Overtonovo okno – čiže od extrému k záväznému úkonu

Na to, aby sa istý názor stal zákonom, musí získať podporu väčšinovej spoločnosti. Niekedy k tomu prispievajú extrémne idey. Ich zavedenie do politickej diskusie slúži na to, aby sa tie idey dostali do hlavného prúdu. To je princíp tzv. Overtonovho okna.

Spoločenskí vedci Joseph Overton a jeho komentátor Joshua Treviño tvrdili, že politické názory možno klasifikovať podľa nasledujúcej škály: zakázané, radikálne, prijateľné, rozumné, populárne a legálne. Politici, ktorí zastávajú verejné funkcie, musia vyjadrovať názory, ktoré sú verejne akceptovateľné. Ak budú hlásať tézy „zakázané“ alebo „radikálne“, v najlepšom prípade získajú na svoju stranu oddanú skupinku fanúšikov, ale vyvolajú rozhorčenie väčšiny. To je zjavne primálo na to, aby ich podporili masy, získali verejnú funkciu a mohli presadzovať zákony. Na druhej strane práve hlásanie extrémnych a radikálnych názorov niekedy prispieva k zmenám v hlavnom prúde spoločnosti. Osoba vnímaná ako radikál dlho nemôže byť zvolená do vysokej funkcie. Jej tlak sa však pričiní o posun Overtonovho okna. To, čo sa považuje za populárne a legálne, sa začne meniť.
Predpokladajme, že väčšina spoločnosti je za zavedenie dávky v nezamestnanosti od 120 do 200 eur. Zrazu jedna skupina začne intenzívne požadovať jej zvýšenie na 500 eur. Tieto myšlienky síce nebudú akceptované, tvrdenie sa však stane plnohodnotným názorom v rámci verejnej diskusie. Radikáli síce mnohých ľudí okamžite nepresvedčia, ale pod ich vplyvom si väčšina politikov a verejnosti aspoň trochu poopraví svoje názory. Hlavný „umiernený“ prúd spoločnosti sa napokon prikloní k podpore 200 – 300 eur. V reakcii na prieskumy verejnej mienky ju politici akceptujú a dávky sa primerane zvýšia.
Po určitom čase bude dokonca možná situácia, keď sa Overtonovo okno posunie natoľko, že dominantným zákonom sa stane pohľad spočiatku považovaný za zakázaný alebo radikálny. Na to je však nevyhnutné organizované, rázne a niekedy dlhodobé pôsobenie.

Homo-manželstvá“
Z toho plynie jednoduchý záver: extrémne názory sa pričiňujú o zmenu toho, čo je považované za normu. V podobnom duchu môžeme uvažovať o spoločenských zmenách týkajúcich sa homosexuálneho hnutia. Od zákazu homosexuálnych kontaktov, ktorý bol v 20. storočí v mnohých krajinách bežný, sa dospelo k akceptácii homosexuálnych „manželstiev“.
Je to výsledok systematického vplyvu hnutia LGBT na médiá či vedu. Podľa Pew Forum v roku 2004 bolo 60 % Američanov proti homosexuálnym „manželstvám“, zatiaľ čo 31 % vyjadrovalo iný názor. V nasledujúcich rokoch sa tieto proporcie takmer úplne zmenili. Podľa štúdie z roku 2019 61 % Američanov je za homosexuálne „manželstvá“, a 31 % je proti.
Homosexuálne kontakty boli počas väčšiny histórie Spojených štátov zakázané. Vo viac ako tucte štátov tomu tak bolo až do roku 2003, keď Najvyšší súd USA zakázal aplikáciu zákonov proti sodomii v Texase a vo viacerých štátoch USA súčasne. V roku 2015 nasledoval ďalší krok – povinnosť uznať legalizáciu homo-manželstva v celých Spojených štátoch amerických. Takto aktívna menšina presadila svoju agendu v najsilnejšom a stále ešte relatívne kresťanskom národe.

