Zážitok sa začal v súčasnosti vnímať v mnohých kresťanských spoločenstvách ako jedno z kľúčových kritérií živosti viery ich členov.
Aký je odborný pohľad na jeho miesto, riziká a zdôrazňovanie v živote kresťana u odborníkov z oblasti sociológie náboženstva, teológie a religionistiky, zaoberajúcich sa skúmaním zážitkovej spirituality v charizmatickom prostredí ?
Charizmatické hnutie okrem toho, že prinieslo veľké nádeje v prebudenie sa skladá z veľkého množstva hnutí a spoločenstiev, prináša i riziká a problémy, o ktorých sa veľa nehovorí. A ak by sa i niekto ozval, je snaha ho umlčať s obvineniami spolčenia sa s tradicionalistami a nedostatočného poznania problému. Existuje len veľmi málo prác zaoberajúcich sa touto problematikou.
V slovenskom prostredí na riziká prílišného zdôrazňovania emócií v charizmatickom hnutí sa upozorňuje v publikovanej literatúre na fakt, že postmoderný človek sa stal obeťou rozšíreného emocionalizmu, subjektivizmu a psychologizmu. Popri emocionalizme je spomínaná aj prekrútená interpretácia Sv. Písma, cez tzv. Dezinkarnovaný spiritualizmus či deformovaný ekumenizmus.
Dlhodobo boli charizmatické hnutia v postkomunistickom období skúmané i sociologičkou v oblasti náboženstva, E. Micsak z Lublina. Skúmala vybraté charizmatické spoločenstvo pôsobiace v rámci univerzity.
Na záver je výskumu boli zadefinované nasledovné problémy charizmatického spoločenstva:
1. separatistické tendencie vo vzťahu k životu farnosti
2. chýbajúci či nedostatočný záujem o sociálne otázky
3. absentujúca dostatočná formácia lídrov
4. problémy vyplývajúce z nesprávneho chápania katolíckej doktríny
5. vnímanie seba samého ako lepšieho katolíka
6. vyvolávanie pocitu viny v osobách, ktoré zo skupiny odchádzajú
7. neprirodzenosť a neúprimnosť v správaní
8. riziko schizmy
Pasívno-agresívne správanie je pre vzťah rovnako deštrukčné ako negatívne emócie, ktoré sú jasne pomenované a ihneď viditeľné.
Niektorí ľudia nedokážu otvorene riešiť konflikty. Dochádza u nich vtedy k pasívno-agresívnemu správaniu, ktoré je riadené ich vnútorným hnevom. Takéto správanie však ich vzťahom škodí ešte viac. Ako ho u ľudí rozpoznať a reagovať naň?
Určite ste sa už aj vy stretli s pasívne-agresívnym správaním. Pri pasívno-agresívnom správaní ide napríklad o pasívny vzdor. Je to obranný mechanizmus a nie vždy je vedomý. Medzi črty takéhoto človeka patrí napríklad dvojzmyselnosť, tendencia sťažovať sa, vymýšľanie výhovoriek, či odkladanie povinností a tvrdohlavosť.
Príkladom takéhoto správania môže byť klasická situácia zo školských internátov, kedy sa nerozprávate s druhými osobami priamo, avšak ak vám niečo vadí, napíšete to na lístoček. Alebo ste pred svojim súrodencom schovávali jeho obľúbenú hračku, pretože vždy, keď sa s ňou hral, bol extrémne hlučný a vám to vadilo. Alebo ak váš partner odmietne ísť s vami nakupovať, vezmete so sebou ovládač od televízora, aby nemohol pozerať televíziu.
Príkladov pasívnej agresie je nespočetne veľa. Toto správanie sa používa na to, aby sme sa vyhli priamej konfrontácii či konfliktu, avšak ak budete vždy voliť cestu pasívnej agresie a nie priamej konfrontácie, vaše vzťahy môžu z dlhodobého hľadiska veľmi utrpieť. Je vôbec možné konfrontovať takéto správanie? Ako byť asertívny, udržať komunikáciu a nenechať si pasívno-agresívnym správaním zničiť vzťah?
ZBORNÍK MODLITIEB pre každú kresťanskú rodinu:
Má diabol schopnosť vnímať naše myšlienky?
Ako možno rozlíšiť, že nejaká myšlienka je od diabla?
Ako môžeme vypozorovať pôsobenie diabla?
Môže nás negatívne ovplyvniť stretnutie so zlom?
Ako môžeme cítiť urieknutie alebo prekliatie?
Čím alebo kým je obmedzená moc zla?
Má pôsobenie diabla nejakú logiku?
