Ničivá sila jogy

Prvýkrát som sa stretol s jogou pred niekoľkými rokmi. Prvé polhodinové cvičenie, rohožka, vonné tyčinky… Bol som jedným z dvoch mužov medzi takmer dvadsiatimi ženami, takže som sa cítil trochu čudne, ale vzal som to ako malé mínus v porovnaní s tým, čo mi joga mala dať – relax, uvoľnenie, posilnenie tela…

Cviky sa mi zdali trochu neprirodzené, pretože nie som príliš ohybný. Začal som cvičiť, ale netušil som, že existuje veľa druhov jogy… Joga bola pre mňa jednoducho jogou. Tento druh jogy bol u nás najrozšírenejší a najpopulárnejší – išlo o tzv. hatha-jogu.

Okrem toho som si kúpil knihu s inštrukciami a neskôr som začal cvičiť aj doma. Telesné polohy (asány), ktoré sa často nazývajú podľa zvierat (napr. pes, krava, korytnačka), som považoval za ideálny spôsob pre psychické upokojenie a uvoľnenie z pracovného stresu. Po cvičeniach som cítil silný príliv energie a potreboval som oveľa menej času na spánok: predtým som spával 8-9 hodín, a po mesiaci jogy mi stačilo už iba 5-6 hodín spánku.

Posilnila sa aj moja odolnosť. V mladosti som mal sklony k rýchlemu prechladnutiu, a teraz som bol fyzicky silnejší a odolnejší. Bol som nadšený zo svojho nového koníčka. Neskôr som sa v knižke dočítal, že okrem telesného cvičenia je dobré začať praktizovať aj meditáciu, čiže dychové cvičenia (zvané pranajama) a opakovať si v mysli isté výrazy (mantry), ktoré mi pomôžu stíšiť si myseľ. Okrem toho vraj treba zložiť prsty rúk do osobitnej polohy, ktorá vyjadruje zatvorenie energie (tzv. mudry). Toto všetko má viesť k zdravšiemu a šťastnejšiemu spôsobu života. Neskôr som začal nakupovať v obchodoch s ekologickými potravinami, navštevoval som vegetariánske bary a trhy s alternatívnou medicínou. Prestal som využívať tradičnú medicínu, nepočúval som lekárov a odmietal som užívať antibiotiká a iné lieky. Vybral som si alternatívnu cestu. Keď som trpel fyzickými ťažkosťami, využíval som iba bylinky, akupunktúru a akupresúru.

Hnutie new age Korene-charakter-praktiky

Herbert Graf, katolícky kňaz v kompaktnej forme predstavuje učenie a praktiky new age. Vysvetľuje, že jeho pôvod treba hľadať vo východných náboženstvách a viacerých filozofických prúdoch od antiky až po postmodernu. Dielo Herberta Grafa, je vydareným pokusom o predstavenie učenia a praktík hnutia new age vo veľmi kompaktnej forme. Herbert Graf začína opisom duchovných koreňov new age. Poukazuje na to, že ich pôvod treba hľadať vo východných náboženstvách a viacerých filozofických prúdoch od antiky až po postmodernu. Následne sa autor zaoberá základnými črtami new age cez rozbor nového vedomia, obrazu Boha, obrazu sveta, obrazu človeka a svetového poriadku new age. Nakoniec sa venuje ezoterickým praktikám new age a predstavuje najznámejšie praktiky hnutia, počnúc alternatívnou medicínou a končiac mágiou a waldorfskou pedagogikou. Autor sa snaží vo všetkých oblastiach upozorniť na podstatné rozdiely medzi ezoterikou new age a kresťanským učením.
Autorovo vykreslenie problematiky sa vyznačuje jasnou štruktúrou, ktorá umožňuje čitateľovi získať rýchlu orientáciu v takej širokospektrálnej téme. Ďalšou výhodou je zrozumiteľná reč, ktorá napriek vedeckým nárokom nekomplikovane sprístupňuje realitu učenia new age. Cenné sú aj kritické postoje k ezoterickým praktikám, ktoré poskytujú čitateľovi slušný pohľad do ich svetonázorového a duchovného pozadia. A nakoniec treba poukázať aj na bohatý zoznam použitej literatúry, kde nájdeme rôzne odborne zamerané cirkevné dokumenty, slovníky, knihy, brožúry, časopisy a internetové zdroje, ktoré sa zaoberajú učením a praktikami new age.
 

Korene nevery a okultizmu

Praktizovanie rôznych foriem okultizmu je jedným z najťažších hriechov proti prvému Božiemu prikázaniu. Aké sú najhlbšie korene tohto hriechu a nevery v Boha?