Nebezpečenstvo okultizmu – Od woodoo k Ježišovi – svedectvo Patrycja Hurlak – 1. a 2. časť

1.Diabol človeka klame od začiatku až po koniec. Svedectvá okultistov sú ako cez kopirák. Máme viacero takýchto?
2.Diabol dá človeku všetko, čo si zmyslí. Ako protihodnotu berie vždy dušu človeka (pod pozlátkom) 3.Keď človek chce odíjsť z cesty zla a vydať sa na cestu dobra – diabol ho len tak ľahko nepustí a robí všetko preto, aby si ho pre seba ponechal. Čo všetko robí? (zvjesť…)
4.Povedzme si čo najviac človeku pomáha na ceste od zla k Ježišovi
1.Boží pokoj v srdci je to, čo dáva Boh svojim dcéram a synom tu na zemi
2. Opäť sme v časti, kde diabol nechce pustiť duše a odhaliť metódy ako pracuje.
3.Povedz, máte aj vy podobné otázky na vašich seminároch

Boj o Tvoju dušu – mágia

Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“ Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“
To všetko je mágia!
„Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci,“ – vyjadrenie z jednej farnosti Slovenska.
Mágia – maleficium (privodenie zla, zlorobenie). Ide o také konanie alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Často sa pri tom používajú rôzne predmety a vykonávajú rôzne rituály – podobnosť so sviatosťami (diabol napodobňuje Ježiša). Tieto veci alebo rituály samé o sebe nie sú škodlivé, stavajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi.
Mágia je pre veriacich opakom viery. Všetky druhy mágie sú pre kresťana absolútne neprípustné. (páter V. Kodet)
Mágia je zo všetkých troch okultistických kategórií — veštenie, mágia a špiritizmus — najzvláštnejšia a najťažšie definovateľná. Na pochopenie najjednoduchšiu definíciu mágie nájdeme v diele Kurta Kocha Medzi Kristom a satanom: „Je to umenie alebo aspoň pokus mimozmyslovými prostriedkami spoznať a ovládnuť svet duchov, ľudí, zvierat a rastlín súčasne so svetom mŕtvej matérie za pomoci mystických a iných sprievodných rituálov.“
 
 
Vychádzajúc z tejto definície, si v súvislosti s okultistickou mágiou treba uvedomiť štyri závažné momenty:
1. Mágia sa praktizuje aktivizáciou mimozmyslových síl. A práve preto, že v mágovi pôsobia mimozmyslové sily, pokladá sa za prejav okultizmu.
2. Mágia sa prostredníctvom mystických obradov a rituálov usiluje ovládnuť a podrobiť si iných.
3. Ten, kto praktizuje mágiu, môže sa pokúsiť prostredníctvom obradov a rituálov získať vplyv, pomocou ktorého ovládne svet rastlín a zvierat.
4. Iní, čo sa zaoberajú mágiou, usilujú sa prostredníctvom obradov a rituálov ovládnuť anorganický svet neživej hmoty.

Boj o Tvoju dušu – veštenie

Prvá kategória, prostredníctvom ktorej sa prejavuje činnosť démonov v okultizme, je veľmi populárna oblasť veštenia. Podľa definície má veštenie svoj pôvod v latinskom slove divinare, čo znamená predvídať.
Veštenie je predpovedanie budúcnosti pomocou nadprirodzených javov. Človek, ktorý predpovedá budúcnosť, sa volá veštec. Božie slovo na mnohých miestach veštenie zakazuje, lebo je to druh modloslužby. Keďže niektorí ľudia sú skutočne obdarení nadprirodzenou schopnosťou predpovedať budúcnosť, všetci exorcisti a ľudia zaoberajúci sa touto problematikou hovoria, že sa to deje pomocou démonických síl. Boh niekedy zjaví budúcnosť človeku, ale robí to len zriedka a vtedy, ak je to nevyhnutné pre spásu človeka. Robí to pomocou Svätého Ducha, darom proroctva.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi:
2115 Boh môže zjaviť budúcnosť svojim prorokom alebo iným svätým. Ale správny postoj kresťana, čo sa týka budúcnosti, spočíva v tom, že sa s dôverou odovzdáva do rúk Prozreteľnosti a zrieka sa každej nezdravej zvedavosti v tomto ohľade. Nepredvídavosť však môže byť nedostatkom zodpovednosti.
2116 Treba odmietnuť všetky formy veštenia: uchyľovanie sa k satanovi alebo k zlým duchom, vyvolávanie mŕtvych alebo iné praktiky, o ktorých sa mylne predpokladá, že „odhaľujú“ budúcnosť. Používanie horoskopov, astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí alebo osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám prejavujú vôľu mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžbu nakloniť si skryté mocnosti. Sú v protiklade s úctou a rešpektom spojenými s láskyplnou bázňou, ktoré sme povinní mať jedine voči Bohu.

