těchto energií. Existuje totiž široké spektrum hypotéz. Podle některých parapsychologů je povaha bioenergie materiální, podle jiných duchovní. Podle prvních je podstatou všech uvedených jevů elektromagnetismus nebo gravitační síla, popřípadě mezony či jiné známé částice. Podle jiných jsou to sice rovněž materiální energie nebo částice, které ale dosud nejsou známy. Dobbs mluví třeba o psitronech. Podle Kahudy jde o psychony, vakuové částice, nadané superinfragravitační aktivitou a šířící se nadsvětelnou rychlostí. Později dr. Kahuda mluvil o mentionech. Jiní mluvili o deltonech a astrálech ze světa duchů. Jisté je, že ani jedna z těchto představ se neukázala reálnou, a proto si většina dnešních parapsychologů představuje, že bioenergie má duchovní povahu. Spiritisté mezi nimi se domnívají, že k nám tyto síly přicházejí z minulosti, že to jsou duše zemřelých. Podle animistů má každá osoba svou vlastní duši nadřazenou našemu vědomí. Podle dalších hypotéz má bioenergie nadindividuální povahu. Je to jakési kolektivní, božské vědomí.
Poslední jsou teorie kosmologické, které si už vypomáhají moderní vědeckou terminologií, většinou z oblastí kvantové fyziky, jejichž autoři se domnívají, že hypotetická bioenergie je nadsmyslová, nadčasová, nadprostorová a představuje jakési vícerozměrné kontinuum, které nás přesahuje. Žádná z těchto hypotéz nebyla ovšem potvrzena, a proto se parapsychologové nakonec dohodli na používání neutrálního termínu PSI, podle návrhu Thoulesse a Wiesnera. PSI = psychologické schopnosti.
Jsou to síly psí-gama, které zprostředkují fenomény mimosmyslového vnímání, a psí-kappa, zajišťující psychokinetickou aktivitu. Obě tyto síly, resp. prvky, vytvářejí společné psí-pole, sdružující všechna dosud známá fyzikální pole, tedy elektromagnetické, gravitační, mezonové apod. Snad je ještě nutno dodat to, že naši čeští současní psychotronici místo PSI raději mluví obecně o informaci. V počítačovém věku je to zřejmě termín vhodnější, právě tak jako bioinformatika nebo bioinformační medicína. Nyní musím ukázat, jaké má parapsychologie podoby.
Léčitelství
Obrovský rozmach v dnešní době zaznamenává tzv. Léčitelství neboli Alternativní medicína. Někdo je dle určitých kriterií od sebe rozlišuje, nicméně ve svých důsledcích jsou si obě odvětví velmi podobná, proto se o nich budu zmiňovat jako o jednom oboru „léčitelství“.V tomto oboru nalezneme širokou škálu léčitelů od těch, kteří využívají jen bylinek až po studované doktory medicíny, kteří svou metodu léčení odívají do vědeckého hávu. A je třeba říci, že je dnes velmi moderním trendem připojit ke své nabídce klasické medicíny nějakou „nástavbu“ v podobě medicíny alternativní.
Léčitelství nabízí pomoc jednak ve chvíli, kdy klasická medicína selhává, a jednak se i staví do role kvalitativně vyšší pomoci člověku, protože tvrdí, že se zajímá o celou jeho bytost (minimálně tělo a psychiku – tzv. holismus), a dává je do souvislosti (což není špatně – viz. níže o psychosomatice). Nicméně metody, kterých využívá, mají často původ v esoterickém okultismu.
Základ léčitelství spočívá buď:
– v užívání nadpřirozených schopností (u sebe objevených či nějak získaných, které běžný člověk omezený prostorem a časem nemá), nebo
– ve věštění a doptávání se (zjišťování diagnozy a postupů léčení z fotky, z oční duhovky /irisdiagnostika/, z data narození,…), případně
– v užívání tzv. léčivých prostředků (spirály, symboly, kameny, vůně, barvy, obrazce, magická místa atd..), jejichž uzdravující síla pramení buď z pověry nebo magické praxe, nebo také
– v užívání bylinek – avšak takových, jejichž účinek je magicky zesílen (trhaných např. o svatojánské noci, na konkrétním energetickém místě, příp. nějak „zaříkávaných“).