 Falošný obraz Boha
 Ježiš Kristus nám zjavuje celú pravdu o tajomstve Boha, ktorý je jeden v dokonalom spoločenstve osôb: Otca, Syna a Ducha Svätého. Každého z nás povolal k životu a do spoločenstva lásky s ním. Ustavične nad nami bdie s veľkou nehou, mocou a rozhodnosťou najlepšieho Otca. Existujeme a žijeme len preto, lebo nás Boh miluje. Láskou Boha je osoba – Duch Svätý. On je vzájomnou láskou Otca a Syna. Celý svet bol stvorený a je udržiavaný pri živote silou tejto Lásky. Keď Stvoriteľ stvoril človeka na svoj obraz a podobu, urobil ho schopným milovať, čiže prijať dar Ducha Svätého a odovzdávať ho iným. V tomto je obsiahnutá najväčšia dôstojnosť človeka – že skrze modlitbu môže nadviazať osobný vzťah lásky s Bohom, spojiť sa s ním vo sviatostiach, dovoliť Bohu, aby ho oslobodzoval z otroctva hriechov a uzdravoval zo všetkých zranení, slabostí, chorôb ducha, aby človek mohol bez prekážok milovať láskou, ktorú mu dáva Boh. Toto je plnosť šťastia: byť milovaný a milovať čistou, nezničiteľnou láskou.

Túto pravda o Bohu ustavične spochybňuje a deformuje v ľudskej mysli sila zla. V opise prvotného hriechu Satan, ktorého Ježiš nazval „luhárom a otcom lži“ (Jn 8, 44), našepkáva človeku myšlienku, že Boh ho nemiluje, pretože mu svojím zákazom bráni dosiahnuť úplné šťastie: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2, 17). Diabol spochybňuje to, čo hovorí Boh: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“ (Gn 3, 4 – 5). Poznať dobro a zlo znamená dosiahnuť Božiu všemohúcnosť. Adam a Eva uverili diablovi, a prestali veriť Bohu. Uverili, že hriech im prinesie plnosť šťastia, a prestali veriť v to, čo hovoril Boh: že hriech zabíja lásku, vedie k duchovnej smrti a k zotročeniu silou zla. Diablovi sa podarilo zdeformovať v ľudskej mysli obraz Boha a podnietiť človeka k prvému hriechu, k odvrhnutiu viery v to, čo mu predtým zjavil Boh. Keďže diabol je „luhár a otec lži“ (Jn 8, 44), neprestáva sa pokúšať zdeformovať obraz Boha v duši a srdci človeka. Chce, aby človek prestal veriť a dôverovať Bohu, prestal sa modliť a neprijímal sviatosti, aby odvrhol Božie prikázania a morálne zásady a aby sám rozhodoval o tom, čo je dobré a čo zlé.
Človek, ktorý má vo svojom vnútri falošný obraz Boha, sa búri proti Bohu, uteká od neho, až nakoniec spochybňuje jeho existenciu. Nemecký filozof Friedrich Nietzsche napísal: „Keby Boh existoval, nedokázal by som zniesť, že ja nie som Boh.“ Ak človek uverí v to, čo diabol hovorí o Bohu, začne žiť v postoji vzbury voči Bohu a to sa stane príčinou jeho najväčšieho nešťastia a utrpenia. Naďalej bude hlboko túžiť po šťastí, ktoré je neuvedomenou túžbou po Bohu, ale začne ho hľadať v zmyslovej rovine, v rôznych ideológiách, sektách, pohanských náboženstvách alebo v okultizme.

Bývalá hinduistka Vasanti Watkinsonová: Jóga a kresťanstvo nejdú dohromady

V jakém kulturním prostředí jste vyrostla?
Vyrůstala jsem v Bombaji s rodiči a třemi sourozenci. Žili jsme v jedné místnosti, byli jsme chudí. Ale měli jsme šťastné dětství. Žili jsme v chudobě, ale netrápilo nás to, netoužili jsme po věcech, které má náš soused, protože ani on nic neměl.
Odmalička nás rodiče učili uctívat bohy, byli podstatnou součástí našeho života. Takže například v pondělí jsme nejedli maso, protože jsme tím uctívali konkrétního boha, v úterý jsme maso mít mohli, ale ve středu už jsme zase jedli jen zeleninu. A tak dále. Každý den jsme chodili do chrámu uctívat jiného boha, jen v neděli jsme měli volno. Moji rodiče byli přísní hinduisté.