Boj o Tvoju dušu – okultizmus

Slovo ´okultný´ podľa dvojzväzkovej svetovej encyklopédie World Book Dictionary znamená taký, čo je mimo zákona prirodzeného sveta, za hranicami obyčajného poznania, taký, čo má niečo spoločné so silami alebo zákonmi mimo prírody.
Okultizmus je viera v okultné sily, ich štúdium alebo použitie; v 22 dielnej svetovej encyklopédii sa píše, že okultizmus sa vzťahuje na široké rozpätie náboženských praktík zahŕňajúcich mágiu alebo sily mimo prirodzeného sveta (astrológia, veštectvo, viera v magické sily a špiritizmus, viera, že duchovia komunikujú so žijúcimi…)
Viera v okultizmus  sa od polovice dvadsiateho storočia veľmi šíri najmä v krajinách „západu“.
Veriacich však predovšetkým zaujíma, čo o týchto otázkach hovorí Cirkev. Aj preto k nim zaujali postoj exorcisti i napr. páter Vojtech Kodet:
 
„Striktne vzaté, o okultizme by sa vlastne ani nemalo hovoriť – nie preto, že by sme sa báli, ale preto, že to nie je hlavný bod nášho záujmu. Hlavným bodom nášho záujmu je Ježiš Kristus, Božie kráľovstvo, Duch Svätý, ktorý je nám daný a Otec, ktorý nás čaká. Toto si musíme uvedomiť kedykoľvek budeme premýšľať o okultizme a o tom, čo budeme robiť. Napriek tomu sú určité pastoračné dôvody, aby sa o ňom hovorilo.“
Sú na to prinajmenšom dva dôvody:
„Dôverčivosť, naivita, neorientovanosť až streštenosť niektorých našich bratov a sestier, ktorým všetko splýva v jedno, ktorí majú dojem, že čokoľvek použijú vo svoj prospech, je dobré, a všetko, čo je mimoriadne, je Božie.
Ale takto to určite nie je. Mnoho ľudí si myslí, že možno „spatlať“ všetko spolu, že nie sú nijaké deliace hranice a čo mne alebo mojím blížnym nijako viditeľne neublíži, musí byť dobré.“
O tomto probléme treba hovoriť aj preto, že medzi katolíkmi, ale v rozličných protestantských denomináciách sú ľudia, ktorí týmto praktikám robia neplatenú reklamu tým, že proti nim trošku nešikovne bojujú.
Prehnané stráženie antiokultnej čistoty, je niekedy nemúdre, ale čo je hlavné, odvádza nás od Krista namiesto toho, aby sme sa usilovali o to, čo by nás k nemu privádzalo.


Skrytý narcizmus: Vlk v ovčom rúchu

Skrytý narcizmus je zo všetkých typov narcizmu nepochybne najzaujímavejší. Skrytí narcisti sú vlci, ktoré sa skrývajú v ovčom rúchu. Spomedzi všetkých týpov narcizmu je tento druh najľstivejší a možno aj najnebezpečnejší. Tvária sa ako milujúci, obdarujúci, altruistickí, láskaví, ako tí, ktorí sú trpezliví, láskaví. Často to môžu byť psychoterapeuti, učitelia, duchovní, rabíni, politici. Vonkajšiemu svetu premietajú láskyplné, obdaruvajúce, milé a trpezlivé správanie, no v skutočnosti sú vo svojom vnútri veľmi sebeckí a narcistickí. Majú presne tie isté kvality ako zjavní narcisti, lenže vedia, že ak by tieto kvality ukázali, stálo by im to v ceste, aby mohli dosiahnuť moc, uznanie a sebastredný úspech, o ktorý sa tak veľmi usilujú. 

Títo skrytí narcisti sa tak veľmi dokážu prispôsobovať a klamať nás, pretože vedia, čo chceme a dokážu sa tváriť, že sú presne takí ľudia, akých chceme, pretože veríme ich vonkajšej stránke, ktorú nám tak dokonale ukazujú. Napr. terapeut, duchovný alebo učiteľ sa pred celým svetom môže tváriť ako človek, ktorý je veľmi láskavý a srdečný. A ak sú v tejto pretvárke dobrí a úspešní, dostanú to, čo potrebujú – moc, uznanie a peniaze. Na druhých im absolútne nezáleží, ale správajú sa tak, akoby im záležalo, lebo ak to dobre dokážu, vtedy úspešne dostanú to, čo najviac potrebujú – peniaze, uznanie, úspech. 
Ale ako rozpoznať skrytého narcistu od snobského alebo zjavného narcistu? 
Dá sa to jedine tak, keď s ním budete vo veľmi blízko osobnom vzťahu, lebo skrytý narcista sa pred nimi nemôže skrývať. Sú to ľudia, ktorí vidia za jeho vonkajšiu fasádu – vidia jeho sebeckosť, sebastrednosť, egoizmus, grandióznosť a nárokovanie si povýšeneckosti. 

