Modlitba za uzdravenie rodiny tzv. rodokmeňu

Nebeský Otče, prichádzam k Tebe ako Tvoje dieťa, pretože Ťa veľmi potrebujem. Potrebujem Ťa v oblasti fyzického zdravia, emócií, duchovnej oblasti a v oblasti medziľudských vzťahov. Mnohé z mojich problémov boli spôsobené mojimi vlastnými chybami a hriechmi, ktoré teraz v pokore pred Tebou vyznávam a prosím o odpustenie. Ale tiež Ťa prosím, aby si odpustil aj mojim predkom ich hriechy a chyby, ktoré zanechali stopy na mojom tele, mysli a duchu. Pane, uzdrav ma zo všetkých týchto ťažkostí. S tvojou pomocou úprimne každému odpúšťam, zvlášť živým alebo mŕtvym členom mojej rodiny, ktorí priamo akýmkoľvek spôsobom urazili mňa alebo mojich najbližších. Tiež odpúšťam všetkým, ktorých hriechy vyústili do nášho súčasného utrpenia a problémov .V mene tvojho Syna Ježiša Krista a v moci Ducha Svätého ťa Otče prosím, vysloboď mňa a celú moju rodinu z pod vplyvu zlého. Osloboď všetkých živých i mŕtvych zo všetkých zväzujúcich pút. Nebeský Otče, prosím ťa, aby si svojou láskou a krvou tvojho Syna, rozšíril svoje požehnanie na mňa a všetkých mojich živých i zosnulých príbuzných. Uzdrav všetky negatívne dôsledky, ktoré sa preniesli z predchádzajúcich generácií a zabráň tomu, aby sa preniesli do nasledujúcich generácií mojej rodiny. Symbolicky umiestňujem Ježišov kríž nad hlavu každého člena mojej rodiny a medzi každú generáciu. Prosím ťa, aby Ježišova krv očistila pokrvné zväzky v mojej rodine. Prikáž svojim anjelov – ochrancom, aby sa utáborili okolo nás. Daj, aby archanjel Rafael, patrón uzdravenia, sprostredkoval tvoju božskú uzdravujúcu moc pre nás v oblastiach, v ktorých to každý jeden z nás potrebuje. Nech tvoja uzdravujúca sila sa v tejto chvíli uvoľní a nech pokračuje až tam, kam to Ty dovolíš.
 Pane, zameň všetky zviazanosti v našej rodine za sväté spojenie v rodinnej láske. Daj, aby sme mali ešte hlbšie spojenie s Tebou, Pane, a s Tvojím Synom v Duchu Svätom. Daj, aby rodina Svätej Trojice prenikla našu rodinu svojou nežnou a vrúcnou prítomnosťou, aby si naša rodina uvedomovala túto lásku a prejavovala ju v našich vzťahoch. Všetky naše potreby, o ktorých nevieme Ti v tejto modlitbe predkladáme a modlíme sa vo vzácnom mene Ježiš.
 Amen.

Zdroj:
http://www.grkatsp.estranky.sk/clanky/modlitby/modlitba-za-uzdravenie-rodiny—rodokmena.html

Pokánie – Cesta k Bohu

Odpustenie je prvým kľúčom, ktorým môžeme otvoriť dvere, aby mohol prísť Ježiš so svojou uzdravujúcou mocou. Druhým kľúčom je pokánie.
Pre slovo pokánie sa v Starom zákone používajú dva výrazy: 1. naham (ľutovať, zmeniť zmýšľanie), 2. šub (obrátiť sa, vrátiť sa), v Novom zákone sú použité výrazy metanoeo, metamelomai (zmena mysle, teda aj ľutovať, pociťovať výčitky). V každom prípade, pokánie znamená skrze ľútosť zmeniť zmýšľanie.

Čo je však skutočná ľútosť? Boh často ukazuje zlé veci nášho života prostredníctvom svedomia. Mať výčitky ešte neznamená ľutovať. Musíme k nim zaujať stanovisko. Sme sklamaní, že sme zlú vec neurobili lepšie, či sa chlácholíme tým, že to robia aj iní, alebo naozaj ľutujeme to, čo nám svedomie vyčíta? A ak áno, prečo to ľutujeme? Ľutovať totiž môžeme napríklad aj to, že zlo ktoré sme vykonali vyšlo najavo, alebo že za to budeme potrestaní! Ľutovať môžeme aj zo strachu napríklad z Božieho hnevu, z pekla! To však nie je skutočná ľútosť. Tá by mala byť motivovaná láskou.

Opravdivé pokánie znamená:
Zmeniť svoje myslenie: začíname si uvedomovať hrôzu hriechu a jeho dôsledky. Spoznávame, kým sme sami v sebe a to, ako sa hriech Bohu hlboko protiví.
Zmeniť svoje konanie:
1) odvraciame sa od hriechu;
2) podriaďujeme svoje životy Bohu;
3) konáme tak, ako nám Boh vraví vo svojom slove.

Tri dôležité prvky pokánia:
1) Pokánie je záležitosťou poznania:
Potrebujeme si uvedomiť špinu nášho hriechu v očiach Boha a porovnať svoje hriechy s jeho svätosťou.
2) Pokánie je záležitosťou citu:
Ak si dôsledne uvedomíme svoj stav pred Bohom, vyvolá to v nás citovú reakciu, ktorá zahŕňa hlboký pocit previnenia a ľútosti (Iz 6, 5; Ž 51, 9).
3) Pokánie je záležitosťou vôle:
Pokánie zahŕňa aj vôľu – skutok poslušnosti. Keď pochopíme, čo máme pred Pánom a voči blížnym korigovať a urobíme to. Niekedy budeme musieť danú vec korigovať opakovane až dovtedy, kým sa „nový návyk“ nestane súčasťou nášho nového charakteru.

