Ješua 2 – 41 – Sk 27, 1-44: Prekážky v apoštoláte

Ak najväčšia prekážka v učeníctve je v nás samých – hlavne v podobe roztržitosti, v zmysle nesústredenosti sa na to najpodstatnejšie v živote, tak najväčšia prekážka v apoštoláte už nie je v nás – pochopiteľne, ak sme skutoční učeníci, ale tkvie v klamlivej taktike nepriateľa, ktorý sa nás snaží vystrašiť, zneistiť, spochybniť, či prekaziť Božie plány.

Eliáš – oheň Boží a útok Jezabel, časť 1.

Dominik Chmielewski – Eliáš – oheň Boží a útok Jezabel. Otvárame si srdce na pôsobenie Boha v našom živote? Premieňame svoj život podľa Božieho Slova? Eliáš v dobe vládnutia Jezabel volal k Bohu, aby zoslal oheň Boží na obetu a dokázal, že jeho Boh je pravým Bohom. V súčasnosti žijeme život v blahobyte pričom vidíme rovnaký duchovný úpadok ako bol za čias kráľovnej Jezabel. Je preto potrebný náš rovnaký rázny postoj a viera ako mal Eliáš. Nebáť sa viesť s dôverou a vierou v pravého Boha a viesť súčasnosti konfrontáciu s týmto duchom…

Spôsoby práce ducha Jezabel

Hlavné špecifické črty ducha Jezabel

Uvádzam 11 špecifických čŕt, ktoré som rozpoznal na nositeľovi tohto ducha, ktorý sa v ňom usadil. Tento typ ducha sa rád hrá v každom čase v ktorom sa nachádza a v kom sa nachádza.

  1. Démonické osobnostné črty Jezabel 
  2. Analógia pavučiny
  3. Na hostiteľovi je charizmatický druh energie
  4. Rád sa napojí na bystrých, inteligentných a atraktívnych ľudí
  5. Vždy sa bude snažiť byť centrom pozornosti
  6. Snaží sa začleniť, útočiť a rozložiť všetko
  7. Bude útočiť na každého vo vedúcej pozícií
  8. Pracuje v tandeme s posmešným duchom (duchom irónie)
  9. Obzvlášť útočí na prorokov, modlitebníkov a proti použitiu duchovných zbraní
  10. Príležitostne sa vystaví na fotografií hostiteľa
  11. Hostiteľ obyčajne netuší, že je nositeľom tohto ducha

        Stručne rozoberiem  každú črtu, ktorú môžeme pozorovať na nositeľovi tohto ducha, aby ste videli, akým spôsobom sa pokúsi postaviť sa proti vám a zraziť vás z pozície.

Pokračuj v čítaní

Pôstom a modlitbou proti sile diabla (Rozhovor s Martinom Ramoserom)

Vari nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom zabudlo aj na boj proti silám zlých duchov. Ako sa v Cirkvi takmer prestalo hovoriť o pôste, tak sa stratil aj boj proti diablovi a jeho kráľovstvu. A zatiaľ čo diablovo účinkovanie vo svete je stále viditeľnejšie – v skupinách satanistov, v knihách, filmoch, piesňach, speváckych skupinách, ktoré sa vyhlasujú za sluhov diabla a stavajú satanistické chrámy – v ostatných desaťročiach sa v Cirkvi o účinkovaní diabla nehovorí, a zanikol aj exorcizmus, či služba oslobodenia od diabolských síl, ktorú Ježiš zveril apoštolom (porov. Mt. 7, 22, 10, 8 a i.).
Avšak tam, kde Pannu Máriu pokladajú za Matku Cirkvi a jej Učiteľku, tam sa na tento boj nezabúda a pokračuje sa v ňom. Nie je to náhoda.
V Knihe Zjavenia apoštola Jána sa hovorí o žene, ktorá má porodiť: diabol striehne na jej dieťa, ale ona ujde do púšte a zachraňuje dieťa (porov. Zjv 12, 2-6).

Vtedy som si spomenul na svoje skúsenosti s modlitbami nad osobami, o ktorých som predpokladal, že sú pod vplyvom diabolských síl. Počas modlitby nad nimi vždy sa ozývali rúhavé reči proti Ježišovi, proti krížu, proti Najsvätejšej oltárnej sviatosti a takisto proti Márii, Ježišovej matke. Ak je ona tá, čo diablovi rozšliape hlavu a porazí ho, potom je normálne, že sa proti nej stále búri a bojuje.

