Dr. Vladimír Bíba, Mgr. Aleš Franc a kolektív.
Homeopatia sa v ČR stala veľmi populárnou a rozšírenou metódou liečenia. V tomto článku sa zaoberáme jej okultným pôvodom a praxou. Citácie sú z odborných publikácií (českých aj zahraničných) významných predstaviteľov všetkých homeopatických smerov. Odbornými aspektami homeopatie sa zaoberá kniha J. Heřta a kolektívu: „Homeopatie, clusterová a anthroposofická medicína“, Nakladateľstvo LN, 1997. Toto pojednanie sme písali pre kresťanskú laickú verejnosť, a preto sme volili jednoduché a zrozumiteľné vyjadrenia.
Princípy, na ktorých je homeopatia založená
A) Princíp podobnosti (Similia similibus curentur) Tento nosný zákon homeopatie hovorí, že látka vyvolávajúca u zdravého človeka určité príznaky vraj dokáže liečiť chorého, ktorého choroba sa prejavuje podobnými príznakmi. Princíp podobnosti je kľúčom pre voľbu homeopatika pri liečbe.
B) Životná sila (Dynamis) Homeopatia verí, že živý organizmus je ovládaný duchovnou životnou silou, ktorá je zodpovedná za život organizmu a riadi aj jeho hmotné telo. Jej narušenie sa v tele prejaví ako choroba. Homeopatická liečba preto smeruje k ovplyvneniu tejto životnej sily, a jej uzdravenie má viesť následne i k uzdraveniu hmotného tela.
C) Pôvodca choroby (miasma) Homeopatická teória odmieta, že by príčiny chorôb boli materiálneho pôvodu. Za pôvodcu choroby sa považuje narušenie životnej sily tzv. „miasmatami“ – znečisteniami, ktoré sú vždy pôvodu duchovného. Hahnemann veril v existenciu troch základných miasmatických chorôb: vnútorného syfilis, vnútorného svrabu a vnútornej kvapavky, od ktorých sa odvíjajú všetky ostatné choroby.
D) Princíp nekonečne malých dávok (infinitenzimálne dávky) Tento princíp tvrdí, že preparát sa stáva tým účinnejším, čím viac je zriedený. Za najúčinnejšie preparáty sa považujú tie, ktoré neobsahujú ani jednu molekulu východzej, „účinnej“ látky.
E) Princíp riedenia (potenciácia) Liečivá látka sa do konečnej koncentrácie narieďuje (potenciuje). Táto látka sa v pomere 1:9 (označuje sa ako D1), alebo 1:99 (označuje sa ako C1) pridá do tekutiny (najčastejšie voda, alebo zriedený lieh) a zmes sa pretrepáva. z takto pretrepanej zmesi sa zoberie 1 diel, ktorý sa v rovnakom pomere mieša s tekutinou a rovakým spôsobom sa spracováva. Každé riedenie sa značí nárastom indexu o jednotku (napr. D2, D3….Dx resp C2…..Cx).
F) Princíp dynamizácie (pretrepávanie) Pretrepávanie pri potenciácii sa nazýva dynamizácia. Podľa homeopatickej teórie sa týmto trepaním uvoľňuje z látky jej duchovná esencia, ktorá je tu v nedynamizovanom stave „zviazaná hmotou“. Táto duchovná esencia má byť vlastným nositeľom účinku homeopatického preparátu. Konečná lieková forma homeopatika od určitého riedenia (D24, resp. C12) neobsahuje ani jednu molekulu východzej látky a je tvorená buď samotným cukrom (u granúl, alebo bobúľ), alebo rozpúšťadlom, obvykle liehom (u roztokov, kvapiek).
G) Liek terénny (konštitučný) Homeopatickí pacienti sú podľa svojich fyzických dispozícií a povahových vlastností rozdelení do niekoľkých typov (konštitúcií). Každej konštitúcii zodpovedá určitá homeopatická substancia, na ktorú tento typ reaguje pri liečbe.
Účinnosť homeopatie ani mechanizmus jej prípadného pôsobenia sa nikdy nepodarilo vedecky preukázať. Jej princípy sú celkom nezlučiteľné s vedeckými poznatkami biológie, fyziky, chémie i farmakológie. Odborníci preto predpokladajú, že všetky prípady uzdravenia sú „placebo efektom“. Spolu s homeopatmi tak predpokladajú, že homeopatia aspoň priamo neškodí. Ak však chceme vysvetliť vplyv homeopatie na človeka, musíme sa pozrieť na jej duchovné pozadie. Ak ju sledujeme z tejto strany, zistíme veľmi skoro a zreteľne, že je duchovnou náukou, vyrastajúcou z okultných koreňov. Cieľom snahy o jej vedecké vysvetlenie je pokus túto skutočnosť zastrieť.
Kategória: Čarodejníctvo, okultizmus, satanizmus, modloslužba
špiritizmus, mágia, veštenie, liečiteľstvo, ezoterika, magický, parapsychológia, modlárstvo
Pasca okultizmu
Zradné pokušenie
Veľa ľudí podlieha zradnému pokušeniu a hľadá šťastie v okultizme, a nie v Bohu. Namiesto toho, aby svoje problémy prinášali Ježišovi, vyhľadávajú rady veštcov, jasnovidcov, chiropraktikov, biotronikov alebo mágov. Venujú sa astrológii, veria horoskopom, poverám a dôležité rozhodnutia robia podľa konštelácie hviezd. V prípade zdravotných ťažkostí navštevujú rôznych liečiteľov, ktorí sú nástrojmi pôsobenia zlého ducha. Sú aj takí, ktorí v honbe za kariérou, peniazmi, mocou a úspechom zasväcujú svoj život diablovi, aby dosiahli zvrátenú sexuálnu rozkoš, moc nad inými alebo bohatstvo.