Jaký vztah jste v mládí měla k hinduismu vy sama?
Byla jsem opravdu zbožnou hinduistkou. Věřila jsem v mnoho bohů, především jsem ale uctívala boha jménem Šiva. Používali jsme různé vonné tyčinky, uctívali jsme je kadidlem apod. Tehdy jsem neměla srovnání. O Ježíši mi nikdo neřekl. Vše, co jsem věděla o křesťanech, bylo, že slaví Vánoce, při kterých tančí, pijí a baví se, mají párty. Zatímco při diwali, při našem festivalu světel, jsme se modlili a konali očistné koupele. Koukali jsme se na křesťany skrz prsty. V hinduismu jsem vyrostla, ani mě nenapadlo o něm přemýšlet, byla jsem v něm spokojená.

Ezoterika – cesta alebo priepasť?

Pád komunistickej vlády síce oslobodil kresťanov od nadvlády režimu, ktorý bol principiálne protikresťanský, avšak zároveň vo východnej Európe uvoľnil stavidlá niečomu, čo katolícky autor E. Michael Jones v jednom rozhovore nazval „slizom“. Narážal tým na starší sci-fi film z 50. rokov, v ktorom hral začínajúci Steve McQueen. Vo filme sa  dostane z vesmíru na Zem zvláštna forma mimozemskej invázie – sliz a pomaly, ale isto zaplavuje planétu.
Zo Západu sa začal, po roku 1989, valiť „sliz“ a javy, ktoré mnohí považovali za zabudnuté a prekonané, sa ukázali v novej, často ešte väčšej, sile ako pred rokom 1948. Vákuum, ktoré zostalo v hlavách ľudí po opustení tradičnej kresťanskej viery, sa pomaly začalo zapĺňať „novou“ formou duchovna, v skutočnosti formou tak starou ako ľudstvo samo. Všetky formy pohanskej mystiky a mágie si opäť našli cestu k ľudským srdciam a boli onálepkované ako „hľadanie“ duchovna.
Zdroj: pixabay.com
Ako sa z bývalých praktizujúcich katolíkov, alebo ich potomkov stávajú priaznivci ezoteriky? Väčšinou pri tom asistujú dve základné príčiny, ktoré na seba časovo nadväzujú. Na počiatku je stotožnenie sa s  liberalizmom vo vnútri Cirkvi, ktorí otupí u človeka zmysel pre vieroučnú ortodoxiu a morálku z nej vyplývajúcu. Z nepriateľských ideológií sa stanú potencionálni partneri do dialógu a keďže v liberálnom katolicizme sa skôr „hľadá“  než uchováva a ideová neistota je považovaná za pozitívum, tak sa začína pomaly, ale isto monolit viery drobiť a zvetrávať. Výsledkom je „hľadanie“ a lovenie v mútnych vodách pochybnej mystiky a ešte pochybnejšej mágie. Skúsme si priblížiť aspoň niektoré z nástrah, ktoré čakajú na kresťana v bežnej ideologickej motanici súčasného sveta a to takých, ktoré vyzerajú pre kresťana na prvý pohľad nie až tak nebezpečne a ktorým najľahšie podľahnú.
Ezoterizmus býva definovaný ako súhrn určitých duchovných hnutí a prúdov vychádzajúci z gnosticizmu neskorého staroveku. Avšak to, že sa jeho súčasťou stali v 20. storočí v podstate všetky orientálne, africké aj indiánske kulty a praktiky, svedčí o tom, že je to v podstate len krycí názov pre pohanstvo ako také. Nech by sme pridali čokoľvek pohanské, dávne aj súčasné do pestrej palety ezoterického synkretizmu, určite by sa to nestretlo s nepochopením.
Praktická cesta kresťana k aktívnemu ezoterizmu začína väčšinou pri na pohľad neškodnom „liečiteľstve.“ Kresťan by sa spočiatku zdráhal vrhnúť sa rovno na mágiu.


Homeopatia, energetické liečiteľstvo
Najľahšou pascou je homeopatia, tzv. alternatívna forma liečby pomocou „energie“  a využitia synergického javu, ktorý operuje tézou, že energia nasleduje myseľ. Zakladateľ modernej homeopatie Samuel Hahnemann bol aktívnym slobodomurárom a ezoterikom, propagujúcim princíp životnej energie, v podstate panteistického charakteru. Tento pojem je naviazaný na ideu energie, ktorá sa nachádza v každom človeku a jej vzťahu k energii všeobecnej. Liečba je tu v podstate duchovnou činnosťou, ktorá ovplyvňuje fyzické zdravie pacienta. Jedná sa teda o manipuláciu s dušou človeka. Akými duchovnými silami (energiami) sa tu človek uzdravuje, kto za nimi stojí, to všetko  vyvoláva u kresťana podozrenie a obavy. Veľa sa tiež nehovorí o tom, že okultné krídlo nemeckého národného socializmu, na čele s Rudolfom Hessom a Heinrichom Himmlerom, bolo veľkým priaznivcom homeopatie a táto metóda sa stala populárnou a odporúčanou v SS.
Do pasce homeopatie sa kresťan dostane ľahko. Súčasná doba považuje zdravie za najvyššiu hodnotu. Média, systematicky v kooperácii s farmaceutickými korporáciami, vytvárajú hystériu strachu pred ochorením. Kresťan, ktorý má chorého člena rodiny, je pod týmto všeobecným tlakom ochotný privrieť oči a „dať sa na to“. A čuduj sa svete – ono to funguje. Nasleduje rovnica: zdravie je od Boha a to čo prináša zdravie teda nemôže byť zlé. Názor svätcov, že fyzické zlo, choroby, máme vítať ako príležitosť k pokániu a dávať spáse duše prednosť pred fyzickým zdravím je už evidentne „prekonaný.“

Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete – Zlorečenie, veštenie, špiritizmus, mágia…, okultné praktiky na území Slovenska…

Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“ Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“ To všetko je mágia!
Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci. Na podnet jednej našej farníčky sme sa rozhodli v našom farskom časopise uverejniť časť tejto problematiky z knihy „Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete, ktorej autorom je ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD.

Mnohí ľudia, praktizujúci bielu mágiu, o sebe a o bielej mágii tvrdia, že slúži na odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravuje. Čiže biela mágia má dobré ciele a praktizujú ju z lásky k blížnym. Vyzerá nevinne a práve preto môže zmiasť aj veriacich, ba aj kňazov, ak nevedia, s čím majú dočinenia.

Človek praktizujúci bielu mágiu, pri pohľade na neistého človeka povie ako prvé: „Ja nemám nič do činenia s diablom. Mám iba prirodzene‘ dary a pomocou nich vám chcem pomôcť1. Tiež sa často oháňajú slovami ako je exorcizmus, Svätý Duch, charizma a pritom mnohí z nich sa tvária ako praktizujúci kresťania. Chodia na bohoslužby a pritom sa v skrytosti venujú mágii. Pod rúškom kresťanov sa skrývajú možno vedome a možno nevedome služobníci zlého. Pán Ježiš nás varuje pred týmito ľuďmi, ktorí budú robiť aj divy, keď hovorí: „ Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možne‘, aj vyvolených“ (pórov. Mk 13, 22). A na inom mieste: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som mesiáš.«A mnohých zvedú“ (pórov. Mt 24, 4 – 5).
Osobitne sa chcem venovať zlorečeniu, objasniť tento pojem a typy zlorečenia, ako aj prípady, v ktorých ho Pán vypočuje a potvrdí.

„Zlorečenie“ je prianie zla inému človeku. Je to vlastne kliatba. Zlorečenie je urážkou Boha a zároveň je to hriech proti blížnemu. Človek, ktorý žije pod Božou ochranou, modlí sa a pristupuje k sviatostiam, sa nemusí báť zlorečenia. Zlorečenie skôr ubližuje človeku, ktorý zlorečí, ako tomu, proti komu je zlorečenie namierené. „Boh je darcom požehnania a nie zlorečenia. Preto nikdy nevenuje pozornosť zlorečeniu, ktoré ľudia zvolávajú na niekoho iného.

No existujú dva prípady, o ktorých hovorí aj Božie slovo, kedy by sa človek mal obávať, či ich Boh skutočne nevypočuje a nepotvrdí.

Zlorečenie zo strany rodičov:

Prvý prípad, v ktorom Pán môže zlorečenie potvrdiť, je, „keď niektorý rodič v návale zúfalstva zlorečí svojmu potomkovi. Takéto zlorečenie môže Pán potvrdiť a môže sa tak zlorečenie vyplniť aj v živote detí.
 

15. Pozor na (falošné) kresťanské prebudenie – awakening

Prebudenie (awakening) Kundalíni vo východných (ezoterických) a  New Age náboženstvách:

Duchovné prebudenie (awakening) ako sa opisuje vo východných náboženstvách a New Age prináša zmenu vnímania. Osvietená osoba môže mať pocit, akoby sa zmenila pre ňu realita  – stala sa viac povznášajúcou a menej chaotickou. Posvätnú energiu potrebnú na tento proces označili východné náboženstvá ako silu kundalini – silu, ktorá prebúdza vedomie.
Duchovné prebudenie sa javí spočiatku ako nepríjemné. Skúsenosť zvyčajne začína nejakou tragédiou, ktorá ho podnieti. Zážitky blízko smrti, nájdenie lásky, prípadne jej opätovná strata či drogy, to sú len niektoré z možných spúšťačov. Fyzické a emocionálne traumy pravdepodobne ešte zvýšia povedomie o realite.
Jóga, pôst a stres spôsobovali duchovné prebudenie aj v minulosti. Duchovné prebudenie môže v človeku vyvolať pocit ohromenia, dezorientovanosti, bezbrannosti, viny, depresie, úzkosti alebo vystrašenia. Tieto pocity sú iba dočasné, ako popisujú vodcovia New Age.
Osvietenie môže takisto vyvolať pozitívne emócie ako sú eufória, promiskuita či mimotelové zážitky, ktoré taktiež nie sú nezvyčajné. Fyzické príznaky prebudenia zahŕňajú napríklad kŕče či trasenie. Toto sú účinky energie kundalini, ktorá pramení z chrbtovej kosti a prechádza do celého tela, pričom pôsobí ako duchovný čistič. Minulé emócie a traumy opúšťajú telo skrz to, čo hinduisti nazývajú pranické uzdravenie.