Harry Potter – zradná učebnica mágie

Poplašné správy o prepojení Harryho Pottera na mágiu, ba až satanizmus, som dlho považovala za prehnané s škrupulantské. Ale keď do knižnej a filmovej potterománie dorástli naše deti, chcela som tie argumenty „pre istotu“ poznať. Prednáškam o zlých stránkach Harryho Pottera sa dlhodobo venuje kňaz Pavol Hucík. Dlhý večerný rozhovor s ním na fare v Hrboltovej (mestská časť Ružomberka) nebol bez zimomriavok…

Pavol Hucík vo svojom tínedžerskom veku praktizoval tzv. bielu mágiu, čiže nepoužíval ju na škodenie druhým. Ako však zdôrazňuje, každá mágia je zlá, lebo človek sa v nej usiluje o niečo, čo mu Boh bežne neumožňuje. V rámci svojich možností mu to však rád umožní Satan, aby na človeka získal vplyv. A preto sa každý magický úkon koná s viac alebo menej priamou pomocou diabla.

Prvé klamstvo Harryho Pottera
Práve v tom je prvé veľké klamstvo Harryho Pottera– presviedča, že biela mágia je dobrá, môže človeku pomôcť. Pavol Hucík sa venuje obetiam mágie a pomáha im oslobodiť sa spod vplyvu diabla. Na Slovensku absolvoval viac než 100 prednášok na túto tému a aj vďaka tomu osobne pozná viacerých, ktorých HP inšpiroval vyskúšať mágiu naostro. „Niet lepšieho spôsobu, ako naučiť široké masy, a najmä deti, že mágia je dobrá,“ tvrdí. Niektorí to skúsili hneď, iným to ostalo v podvedomí a na mágiu sa obrátili, keď sa ocitli v ťažkostiach. Napríklad, keď človeku ochorie dieťa, vo svojom zúfalstve hľadá akúkoľvek pomoc.

Pavol Hucík dokonca pozná dievča, ktoré bolo aktívnou kresťankou a dnes je satanistkou, pričom prvý krok k mágii urobilo práve po prečítaní Harryho Pottera. Tvrdí, že HP je učebnicou mágie. „Dieťa sa tam dozvie prakticky všetko. Je to reálna mágia, prezentuje sa tam približne 15 okultných praktík a desiatky princípov, ktoré reálne fungujú vo svete mágie: aspoň 60 skutočných zaklínaní, skutočné mená démonov a čarodejníkov, ozajstné satanistické pozdravy používané na sabatoch atď.,“ hovorí s tým, že sám – ako znalec bielej aj čiernej mágie – by to lepšie nenapísal. To je aj jeho odpoveď na otázku, či si Rowlingová len nenaštudovala potrebné informácie o mágii, aby napísala zaujímavú knižku, ako to bežne robia autori, keď chcú písať napr. o stredoveku alebo o vojne a musia si naštudovať, čo sa vtedy obliekalo, jedlo, ako sa žilo, aké existovali zbrane, taktiky, pravidlá v armáde… „Toto by laik nikdy nenapísal,“ tvrdí hrboltovský farár. „Stredoškolské učebnice píšu vysokoškolskí profesori.“ Takže Rowlingová musela všetko poznať až príliš dobre.