Prečo odmietnuť Harryho Pottera
V súčasnosti i niektorí teológovia hľadajú analógiu medzi Ježišom Kristom a Harrym Potterom, čo však z nevedomosti vedie k zahmlievaniu pravdy a stieraniu rozdielov medzi dobrom a zlom.
Prevzaté z: https://www.youtube.com/@Slovenskydohovorzarodinu
Online vo svete okultizmu – Od ezoteriky ku katolickej viere – 2. časť
– Nahováranie človeku, že je Bohom, všetko dokáže a nepotrebuje pomoc
– Metódy ako Joga,m terapia tmou, chodenie po žeravom uhlí
– to všetko privádza človeka do tranzu a posúva ho na tanier diablovi
– Prečo je joga klamstvo
– nie je možné oddeliť cvičenie od meditácie a poklone bohu slnka, čo je modloslužobníctvo
– Svedectvo proti joge silno komunikoval páter Manjakal
– Terapia tmou
– človek týždeň a viac prebýva v miestnosti, kde je úplná tma. Pokiaľ to človek premodlí, tak fajn, ale ľudia tam chodia riešiť vnútorné problémy sami, bez odbornej pomoci a častokrát to končí zle, v hlbších depresiách. Ľudia tam častokrát padajú hlbšie do seba, do svojich problémov. Ľudia sa stále vracajú, ale ten problém sa točí stále dookola.
– Vystúpiť z ezoteriky nie je ľahké, ale hlavne Panna Mária je tou, ktorá pomáha
– Odchod z ezoteriky začína modlitbou a dobrou svätou spoveďou
– Ak začneme čítať písmo sväté, tak všetku ezoteriku môžeme zahodiť do koša
– Je vegetariánstvo zlé? Prečo?
– Behanie po žeravom uhlí
– človek je v tej chvíli akoby posadnutý
– V ezoterike neexistuje pokora
– človek sám sebe odpustí trest
– Nevýchova detí je vlastne odovzdanie ich zlu
Dostali sme sa zo sparov okultizmu – 1.časť
– dobrý úmysel konať dobro druhým využíva diabol a ponúka okultizmus, mágiu, veštectvo, špiritizmus ktoré dovedú nakoniec každého do jeho spárov
– joga, terapia tmou, reiki, Firewalk, šamanizmus, metóda Wim Hoff, práca s kyvadlom, veštenie, telekinéza, levitácia, astrálne putovanie, automatické písmo, numerológia, tarokové karty, astrológia, prútikárstvo, homeopatia, nevýchova, Silvová metóda, Autogénny tréning to je len krátky zoznam ciest, ako sa dostať do duchovných problémov a vstúpiť do teritória diabla
– všetky tieto metódy ponúkaju človeku myšlienku, ktorá zaznela už v Rajskej záhrade
– “ Budete ako Boh “ – recept ako sa dostať z okultizmu – prerušiť akékoľvek kontakty, spáliť a zničiť knihy a predmety spojené s okultizmom, vyspovedať sa s toho, co sme spáchali my a zriecť sa toho, čo bolo spáchané na nás, veľká pomoc je Mariánska úcta a zasvätenie sa Panne Márii. – keď človek začne čítať Písmo Sväté, ezoteriku a ostatné falošné spirituality môže hodiť do koša. Všetko čo potrebujete v tomto živote nájdete v Písme
Zdroj: YouTube
Boj o Tvoju dušu – mágia
Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“ Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“
To všetko je mágia!
„Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci,“ – vyjadrenie z jednej farnosti Slovenska.