Ak človek začne dôverovať okultným silám, automaticky odmieta Boha a evanjelium. Takýto postoj vedie k tomu, že človek sa zmení na diablovho otroka. V zosvetštenej a pohodlnej spoločnosti, v ktorej víťazí nemravnosť, rozvody, interrupcia, eutanázia, klamstvo a úplatkárstvo a kostoly zívajú prázdnotou, sa okultizmus teší veľkej popularite. Od ateizmu ľudia ľahko prechádzajú k viere v okultizmus, k sektárstvu, poverám, orientálnym kultom, modloslužbe, ba až k satanizmu.
Historické údaje poukazujú na úzku spojitosť medzi národným socializmom, marxizmom a démonológiou. Zakladatelia komunizmu Marx, Engels, Lenin a Stalin sa venovali okultizmu a boli pod diablovou nadvládou. Podobné zväzky s diablom mali aj Hitler a jeho spoločníci, ktorí sa tiež venovali okultným praktikám.
Okultizmus je diablovo náboženstvo a človek, ktorý sa mu venuje, je otrokom zlých duchov. Dejiny vyvoleného národa, ako aj dejiny celého ľudstva nám jasne ukazujú, že vždy, keď sa ľudia odvrátili od pravého Boha, upadli do najprimitívnejšej modloslužby. Existuje istá zákonitosť: každý úpadok nábožnosti sprevádza nárast poverčivosti a praktizovanie rôznych foriem okultizmu.
Okultizmus je spojený s vierou v existenciu duchovných síl alebo energií, pomocou ktorých človek môže poznať budúcnosť, získať zdravie, úspech alebo mimoriadne schopnosti na ovládanie a manipulovanie iných ľudí. Záujemca o toto tajomné poznanie musí najskôr prejsť procesom iniciácie, počas ktorého sa venuje rôznym okultným praktikám: zaklínaniu, cvičeniam, meditáciám a pod. Ľudia venujúci sa okultizmu môžu nadobudnúť schopnosti, ktoré im umožnia čítať myšlienky iných ľudí, predvídať budúcnosť, pôsobiť na iných, manipulovať ich, materializovať predmety, nadväzovať kontakt so zosnulými (v skutočnosti ide o kontakt so zlými duchmi, ktorí napodobňujú duše zosnulých). Títo ľudia sa takto nevedomky otvárajú na zákerné pôsobenie zlých duchov, ktorých nedokážu ovládať. Takto sa dobrovoľne odovzdávajú pod desivú nadvládu zlých síl.
Nebezpečný okultizmus! Bol som učeníkom okultného majstra. A skončil som na psychiatrii
Videl som, ako dokáže okultizmus liečiť a uzdravovať, akú má moc a kam to celé vedie. Rozhovor so Štefanom Esztergályosom.
Ako ste sa dostali k ezoterike a okultizmu?
Každý človek túži byť v niečom výnimočný. V deviatich rokoch som stratil otca a mama zostala sama s tromi školopovinnými deťmi, čo nebolo jednoduché pre ňu ani pre nás. Odvtedy som vo svojom živote prežíval veľkú frustráciu a zároveň hnev voči Bohu, že otec musel takto zomrieť. To spôsobilo, že som mal neskôr problém s autoritami a pomerne ťažko som sa pretĺkal životom. Veľa z nich ma nejakým spôsobom skúšalo zlomiť a potom boli aj také autority, ktoré ma mali rady, videli vo mne určitú výnimočnosť a vedeli ma v nej povzbudiť. S nimi som vedel spolupracovať. Jednoducho som hľadal svoju jedinečnosť. To bol kľúčový faktor v tom, že som sa neskôr v živote niečím takým zapodieval.
Kedy sa začalo vaše praktizovanie ezoteriky a okultu?
Vždy ma priťahovali nadprirodzené veci. Začalo sa to tým, že cez kamaráta som sa stretol s jedným známym, ktorého sme volali „majster” (úsmev). Bol to chalan, ktorý bol budhista, cvičil kung-fu a tai-či. Hovorili sme spolu o téme budhizmus verzus kresťanstvo a on ma veľmi ľahko presvedčil, že budhizmus je to pravé a kresťanstvo je trošku mimo. To svedčilo o tom, že som nemal správne znalosti, nepoznal som biblického Boha a nečítal som Písmo. A dovtedy som ešte nezažil obrátenie. Nemal som to v srdci, len nejakým spôsobom v rozume. Takže tento chlapík nemal až takú ťažkú prácu, aby ma ovplyvnil.
Svědectví bývalé čarodějnice – Varování před knihami Harry Potter
Od napsání tohoto svědectví uplynulo několik let, během kterých J.K. Rowlingová napsala další tři díly do této série (z čehož ta poslední se skládá ze dvou částí). Je to velice smutné. Kromě toho vznikly filmy a počítačové hry. Yahuveh nás, skrze Své Prorocké Slovo varuje, abychom jsme tyto filmy nesledovali, my, ani naše děti.
Varuje nás, před duchem vzpoury, který vstoupí do našich dětí, když se budou na tyto filmy dívat.
Tvrdíte, že existuje aj tzv. náboženská mágia. Nie je to protirečenie?
Na prvý pohľad takýto názov skutočne vyznieva ako protirečenie.
Veď predsa náboženstvo a mágia sú dve odlišné skutočnosti, ktoré stoja navzájom proti sebe. A predsa je to možné! Nejde tu o náboženskú mágiu vo vlastnom zmysle slova ale o magický prístup k modlitbe, sviatostiam a sväteninám Cirkvi, ktorý je samozrejme škodlivý. Marí skutočný účinok Božej milosti, ktorú tieto úkony majú spôsobiť alebo sprostredkovať.
