Kategória: Duchovný boj

Odpustenie je prvým kľúčom, ktorým môžeme otvoriť dvere, aby mohol prísť Ježiš so svojou uzdravujúcou mocou. Druhým kľúčom je pokánie.
Pre slovo pokánie sa v Starom zákone používajú dva výrazy: 1. naham (ľutovať, zmeniť zmýšľanie), 2. šub (obrátiť sa, vrátiť sa), v Novom zákone sú použité výrazy metanoeo, metamelomai (zmena mysle, teda aj ľutovať, pociťovať výčitky). V každom prípade, pokánie znamená skrze ľútosť zmeniť zmýšľanie.

Čo je však skutočná ľútosť? Boh často ukazuje zlé veci nášho života prostredníctvom svedomia. Mať výčitky ešte neznamená ľutovať. Musíme k nim zaujať stanovisko. Sme sklamaní, že sme zlú vec neurobili lepšie, či sa chlácholíme tým, že to robia aj iní, alebo naozaj ľutujeme to, čo nám svedomie vyčíta? A ak áno, prečo to ľutujeme? Ľutovať totiž môžeme napríklad aj to, že zlo ktoré sme vykonali vyšlo najavo, alebo že za to budeme potrestaní! Ľutovať môžeme aj zo strachu napríklad z Božieho hnevu, z pekla! To však nie je skutočná ľútosť. Tá by mala byť motivovaná láskou.

Opravdivé pokánie znamená:
Zmeniť svoje myslenie: začíname si uvedomovať hrôzu hriechu a jeho dôsledky. Spoznávame, kým sme sami v sebe a to, ako sa hriech Bohu hlboko protiví.
Zmeniť svoje konanie:
1) odvraciame sa od hriechu;
2) podriaďujeme svoje životy Bohu;
3) konáme tak, ako nám Boh vraví vo svojom slove.

Tri dôležité prvky pokánia:
1) Pokánie je záležitosťou poznania:
Potrebujeme si uvedomiť špinu nášho hriechu v očiach Boha a porovnať svoje hriechy s jeho svätosťou.
2) Pokánie je záležitosťou citu:
Ak si dôsledne uvedomíme svoj stav pred Bohom, vyvolá to v nás citovú reakciu, ktorá zahŕňa hlboký pocit previnenia a ľútosti (Iz 6, 5; Ž 51, 9).
3) Pokánie je záležitosťou vôle:
Pokánie zahŕňa aj vôľu – skutok poslušnosti. Keď pochopíme, čo máme pred Pánom a voči blížnym korigovať a urobíme to. Niekedy budeme musieť danú vec korigovať opakovane až dovtedy, kým sa „nový návyk“ nestane súčasťou nášho nového charakteru.

Pokánie nie je len jednorazový akt, je to postoj nášho srdca založený na našom každodennom vzťahu s Bohom.

Ovocie tohto pokánia je, že:
-keď sme konfrontovaní, prijímame pravdu,
-zameriavame pozornosť na zranených a na Boha,
-pociťujeme škodu, ako keby sa stala nám,
-berieme zodpovednosť za vlastné konanie,
-prijímame následky hriechu,
-dovoľujeme Bohu zmeniť naše srdce a zmýšľanie,
-vytvárame si nové návyky, čo spôsobuje náš duchovný rast,
-rozhojňuje sa v nás Božie požehnanie a zažívame oslobodenie od zlozvykov.

Sme pozvaní k zmene zmýšľania, obráteniu srdca. Ako? Cez pokánie! Vyzval ľudí na charizmatickej konferencii v Trnave otec Matúš Marcin. Odvoláva sa na evanjelium, kde Ján Krstiteľ vyzýval na pokánie. „Robte pokánie, lebo sekera je už priložená ku stromu. A prichádza ten, kto pšenicu zhromaždí v sýpke, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“. Otec Marcin si ďalej kladie otázku v akej dobe žijeme. „Keď sa pýtali pápeža Benedikta, že aký je jeho názor, či už nežijeme pred príchodom Ježiša Krista. Tak odpovedal, že si myslí, že sme sa k tomu príchodu značne priblížili. Nepovedal Ježiš sestre Faustíne, že toto je už posledné zjavenie? Ježiš ponúka milosrdenstvo ako poslednú záchranu pre hriešnikov. Pre nás všetkých,“ hovorí o. Marcin. Otec Marcin ďalej poukázal na silu ruženca o ktorom Panna Mária hovorila, že zastaví vojny. „Myslíš, že ružencom, ktorý zastaví vojny, nezastavíš aj vojnu vo svojej domácnosti? Hádku s mužom, či deťmi?“ Pozrite si video a dozviete sa viac o tom, že cieľom nie sú modlitby, ale získať Ducha Svätého.

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=Mt6CVpN2tSM