14. New Age – hypnóza

Čo je to hypnóza?
Hypnóza je proces, ktorým sa tlmí kritické myslenie a výrazne sa zvyšuje vnútorná vizualizácia. Používa sa na zníženie pocitu bolesti, túžby po závislosti, ako aj podvedomej reakcie, ktorá vedie k strachu.

Typy hypnózy:
Tradičná hypnóza – človek otvorený príkazom v alternatívnom stave
Hypnoterapia – na prekonanie problémov
Autohypnóza –
je podobná meditácii. Osoba je trénovaná hypnotizérom, aby sa dostala do alternatívneho stavu a posilnila určité myšlienky na prekonanie problému.
Skrytá hypnóza – používa konverzáciu na hypnotizáciu niekoho bez toho, aby o tom daná osoba vedela
 
Ako funguje hypnóza?:
 –riadený hypnotizmus je najčastejšie vykonávaný v pokojnom prostredí
 –presmeruje sa  pozornosť mozgu mimo prepojenia s vonkajším myslením (napr. nuda, prípadne činnosti, kde je potrebná vizualizácia, fantázia)
 -hypnotizér nasmeruje mozgovú silu do oblastí, ktoré sa zameriavajú na mentálnu predstavivosť. Podnet prekĺzne fázou kritického myslenia – ktorá ju mohla odmietnuť – a prejde priamo do mentálneho obrazu.

Duchovné korene alternatívnej medicíny

Málokto pochybuje o tom, že zdravotníctvo v Spojených štátoch patrí k najvyspelejším na našej planéte. Napriek tomu v tejto krajine, kde sú k dispozícii najmodernejšie technológie, sú dnes metódy tzv. alternatívnej (alebo komplementárnej) medicíny veľmi populárne. Vedec z prestížnej Harvardskej univerzity David Eisenberg a jeho spolupracovníci vykonali roku 1997 výskum a v rámci neho sa v telefonických rozhovoroch trvajúcich 25–30 minút spytovali 2055 dospelých ľudí, či sa v poslednom roku nechali liečiť niektorou z foriem terapie, napríklad relaxačnými technikami, komerčnými technikami na znižovanie nadváhy, rastlinnými produktmi, liečbou energiami či akupunktúrou.  
 
 
Celosvetový boom alternatívnej medicíny
Tento prieskum viedol k odhadom, že Američania ročne navštívia 629 miliónkrát poskytovateľov nekonvenčnej medicíny, čo je viac než návštevy svojich obvodných lekárov v rovnakom roku. Ďalej sa odhaduje, že za tieto služby zaplatili asi 21,2 miliárd dolárov. Táto čiastka prekračuje náklady spojené so všetkými hospitalizáciami v USA za ročné obdobie. Pri porovnaní výsledkov tohto výskumu s výsledkami podobného podujatia z roku 1990 autori zistili, že došlo k 47% nárastu návštev u poskytovateľov alternatívnych liečebných metód a výdavky, ktoré klienti za tieto služby zaplatili, stúpli za rovnaké obdobie o 45 %. Nesmierny boom metód alternatívnej medicíny v poslednom desaťročí nie je teda len náš fenomén, ale skôr fenomén celosvetový. Musíme sa preto pýtať, čo sa stalo so súčasnou oficiálnou medicínou, že neuspokojuje súčasného moderného človeka.
 
Problémy súčasnej oficiálnej medicíny
Jedným z negatívnych javov súčasnej medicíny, ktoré môžu čiastočne vysvetľovať príklon k alternatívnej medicíne v populácii, je určité odosobnenie vzťahu medzi lekárom a pacientom. Chorý sa stáva skôr zaujímavým prípadom zaradeným do niektorej diagnózy, je súhrnom rôznych laboratórnych výsledkov a pomocných vyšetrení, číslom v operačnom programe a nie konkrétnym človekom s telesnými, duševnými a duchovnými problémami. Mnohí chorí sa v takom systéme poskytovania starostlivosti cítia stratení. Moderné prístroje často vzbudzujú v nezasvätenom človeku obavy a niektoré náročné vyšetrenia sa spájajú so strachom, zvlášť, keď pacient nedostane primerané vysvetlenie a poučenie o ich prínose na stanovenie správnej diagnózy a liečby.