Odstrčená a zabudnutá služba exorcizmu v ostatných rokoch znova sa uvádza do Cirkvi. V mnohých diecézach opäť vymenovali kňazov so zvláštnymi mocami v tejto službe, ale mnohé diecézy to ešte, žiaľ, neurobili. Prax sa obnovuje pre stále väčší počet veriacich, ktorí pociťujú prítomnosť zlých duchov, alebo sú posadnutí a žiadajú pomoc od kňaza. Ak im kňazi neposkytnú pomoc, idú k lekárom a rôznym liečiteľom, ktorí ich ešte väčšmi vháňajú do zla.

V celých dejinách Cirkvi sa všetci kňazi-exorcisti modlili a postili, a takto sa pripravovali na modlitbu. To isté sa obnovuje aj v dnešných časoch. Mnohí dnešní exorcisti sú obklopení ľuďmi, ktorí sa modlia a postia spolu s nimi a sprevádzajú ich nielen v príprave, ale aj počas samotnej modlitby. Ukázalo sa to ako veľmi dobré a užitočné ako ochrana samého kňaza i toho, nad kým sa modlí, a okolia vôbec.

Návrat k Bohu z nástrah ezoteriky a okultizmu

Narodila som sa na západnom Slovensku ako druhá v poradí z piatich deti.
Mama nás brávala do kostola, ale pamätám si, že som tam nechodila rada, lebo to dlho trvalo, boleli ma nohy, keď sme museli stáť a nesmeli sa ani pohnúť. Ani moja staršia sestra tam nechodila rada a raz, keď bola Veľká noc a modlili sme sa pri Ježišovom hrobe, povedali nám, aby sme pobozkali jeho rany. Sestra radikálne odmietla a povedala, že nechce ochorieť a ja som po nej opakovala ako papagáj.
Keď som mala asi 3 roky, dostala som v kostole prvý záchvat migrény. Prestala som vidieť a museli ma z kostola vyniesť. Vonku mi „prepľúvali“ oči, lebo niektoré ženy verili, že som „urieknutá.“ Boli to veľmi zlé, pohanské, okultistické zvyky, a tak som sa nevinne, už vo veku 3 rokov dostala do osídiel ezoteriky – teda na pôdu zlého. Záchvaty migrény pokračovali. Keď som bola svedkom častých, nočných rodičovských hádok, vystrašená otcovými zlostnými rečami, keď mama vyhlásila, že sa hodí pod auto – ohlásila sa migréna, pri ktorej som prestala na nejaký čas vidieť. Postupne sa moje srdce zatvorilo, zatvrdlo. Cítila som sa opustená, nemilovaná, sama.
Prvé sv. prijímanie a birmovku som ešte musela absolvovať, ale potom sa všetko skončilo. Nemala som v srdci nič, čo by ma ťahalo do kostola.
Odišla som študovať ďaleko od mojich rodičov, len aby som mala pokoj. V týchto študentských rokoch som sa cítila voľná, slobodná. Stal sa zo mňa rebel. Spoznala som veľa chlapcov, mala viacero známostí, chodila kade-tade, nikoho som však nemilovala, len som ich využívala a robila si s každým chlapcom, čo som chcela.

Prežívanie sv. omše podľa Cataliny Rivas

Podľa mystických videní Cataliny Rivas, bolívijskej stigmatičky, Pán Ježiš a Panna Mária túžia, aby sme sa naučili plodne sa zúčastňovať na najväčšej udalosti našej spásy, ktorá sa sprítomňuje počas svätej omše. Všetky jej zápisky boli zhromaždené do ôsmych kníh, ktoré obdržali 2. apríla 1998 Imprimatur arcibiskupa v Cochabambe Mons. René Fernandeza Apazu. Arcibiskup v tomto dokumente uviedol: “Čítali sme knihy Cataliny Rivas a sme si istí, že ich jediný význam je viesť nás po ceste autentickej spirituality, ktorej prameňom je evanjelium Ježiša Krista. Preto schvaľujem ich tlač a šírenie a doporučujem ich ako texty pre rozjímanie a duchovnú orientáciu, aby získali veľa plodov pre Pána, ktorý nás volá, aby sme sa usilovali o spásu duší a ukázali im, že On je Boh živý a pravý, plný lásky a milosrdenstva.“ Od roku 1994 je Catalina Rivas nositeľkou stigiem, ktoré sa otvárajú vždy na Veľký piatok. Lekári boli osobne svedkami jej veľkého utrpenia, ale jej rany sa ďalší deň opäť zatvorili lekársky nevysvetliteľným spôsobom. O Cataline Rivas sa prorocky zmieňuje už sv. Ján Bosco .