Jezabel – koreň horkosti, prejavy v človeku a jeho zodpovednosť

Koreň horkosti je postoj, ktorý narúša všetko v okolí tých osôb, ktoré pôsobia v tomto duchu a ktoré sú ľahko ovplyvniteľné. Jedná sa o mentálnu pevnosť, spojenú so sebectvom, pýchou a seba-ľútosťou. Osoba majúca v sebe koreň horkosti má pocit, že si ju okolie nevšíma, nechápe a nedostáva sa je patričného uznania. To v nej vytvára vznik žiarlivosti, zlosti, hnevu, nemorálnosti a dáva podnet k zlomeniu vzťahov.

Korene horkosti rastú ako rakovina a prejavujú sa vo všetkých druhoch fyzických chorôb. Jezabel často používa choroby a slabé zdravie jej nositeľa. Je to typické najmä u „uzatvorenej osobnosti“, pričom choroby a slabé zdravie  zneužíva ako nástroj pre získanie pozornosti, sympatií a iných foriem manipulácie. Najmä však pre zmanipulovanie iných osôb, aby ich získala do svojej služby. Taktiež často používa choroby, slabé zdravie, aby sa vyhla  niečomu, čo nechce robiť, napr. chvály, modlitba príhovoru prorockých ľudí a všetkému, čo súvisí s pravým uctievaním Boha.

Ak okolie začne mať pochybnosť, prípadne odhalí jej skrývanie sa za chorobu, na ktorú sa sťažuje, nájde si iný neduh, inú chorobu (môže byť i vymyslená), ktoré sa ťažko diagnostikujú, liečia a to len preto, aby si udržala kontrolu a pozornosť. Nositelia tohto ducha nevedia zareagovať na nepodmienečnú Božiu lásku. Voči okoliu sa stávajú bezcitnými, na seba  sú však mimoriadne vnímaví a citliví. Radi sa stávajú stredobodom pozornosti a nechávajú sa obdivovať (uctievanie Jezabel). Deti pod kontrolou Jezabel nemajú rešpekt voči rodičovskej  alebo duchovnej autorite. 
 

V čom je okultizmus a ezoterika nebezpečná pre deti, čo hovoria odborníci na duchovný život na Harryho Pottera

Možno sa to ani nezdá pravdepodobné, ale tak isto deti, ako aj my všetci, sme dnes veľmi ohrození vlnou okultizmu a ezoteriky, ktorá sa veľmi voľne a bez zábran propaguje, a tak škodí mnohým ľuďom, ktorí sú možno presvedčení, že jej užívaním robia správnu vec, ktorá by im mala pomôcť. Opak je však pravdou, a preto chceme znovu napísať niečo o nebezpečenstve, ktoré deťom hrozí. Vojtech Kodet, O. Carm., súčasný generálny delegát Rádu karmelitánov v Čechách, kňaz, exercitátor a exorcista s bohatými skúsenosťami z tejto oblasti, uvádza nasledovné informácie.
Deti sa s okultizmom a ezoterikou stretávajú v škole, na výletoch, v táboroch atď. Dnes existuje veľa časopisov, kde sú podávané presné návody, ako prevádzať niektoré okultné praktiky: ako niekoho očarovať, prekliať, zlorečiť, snažiť sa niekoho čarami ovplyvniť, aby urobil toto alebo ono, aby sa do niekoho zaľúbil alebo aby sa niekomu niečo nepodarilo či prekazilo a podobne.