Takúto možnosť pripúšťa aj Pastiersky list toskánskych biskupov, v ktorom sa píše: „Je zjavné, že pravý význam náboženstva a predovšetkým kresťanský pojem liturgie nemá nič spoločné s týmito zložkami magického myslenia. Avšak subjektívne sa môže stať, že obidva prístupy existujú vedľa seba, a dokonca že uzavrú akýsi „tajný spolok“. Pretože pôvod mágie nie je v rozume ale v cite, môže dôjsť aj u veriaceho k takémuto rozpolteniu. V rozume si je vedomý, že koná kresťanské gestá, v ktorých, ako vie, pôsobí Boh a jeho milosť. Ale v rovine citu môže byť to, čo v ňom účinkuje, postojom magickým, viazaným len na prianie niečo získať alebo utiecť pred nejakou neosobnou silou, ktorej sa bojí. Podobne to platí aj o sviatostnom úkone, ak je chápaný automaticky a len ako vec, bez správneho ponímania Boha a sviatosti samotnej, alebo ak pri ňom chýba dispozícia viery a ak mu nezodpovedá život, ktorý táto sviatosť predpokladá.“
Magický prístup k náboženským úkonom sa prejavuje v týchto prípadoch:
• Ak človek nimi nehľadá Božiu milosť a posvätenie ale len čisto pominuteľné dobro.
Spomeňme si, koľkí šoféri áut majú vpredu zavesený ruženec. Zrejme ani polovica z nich ho tam nemá zo skutočnej úcty k Panne Márii a preto, aby ho mali poruke a mohli sa ho modliť aj v aute. Ale domnievajú sa, že ak ho tam budú mať, Boh nedopustí, aby sa im stala nehoda. V podstate je tým ruženec postavený do pozície ochranného amuletu.
Ničivá sila jogy
Prvýkrát som sa stretol s jogou pred niekoľkými rokmi. Prvé polhodinové cvičenie, rohožka, vonné tyčinky… Bol som jedným z dvoch mužov medzi takmer dvadsiatimi ženami, takže som sa cítil trochu čudne, ale vzal som to ako malé mínus v porovnaní s tým, čo mi joga mala dať – relax, uvoľnenie, posilnenie tela…
Cviky sa mi zdali trochu neprirodzené, pretože nie som príliš ohybný. Začal som cvičiť, ale netušil som, že existuje veľa druhov jogy… Joga bola pre mňa jednoducho jogou. Tento druh jogy bol u nás najrozšírenejší a najpopulárnejší – išlo o tzv. hatha-jogu.
Okrem toho som si kúpil knihu s inštrukciami a neskôr som začal cvičiť aj doma. Telesné polohy (asány), ktoré sa často nazývajú podľa zvierat (napr. pes, krava, korytnačka), som považoval za ideálny spôsob pre psychické upokojenie a uvoľnenie z pracovného stresu. Po cvičeniach som cítil silný príliv energie a potreboval som oveľa menej času na spánok: predtým som spával 8-9 hodín, a po mesiaci jogy mi stačilo už iba 5-6 hodín spánku.
Posilnila sa aj moja odolnosť. V mladosti som mal sklony k rýchlemu prechladnutiu, a teraz som bol fyzicky silnejší a odolnejší. Bol som nadšený zo svojho nového koníčka. Neskôr som sa v knižke dočítal, že okrem telesného cvičenia je dobré začať praktizovať aj meditáciu, čiže dychové cvičenia (zvané pranajama) a opakovať si v mysli isté výrazy (mantry), ktoré mi pomôžu stíšiť si myseľ. Okrem toho vraj treba zložiť prsty rúk do osobitnej polohy, ktorá vyjadruje zatvorenie energie (tzv. mudry). Toto všetko má viesť k zdravšiemu a šťastnejšiemu spôsobu života. Neskôr som začal nakupovať v obchodoch s ekologickými potravinami, navštevoval som vegetariánske bary a trhy s alternatívnou medicínou. Prestal som využívať tradičnú medicínu, nepočúval som lekárov a odmietal som užívať antibiotiká a iné lieky. Vybral som si alternatívnu cestu. Keď som trpel fyzickými ťažkosťami, využíval som iba bylinky, akupunktúru a akupresúru.
Okultné uzdravenia
Všetci, ktorí sa venujú rôznym formám okultizmu, sa dobrovoľne odovzdávajú do otroctva zlých duchov.
Zvlášť nebezpečné je využívanie služieb najrôznejších bioterapeutov, liečiteľov a akýchkoľvek paranormálnych spôsobov liečby.
Prečo je to tak?
Rôzne techniky východných cvičení a meditácií vyvolávajú zväčšenie energie kundalini, čo spôsobuje, že v človeku sa otvárajú tzv. čakry. Prispieva to k nadviazaniu kontaktu s energiami, ktoré majú zlý pôvod.
Prostredníctvom čakier, ktoré sú energetickými centrami, sa človek odovzdáva pod vládu zlej duchovnej sily, ktorú môže používať aj pri najrôznejších okultných praktikách.