Mágia – maleficium (privodenie zla, zlorobenie). Ide o také konanie alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Často sa pri tom používajú rôzne predmety a vykonávajú rôzne rituály – podobnosť so sviatosťami (diabol napodobňuje Ježiša). Tieto veci alebo rituály samé o sebe nie sú škodlivé, stavajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi.
Mágia je pre veriacich opakom viery. Všetky druhy mágie sú pre kresťana absolútne neprípustné. (páter V. Kodet)
Mágia je zo všetkých troch okultistických kategórií — veštenie, mágia a špiritizmus — najzvláštnejšia a najťažšie definovateľná. Na pochopenie najjednoduchšiu definíciu mágie nájdeme v diele Kurta Kocha Medzi Kristom a satanom: „Je to umenie alebo aspoň pokus mimozmyslovými prostriedkami spoznať a ovládnuť svet duchov, ľudí, zvierat a rastlín súčasne so svetom mŕtvej matérie za pomoci mystických a iných sprievodných rituálov.“
Vychádzajúc z tejto definície, si v súvislosti s okultistickou mágiou treba uvedomiť štyri závažné momenty:
1. Mágia sa praktizuje aktivizáciou mimozmyslových síl. A práve preto, že v mágovi pôsobia mimozmyslové sily, pokladá sa za prejav okultizmu.
2. Mágia sa prostredníctvom mystických obradov a rituálov usiluje ovládnuť a podrobiť si iných.
3. Ten, kto praktizuje mágiu, môže sa pokúsiť prostredníctvom obradov a rituálov získať vplyv, pomocou ktorého ovládne svet rastlín a zvierat.
4. Iní, čo sa zaoberajú mágiou, usilujú sa prostredníctvom obradov a rituálov ovládnuť anorganický svet neživej hmoty.
Boj o Tvoju dušu – veštenie
Prvá kategória, prostredníctvom ktorej sa prejavuje činnosť démonov v okultizme, je veľmi populárna oblasť veštenia. Podľa definície má veštenie svoj pôvod v latinskom slove divinare, čo znamená predvídať.
Veštenie je predpovedanie budúcnosti pomocou nadprirodzených javov. Človek, ktorý predpovedá budúcnosť, sa volá veštec. Božie slovo na mnohých miestach veštenie zakazuje, lebo je to druh modloslužby. Keďže niektorí ľudia sú skutočne obdarení nadprirodzenou schopnosťou predpovedať budúcnosť, všetci exorcisti a ľudia zaoberajúci sa touto problematikou hovoria, že sa to deje pomocou démonických síl. Boh niekedy zjaví budúcnosť človeku, ale robí to len zriedka a vtedy, ak je to nevyhnutné pre spásu človeka. Robí to pomocou Svätého Ducha, darom proroctva.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi:
2115 Boh môže zjaviť budúcnosť svojim prorokom alebo iným svätým. Ale správny postoj kresťana, čo sa týka budúcnosti, spočíva v tom, že sa s dôverou odovzdáva do rúk Prozreteľnosti a zrieka sa každej nezdravej zvedavosti v tomto ohľade. Nepredvídavosť však môže byť nedostatkom zodpovednosti.
2116 Treba odmietnuť všetky formy veštenia: uchyľovanie sa k satanovi alebo k zlým duchom, vyvolávanie mŕtvych alebo iné praktiky, o ktorých sa mylne predpokladá, že „odhaľujú“ budúcnosť. Používanie horoskopov, astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí alebo osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám prejavujú vôľu mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžbu nakloniť si skryté mocnosti. Sú v protiklade s úctou a rešpektom spojenými s láskyplnou bázňou, ktoré sme povinní mať jedine voči Bohu.
Boj o Tvoju dušu – okultizmus
Slovo ´okultný´ podľa dvojzväzkovej svetovej encyklopédie World Book Dictionary znamená taký, čo je mimo zákona prirodzeného sveta, za hranicami obyčajného poznania, taký, čo má niečo spoločné so silami alebo zákonmi mimo prírody.
