Nebezpečný okultizmus ! Bol som učeníkom okultného majstra. A skončil som na psychiatrii

Videl som, ako dokáže okultizmus liečiť a uzdravovať, akú má moc a kam to celé vedie. Rozhovor so Štefanom Esztergályosom.

Ako ste sa dostali k ezoterike a okultizmu?

Každý človek túži byť v niečom výnimočný. V deviatich rokoch som stratil otca a mama zostala sama s tromi školopovinnými deťmi, čo nebolo jednoduché pre ňu ani pre nás. Odvtedy som vo svojom živote prežíval veľkú frustráciu a zároveň hnev voči Bohu, že otec musel takto zomrieť. To spôsobilo, že som mal neskôr problém s autoritami a pomerne ťažko som sa pretĺkal životom. Veľa z nich ma nejakým spôsobom skúšalo zlomiť a potom boli aj také autority, ktoré ma mali rady, videli vo mne určitú výnimočnosť a vedeli ma v nej povzbudiť. S nimi som vedel spolupracovať. Jednoducho som hľadal svoju jedinečnosť. To bol kľúčový faktor v tom, že som sa neskôr v živote niečím takým zapodieval.

Kedy sa začalo vaše praktizovanie ezoteriky a okultu?

Vždy ma priťahovali nadprirodzené veci. Začalo sa to tým, že cez kamaráta som sa stretol s jedným známym, ktorého sme volali „majster” (úsmev). Bol to chalan, ktorý bol budhista, cvičil kung-fu a tai-či. Hovorili sme spolu o téme budhizmus verzus kresťanstvo a on ma veľmi ľahko presvedčil, že budhizmus je to pravé a kresťanstvo je trošku mimo. To svedčilo o tom, že som nemal správne znalosti, nepoznal som biblického Boha a nečítal som Písmo. A dovtedy som ešte nezažil obrátenie. Nemal som to v srdci, len nejakým spôsobom v rozume. Takže tento chlapík nemal až takú ťažkú prácu, aby ma ovplyvnil.

Pasca okultizmu

Zradné pokušenie  
Veľa ľudí podlieha zradnému pokušeniu a hľadá šťastie v okultizme, a nie v Bohu. Namiesto toho, aby svoje problémy prinášali Ježišovi, vyhľadávajú rady veštcov, jasnovidcov, chiropraktikov, biotronikov alebo mágov.

Venujú sa astrológii, veria horoskopom, poverám a dôležité rozhodnutia robia podľa konštelácie hviezd. V prípade zdravotných ťažkostí navštevujú rôznych liečiteľov, ktorí sú nástrojmi pôsobenia zlého ducha. Sú aj takí, ktorí v honbe za kariérou, peniazmi, mocou a úspechom zasväcujú svoj život diablovi, aby dosiahli zvrátenú sexuálnu rozkoš, moc nad inými alebo bohatstvo.

Ak človek začne dôverovať okultným silám, automaticky odmieta Boha a evanjelium. Takýto postoj vedie k tomu, že človek sa zmení na diablovho otroka. V zosvetštenej a pohodlnej spoločnosti, v ktorej víťazí nemravnosť, rozvody, interrupcia, eutanázia, klamstvo a úplatkárstvo a kostoly zívajú prázdnotou, sa okultizmus teší veľkej popularite. Od ateizmu ľudia ľahko prechádzajú k viere v okultizmus, k sektárstvu, poverám, orientálnym kultom, modloslužbe, ba až k satanizmu.
Historické údaje poukazujú na úzku spojitosť medzi národným socializmom, marxizmom a démonológiou. Zakladatelia komunizmu Marx, Engels, Lenin a Stalin sa venovali okultizmu a boli pod diablovou nadvládou. Podobné zväzky s diablom mali aj Hitler a jeho spoločníci, ktorí sa tiež venovali okultným praktikám.

Okultizmus je diablovo náboženstvo a človek, ktorý sa mu venuje, je otrokom zlých duchov. Dejiny vyvoleného národa, ako aj dejiny celého ľudstva nám jasne ukazujú, že vždy, keď sa ľudia odvrátili od pravého Boha, upadli do najprimitívnejšej modloslužby. Existuje istá zákonitosť: každý úpadok nábožnosti sprevádza nárast poverčivosti a praktizovanie rôznych foriem okultizmu.
Okultizmus je spojený s vierou v existenciu duchovných síl alebo energií, pomocou ktorých človek môže poznať budúcnosť, získať zdravie, úspech alebo mimoriadne schopnosti na ovládanie a manipulovanie iných ľudí. Záujemca o toto tajomné poznanie musí najskôr prejsť procesom iniciácie, počas ktorého sa venuje rôznym okultným praktikám: zaklínaniu, cvičeniam, meditáciám a pod. Ľudia venujúci sa okultizmu môžu nadobudnúť schopnosti, ktoré im umožnia čítať myšlienky iných ľudí, predvídať budúcnosť, pôsobiť na iných, manipulovať ich, materializovať predmety, nadväzovať kontakt so zosnulými (v skutočnosti ide o kontakt so zlými duchmi, ktorí napodobňujú duše zosnulých). Títo ľudia sa takto nevedomky otvárajú na zákerné pôsobenie zlých duchov, ktorých nedokážu ovládať. Takto sa dobrovoľne odovzdávajú pod desivú nadvládu zlých síl.

Umíte asertivně jednat?

Máte smysluplnou odpověď na všechno? Umíte říci ne a víte jak se bránit?