P. Jacques M. Verlinde, narodený v Belgicku, ako sedemnásťročný odmietol Krista a celú katolícku náboženskú prax. Po ukončení štúdia a po získaní doktorátu z jadrovej chémie vycestoval do Indie. Žil tam štyri roky a v hinduistických ašramoch vo dne i v noci praktizoval rôzne meditačné techniky, cvičil jogu, odriekal mantru – a to všetko preto, aby sa otvoril a mohol okúsiť Boha. Nenašiel však to, čo hľadal. P. Verlinde si takto spomína na svoju neobyčajnú skúsenosť počas pobytu v Indii: „Počas dlhých meditácií sa mi mnohokrát stalo, že vo chvíli vychádzania z tohto zvláštneho stavu som vnútorne videl takýto obraz: tvár krásnej ženy, ktorá bola veľmi smutná a zároveň na mňa hľadela s veľkou nehou. Vždy ma to veľmi prekvapilo a pýtal som sa jej: ,Kto si?‘ Vždy, keď som kládol túto otázku, po jej tvári stekali slzy a mizla. Keď som sa po svojom obrátení zamýšľal nad týmto zážitkom, vnútorne som cítil, že to bola Panna Mária, ktorá sa mi snažila dať znamenie. Znamenie trpiacej matky, ktorá vidí, ako sa jej dieťa stráca, odchádza, ale ona rešpektuje jeho slobodu, môže mu darovať iba svoje slzy. Keď som už ako kňaz po prvýkrát v roku 1995 pricestoval do Poľska, navštívil som pútnický kostol Panny Márie v Čenstochovej. Ako veľmi ma prekvapilo, keď som počas slávenia svätej omše priamo pred ikonou Panny Márie náhle spoznal tvár ženy, ktorá ku mne prichádzala v Indii, aby sa so mnou stretla“ (J. M. Verlinde: Boh ma vytrhol z temnoty, str. 6).
Čo spôsobí chodenie k čarodejnici či liečiteľovi, psychotronikovi, astrológovi či magnetizérovi a ako ich rozlíšiť
Ako v predošlom článku o horoskopoch, môžeme pokračovať ďalšou veľmi aktuálnou témou: navštevovaním čarodejníc, takzvaných liečiteľov, psychotronikov, astrológov, magnetizérov a podobných osôb. Tak isto uvediem informácie od kňazov odborníkov: bývalého exorcistu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Antona Solčianskeho, provinciála karmelitánov, a tak isto bývalého exorcistu Vojtecha Kodeta z Českej republiky a na Slovensku známeho exercitátora a exorcistu Eliasa Vellu, talianského exorcistu Raula Salvucciho a čestného predsedu i zakladateľa Medzinárodnej Asociácie Exorcistov, exorcistu rímskej diecézy, Gabriela Amortha. Všetky nasledujúce informácie uvádzam preto, aby do tejto problematiky bolo vneseného viac svetla, a aby sa viacero osôb mohlo uchrániť alebo i oslobodiť od veľmi negatívnych vplyvov na ich život.
K spomenutým osobám (čarodejníkom, takzvaným liečiteľom, psychotronikom, astrológom, magnetizérom používajúcim karty, kyvadlo, vkladanie rúk, rôzne amulety a mnohé ďalšie predmety) sa väčšinou prichádza preto, že človek má problémy duchovné alebo fyzické, často zdravotné alebo chce poznať svoju budúcnosť a pod. Musíme však povedať, že drvivá väčšina týchto osôb duchovne spolupracuje so zlými silami, so Satanom a jeho anjelmi, teda démonmi, ako to presne pomenováva katolícka vierouka v Katechizme Katolíckej cirkvi, v bodoch 2115-2117. Často však toto svoje nasmerovanie zakrývajú, napríklad zbožnými rečami, soškami svätých: Pána Ježiša, Matky Božej a podobne. Tak vzniká dojem, že tieto osoby vedú svätý život. Pritom však tomu tak väčšinou nie je.
Treba povedať, že tieto osoby môžu mať nadprirodzené schopnosti (ako napríklad odhaľujú choré miesta v tele, povedia človeku to, čo nikto nemá ako vedieť a pod.), pretože ako sme povedali spolupracujú s démonmi. Démoni sú padlí anjeli, ktorí odmietli službu Bohu. Ich hlavou a vodcom je Satan – Lucifer. Boh ponechal týmto anjelom ich prirodzenosť v tom, že majú vyššiu inteligenciu a schopnosti ako ľudia, pretože sú to bytosti duchovné. Avšak ich schopnosti sú obmedzené a v žiadnom prípade nie sú tak mocné ako Boh a jeho anjeli. Boh je všemohúci, všetko poznajúci a všadeprítomný. Lucifer a jeho anjeli nie sú ani všemohúci, ani všetko poznajúci, ani všadeprítomní. Preto môžu poznať iba sčasti alebo robiť iba určité veci, aj keď nadprirodzené, čím myslíme na veci, ktoré sa vymykajú z bežných prírodných zákonov. Preto, ak napríklad takzvaný liečiteľ alebo čarodejnica povie toto či ono, nemá absolútne poznanie, ani absolútnu istotu v tom, čo hovorí, aj keď spolupracuje s nečistými duchmi. Hlavne však treba povedať, že takzvaný liečiteľ či čarodejnica chcú pre človeka dobro iba naoko. Zdá sa, že chcú dobro, v skutočnosti však zapríčinia veľké zlo, a to nielen fyzické, ale hlavne duchovné.
Okultizmus (prekliatie, modlárstvo,mágia,…) a jeho dôsledky. Oslobodenie z okultizmu.
Poznáte rozprávanie o tom, ako Izraeliti cestou do Zasľúbenej zeme dobíjali Jericho? (Pozri Joz 7 kapitola). Boh im prikázal, aby nad všetkým, čo je v Jerichu, vykonali kliatbu – mali to zničiť a nesmeli si so sebou nič zobrať. Lenže jeden z nich, Achan, tento Boží príkaz porušil. Z Jericha si zobral striebro, šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré sa podľa mienky odborníkov používali pri vešteckých praktikách.
V dôsledku tohto činu ale Izraelský národ stratil Božiu ochranu. Pri dobíjaní pomerne malého mesta Haj utrpel zdrvujúcu porážku, pri ktorej zahynulo tridsaťšesť izraelských bojovníkov. Ich postup do zasľúbenej zeme sa zastavil. Keď sa Jozue pýtal Boha na príčinu neúspechu, ten mu ukázal, že niekto v jeho mužstve porušil Boží zákaz. Losovaním sa zistilo, že to bol Achan. Vtedy Izraeliti vyviedli z tábora Achana, jeho deti, jeho stáda i všetko čo mal a ukameňovali ich. Takto bolo odstránené prekliatie a Izraeliti mohli ďalej víťazne napredovať do Zasľúbenej zeme.