Okultizmus je viera v okultné sily, ich štúdium alebo použitie; v 22 dielnej svetovej encyklopédii sa píše, že okultizmus sa vzťahuje na široké rozpätie náboženských praktík zahŕňajúcich mágiu alebo sily mimo prirodzeného sveta (astrológia, veštectvo, viera v magické sily a špiritizmus, viera, že duchovia komunikujú so žijúcimi…)
Viera v okultizmus sa od polovice dvadsiateho storočia veľmi šíri najmä v krajinách „západu“.
Veriacich však predovšetkým zaujíma, čo o týchto otázkach hovorí Cirkev. Aj preto k nim zaujali postoj exorcisti i napr. páter Vojtech Kodet:
„Striktne vzaté, o okultizme by sa vlastne ani nemalo hovoriť – nie preto, že by sme sa báli, ale preto, že to nie je hlavný bod nášho záujmu. Hlavným bodom nášho záujmu je Ježiš Kristus, Božie kráľovstvo, Duch Svätý, ktorý je nám daný a Otec, ktorý nás čaká. Toto si musíme uvedomiť kedykoľvek budeme premýšľať o okultizme a o tom, čo budeme robiť. Napriek tomu sú určité pastoračné dôvody, aby sa o ňom hovorilo.“
Sú na to prinajmenšom dva dôvody:
„Dôverčivosť, naivita, neorientovanosť až streštenosť niektorých našich bratov a sestier, ktorým všetko splýva v jedno, ktorí majú dojem, že čokoľvek použijú vo svoj prospech, je dobré, a všetko, čo je mimoriadne, je Božie.
Ale takto to určite nie je. Mnoho ľudí si myslí, že možno „spatlať“ všetko spolu, že nie sú nijaké deliace hranice a čo mne alebo mojím blížnym nijako viditeľne neublíži, musí byť dobré.“
O tomto probléme treba hovoriť aj preto, že medzi katolíkmi, ale v rozličných protestantských denomináciách sú ľudia, ktorí týmto praktikám robia neplatenú reklamu tým, že proti nim trošku nešikovne bojujú.
Prehnané stráženie antiokultnej čistoty, je niekedy nemúdre, ale čo je hlavné, odvádza nás od Krista namiesto toho, aby sme sa usilovali o to, čo by nás k nemu privádzalo.
Harry Potter – zradná učebnica mágie
Poplašné správy o prepojení Harryho Pottera na mágiu, ba až satanizmus, som dlho považovala za prehnané s škrupulantské. Ale keď do knižnej a filmovej potterománie dorástli naše deti, chcela som tie argumenty „pre istotu“ poznať. Prednáškam o zlých stránkach Harryho Pottera sa dlhodobo venuje kňaz Pavol Hucík. Dlhý večerný rozhovor s ním na fare v Hrboltovej (mestská časť Ružomberka) nebol bez zimomriavok…
Pavol Hucík vo svojom tínedžerskom veku praktizoval tzv. bielu mágiu, čiže nepoužíval ju na škodenie druhým. Ako však zdôrazňuje, každá mágia je zlá, lebo človek sa v nej usiluje o niečo, čo mu Boh bežne neumožňuje. V rámci svojich možností mu to však rád umožní Satan, aby na človeka získal vplyv. A preto sa každý magický úkon koná s viac alebo menej priamou pomocou diabla.
Prvé klamstvo Harryho Pottera
Práve v tom je prvé veľké klamstvo Harryho Pottera– presviedča, že biela mágia je dobrá, môže človeku pomôcť. Pavol Hucík sa venuje obetiam mágie a pomáha im oslobodiť sa spod vplyvu diabla. Na Slovensku absolvoval viac než 100 prednášok na túto tému a aj vďaka tomu osobne pozná viacerých, ktorých HP inšpiroval vyskúšať mágiu naostro. „Niet lepšieho spôsobu, ako naučiť široké masy, a najmä deti, že mágia je dobrá,“ tvrdí. Niektorí to skúsili hneď, iným to ostalo v podvedomí a na mágiu sa obrátili, keď sa ocitli v ťažkostiach. Napríklad, keď človeku ochorie dieťa, vo svojom zúfalstve hľadá akúkoľvek pomoc.