Nočné mory po otvorení tretieho oka

Čo je tretie oko? Jedná sa o metafyzické otvorenie, ktoré sa vzťahuje podľa východných náboženstiev na šiestu čakru, nachádzajúcu sa v oblasti čela. Uvádzajú, že toto metafyzické otvorenie vedie k vyššiemu poznaniu. Pre New Age je symbolom osvietenia. Tretie oko je známe tiež i ako psychické oko. Údajne vám dáva schopnosť vidieť, čo môže byť, vidieť potenciál. Táto psychická schopnosť je spojená s okultimom.

Buďme si vedomý nebezpečenstva prebudenia tretieho oka. Môže si človek otvoriť svoje tretie oko?
Jednoznačná odpoveď znie NIE! Keď si človek otvorí svoje tretie oko, často sa dejú čudné a hrozné veci. Prečo? Lebo cez toto otvorenie vstupujú do tela démoni, ktorí vás následne môžu trápiť.
Príznaky otvorenia tretieho oka. Mnoho ľudí po prvom otvorení tretieho oka pociťuje silný tlak, brnenie alebo svrbenie v strede čela.

MÉ ZKUŠENOSTI SE SILVOVOU METODOU

Osobní svědectví o působení a následcích této metody

(ÚVOD) Před několika lety jsem následkem dlouhodobého přepínání sil duševních i tělesných, stresu a neúměrné zátěže jak v zaměstnání, tak i v osobním životě, postupně začala trpět poruchami usínání a spánku, což jsem bohužel neřešila snížením zátěže a odpočinkem, nebo nějakou radikální životní změnou, ale ve snaze si podržet stávající rozsah činností, zaměstnání i výkon a ve snaze se vyhnout práškům na spaní, neboť jsem byla před nimi lékařem varována, že vytvářejí návyk a poškozují žaludek, jsem se snažila najít nějakou jinou, alternativní a dle mého mínění přirozenou cestu. BOHUŽEL a souhrou velmi nepříznivých okolností se mi v té době dostala do rukou tehdy již celosvětově rozšířená publikace autorů Josého Silvy a Philipa Mieleho „Silvova metoda ovládání vlastní mysli“ (´´Silva Mind Control´´), jež je stále i v současnosti na knižním trhu nabízena se stejným popisem, stejnou nabídkou, přesněji řečeno – se stejnou manipulativní reklamou, jíž jsem, opakuji BOHUŽEL, jako tehdy ateistka, svým způsobem uvěřila, nekriticky ji přijala a začala doporučené techniky používat a praktikovat. Pro vysvětlení své odsuzující kritiky a naprosté zamítnutí této pseudovědecké metody, jak bude následovat níže v textu v bodech 4 a 5, uvádím nyní zkrácený a nekomentovaný popis metody, jenž je pro čtenáře a případné zájemce velmi dobře a lákavě marketingově formulovaný, a anotaci této knihy, jak byla a je prezentována čtenářům (zdroj z internetu ze 17.1.2018 se vztahuje ke 2. vydání publikace z r. 2003 – PRAGMA, přejímá však informace z 1.vydání u nás r. 1993.)

Môže by byť kresťan hypnotizovaný?


Čo je to hypnóza?
Hypnóza je proces, ktorým sa tlmí kritické myslenie a vnútorná vizualizácia sa výrazne sa zvyšuje. Používa sa na zníženie pocitu bolesti a túžby po závislosti, ako aj podvedomej reakcie, ktorá vedie k strachu. Používa sa tiež v zábave na dočasné presviedčanie ľudí o veciach, ktoré nie sú pravdivé. Existujú rôzne typy hypnózy.

Tradičná hypnóza – hypnotizér uvedie človeka do alternatívneho stavu, ktorý ho otvorí príkazom. Najčastejšie sa to prejavuje v zábave, ale môžu to robiť aj deti, ktoré sa len tak bavia.
Hypnoterapia – hypnotizér uvedie človeka do tranzu a pokúsi sa prekonať jeho nejaký problém. Využívalo sa na prekonanie strachu, schudnutie a skoncovanie s fajčením. Terapia nie je úspešná, pokiaľ sa osoba úplne neoddá hypnóze.
Autohypnóza – je podobná meditácii. Osoba je trénovaná hypnotizérom, aby sa dostala do alternatívneho stavu a posilnila určité myšlienky na prekonanie problému.
Skrytá hypnóza – používa konverzáciu na hypnotizáciu niekoho bez toho, aby o tom daná osoba vedela  – ako bolo možné vidieť v televíznej relácii The Mentalist. Skrytá hypnóza je niekedy používaná terapeutmi u ľudí, ktorí sú všeobecne skeptickí voči hypnóze, ale je to tiež spôsob, ako ovládať ľudí, najmä mužov, aby vyzdvihovali ženy a opačne ovplyvňovaním žien, aby sa zriekla svojho ochrancu.