Mágia, horoskopy,…

Poznáme dva druhy horoskopov:

Bežné, ktoré sa dajú nájsť všade, ktoré si ľudia čítajú „len tak pre zábavu“, no aj tu má diabol svoj cieľ, lebo človek prestáva dôverovať Božej prozreteľnosti a začína žiť v otroctve a strachu, či sa náhodou nestane to, čo našiel v texte.
Špeciálne horoskopy, ktoré sú urobené pre konkrétnych ľudí. Tie sú väčšinou veľmi drahé a ešte nebezpečnejšie, lebo človek sa stáva závislým na astrológovi, a nielenže prichádza o veľké peniaze, ale stáva sa z neho človek, ktorý prestáva sám a zodpovedne riadiť svoj život. Zodpovednosť presúva na astrológa, čo ubližuje okoliu tohto človeka. To potom vedie k silným depresiám a niekedy až k samovražde.
V dnešnej dobe sa pokladá za hanbu nepoznať vlastné znamenie alebo znamenie príbuzných či životného partnera. Je doba, keď si mladé dievča najprv zistí, v akom znamení je chlapec, do ktorého sa zaľúbila, až tak sa pustí do vzťahu. Podľa toho hneď usudzuje, či sa k sebe hodia a či dokážu spolu žiť. Bez toho, aby sa snažili spoznať jeden druhého skutočne, akí vzájomne sú, vstupujú do vzťahu už s predsudkami. Niekto iný zrazu po prečítaní horoskopu začne brániť tomu druhému ísť na výlet alebo hoci len ráno do obchodu, lebo jeho horoskop píše, že ho čaká nejaké nešťastie. Iní zase už ráno idú do práce s tým, že ich dobrý priateľ a kolega sa len tvári ako priateľ a popritom ich za chrbtom ohovára a osočuje pred ostatnými kolegami. Iní otvárajú dvere k šéfovi s tým, že ich nepochopí a iste sa s ním pohádajú. Takíto ľudia žijú vo veľkej neslobode a to bez toho, aby si to uvedomovali, sa od nevinného prečítania si horoskopu cez sugesciu dostanú až po závislosť na horoskope a bez neho nespravia ani krok.


Ďalšia otázka, ktorá sa vynorí, je: Platí horoskop len pre jedného konkrétneho človeka?

Na svete je veľa ľudí, ktorí majú rovnaký dátum narodenia. Podľa toho by mal byť ich život, charakter, zdravotný stav, finančná situácia a citový život úplne rovnaký alebo aspoň veľmi podobný. Vidíme, že skutočnosť je iná. Prečo sa jeden stane vedcom, iný politikom, ďalší kňazom alebo masovým vrahom? Výborne to vykreslil Wolfgang Hund vo svojej knihe „Nepraví duchovia – praví klamári?“ Autor knihy píše: „Aj keď hviezdy nemýlia, iba usmerňujú, vyčerpal hádam jeden človek všetky svoje tendencie a druhý nie? Aký vplyv má potom prostredie, do ktorého sa človek narodí? Slum v Indii či milionárska rodinka v Nemecku? Alebo jednovaječné dvojčatá (ktoré majú väčšinou rovnaký horoskop podľa dátumu narodenia) sa často vyvíjajú úplne odlišne. Jedno má šťastné a druhé nešťastné manželstvo. Jedno zomiera pri nehode, druhé na nejakú chorobu. A na druhej strane, ľudia s úplne odlišným horoskopom môžu zomrieť v tú istú hodinu na rovnakom mieste. Alebo mal každý pasažier Titaniku svoje nešťastie naznačené vo svojom horoskope?“234

Nezmyselnosť horoskopov sa snažil dokázať, čo sa mu aj veľmi dobre podarilo, Francúz Michel Gauquelin. Urobil odhaľujúci pokus: Prostredníctvom inzerátu v novinách ponúkal bezplatné zostavenie osobných horoskopov. Neskôr na požiadanie uviedlo 94 percent zúčastnených záujemcov, že popis ich osoby v zaslanom horoskope bol výstižný. Avšak Gauquelin zaslal všetkým rovnaký text, a síce horoskop jedného povestného francúzskeho masového vraha.235

