Zážitok sa začal v súčasnosti vnímať v mnohých kresťanských spoločenstvách ako jedno z kľúčových kritérií živosti viery ich členov.
Aký je odborný pohľad na jeho miesto, riziká a zdôrazňovanie v živote kresťana u odborníkov z oblasti sociológie náboženstva, teológie a religionistiky, zaoberajúcich sa skúmaním zážitkovej spirituality v charizmatickom prostredí ?
Charizmatické hnutie okrem toho, že prinieslo veľké nádeje v prebudenie sa skladá z veľkého množstva hnutí a spoločenstiev, prináša i riziká a problémy, o ktorých sa veľa nehovorí. A ak by sa i niekto ozval, je snaha ho umlčať s obvineniami spolčenia sa s tradicionalistami a nedostatočného poznania problému. Existuje len veľmi málo prác zaoberajúcich sa touto problematikou.
V slovenskom prostredí na riziká prílišného zdôrazňovania emócií v charizmatickom hnutí sa upozorňuje v publikovanej literatúre na fakt, že postmoderný človek sa stal obeťou rozšíreného emocionalizmu, subjektivizmu a psychologizmu. Popri emocionalizme je spomínaná aj prekrútená interpretácia Sv. Písma, cez tzv. Dezinkarnovaný spiritualizmus či deformovaný ekumenizmus.
Dlhodobo boli charizmatické hnutia v postkomunistickom období skúmané i sociologičkou v oblasti náboženstva, E. Micsak z Lublina. Skúmala vybraté charizmatické spoločenstvo pôsobiace v rámci univerzity.
Na záver je výskumu boli zadefinované nasledovné problémy charizmatického spoločenstva:
1. separatistické tendencie vo vzťahu k životu farnosti
2. chýbajúci či nedostatočný záujem o sociálne otázky
3. absentujúca dostatočná formácia lídrov
4. problémy vyplývajúce z nesprávneho chápania katolíckej doktríny
5. vnímanie seba samého ako lepšieho katolíka
6. vyvolávanie pocitu viny v osobách, ktoré zo skupiny odchádzajú
7. neprirodzenosť a neúprimnosť v správaní
8. riziko schizmy