Ďalšou formou je takzvané vyvolávanie duchov – špiritizmus, ktoré deti v školách skúšajú, ako určitú formu zábavy. Tak isto si k tomu nachádzajú návody či už v časopisoch alebo na internete a medzi sebou si ich šíria, a potom následne skúšajú. Problém však nastáva v tom, že duše zomrelých nemožno vyvolať, nemožno s nimi komunikovať. Boh dáva za istých okolností možnosť, aby sa duše zomrelých istým spôsobom niekomu prejavili, ako to bolo napríklad v živote sv. Jána Bosca, ktorému duša zomrelého spolužiaka z kňazského seminára potvrdila existenciu života po smrti alebo ktorému sv. Dominik Sávio po smrti priniesol určité posolstvo o chlapcoch, ktorí mu boli zverení. Iným prípadom je, keď sa duša, ktorá dostala pri osobnom súde po smrti rozsudok očistca, s Božím dovolením istým spôsobom pripomenie svojim blízkym, napríklad vo sne a pod., a tak im chce dať vedieť, že potrebuje, aby sa za ňu dali slúžiť sväté omše a aby sa za ňu blízki modlili, pretože sama si už pomôcť nemôže, ako nám to presne udáva katolícka vierouka. Tieto prípady poznáme zo spisov mystikov, napríklad sv. Jána Mária Vianneya, sv. Jána z Kríža alebo sv. Kataríny Janovskej. Pri špiritizme si však zúčastnení myslia, že vyvolajú určitú dušu zomrelého, aby im povedala nejaké posolstvo. Omyl v tomto všetkom je ten, že dotyční ľudia nemajú do činenia s touto dušou zosnulého, ale majú do činenia so zlým duchom, démonom, s padnutým anjelom. Ako nám to uvádza katolícka vierouka, časť dogmatickej teológie nazývaná angeológia, teda náuka o anjeloch, anjeli majú vyššie poznanie a schopnosti ako človek. Nie sú viazaní na materiálne telo a poznávajú jediným úkonom poznania, teda nie diskurzívnym spôsobom, ako je to u človeka, ktorý sa musí pracne mnohé veci naučiť. Preto padlí anjeli, démoni, poznajú napríklad tie veci, ktoré nikto iní nemá ako vedieť. Môžu to byť veci, ktoré sa týkajú duše, ktorú si dotyční ľudia myslia, že vyvolali. Majú však do činenia s démonom, ktorí napríklad túto dušu v minulosti pokúšal a pod. Preto špiritizmus vyzerá ako vyvolanie duše zosnulého, ale v skutočnosti ide o komunikáciu s démonom. Je to veľmi riskantné a škodlivé zahrávanie, ktoré vždy zanecháva dôsledky, pretože dotyční, ktorí sa takéhoto sedenia zúčastnia, dávajú svojou vôľou súhlas k tomu, aby na nich démon otvorene mohol pôsobiť. Preto sa nemožno diviť, keď sa neskôr dostavia negatívne následky. Ešte ťažšie môžu byť tieto následky pre deti, ktorých psychika je ešte krehká.

Charakteristické črty osôb ovládaných duchom Jezabel

Nositeľ ducha Jezabel je sociálno-psychopatická osobnosť. Správanie osoby, ktorá je nositeľom tohto ducha,  môžeme stručne charakterizovať nasledovne:

Nadobúdajú silu tým, že ničia svoje obete. Je to ako adrenalín z útoku, keď sa im podarí „zvíťaziť“ nad niekým. Podarí sa im tak dostať do pozície autority cez obeť a je veľmi ťažké ich následne z tejto pozície vyhnať prípadne nahradiť inou osobou.

Ovládajú, manipulujú, sú panovační.
Môžu viesť súboj, rovnako aj v ich vnútri, ich charaktere. Používajú zastrašovanie alebo sú tak „sladkí“, „dokonalí,“ ľstiví, „plachí“ a zaľudní, že sú schopní zmiasť a stiahnuť svoje okolie na svoju stranu, aby sa k nim pridali, keď to budú potrebovať . Občas môžu byť veľmi šarmantní a charizmatickí.

15. Pozor na (falošné) kresťanské prebudenie – awakening

Prebudenie (awakening) Kundalíni vo východných (ezoterických) a  New Age náboženstvách:

Duchovné prebudenie (awakening) ako sa opisuje vo východných náboženstvách a New Age prináša zmenu vnímania. Osvietená osoba môže mať pocit, akoby sa zmenila pre ňu realita  – stala sa viac povznášajúcou a menej chaotickou. Posvätnú energiu potrebnú na tento proces označili východné náboženstvá ako silu kundalini – silu, ktorá prebúdza vedomie.
Duchovné prebudenie sa javí spočiatku ako nepríjemné. Skúsenosť zvyčajne začína nejakou tragédiou, ktorá ho podnieti. Zážitky blízko smrti, nájdenie lásky, prípadne jej opätovná strata či drogy, to sú len niektoré z možných spúšťačov. Fyzické a emocionálne traumy pravdepodobne ešte zvýšia povedomie o realite.
Jóga, pôst a stres spôsobovali duchovné prebudenie aj v minulosti. Duchovné prebudenie môže v človeku vyvolať pocit ohromenia, dezorientovanosti, bezbrannosti, viny, depresie, úzkosti alebo vystrašenia. Tieto pocity sú iba dočasné, ako popisujú vodcovia New Age.
Osvietenie môže takisto vyvolať pozitívne emócie ako sú eufória, promiskuita či mimotelové zážitky, ktoré taktiež nie sú nezvyčajné. Fyzické príznaky prebudenia zahŕňajú napríklad kŕče či trasenie. Toto sú účinky energie kundalini, ktorá pramení z chrbtovej kosti a prechádza do celého tela, pričom pôsobí ako duchovný čistič. Minulé emócie a traumy opúšťajú telo skrz to, čo hinduisti nazývajú pranické uzdravenie.