Pavol Hucík dokonca pozná dievča, ktoré bolo aktívnou kresťankou a dnes je satanistkou, pričom prvý krok k mágii urobilo práve po prečítaní Harryho Pottera. Tvrdí, že HP je učebnicou mágie. „Dieťa sa tam dozvie prakticky všetko. Je to reálna mágia, prezentuje sa tam približne 15 okultných praktík a desiatky princípov, ktoré reálne fungujú vo svete mágie: aspoň 60 skutočných zaklínaní, skutočné mená démonov a čarodejníkov, ozajstné satanistické pozdravy používané na sabatoch atď.,“ hovorí s tým, že sám – ako znalec bielej aj čiernej mágie – by to lepšie nenapísal. To je aj jeho odpoveď na otázku, či si Rowlingová len nenaštudovala potrebné informácie o mágii, aby napísala zaujímavú knižku, ako to bežne robia autori, keď chcú písať napr. o stredoveku alebo o vojne a musia si naštudovať, čo sa vtedy obliekalo, jedlo, ako sa žilo, aké existovali zbrane, taktiky, pravidlá v armáde… „Toto by laik nikdy nenapísal,“ tvrdí hrboltovský farár. „Stredoškolské učebnice píšu vysokoškolskí profesori.“ Takže Rowlingová musela všetko poznať až príliš dobre.
O. Matúš Marcin ve Starém Měste- Působení zlého 2.
Prútikárstvo,
Detská hra Charley Charley,
Liečitelia, alternatívna medicína
Nástrahy zlého ducha vo svete – o. Matúš Marcin ve Starém Městě – Přednáška 1
Televízor
Satanizmus
Halloween
Walt Disney
Harry Poter
Pokémon – vreckový démon
Mágia, horoskopy,…
Poznáme dva druhy horoskopov:
Bežné, ktoré sa dajú nájsť všade, ktoré si ľudia čítajú „len tak pre zábavu“, no aj tu má diabol svoj cieľ, lebo človek prestáva dôverovať Božej prozreteľnosti a začína žiť v otroctve a strachu, či sa náhodou nestane to, čo našiel v texte.
Špeciálne horoskopy, ktoré sú urobené pre konkrétnych ľudí. Tie sú väčšinou veľmi drahé a ešte nebezpečnejšie, lebo človek sa stáva závislým na astrológovi, a nielenže prichádza o veľké peniaze, ale stáva sa z neho človek, ktorý prestáva sám a zodpovedne riadiť svoj život. Zodpovednosť presúva na astrológa, čo ubližuje okoliu tohto človeka. To potom vedie k silným depresiám a niekedy až k samovražde.
V dnešnej dobe sa pokladá za hanbu nepoznať vlastné znamenie alebo znamenie príbuzných či životného partnera. Je doba, keď si mladé dievča najprv zistí, v akom znamení je chlapec, do ktorého sa zaľúbila, až tak sa pustí do vzťahu. Podľa toho hneď usudzuje, či sa k sebe hodia a či dokážu spolu žiť. Bez toho, aby sa snažili spoznať jeden druhého skutočne, akí vzájomne sú, vstupujú do vzťahu už s predsudkami. Niekto iný zrazu po prečítaní horoskopu začne brániť tomu druhému ísť na výlet alebo hoci len ráno do obchodu, lebo jeho horoskop píše, že ho čaká nejaké nešťastie. Iní zase už ráno idú do práce s tým, že ich dobrý priateľ a kolega sa len tvári ako priateľ a popritom ich za chrbtom ohovára a osočuje pred ostatnými kolegami. Iní otvárajú dvere k šéfovi s tým, že ich nepochopí a iste sa s ním pohádajú. Takíto ľudia žijú vo veľkej neslobode a to bez toho, aby si to uvedomovali, sa od nevinného prečítania si horoskopu cez sugesciu dostanú až po závislosť na horoskope a bez neho nespravia ani krok.