Stane se vám, že neumíte rychle zareagovat? Tipy jak sebevědomě prosadit svůj názor.
A stává se vám, že vás někdo svoji osobností „přejede“?.  
Známý příklad ze života. Stojíte v řadě v řetězci rychlého občerstvení a prodavač se vás zeptá, zda chcete celé menu. Pokud máte stále problém říci ne, jste přesně náš případ. Ovšem i pokud jste schopni si obhájit, co chcete, můžete najít další zajímavé tipy.

CO JE TO ASERTIVITA/ASERTIVNÍ JEDNÁNÍ?
Je to především schopnost prosadit vlastní názor. Tedy klíčová, v životě nedocenitelná, dovednost. Dokážete díky ní čelit i manipulativnímu chování. Tedy jednáte podle sebe, ne podle toho, jak vás někdo umě navede. Následující techniky asertivní komunikace vám mohou pomoci.
Pokud je to vaše slabá stránka, je možné absolvovat kurz, který se na asertivní komunikaci specializuje. Nabídka je široká. Navštívit můžete základní jednodenní kurz, nebo dokonce i týdenní letní školy. Stačí jen trochu pohledat na internetu.

Človek pod vplyvom ducha Jezabel s charakteristikou „úbožiak“

Jedná sa o hybrid medzi charakteristikou záľudnej a pôvabnej Jezabel a Jezabel charakteristiky typu „Peter Pan“.

Nositeľ ducha Jezabel vykresľuje seba vždy ako osobu, ktorou v skutočnosti  nie je. Poobzeraj sa okolo nej a nájdeš tam i nositeľa ducha Achaba, ktorý ju podporuje.

 Hlavné charakteristiky:  Základnou potrebou je pozornosť a kontrola, riadené seba-ľútosťou a potrebou obviniť druhých za vlastné chyby, udržanie si povesti ako sladkej a nevinnej osoby. Hlavnou  charakteristickou črtou je plášť obeti a odmietanie zodpovednosti za jej zlé konanie. Nie sú zodpovední za to, čo sa udialo. Neprijímajú zodpovednosť za svoje vlastné správanie. Je to vždy chyba niekoho iného. Správanie môže byť „normálne“, až dovtedy, dokiaľ neurobia nejakú chybu. Potom prenesú vinu na niekoho iného ​​a stávajú sa falošnou obeťou pravej obete. Tento spôsob správania jej udeľuje pozitívnu pozornosť okolia, pohodlie a záchranné úsilie iných, pokiaľ čo skutočná obeť je označená ako zlo. Falošný plášť obeti je potrebné rozlíšiť od skutočnej obete zneužitia, skôr než sa rozhodnete označiť niekoho za nositeľa ducha Jezabel. Nositeľ ducha Jezabel takto spôsobuje zneužitie svojho okolia voči jej pravej obeti.

Sebaľútosť je psychický stav mysle jedinca,  vnímaný v  nepriaznivých situáciách, ktorý nie je schopný akceptovať danú situáciu, neprijíma ju a nemá sebaistotu a dokonca ani schopnosť sa s danou situáciou vyrovnať. To je charakterizované presvedčením človeka, nositeľa tohto ducha, že je obeťou udalostí a preto si zaslúži prejav sústrasti. Sebaľútosť je všeobecne považovaná za negatívnu emóciu v tom, že všeobecne nepomôže riešiť nepriaznivú situáciu. Toto v sociálnom kontexte môže mať za následok, buď ponuku sympatií okolia alebo poskytnutú radu. Seba-ľútosť môže byť považovaná za normálnu a za určitých okolností je i zdravá a to vtedy, ak to prechodne  vedie buď k akceptácií alebo k rozhodnutiu zmeniť danú situáciu.

Bývalá členka čarodejníckeho hnutia Wicca o Harrym Potterovi

Píšem tento naliehavý list, pretože som sama kedysi bola čarodejnicou.

Žila som podľa hviezd, venovala som sa astrológii, numerológii, pracovala som s horoskopmi a zaklínadlami.  Žila som v tajomnej a hmlistej realite okultizmu. Pomocou zaklínadiel a horoskopov som bola schopná privolávať sily „riadiacich cudzincov“ (nečistých duchov) ako aj využívať astrálnu projekciu.

Hoci je tento list už staršieho dáta – autorka spomína, že bol písaný okolo roku 2000 a zahrňuje teda len prvé štyri knihy a prvý film – jeho obsah je naďalej veľmi aktuálny. Autorka, bývalá členka okultného ženského hnutia Wicca, sa snaží čo najpresnejšie pomenovať všetky nebezpečenstvá ktorým sa čitatelia Harryho Pottera otvárajú. Samozrejme, ide o neviditeľný svet, svet okultizmu. Tento list bol písaný hlavne pre kresťanských rodičov, ktorí si nie sú plne vedomí týchto duchovných nebezpečenstiev, ktoré sú zamerané hlavne na mladú generáciu. Ostatne, ako autorka píše, toto zameranie sa práve na nastupujúcu generáciu vôbec nie je náhoda, ale premyslený ťah ľudí spoza opony.

Halloween bolo moje najobľúbenejšie obdobie v roku, kedy som bola plne pohrúžená do Wiccanského čarodejníctva. Všetko toto sa dialo v 60. rokoch, keď čarodejníctvo ešte len začínalo vymetať komôrky. V tomto období, konkrétne v roku 1966, sa narodila žena menom J.K. Rowlingová. Žena, ktorá okolo roku 2000 dobyla svet sériou kníh o Harrym Potterovi. Tieto knihy sú oboznamovacím a inštruktážnym manuálom čarodejníctva prevedeným do zábavnej formy. Tieto knihy od J. K. Rowlingovej sú učebnicami čarodejníctva! Viem to, pretože som bola súčasťou tohto sveta.