biblia, modlitby, pôst, Biblia, praying, pray, fastening
Videozáznam zo septembrového stretnutia Spoločenstva Pavol na tému Prečo čítať Bibliu a ako porozumieť Božiemu slovu?
Hosť: ThDr. Vladimír Šosták, PhD. Biskupský vikár pre katechézu, pastoráciu rodín a apoštolát laikov v Košickej arcidiecéze, postgraduálne študoval v Ríme na Lateránskej univerzite.
Prevzaté z YouTube kanála: https://www.youtube.com/@SpolocenstvoPavolLevoca/videos
Existuje veľa príbehov zo života svätcov, ktorí veľa kľúčových rozhodnutí vo svojom živote prijali po tom, čo si otvorili náhodne Bibliu a prečítali si určitú stať Biblie ako odpoveď na ich pochybnosti.
Jeden z najznámejších príbehov sa udial v živote sv. Fratiška z Assisi. Jedného dňa bol pozvaný do domu svojho priateľa Bernarda di Quintavalle, ktorý sa Františkovi zveril so svojím odhodlaním zanechať všetko čo má a túžbe prežiť spolu s Františkom život v chudobe.
Po dlhom rozprávaní, meditovaní, účasti na Svätej omši a modlitbe požiadali Boha o osvietenie ako konať aj cez Sväté písmo, aby lepšie spoznali Jeho svätú vôľu. Trikrát otvorili nezávisle od seba Bibliu na mieste, kde Ježiš hovorí svojím apoštolom, aby ho nasledovali a nič si na cestu so sebou nebrali, ani jedlo ani peniaze.
Druhý príklad je zo života sv. Terézie z Lisieux. Keď Terézia cítila určitý nepokoj keď jej duša túžila slúžiť Bohu mnohými spôsobmi a na veľa miestach, jedného dňa otvorila zošit, v ktorom bola uvedená pasáž ktorú hľadala. Píše sa v nej o Láske ako prvej a najdôležitejšej veci, ktorá ak chýba, všetky aktivity a vlastnosti sú zbytočné. Vtedy sv. Terézia pochopila, že jej poslaním je pestovať lásku a to na mieste, kde sa nachádza.
Napriek tomu otec Alain Bandelier upozorňuje, že tento prístup k čítaniu Svätého písma nie je správny, ak ho berieme ako lotériu, kde stierame losy a čakáme čo z toho vzíde. Bez hlbokého duchovného úsilia, ktoré je potrebné na správne rozhodovanie sa, uplatňovanie len princípu “urobím ako otvorím,” môže hraničiť s formou mágie. Je to rovnaké ako keď si niekto zavesí ruženec do auta nie s úmyslom modliť sa ho, ale ako predmet povery, ktorý ho má len svojou prítomnosťou ochrániť.
Preto je potrebné, aby veriaci človek bol obozretný a uvedomoval si, že je slobodným človekom, ktorý musí používať všetky Bohom dané vlastnosti vrátane vôle a rozumu, na to aby sa rozhodol v súlade s Božou vôľou. Katolícka cirkev nehlása fatalizmus, že všetko je predurčené a rozhodnutia človeka nie sú slobodné. Preto pohľad na Bibliu, že riadi naše rozhodnutia môže mať nádych fatalizmu, ktorý opiera človeka o zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Osobitne rizikový tento prístup je ak sa uplatňuje v náboženských skupinách, kde psychicky labilnejší ľudia sa môžu stať objektom manipulácie. Biblia ako celok je Božím zjavením a každé slovo má svoj význam, ktorý je aplikovateľný na našu spásu.
Napriek tomu Biblia nie je písaná bez celistvosti a vzájomného prepojenia. Jednotlivé udalosti majú svoj historicko-duchovný význam a je potrebné Bibliu v tomto duchovnom kontexte spoznávať a toto poznanie prehlbovať.
Prevzaté z: https://www.svetlosveta.sk/viera-pre-mladych/ak-nahodne-otvorim-bibliu-a-precitam-si-vers-je-to-znamenie-co-mam-robit/
Duch Pána, Duch Boží, Otče, Syn a Duch Svätý, Najsvätejšia Trojica, Nepoškvrnená Panna Mária, anjeli, archanjeli a svätí v nebi, zostúpte na mňa.
Premeň ma, Pane, utvor ma, naplň ma sebou, konaj cezo mňa. Odožeň odo mňa všetky sily zla, znič ich, aby som bol znova zdravý a mohol dobre pracovať.
Oddiaľ odo mňa čary, (porobenia1), čiernu mágiu, čierne omše, začarované predmety, upísania sa, prekliatia, urieknutie, útoky zlého ducha, (diabolské zamorenie2), diabolské posadnutie, diabolskú obsesiu, všetko, čo je zlé, hriech, neprajnosť, závisť, pokrytectvo, fyzickú, psychickú, morálnu a duchovnú chorobu, ktoré pochádzajú od zlého ducha.
Spáľ všetky tieto druhy zla v pekelnom ohni, aby už nikdy viac nedoliehali na mňa ani na žiadne iné stvorenie na tomto svete.