Čo sa vlastne stalo?
Achan neposlúchol Boha. Ponechal si niektoré prekliate veci, lebo sa mu páčili a ukryl ich v dome.
Čo tým zapríčinil?
Stratu Božieho požehnania
Kliatbu pre celý Izrael
Prehru v boji a neschopnosť víťaziť nad nepriateľmi
Zastavenie putovania do zasľúbenej zeme
Smrť (tridsiatich šiestich bojovníkov, seba, svojich detí a zvierat)
Všimnite si, aké hrozné dôsledky mal jeho hriech! A nielen na neho, ale aj na jeho rodinu, jeho veci i na celý Izrael. Máme tu do činenia s jedným s najväčších a najničivejších hriechov – s hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu.
Prečo boli tie veci, ktoré si zobral Achan prekliate? Lebo obyvatelia Jericha sa klaňali pohanským diabolským božstvám, prinášali im obety, veštili, vyvolávali duchov, mali čarodejníkov a podobne. Šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré si Achan zobral, sa používali pri veštení.
Čo je prekliate?
Prekliata je (modla) urobená rukou aj s tým, čo ju robil. On preto, že ju spravil, ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou. Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské. Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest. Preto príde súd i na pohanských bôžikov, nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve ľudským dušiam na pohoršenie…“ (Múd 14, 8-11).
Čo je modlárstvo?
Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí: Je to „zbožšťovanie toho, čo nie je Boh“ (KKC 2113). Čo to znamená? Modlárstvo je keď človekovi, veci, činnosti alebo duchu pripisujem moc, ktorú má iba Boh. Modlárstvo je keď to, čo si mám získavať cez modlitbu, vieru, sviatosti a sväteniny, chcem získať vlastnou silou alebo pomocou mágie a okultizmu. Modlou nemusí byť len socha. Môže to byť červená šnúrka, amulet pre šťastie alebo na lásku. Modlou sa môžem stať aj ja sám, keď sa nechcem podriadiť Bohu, jeho zákonom a chcem robiť len to, čo sa mi zachce.
Čo je okultizmus?
Modlárstvo voláme aj okultizmus. Okultus (z latinčiny) znamená skrytý. Okultná vec je tá, v ktorej sa skrýva diablova prítomnosť alebo sila. V knihe Rituál exorcizmu sa píše: „Prítomnosť diabla a iných démonov sa objavuje, a tiež prejavuje nielen v pokúšaných alebo posadnutých osobách, ale aj vo veciach a miestach, ktoré nejakým spôsobom prenikli svojím pôsobením…“.
Ezoterika a jaj následky
Pojem ezoterika má široké značenie – od pomenovania rôznych praktík (mágia, veštenie, horoskopy, chiromantia, kartomantia, a i.), až po konkrétnu formuláciu religionistiky. Prvý raz sa slovo ezoterika objavilo v knihe Jacques Mattera – Histoire critique du Gnosticisme et de son influence (1828).
Ezoterika
V súčasnosti sa titulom ezoterický zvyknú označovať:
– okultistickú literatúru (spolu s vydavateľmi), zahŕňajúcu v sebe prvky východných náboženstiev, New age; skryté učenie, gnosticizmus, ktorý sa v prírodných a náboženských doktrínach snaží nájsť akýsi hlbší, skrytý zmysel – cesta, ktorá hľadá skôr mystické a symbolické vyjadrenia, než doktríny; historický synkretizmus európskeho kresťanstva, judaizmu a islamu, ktorý v sebe oživoval grécku uzavretú filozofiu a prejavoval sa rôznymi formami: kresťanskej Kabaly, okultnej renesančnej filozofie, alchýmie, paracelsizmu, rosicrucianizmu, teozofie a inými okultnými a iluminátskymi prúdmi.
No samotná prax ezoteriky má omnoho hlbšie korene. Pramene môžeme nájsť už v druhom storočí v Ríme, kde pod tlakom politickej moci, kedy vládcovia Ríma v mene Pax Romanum rozširujú panteón o božstvá národov, ktoré si podmanili, narastá nábožensky synkretizmus. V tomto podhubí sa formuje helénska gnóza. Jej patrónom je Hermes (On je bohom umelcov ale i zlodejov). Spája nezlučiteľné, zmieruje protirečivé, stáva sa symbolom voľného spájania vecí, ktoré spolu nesúvisia. Po ňom aj toto učenie nesie meno ako hermetizmus. S tým súvisí aj skrytá túžba človeka po niečom mystickom, tajuplnom. Vládnuce náboženstvo, poznajúc pôvod a dôsledky týchto praktík, však nič z toho nedovoľovalo.
Ak by sme sa ešte vrátili k významu slova ezoterika, tak označuje tajnú náuku určenú zasväteným, ktorá slúži na získavanie zdravia, šťastia, sebapoznania a na sebazdokonalenie. Ide o systém uvedomelého prenikania do fyzického a duševného stavu človeka. Pred väčšinou ľudí skryté poznanie, prístupne len určitému okruhu ľudí, ktorí sú tomu zasvätení určitým obradom. V tomto chápaní mágia znamená poznanie síl ľudskej duše a spôsoby ich vedomého používania. Ezoterické učenie v klasickom zmysle je vždy skrytým učením. Príkladom tejto utajenosti môže byť stredoveká, dodnes existujúca ezoterická spoločnosť rozenkruciánov. Avšak takéto utajovanie ezoteriky na konci dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia je už len úbohou minulosťou. Súčasná ezoterika je verejná. Tajné učenie sa stáva verejným. Verejným a všeobecným v tom najhrubšom zmysle slova – stáva sa tovarom. Dnes je azda viac utajené pre mnohých klasické učenie Cirkvi ako tajné učenie ezoteriky. Je ponúkané všade a jej rozvoju pomáhajú skoro všetky média.