Ako funguje hypnóza?
Štúdie pomaly odkrývajú tajomstvá hypnózy. Nie je to spánok ani relaxácia alebo dokonca vytrženie, extáza. Je to presmerovanie pozornosti mozgu mimo prepojenia s vonkajším myslením a jeho upriamenie na vnútorné myslenie. Mozog má iba obmedzenú „procesnú“ silu (výkonu), upriamenú do rôznych centier myslenia. Toto sa ukázalo v slávnom experimente uskutočnenom pred pätnástimi rokmi. Ľudom bolo povedané, aby si zapamätali buď dvojciferné alebo sedemmiestne číslo, potom si vybrali ovocný pohár alebo čokoládový koláč. Tí, ktorým bolo pridelené sedem miestne číslo, si vybrali tortu omnoho častejšie ako ostatní – čiastočne preto, že sústredením sa na toto číslo im zostalo menej kognitívnych zdrojov, aby sa mohli rozhodovať kriticky.
 

Ezoterika a jej následky

Pojem ezoterika má široké značenie – od pomenovania rôznych praktík (mágia, veštenie, horoskopy, chiromantia, kartomantia, a i.), až po konkrétnu formuláciu religionistiky. Prvý raz sa slovo ezoterika objavilo v knihe Jacques Mattera – Histoire critique du Gnosticisme et de son influence (1828).

Ezoterika

V súčasnosti sa titulom ezoterický zvyknú označovať:
okultistickú literatúru (spolu s vydavateľmi), zahŕňajúcu v sebe prvky východných náboženstiev, New age; skryté učenie, gnosticizmus, ktorý sa v prírodných a náboženských doktrínach snaží nájsť akýsi hlbší, skrytý zmysel – cesta, ktorá hľadá skôr mystické a symbolické vyjadrenia, než doktríny; historický synkretizmus európskeho kresťanstva, judaizmu a islamu, ktorý v sebe oživoval grécku uzavretú filozofiu a prejavoval sa rôznymi formami: kresťanskej Kabaly, okultnej renesančnej filozofie, alchýmie, paracelsizmu, rosicrucianizmu, teozofie a inými okultnými a iluminátskymi prúdmi.

No samotná prax ezoteriky má omnoho hlbšie korene. Pramene môžeme nájsť už v druhom storočí v Ríme, kde pod tlakom politickej moci, kedy vládcovia Ríma v mene Pax Romanum rozširujú panteón o božstvá národov, ktoré si podmanili, narastá nábožensky synkretizmus. V tomto podhubí sa formuje helénska gnóza. Jej patrónom je Hermes (On je bohom umelcov ale i zlodejov). Spája nezlučiteľné, zmieruje protirečivé, stáva sa symbolom voľného spájania vecí, ktoré spolu nesúvisia. Po ňom aj toto učenie nesie meno ako hermetizmus. S tým súvisí aj skrytá túžba človeka po niečom mystickom, tajuplnom. Vládnuce náboženstvo, poznajúc pôvod a dôsledky týchto praktík, však nič z toho nedovoľovalo.
Ak by sme sa ešte vrátili k významu slova ezoterika, tak označuje tajnú náuku určenú zasväteným, ktorá slúži na získavanie zdravia, šťastia, sebapoznania a na sebazdokonalenie. Ide o systém uvedomelého prenikania do fyzického a duševného stavu človeka. Pred väčšinou ľudí skryté poznanie, prístupne len určitému okruhu ľudí, ktorí sú tomu zasvätení určitým obradom.  V tomto chápaní mágia znamená poznanie síl ľudskej duše a spôsoby ich vedomého používania. Ezoterické učenie v klasickom zmysle je vždy skrytým učením. Príkladom tejto utajenosti môže byť stredoveká, dodnes existujúca ezoterická spoločnosť rozenkruciánov. Avšak takéto utajovanie ezoteriky na konci dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia je už len úbohou minulosťou. Súčasná ezoterika je verejná. Tajné učenie sa stáva verejným. Verejným a všeobecným v tom najhrubšom zmysle slova – stáva sa tovarom. Dnes je azda viac utajené pre mnohých klasické učenie Cirkvi ako tajné učenie ezoteriky. Je ponúkané všade a jej rozvoju pomáhajú skoro všetky média.