Ďalšia otázka, ktorá sa vynorí, je: Platí horoskop len pre jedného konkrétneho človeka?
Na svete je veľa ľudí, ktorí majú rovnaký dátum narodenia. Podľa toho by mal byť ich život, charakter, zdravotný stav, finančná situácia a citový život úplne rovnaký alebo aspoň veľmi podobný. Vidíme, že skutočnosť je iná. Prečo sa jeden stane vedcom, iný politikom, ďalší kňazom alebo masovým vrahom? Výborne to vykreslil Wolfgang Hund vo svojej knihe „Nepraví duchovia – praví klamári?“ Autor knihy píše: „Aj keď hviezdy nemýlia, iba usmerňujú, vyčerpal hádam jeden človek všetky svoje tendencie a druhý nie? Aký vplyv má potom prostredie, do ktorého sa človek narodí? Slum v Indii či milionárska rodinka v Nemecku? Alebo jednovaječné dvojčatá (ktoré majú väčšinou rovnaký horoskop podľa dátumu narodenia) sa často vyvíjajú úplne odlišne. Jedno má šťastné a druhé nešťastné manželstvo. Jedno zomiera pri nehode, druhé na nejakú chorobu. A na druhej strane, ľudia s úplne odlišným horoskopom môžu zomrieť v tú istú hodinu na rovnakom mieste. Alebo mal každý pasažier Titaniku svoje nešťastie naznačené vo svojom horoskope?“234
Nezmyselnosť horoskopov sa snažil dokázať, čo sa mu aj veľmi dobre podarilo, Francúz Michel Gauquelin. Urobil odhaľujúci pokus: Prostredníctvom inzerátu v novinách ponúkal bezplatné zostavenie osobných horoskopov. Neskôr na požiadanie uviedlo 94 percent zúčastnených záujemcov, že popis ich osoby v zaslanom horoskope bol výstižný. Avšak Gauquelin zaslal všetkým rovnaký text, a síce horoskop jedného povestného francúzskeho masového vraha.235
Okultná symbolika ako súčasný fenomén medzi mladými ľuďmi
Abstrakt: Štúdia reflektuje súčasnú okultnú symboliku medzi mladými ľuďmi ako novodobý sociálno-patologický jav. Demonštruje moderné symboly okultizmu a jeho symboliky v spoločnosti a rodine. Ide o novodobý sociálno-patologický jav, ktorého problematika sa nerieši len v školskom prostredí, ale spadá aj do rodiny, či širšej spoločnosti. K tomuto problému je potrebné zaujať erudované stanovisko nielen v rámci školského systému, ale aj rodiny, spoločnosti a poradenskej činnosti. Štúdia ponúka aj výsledky empirických vzoriek o záujmu okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi, ktoré boli realizované v rokoch 2009-2013. Záver ponúka možné odporúčanie pre prax a poradenský systém. Kľúčové slová: rodina, prevencia, symbolika, satanizmus, okultizmus, mládež, cirkev, náboženstvo,spoločnosť, výchova.
Abstract: The study reflects the current occult symbolism among young people as a modern socio-pathological phenomenon. Demonstrates advanced occult symbols and symbolism in society and the family. It is a modernsocio-pathological phenomenon, the issue is not addressed only at school but also falls into the family, or thewider society. This issue has to be taken erudite opinion not only within the school system, as well as family,society, and consulting activities. The study also provides empirical results of samples of interest occult symbolism among young people, which were made in the years 2009-2013. Conclusion offers possible recommendation for practice and advisory system. Key word: family, prevention, symbolism, satanism, occultism, youth, church, religion, society, education.