Prítomnosť a následky mágie
Následky mágie
Ako sme už vyššie písali, mágia priťahuje ľudí hlavne zo zvedavosti a kvôli moci, ktorú človeku ponúka. No je to tá istá falošná predstava, akú ponúkal diabol prvým ľuďom v raji (porov. Ex3), že budú ako Boh. Spočiatku sa táto predstava napĺňa v ovládaní prirodzených zákonov (choroby, prírodných javov, vzťahov), čo dodáva pocit istoty a vyvýšenosti nad ostatným stvorením, no postupne vrhá človeka do otroctva a ničí jeho ducha, ktorý nie je schopný komunikácie so svojím Stvoriteľom. Znamená to odcudzenie sa človeka tomu, kto mu dal život. Preto možno povedať, že prvým a najväčším následkom praktizovania mágie je krach duchovného života. Tento krach sa prejavuje aj v neschopnosti zrieknuť sa všetkého zlého, magickej sily, hoci človek si je absolútne vedomý ich deštruktívnej pôsobnosti na seba. Jedinou pomocou je stretnutie s Kristom v osobe kňaza, vyznanie a odpustenie. Niekedy si vyžaduje aj exorcizmus. (Jn 8,36: „Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“)
Liečenie pomocou mágie má za následok istú kompenzáciu, teda akoby vyrovnanie na druhej strane. Veď diablovi nemôže byť jedno, aby on robil dobre nenávideným ľuďom, ako deťom Boha. Tak výsledkom uzdravenia z jednej choroby, je zranenie na duchovnom živote, a iná choroba, obyčajne psychického rázu, ktorá je sprevádzaná rôznymi videniami temných figúr, počutím zvukov a pod (ako ta na mnohých prípadoch vo svojich dušpastierskych skúsenostiach potvrdzuje protestantský pastor Dr. Koch). Treba pripomenúť, že sa to týka aj ľudí, na ktorých sa vykonávala mágia. Vyslobodením je znova vyznanie a odpustenie vo svätej spovedi, zrieknutie sa týchto praktík a zverenie sa pod Božiu ochranu. Veľký význam tu má zverenie sa pod ochranu Kristovej krvi, vyliatím ktorej nás Ježiš obmyl od hriechov a tou istou silou, ak chceme, nás bude ochraňovať. „Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky.“ (1Jn 3,8)
Mágia ochrany dáva zasa človeku falošný pocit ochrany pre útočníkom, ktorý bojuje rovnakými zbraňami čiernej mágie. Keďže diabol nemôže bojovať sám proti sebe, vyhráva ten, kto má viac skúseností. No z našich predchádzajúcich analógií vyplýva, že obaja prehrávajú. Jedinou ochranou proti sile zla, ktorá predsa len má svoje ohraničenie, je nekonečná Božia milosť sprostredkovávaná sviatosťami, modlitbou, orodovaním. Mnohé z prípadov dokazujú. že človeka, podporovaného modlitbou, nemožno liečiť mágiou. Modlitba rovnako znemožňuje vykonávať rozličné okultné pokusy. A to je aj istota ochrany pre všetkých, že mágia nemá nekonečný vplyv na všetkých. Ak je človek v neustálom kontakte s Bohom v modlitbe, je v milosti posväcujúcej, znamená – je s Bohom, Boží, nemôže patriť diablovi a ten si ho ani nedovolí podmaniť, ak, samozrejme, človek sám nesúhlasí. No tu sa otvára už známa cesta.
Uzdravenie, exorcizmus
Rozlišovanie duchov, modlitby uzdravenia a oslobodenia
Každý dar, ktorý sa vyskytuje v spoločenstve, nielen vo veriacom, musí byť podrobený skúmaniu svojho pôvodu. Veď je známe pomenovanie diabla ako „Božia opica“, ktorý dokáže napodobniť rôzne zázraky a dary, len aby poplietol a zvábil človeka. Aj Sv. písmo nás vyzýva: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte či sú z Boha. Lebo do sveta vyšlo veľa falošných prorokov. Božieho ducha poznáte podľa toho: Každý duch ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele ie z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie ie z Boha. To ie duch Antikrista, o ktorom ste počuli, že príde a už teraz ie vo svete. (1 Jn 4,1-3)
Základným rozlíšením je rozoznávanie ovocia, cieľu a spôsobu využitia daru, ktorý vždy sleduje dobro spoločenstva: „Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná, alebo z bodliakov figy?“ (Mt 7,16) Ak chýba niektorý z požadovaných momentov a je buď zvýrazňovaná osoba obdarovaného, alebo je príčinou rozdelenia, pravdepodobne jeho pôvod nebude z Boha. Kritéria rozlišovania sa ďalej delia na subjektívne (posudzujúce vyššie spomenuté fakty i mentálne zdravie obdareného) a objektívne, ktoré zohľadňujú všeobecné kritériá viery a morálky:
– upevnenie viery v Krista, ako jediného Vykupiteľa a Pána
– prijímanie charizmy ako daru nerozdielnej a jednej Trojice
– jednota spoločenstva miestnej a všeobecnej cirkvi, prejavujúca sa v otvorenosti a poslušnosti
– úcta k Bohorodičke
– súhlas so Sv. Písmom a náukou Cirkvi
– prínos pre spoločenstvo, osobné duchovné obohatenie a prejavy lásky, ako znaku a základnej vlastnosti Ducha. (Porov. Degro, I.: Rozlišovanie chariziem, Spoločenstvo sv. Michala, Košice 2008).