Skryté nebezpečenstvo hypnózy

Dnes je len veľmi málo ľudí, ktorí by sa nestretli s pojmom hypnózy. Čo je to v skutočnosti? Šarlatánstvo, čarodejníctvo alebo liečebná metóda? Je v pozadí hypnózy niečo tajuplné, ohrozujúce? Je vari možné pomocou mimo zmyslových síl a často prenikavého pohľadu nejakého mága zlomiť ľudskú vôľu kohokoľvek? Ako teda máme pristupovať k hypnóze?
Slovo HYPNÓZA je má svoj pôvod v gréckom slove „hypnos“, čo znamená spánok. Pritom sa nejedná o novodobý jav, pretože už v starom Egypte a Grécku sa holdovalo „čiernemu umeniu“.

V Indii mali hypnotické schopnosti predovšetkým fakíri. V západnej Európe sa hypnóza rozšírila v dobe A. Mesmera (okultný magnetizér a odporca Krista).
Výraz hypnóza sa stal známym v roku 1843 prostredníctvom anglického lekára J. Braida, ktorý zaradil do medicíny pojem hypnotizmus. Tento človek na základe pokusov odhalil metódu upreného pohľadu do očí, vďaka ktorému privádzal pacientov do hypnotického stavu. Sám charakterizoval túto metódu ako výkon istého sústredenia sa, ako pokračujúce sústredenie sa duchovného a telesného oka na objekt (človeka).
Hypnózu, ktorú takto vyvolal označil za nervový spánok, ktorýsa jasne odlišoval od bežného spánku alebo bdenia. Treba ešte podotknúť, že Braid nezaviedol do medicíny ako liečebný prostriedok iba hypnózu prostredníctvom druhej osoby, ale tiež autosugesciu – predchodcu autogénneho tréningu (o ktorom sme písali v Archanjeli 3/97, str. 18-21).
Dnes sa o „lekárskej hypnóze“ predáva viacero kníh, hypnotické pokusy s pacientmi sa stali náplňou lekárskych postupov. Popularita hypnózy nabrala u nás najmä po páde „železnej opony“ nebývalé rozmery.

Ty napľňaš chválou naše ústa

Ty napĺňaš chválou naše ústa,
Ty napĺňaš vďakou naše srdcia.
Ó, Pane náš príď k nám,
svoju slávu zjav nám,
vo svojej sláve Svätý Bože prídi k nám.

Tvojej slávy prúd prúdi k nám,
viac, než okraj Tvojho rúcha vnímame.
Ty máš trón na chválach, veď prebývaš všade tam,
kde Ťa v Duchu a v pravde vzývajú.

Zdroj: YouTube

Prečo pokora nie je tým, za čo ju väčšina ľudí považuje?

Pokora je mnohými vnímaná ako cnosť pochybnej hodnoty, pretože sa často nesprávne vykladá tak, že na to, aby človek bol pokorným, je potrebné sa neustále podriaďovať alebo degradovať v prítomnosti iných.
Nepochopená pokora môže byť veľmi nebezpečná, ak sa chápe spôsobom, ktorý je v rozpore s jej pôvodným významom biblickej duchovnosti a židovsko-kresťanskej tradície. Ľudia s nízkou sebaúctou často interpretujú pokoru ako formu agresie a opovrhovania sebou samým. Táto „pokora“ môže byť dokonca aj formou pokrytectva alebo výhovorkou na lenivosť, keď sa úmyselne podceňujeme. Vyhýbame sa ťažkostiam súvisiacim s dosahovaním nášho plného potenciálu tým, že popierame, že sme ho vôbec schopní dosiahnuť.