Úvod
Hodnotová orientácia mladých ľudí sa čoraz častejšie ocitá v chaose hodnôt. Mládež je zvyknutá riešiť veci hneď, lebo k tomu ich vedie akcelerácia doby. Vystupujú z cirkví, hľadajú, skúmajú až do takej miery, že sa začína hovoriť o náboženskom turizme, či turizme v jednotlivých cirkevných spoločenstvách tej ktorej cirkvi. Nestabilita hodnotového systému prepojená so životom v spoločnosti a rodine často prehlbuje ich duchovnú priepasť natoľko, že niekedy strácajú aj obyčajnú pragmatickú orientáciu hodnotových rebríčkov. Predmetom štúdie je fenomén okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi. Cieľom predloženej štúdie je sprehľadniť súčasnú problematiku okultnej a satanistickej symboliky na život mladého človeka, podať možný návrh, ako sa účinne brániť pred týmito modernými nástrahami.
1 Fenomén: zlo
Jornet (1998, s. 8) konštatuje, že „otázka zla je obtiažná, bez hraní a naviac nebezpečná.“ Nevieme odpovedať na otázky týkajúce sa zla, ako sú napríklad: Či je zlo nejakou prirodzenosťou, či ho stvoril Boh, teda či pochádza od Neho samotného, alebo ak ho Boh netvorí, prečo ho teda pripúšťa. Tiež sa môžeme pýtať, ak je Boh všemocný a nekonečne dobrý, prečo tomu nezabráni. Zlo ako také hmatateľne existuje, i keď nemá svoju podstatu. Otázkami, ktorými sa mnohí autori dopytovali po počiatku zla, jeho význame či akomsi posolstve, sa zaoberalo ľudstvo od nepamäti. Za pôvodcu zla sa vo všeobecnosti považuje diabol, teda Boží odporca. Práve diabol je „stelesnením“ nedostatku dobra, čiže zla. Toto konkrétne zlo (diabol) nie je iba absenciou, ale činnou silou a živým duchovným bytím, ktoré je zvrátené a pôsobí zvrátenosť. Diabol nemá telo. Je duchovnou bytosťou a ako duchovná bytosť dokáže brať na seba rôzne podoby výzoru, hlasu, či iných špecifických často aj ľudských vlastností len preto, aby človeka uviedol do zmätku. Gavendová (2006) uvádza vyjadrenia niektorých autorov (alebo aj filozofické smery) na fenomén zla:
Aristoteles: Zlo korení v ľudskej vôli, niet metafyzického zla, v skutočnosti je len dobro.
Sokrates: Zlo je dôsledok neznalosti toho, čo je dobré. Nikto dobrovoľne nekoná zlo.
Ján Amos Komenský: Nekonečne väčší je počet zlých ako dobrých.
G. W. Leibniz: Zlo vyplýva z konečnosti vecí. Existuje trojaké zlo: fyzické zlo; metafyzické zlo; morálne zlo.
F. Nietzsche: Zlo je všetko, čo vyplýva zo slabosti.
A. Anzenbacher: Zlo je apriórny objekt praktického rozumu.
Synkriticizmus: Zlo je to, čo škodí (najmä druhým). Na strane zla je viac automatizmu než na strane dobra. K zlu dôjde aj bez pričinenia človeka alebo proti jeho vôli, zatiaľ čo k dobru bez pričinenia človeka nemusí dôjsť alebo môže dôjsť s menšou pravdepodobnosťou než k zlu.
Teodícea: Zlo neexistuje alebo je to skúška, ktorú zosiela na človeka Boh.