Ak človeku niektorý z aspektov nespĺňa, obyčajne sa to zvykne prejaviť aj inými skutočnosťami, zväčša zviazanými alebo s osobným prospechom, alebo s uzavretím, či rozpadom spoločenstva. Rozumné, zdravé a duchovné spoločenstvo však chápe svoju základnú úlohu v podporovaní miestnej Cirkvi službou a modlitbou, ktorá je významnou pomocou práve v situáciách s vplyvom zlého ducha, a to nielen u člena spoločenstva, ale u hociktorého človeka.
Proces sa uskutočňuje za pomoci modlitby uzdravenia a oslobodenia. Mnohé formy duchovnej neslobody totiž súvisia s nevyriešenými vzťahmi s inými ľuďmi, dokonca aj z minulosti. Vtedy ide obyčajne o liečenie rodových koreňov, kde sa človeka a spoločenstvo s ním modlí za predkov, ktorý potrebujú našu duchovnú pomoc.
Osobitnou modlitbou, miestami podobnou exorcizmu, je modlitba oslobodenia. Nejde o exorcizmus, ale dôvernú prosbu za oslobodenie od zlého ducha. Táto modlitba môže priniesť účinky exorcizmu, ktorý vykonávajú len biskupi, alebo nimi poverení kňazi. K tejto modlitbe, vo svojej podstate súkromnej, sú však pozvaní všetci veriaci. Známymi orodovníkmi, ktorí oslobodzovali od zlého Ducha práve na tomto základe, opierajúcom sa o ich svätý život, boli neexorcisti ako sv. Benedikt, sv. František Assiský, sv. Leopold Mandič, sv. Katarína Sienská.
Okultizmus – stručný prehled
1.Co je to okultismus?
Slovo „okultismus“ pochází z latinského „occultus“ – tajný, skrytý, utajený.
Okultismus představuje duchovní nauku („vědu“) spojenou se zvláštními schopnostmi, ve které lidé hledají buď poznání nebo moc z jiného zdroje než z Boha, a to tam, kde takové poznání nebo moc může pocházet pouze z Boha. Jde o tajnou nebo skrytou nauku, která se zabývá nadsmyslovými jevy, jež nelze vědecky vysvětlit. Každá okultistická nauka vychází z přesvědčení, že ve světě kromě racionálně poznaných sil existují ještě jiné neznámé síly, se kterými může člověk nějakým způsobem zacházet a je ovládat pomocí magie nebo tajné praktiky, a tak dosáhnout nadvlády nad lidmi nebo věcmi. Takovými praktikami za účelem tajného poznání nebo moci se lidé otevírají působení zlých duchů, i když si to neuvědomují a často mají pocit, že nedělají nic špatného. Všechny křesťanské církve považují jakékoli formy okultismu za hříšné a škodící člověku na jeho životní cestě. Písmo sv. Starého i Nového zákona v tomto mluví zcela jasně.
Teoretickým základem pro okultismus je esoterismus ( z řeckého „esoteros“ – uzavřený, vnitřní, vyhrazený několika jedincům). Esoterické učení je určeno zasvěcencům a uzavřeným skupinám. Zavazuje k uchování tajemství. Okultní praktiky se vykládají na základě zákonů esoterismu; okultismus je pak jako praktické dotažení esoterismu.
2.Proč se o něj zajímáme? Nehrozí dnes přílišná fascinace okultismem?
Církev se okultismem zajímá, protože musí. Mluvíme o něm, protože jsou jim fascinovaní lidé kolem nás, především mladí. Nehledě na to, že s touto problematikou se setkáme jak v Písmu sv. tak u církevních otců. Je to pokušení staré, jako lidstvo samo.
Okultní vlna – fascinace magií, satanismem, čarodějnictvím a esoterikou. Dokonce se magii a čarodějnictví přikládá jakýsi stupeň úctyhodnosti a vědeckosti. Většina mladých přichází do styku s tímto světem spíše ze zvědavosti, dlouhé chvíle nebo senzacechtivosti, jindy z touhy mít moc nad někým nebo nad něčím; skrze esoterickou a satanskou hudbu nebo drogy. Někdy je zájem o okultní praktiky vyprovokován vlastní nejistotou, strachem a hledáním vlastní identity, hledáním odpovědí na otázky po smyslu života. Okultní praktiky nabízejí odpovědi na otázky ohledně naší budoucnosti nebo nabízejí mimopřirozené (paranormální) schopnosti, a tím upoutávají pozornost mladých lidí.
Magie, kouzelnictví a okultní knihy
Magie a kouzelnictví
Mluvme teď o oblasti magie a kouzelnictví. Nemyslím nyní na kouzla, která spočívají ve zručnosti „kouzelníka“. Jde o něco zcela jiného. Jde o mnohem více.
Černá a bílá magie
Existuje „černá“ a „bílá“ magie. Jeden muž mi zcela vážně řekl: „Černá magie pochází od ďábla, a tak s ní nechci mít nic společného. Ale v bílé magii se lidé modlí Otčenáš, a to je od Boha.“ Tento muž se nechal obelstít. Ve skutečnosti totiž od ďábla pocházejí magie obě: jak „černá“, tak „bílá“. Ti, co se zabývají „černou magií“, se modlí přímo k satanu, zatímco v „bílé magii“ se také vzývá satan, ale prostřednictvím zdánlivě zbožných a křesťanských formulí. Ďábel vždy používá určitou dávku pravdy, aby jeho lež vypadala věrohodně. Kdo je opatrný vůči jedné jeho metodě a odmítne ji jako očividně ďábelskou, často přijme jeho druhou metodu, aniž by to tušil.
Ochranná kouzla
Jsou rolníci, kteří příliš nevěří očkování proti slintavce nebo jiným chorobám dobytka. Důvěřují však „bílé magii“, a proto používají různá ochranná nebo obranná kouzla, na jejichž dobré účinky jsou ochotni přísahat.
