V niektorých kresťanských cirkvách sa o pôste dokonca ani nehovorí, pretože sa zdá, že je to staromódna vec.
Vec, ktorá patrí do stredoveku – mníchom, a vôbec sa netýka moderného človeka. To je jedna stránka veci. Druhú stránku veci priniesli východné náboženstvá, totiž že pôst je zázračná vec, ktorá ťa očisťuje od hriechov, prináša vnútorný pokoj a očisťuje tvoje telo. Aj tento druhý pohľad je nekresťanský, ba priam protikresťanský.
Pôstom sa nedá očistiť telo a už vôbec nie duch. Toto je vplyv východných náboženstiev, ktoré si často pripúšťame k telu, pričom si hovoríme: „Budem sa očisťovať pôstom!“ A tak sa robí „očistná kúra ducha“ pôstom. Pôst nie je magická vec, ktorá očisťuje! Pôst patrí k pravidelnému kresťanskému životu, ale nemá takú moc, akú mu pripisujú východné náboženstvá. A nie je ani zastaraný. Pre nás je pôst hlboko aktuálna a dôležitá vec.
Cirkev často hovorí o pôste a pokániach. Žiaľ, je našou chybou, že v našej cirkvi sa dosť málo vyučuje o rôznych veciach, a jednou z nich je aj pôst. Len sa povie, aby sme sa postili. My to poslušne robíme a ani nevieme prečo. A keď to robíme a nepoznáme dôvod, potom nevieme ani to, čo nám to prináša. Nevieme, čo nám Boh dáva, ako nás k tomu vedie a čo pri tom s nami robí. A neodnášame si ani desatinu toho požehnania, ktoré skrze pôst prichádza.