O zle sa dozvedáme aj z biblických textov. Na niektorých miestach je zlo bytostne spojené s duchovnou bytosťou diabla. Diabol je duchovná bytosť, zlý duch. Vella (2008) hovorí o zlých duchoch (diabolstve) nasledovné:
sú duchovné bytosti, čo znamená, že nemajú hmotnú prirodzenosť, čiže ani telo.
sú to osobné bytosti, čo znamená, že hoci sú bez tela, majú svoju osobnosť aj individualitu. Môžu konať, hovoriť i rozmýšľať.
sú neviditeľní, no je možné, aby sme zlého ducha videli skrz zázrak v oblečení a podobe, ktorou upúta naše zmysly
diabli sú inteligentní, dalo by sa povedať, že je to dokonca ich základná vlastnosť. Ale hoci diabol disponuje veľkou dávkou inteligencie, nevie všetko. On nepozná vnútorný život človeka. Nemôže a nedokáže preniknúť do myšlienok človeka a kam smeruje jeho vôľa. Samotné „ego“ človeka je nepreniknuteľné. Jedine tí, čo majú účasť na blaženom videní Boha, môžu spoznať vnútorný život človeka. Jeho úroveň je vyššia ako hmotné skutočnosti. Je taký, lebo mu to je prirodzené. Pozná zákony nie lenfyzikálne, ale aj zákony ľudskej psychiky a vôbec celého stvorenia. No aj napriek tomu všetkému, s čím disponuje a aj keď pozná univerzálnu, historickú minulosť sveta, aj každého človeka, nepozná všetko a nepreniká do všetkého.
diabli nie sú všemohúci. Moc satana, ktorý je vodcom ostatných diablov, i keď prevyšuje moc človeka, to ho nerobí šťastnejším, ale vyvoláva to v ňom ešte väčšie zúfalstvo. Vlastne sa dá povedať, že je ohraničenou bytosťou, lebo aj keď disponujes veľkou mocou, vždy zostáva len stvorením.
diabli nie sú všadeprítomní. Nie je možné byť na rôznych miestach naraz.
Hahn (2008) sa vo svojej monografii zaujímavo zamýšľa, že opis pokušenia človeka v raji je pozoruhodne krátky. Had – diabol v siedmych veršoch prehovorí len dvakrát (Gn 3,1-7), a ľudstvo je v ruinách. V Starom zákone (Starej zmluve) sa objavujú tieto pomenovania zla (diabla): had: viackrátv knihe Genezis; diabol ako pýcha: Tob 4, 13; Sir 10, 13; Asmodei: viackrát v knihe Genezis; Sedy: Dt 32, 17; Moloch: viackrát v knihe Genezis, Deuteronómium; 1 Sam 5, 1-6;Lilit: Iz 34, 14; Azazel: viackrát v knihe Deuteronómium; Aštata: Sdc 6, 25; Gaja: Sdc 6,25; Dt 12, 3; Dagon: 1 Sam 3, 4.
Starý zákon je vo vyjadreniach o zlom duchu, resp. diablovi veľmi strohý. Nový zákon saoveľa obsiahlejší v ponímaní celej démonologickej podstaty. V Novom zákone sa dozvedáme o viacerých menách diabla. Nový zákon obsahuje asi tristo textov, kde je spomenutý diabol. Vella (2008) chápe úlohu diabla v troch dimenziách:
„diablovi pripisuje zodpovednosť za morálne zlo
diabla robí zodpovedným za obvinenie Ježiša z posadnutosti
na diabla sa pozerá ako na nezodpovedné knieža tohto sveta.“
V Novom zákone (Novej zmluve) sú tieto pomenovania diabla: satan: Jn 8, 44; Mt 4, 1;hlava diabla: Zjv 12, 3-17; Belial: 2 Kor 5,16; žalobca, klamár, odporca, vrah: Jn 8, 44;lucifer: 2 Kor 11, 14; zlodej: Jn 10, 12; pokušiteľ, vládca tohto sveta: viackrát u evanjelistuMatúša; anjel z hlbín: viackrát u evanjelistu Jána.
Halloween očima bývalého satanisty – John Ramirez CZ
ZOBRAZIŤ VIAC