Zázračný léčitel
Ďábel jako zázračný léčitel? Je to možné? – Mnoho lidí už bylo v „ďáblově ordinaci“, aniž by to tušili. Magická zaříkávání mívají různou podobu a mohou se také různě nazývat: „modlitba o uzdravení“, „ustálené rčení“ apod. Pokaždé se však vzývá ďábel a počítá se s jeho pomocí.
Magická zaříkávání
Když někdo tělesně trpí, může se dostat k magickému zaříkávání velmi lehce. Mnozí odmítnou operaci, když se dozvědí, že bolesti mohou odstranit okultní kouzelné formule. Tak např. velmi často se lidé snaží tímto způsobem zbavit migrény. Jsou rodiče, kteří nechávají své dětí „léčit modlitbou“ , která vůbec modlitbou není, protože jde o zaříkávání. Jiný recept říká, že se při nemoci mají na okenní římsu položit tři jablka a má se čekat, až uschnou. Tak, jak uschnou ta jablka, tak prý „uschne“ i nemoc. Je zarážející, jak mnohostranné je magické zaříkávání.
Bůh si nenechá poroučet
Ďábel se proměňuje za „anděla světla“. Vydává se za zachránce lidstva. Svou pomoc nabízí v nejrůznějších formách. U ďábla lze získat „uzdravení“ na povel. Bůh si však nenechá poroučet smrtelnými lidmi. Nedomnívejme se, že můžeme Bohu rozkázat: „Milý Bože, teď mne musíš uzdravit!“ Dával snad Pán Ježíš svému Otci rozkazy? Před ukřižováním se Ježíš modlil:
„Otče, chceš-li, odejmi ode mne tento kalich, ale ne má, nýbrž tvá vůle se staň. “ (Luk 22,42).
Bohu nemůžeme poroučet. Vždyť ani Kristus si to nedovolil. Ďábel však na naše rozkazy čeká. Formálně nabízí zázračné uzdravení, ale potom žádá svou cenu. Jeho pomoc není zdarma.
Veštenie
Rovnako ako mágia, aj tento spôsob vyzvedania budúcnosti je prítomný takmer vo všetkých náboženstvách. Jej úlohou je odhaľovať skryté veci, minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Uskutočňuje sa rôznymi praktikami, v závislosti od kultúrnej tradície, pričom každá z nich sleduje osobitnú logiku a prostriedky. Tak rozlišujeme veštenie s pomocou: snov (oneiromancia), predtúch, mimovoľných pohybov tela, mediálnu posadnutosť, konzultáciu s mŕtvymi (nekromanciu), sledovania letu vtákov (ornitomancia), vnútorností obetovaných zvierat, ich posledných predsmrtných pohybov, hracích kociek, čŕt pohybujúceho sa steblového zväzku, kárt (kartografia), čajových a kávových usadenín (tasseografia), lebky (frenológia), čísel (numerológia), prírodných a nebeských fenoménov (geomancia, a astrológia) a i.
Osobitným spôsobom sa vydeľujú tri spôsoby veštenia:
1. intuitívne veštenie – vychádza z neznámej schopnosti poznať informácie zo života klienta bez predchádzajúceho stretnutia, v zmysle božského vnuknutia. Tento spôsob veštenia je základom sledujúcich dvoch. Síce sa pokladá za najjednoduchší, no jeho vykonávateľov si v každom spoločenstve osobitne vážili. Prítomný bol aj v hasidickom judaizme, či u indických guru.
2. ovládnutie duchom – nejedná sa hneď o extázu, ako skôr o prijímanie a rozpoznávanie správ od ducha, či materiálneho sveta (vrátane zvierat), dokonca aj od druhých, náhodných ľudí. Znameniami sa chápu aj miesta náhodnej bolesti veštca, ako odpoveď na otázku.
K tomuto druhu veštenia sa rátajú aj starozákonní proroci, či dar jazykov. To však z nášho pohľadu nemôžeme pokladať sa veštenie, lebo, ak ide o pravý dar, uskutočňuje sa jedine z Božej milosti a na dobro spoločenstva. Prítomnosť týchto darov u ľudí je prejavom pôsobenia Ducha Sv. a charizmatického charakteru Cirkvi. Nemožno ho obmedziť, alebo označiť unáhlene za moc zlého. Aj tu Cirkev, ako rozumná a trpezlivá matka, skúma pôvod a reguluje dar v spoločenstve. Ten istý, neobmedzený Boh môže udeliť dar, komu chce. Dôležité je však rozoznať a odlíšiť ho ako jeho dar na pozadí ovocia, skutkov a života obdareného.
3. veštenie múdrosti – je synkrétistickym spojením náboženstiev Blízkeho Východu (hlavne zoroastrizmu), judaizmu, rímskeho a gréckeho náboženstva. Ide o praktickú astrológiu.
Chiropraktika
Otázka:
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať. Trpím bolesťami chrbtice, napriek tomu, že chodím k lekárovi. Známy mi radí využiť služby chiropraktika alebo fyzioterapeuta, či masáže. Bojím sa, že mi to viac uškodí ako pomôže. Jedná sa o alternatívnu liečbu. Nesúvisí to s okultizmom? Viem, že si mám dávať pozor na to, kto sa ma dotýka v súvislosti s pôsobením zlého.
Odpoveď:
Chiropraktika predpokladá energetické dráhy v tele, ktoré nie sú vedou dokázané, ale sú postavené na duchovných energiách, ako ich chápu východné náboženstvá. Nájdite si takého fyzioterapeuta, ktorý pracuje iba na úrovni odblokovania svalov, či zaseknutých nervov pomocou klasickej masáže.
Zdroj : https://modlitba.sk/?p=13830