Pokánie nie je len jednorazový akt, je to postoj nášho srdca založený na našom každodennom vzťahu s Bohom.

Ovocie tohto pokánia je, že:
-keď sme konfrontovaní, prijímame pravdu,
-zameriavame pozornosť na zranených a na Boha,
-pociťujeme škodu, ako keby sa stala nám,
-berieme zodpovednosť za vlastné konanie,
-prijímame následky hriechu,
-dovoľujeme Bohu zmeniť naše srdce a zmýšľanie,
-vytvárame si nové návyky, čo spôsobuje náš duchovný rast,
-rozhojňuje sa v nás Božie požehnanie a zažívame oslobodenie od zlozvykov.

Poklady, ktoré získavaš účasťou na Svätej omši

Najvyššou formou modlitby je účasť na Svätej omši. Svätá omša je centrom života katolíka a jej primát potvrdila aj pri zjavení vo Fatime samotná Panna Mária, ktorá vizionárov upozornila, že Svätá omša má prednosť pred akýmkoľvek jej zjavením. Primát Svätej omše potvrdil Boh už v prvých troch Božích prikázaniach. Sláviť Boha vo sviatočný deň, neklaňať sa iným bohom, a ctiť božie meno. Počas Svätej omše vzývame a ctíme jediného Pravého Boha.
 
Príbeh Ábela a Kaina je príbehom o účasti na Svätej omši. Obaja mali priniesť Bohu obetu. Vrcholná Obeta je katolícka Svätá omša. Napriek tomu nízka účasť veriacich na Svätých omšiach je dôkazom, že ľudia stratili zmysel a poznateľnosť, aký vážny hriech absencia na omši je, ale rovnako existuje neznalosť toho, čo veriacemu človeku a jeho blízkym pramení z účasti na Svätej omši. Preto si predstavme hlavné duchovné ovocie Tvojej účasti.

Otec Martin von Cochem (1625-1712) zhrnul hlavné prínosy Svätej omše. Za tvoju spásu posiela Otec svojho milovaného Syna z nebies, ktorý pomocou Ducha Svätého premieňa chlieb a víno na skutočné Telo a Krv Kristovu a kvôli tebe prichádza Syn Boží z nebies a ukrýva sa v Najsvätejšej hostii.
Za tvoju spásu obnovuje svoje trpké umučenie, aby si ho s ním prežil a obetuje svoj vzácny život za teba, prelieva svoju krv mystickým spôsobom a kropí ňou tvoju dušu a očisťuje ju od všetkých poškvrnení.

Vypnite televízor a čítajte Sväté písmo!

Sme pozvaní k zmene zmýšľania, obráteniu srdca. Ako? Cez pokánie! Vyzval ľudí na charizmatickej konferencii v Trnave otec Matúš Marcin. Odvoláva sa na evanjelium, kde Ján Krstiteľ vyzýval na pokánie. „Robte pokánie, lebo sekera je už priložená ku stromu. A prichádza ten, kto pšenicu zhromaždí v sýpke, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“. Otec Marcin si ďalej kladie otázku v akej dobe žijeme. „Keď sa pýtali pápeža Benedikta, že aký je jeho názor, či už nežijeme pred príchodom Ježiša Krista. Tak odpovedal, že si myslí, že sme sa k tomu príchodu značne priblížili. Nepovedal Ježiš sestre Faustíne, že toto je už posledné zjavenie? Ježiš ponúka milosrdenstvo ako poslednú záchranu pre hriešnikov. Pre nás všetkých,“ hovorí o. Marcin. Otec Marcin ďalej poukázal na silu ruženca o ktorom Panna Mária hovorila, že zastaví vojny. „Myslíš, že ružencom, ktorý zastaví vojny, nezastavíš aj vojnu vo svojej domácnosti? Hádku s mužom, či deťmi?“ Pozrite si video a dozviete sa viac o tom, že cieľom nie sú modlitby, ale získať Ducha Svätého.

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=Mt6CVpN2tSM

SVÄTÁ OMŠA ZBLÍZKA (1. – 4. časť)

Dôležité myšlienky o liturgii a jej všeobecnom význame pre život veriaceho človeka

Liturgia je najvznešenejšia činnosť, akej je človek schopný. Aby sme liturgiu prežívali čo najhlbšie, je potrebné rásť vo vzťahu ku Kristovi. Úvodný diel relácie “Svätá omša zblízka” prináša dôležité myšlienky o samotnej liturgii a jej všeobecnom význame pre život veriaceho človeka.
Vedeli ste, že všetci pokrstení sme kňazmi? Služobné kňazstvo biskupov a kňazov je v službách spoločného kňazstva veriacich, ktoré sa uskutočňuje rozvíjaním krstnej milosti, životom viery, nádeje a lásky. Preto sú všetci veriaci pozývaní k plnej, uvedomenej a činnej účasti na liturgických sláveniach.
Čo znamenajú jednotlivé postoje veriacich: státie, sedenie, kľačanie a jednotlivé gestá? V ďalšej časti relácie “Svätá omša zblízka” Mons. Marián Gavenda vysvetľuje, prečo je dôležité na svätej omši vnútorný postoj úcty a modlitby vyjadriť aj vonkajším postojom a ako naopak náš vonkajší postoj pomáha k vnútornému uzobraniu.
Aké časti má Boží chrám? Čo symbolizuje hlavná loď, oltár či ambóna? Mons. Marián Gavenda vysvetľuje aj pravidlá pre výzdobu oltára, prečo sú v kostole sochy a obrazy. Dozviete sa v ďalšej časti relácie “Svätá omša zblízka”.