Okultná symbolika ako súčasný fenomén medzi mladými ľuďmi


Abstrakt: Štúdia reflektuje súčasnú okultnú symboliku medzi mladými ľuďmi ako novodobý sociálno-patologický jav. Demonštruje moderné symboly okultizmu a jeho symboliky v spoločnosti  a rodine. Ide o novodobý sociálno-patologický jav, ktorého problematika sa nerieši len v školskom prostredí, ale spadá aj do rodiny, či širšej spoločnosti. K tomuto problému je potrebné zaujať erudované stanovisko nielen v rámci školského systému, ale aj rodiny, spoločnosti a poradenskej činnosti. Štúdia ponúka aj výsledky empirických vzoriek o záujmu okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi, ktoré boli realizované v rokoch 2009-2013. Záver ponúka možné odporúčanie pre prax a poradenský systém. Kľúčové slová: rodina, prevencia, symbolika, satanizmus, okultizmus, mládež, cirkev, náboženstvo,spoločnosť, výchova. 
Abstract: The study reflects the current occult symbolism among young people as a modern socio-pathological phenomenon. Demonstrates advanced occult symbols and symbolism in society and the family. It is a modernsocio-pathological  phenomenon, the issue is not addressed only at school but also falls into the family,  or thewider society. This issue has to be taken erudite opinion not only within the school system, as well as family,society,  and  consulting  activities. The  study also provides empirical results  of samples of interest occult symbolism among  young  people, which  were  made in  the  years 2009-2013. Conclusion offers  possible recommendation for practice and advisory system. Key word: family, prevention, symbolism, satanism, occultism, youth, church, religion, society, education.
Úvod 
Hodnotová  orientácia  mladých  ľudí  sa  čoraz  častejšie  ocitá  v chaose  hodnôt. Mládež  je zvyknutá  riešiť  veci hneď,  lebo  k tomu  ich  vedie akcelerácia doby. Vystupujú  z cirkví, hľadajú, skúmajú až do takej miery, že sa začína hovoriť o náboženskom turizme, či turizme v jednotlivých cirkevných spoločenstvách tej ktorej cirkvi. Nestabilita hodnotového systému prepojená so životom v spoločnosti a rodine často prehlbuje ich duchovnú priepasť natoľko, že niekedy strácajú aj obyčajnú pragmatickú orientáciu hodnotových rebríčkov. Predmetom štúdie je fenomén okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi. Cieľom predloženej štúdie je sprehľadniť  súčasnú  problematiku  okultnej  a satanistickej  symboliky  na  život  mladého človeka, podať možný návrh, ako sa účinne brániť pred týmito modernými nástrahami.

1 Fenomén: zlo
Jornet (1998, s. 8) konštatuje, že „otázka zla je obtiažná, bez hraní a naviac nebezpečná.“ Nevieme  odpovedať  na otázky  týkajúce  sa  zla,  ako  sú napríklad: Či je zlo nejakou prirodzenosťou, či ho stvoril Boh, teda či pochádza od Neho samotného, alebo ak ho Boh netvorí, prečo ho teda pripúšťa. Tiež sa môžeme pýtať, ak je Boh všemocný a nekonečne dobrý, prečo tomu nezabráni. Zlo ako také hmatateľne existuje, i keď nemá svoju podstatu. Otázkami, ktorými sa mnohí autori dopytovali po počiatku zla, jeho význame či akomsi posolstve, sa zaoberalo ľudstvo od nepamäti. Za pôvodcu zla sa vo všeobecnosti považuje diabol, teda Boží  odporca. Práve diabol je „stelesnením“ nedostatku dobra, čiže zla. Toto konkrétne zlo (diabol) nie je iba absenciou, ale činnou silou a živým duchovným bytím, ktoré je zvrátené a pôsobí zvrátenosť. Diabol nemá telo. Je duchovnou bytosťou a ako duchovná bytosť dokáže  brať  na seba rôzne podoby výzoru, hlasu, či  iných  špecifických  často  aj ľudských vlastností len preto, aby človeka uviedol do zmätku. Gavendová (2006)  uvádza vyjadrenia  niektorých  autorov  (alebo  aj  filozofické  smery)  na fenomén zla:  
Aristoteles:  Zlo korení v ľudskej vôli, niet  metafyzického zla, v skutočnosti  je len dobro.
Sokrates: Zlo je dôsledok neznalosti toho, čo je dobré. Nikto dobrovoľne nekoná zlo.
Ján Amos Komenský: Nekonečne väčší je počet zlých ako dobrých.
G.  W.  Leibniz:  Zlo  vyplýva  z  konečnosti  vecí.  Existuje  trojaké  zlo:  fyzické  zlo; metafyzické zlo; morálne zlo.
F. Nietzsche: Zlo je všetko, čo vyplýva zo slabosti.
A. Anzenbacher: Zlo je apriórny objekt praktického rozumu.
Synkriticizmus: Zlo je to, čo škodí (najmä druhým). Na strane zla je viac automatizmu než na strane dobra. K zlu dôjde aj bez pričinenia človeka alebo proti jeho vôli, zatiaľ čo  k  dobru  bez  pričinenia  človeka  nemusí  dôjsť alebo  môže  dôjsť  s  menšou pravdepodobnosťou než k zlu.
Teodícea: Zlo neexistuje alebo je to skúška, ktorú zosiela na človeka Boh.
 