Mocou všemohúceho Boha, v mene Ježiša Krista Spasiteľa, prostredníctvom Nepoškvrnenej Panny nech ma opustia všetci nečistí duchovia a všetky ich prejavy, ktoré ma znepokojujú. Nech hneď a raz navždy odídu do večného pekla zviazané sv. Michalom, archanjelom, sv. Gabrielom, sv. Rafaelom, našimi anjelmi strážnymi, pošliapané pätou Najsvätejšej Nepoškvrnenej Panny. Amen.
(Táto verzia textu modlitby má imprimatur: Mons. Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis, Bratislavae, Die 2 Maii 2016, Prot. N. 1653/2016.)
Podľa niektorých prekladov tejto modlitby možno doplniť aj termíny, ktoré sú uvedené v zátvorkách.
1 – Malefíciá.
2 – Diabolské zamorenie (infestácia) je diabolské pôsobenie na miesta, domy a predmety s cieľom uškodiť človeku, ktoré sa často prejavuje cez rôzne vyrušovania.
Prevzaté z web stránky Slovenského dohovoru za rodinu: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/sdzr/modlitby/modlitby-oslobodenia
Bola dcérou sidonského kráľa Etbála a manželkou izraelského kráľa Achaba. Pod jej vplyvom sa v Izraeli najviac rozšírila modloslužba. Zabíjala Pánových služobníkov verných Bohu. Jezabel je silný démonický duch aktuálny aj v dnešnom svete a v Cirkvi. Preto treba poznať jej charakter, o ktorom sa dozvedáme v Prvej a Druhej Knihe kráľov.
Achabova manželka
Bola to zlá a zákerná žena. Ovládala a manipulovala manžela, aby mohla vládnuť. Slaboch Achab servilne plnil jej vôľu. Slúžil a klaňal sa Bálovi a dal mu postaviť aj chrám v Samárii, taktiež Ašere. Pre vplyv svojej manželky bol najhorším z izraelských kráľov, ktorý zviedol k modloslužbe takmer celý národ.
Obeta na Karmeli
Prorok Eliáš prostredníctvom obety na Karmeli ukázal, kto je pravým Bohom v Izraeli a dal pobiť všetkých Bálových prorokov pri potoku Kišon. Keď sa o tom dopočula Jezabel, poslala mu odkaz: „Nech mi bohovia urobia toto a toto, nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“ Eliáš sa naľakal a ušiel. V boji s modloslužbou bol úspešný, ale Jezabel ho dohnala na pokraj ľudských síl. Bol taký duchovne vyčerpaný, že si žiadal zomrieť. Až po Božom zásahu bol zasa schopný plniť svoje poslanie.
Nabotova vinica
Achab si zaumienil urobiť z vinice svojho suseda Nabota zeleninovú záhradu. Chcel ho presvedčiť, aby mu ju predal. Ale Nabot povedal: „Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!“ Achab bol taký zronený, že ani nejedol. Keď sa o tom dozvedela Jezabel, opovrhla ním: „Máš ty moc nad Izraelom. Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota.“ Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala ho starším mesta s obsahom: „Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud! Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: ,Rúhal sa Bohu a kráľovi.‘ Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!“ Takýto pôst sa konal, keď národ postihlo alebo mu hrozilo nejaké nešťastie. Vtedy ľudia hľadali vinníka, pre ktorého ich Boh tresce, a domnievali sa, že trest prestane, ak vinníka sami potrescú. Jezabel dobre poznala zmýšľanie ľudí, preto zosnovala pekelný plán. Predstavení mesta urobili presne tak, ako nariadila. Ona zostala v úzadí, ale použila si iných ľudí, aby dosiahla to, čo chce. Dokonalá manipulátorka a čarodejnica, pretože manipulácia je forma čarodejníctva.
Koniec Jezabel?
Keď sa Achab zmocnil vinice, Boh za ním poslal Eliáša s odkazom: „Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva! Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv. Ale aj o Jezabel hovorí Pán: ,Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli.‘“ Achab padol v boji s Amorejčanmi. Na trón nastúpil jeho syn Joram, ale prorok pomazal Jehua za nového kráľa. On mal príkaz od Pána vyhubiť celý Achabov rod, lebo stále trvali smilstvá Jezabel a jej mnohé čarodejstvá. Zabil Jorama a jeho krv vytiekla na Nabotovom poli. Keď Jehu prišiel do Jezraelu, Jezabel si namaľovala oči, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. Provokatívne sa vysmievala: „Mal sa dobre, Zambri, ktorý zavraždil svojho pána?“ Posmešnou poznámkou pripomína Jehuovi, že trón získal kráľovraždou ako kedysi Zambri, ktorý panoval len sedem dní. Jehu rozkázal komorníkom zhodiť Jezabel z okna a jej krv postriekala múr i kone, a ony ju pošliapali. Keď ju neskôr chceli pochovať, našli z nej iba lebku, nohy a konce rúk. Tak sa naplnilo: „Psy budú žrať telo Jezabel na jezraelskom poli a mŕtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role, takže nebude možno povedať: Toto je Jezabel.“