O zle sa dozvedáme aj z biblických textov. Na niektorých miestach je zlo bytostne spojené s duchovnou bytosťou diabla. Diabol je duchovná bytosť, zlý duch. Vella (2008) hovorí o zlých duchoch (diabolstve) nasledovné: 
sú duchovné bytosti, čo znamená, že nemajú hmotnú prirodzenosť, čiže ani telo.
sú  to  osobné  bytosti,  čo  znamená,  že  hoci  sú  bez  tela, majú  svoju  osobnosť  aj individualitu. Môžu konať, hovoriť i rozmýšľať.
sú  neviditeľní,  no  je  možné,  aby  sme  zlého ducha  videli  skrz  zázrak  v oblečení a podobe, ktorou upúta naše zmysly 
diabli sú inteligentní, dalo by sa povedať, že je to dokonca ich základná vlastnosť. Ale hoci diabol disponuje veľkou dávkou inteligencie, nevie všetko. On nepozná vnútorný život človeka. Nemôže a nedokáže preniknúť do myšlienok človeka a kam smeruje jeho vôľa. Samotné „ego“ človeka je nepreniknuteľné. Jedine tí, čo majú účasť na blaženom videní Boha, môžu spoznať vnútorný život človeka. Jeho úroveň je vyššia ako hmotné skutočnosti. Je taký, lebo mu to je prirodzené. Pozná zákony nie lenfyzikálne, ale aj zákony ľudskej  psychiky a vôbec celého stvorenia. No aj napriek tomu  všetkému, s čím  disponuje a aj keď pozná univerzálnu, historickú minulosť sveta, aj každého človeka, nepozná všetko a nepreniká do všetkého.
diabli  nie  sú  všemohúci.  Moc  satana,  ktorý  je  vodcom  ostatných  diablov, i keď prevyšuje moc človeka, to ho nerobí šťastnejším, ale vyvoláva to v ňom ešte väčšie zúfalstvo. Vlastne sa dá povedať, že je ohraničenou bytosťou, lebo aj keď disponujes veľkou mocou, vždy zostáva len stvorením.
diabli nie sú všadeprítomní. Nie je možné byť na rôznych miestach naraz.
 
Hahn (2008)  sa vo svojej monografii zaujímavo zamýšľa, že opis pokušenia človeka v raji je pozoruhodne krátky. Had – diabol v siedmych veršoch prehovorí len dvakrát (Gn 3,1-7), a ľudstvo je v ruinách. V Starom zákone (Starej zmluve) sa objavujú tieto pomenovania zla (diabla):  had: viackrátv knihe Genezis; diabol  ako  pýcha: Tob  4,  13;  Sir  10,  13; Asmodei: viackrát v knihe Genezis; Sedy: Dt 32, 17; Moloch: viackrát v knihe Genezis, Deuteronómium; 1 Sam 5, 1-6;Lilit: Iz 34, 14;  Azazel: viackrát v knihe Deuteronómium; Aštata: Sdc 6, 25;  Gaja: Sdc 6,25; Dt 12, 3; Dagon: 1 Sam 3, 4.     
 
Starý zákon je vo vyjadreniach o zlom duchu, resp. diablovi veľmi strohý. Nový zákon saoveľa obsiahlejší v ponímaní celej démonologickej podstaty. V Novom zákone sa dozvedáme o viacerých menách diabla. Nový zákon obsahuje asi tristo textov, kde je spomenutý diabol. Vella (2008) chápe úlohu diabla v troch dimenziách:
 
 „diablovi pripisuje zodpovednosť za morálne zlo 
 diabla robí zodpovedným za obvinenie Ježiša z posadnutosti
 na diabla sa pozerá ako na nezodpovedné knieža tohto sveta.“
V Novom zákone (Novej zmluve) sú tieto pomenovania diabla: satan: Jn 8, 44; Mt 4, 1;hlava diabla: Zjv 12, 3-17;  Belial: 2 Kor 5,16;  žalobca,  klamár, odporca,  vrah: Jn 8, 44;lucifer: 2 Kor 11, 14; zlodej: Jn 10, 12; pokušiteľ, vládca tohto sveta: viackrát u evanjelistuMatúša; anjel z hlbín: viackrát u evanjelistu Jána.