Prečo je joga nezlučiteľná s Kristom (p.J.Manjackal)

Čo je to joga?
Slovo joga znamená „zväzok“, „zjednotenie“. Predmetom jogy je spojiť svoje vlastné prechodné a dočasné SE´, „JIVA“, s večným „Brahma“ (hinduistický koncept Boha). Tento Boh nie je osobným Bohom, ale duchovnou neosobnou substanciou, ktorá je jedno s prírodou a kozmom. Brahma je božská neosobná substancia, ktorá „preniká a zahaľuje a je základom všetkého“. Joga má svoje korene v starých hinduistických Upanišádách (1000 pr. Kr.), ktoré hovoria, že joga je „zjednotenie svetla v tebe so svetlom Brahmana“. „Absolútno je vo vnútri samotnej jednotky“ (L´assoluto é all´interno di uno stesso), hovorí Chandogya Upanišád, „TAT Tuam ASI“ alebo „to si ty“. To božské prebýva v každom jednom z nás prostredníctvom svojho mikrokozmického predstaviteľa, individuálneho ja nazývaného „Jiva“. V Bhagavad Gita, Pán Krišna opisuje Jiva ako „môj večný podiel“ a „radosť z jogy prechádza na jogína, ktorý je jedno s Brahmanom.“
V roku 150 po Kr. jogín Pantajali vysvetlil osem spôsobov, ktoré vedú cvičenie jogy z nevedomosti k osvieteniu – osem ciest predstavuje akýsi rebrík – sebakontrola (jama), zachovávanie náboženských predpisov (nijáma), polohy tela (asana), dychové cvičenia (pranajáma), kontrola zmyslov (pratjahára), sústredenosť (dharána), hlboká kontemplácia (dhijána), osvietenie (samadhí). Je zaujímavé poznamenať, že polohy tela a dychové cvičenia, často považované za celú jogu na Západe, sú bodmi 3 a 4 smerom k zjednoteniu s Brahmanom!

Joga nie je iba rozpracovaným systémom fyzických cvikov, ale je duchovnou disciplínou, ktorá má za cieľ priviesť dušu k osvieteniu (samadhí), k úplnej jednote s božským bytím.

Samadhí je stav, v ktorom prirodzeno a božské sa stáva jedným, človek a Boh sa stáva jedným bez akéhokoľvek rozdielu (Brad Scott. “Cvičenie a náboženská prax? Joga: Čo učiteľ nikdy neučil v triede na Hatha Joga“ v “Expositor Watchman”, Zv. 18, Č. 2, 2001).
Takýto pohľad radikálne protirečí kresťanstvu, ktorý jasne rozlišuje medzi Stvoriteľom a stvorením, Bohom a človekom. V kresťanstve je Boh „Iným“, a nikdy nie z nás. Je smutné, že niektorí šíritelia jogy, reiki a iných disciplín a meditácií, zle porozumeli niektoré izolované biblické citáty na to, aby si falošne podopreli svoje učenie. Napríklad: „vy ste chrámom Božím“, „živá voda pramení z teba“, „byť vo mne a ja vo vás“, „už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“, atď., bez toho, aby porozumeli kontextu a zmyslu týchto biblických slov. Niektorí ľudia zas vyobrazujú Ježiša ako jedného z jogínov, ako môžeme vidieť v niektorých kláštoroch-kaplnkách a presbytériách, v ktorých je Ježiš vyobrazený v jogínskych postojoch meditácie! Nazývajú Ježiša jogínom, a pritom popierajú jeho božstvo, jeho svätosť a dokonalosť a prichádzajú s názorom, že mal predmetom prirodzenosti padlú nevedomosť a ilúziu (mája) a že potreboval byť oslobodený z ľudskej prirodzenosti prostredníctvom cvičenia a disciplíny jogy. REDUKUJÚ predhistorickým spôsobom JEŽIŠA z Boha na jednoduchého ČLOVEKA! Joga nie je zlučiteľná s kresťanskou spiritualitou, lebo je panteistická (Boh je všetko a všetko je Boh), a tvrdí, že existuje iba jedna skutočnosť a zvyšok je ilúzia alebo Mája. Ak je len jedna absolútna skutočnosť a zvyšok je iluzórny, nemôže existovať žiaden vzťah a žiadna láska. Centrom kresťanskej viery je viera v Najsvätejšiu Trojicu, Otca, Syna a Ducha Svätého, tri osoby v jednom a jedinom Bohu, dokonalom vzore vzťahu lásky. Kresťanstvo je celé založené na vzťahoch s Bohom a ľuďmi: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (Mt 22?37-39)

V hinduizme dobro a zlo ako aj bolesť a pôžitok sú iluzórne (Mája) a teda nereálne. Vevekananda, ikona alebo najváženejší guru moderného hinduizmu povedal, že „dobro a zlo sú tá istá vec! (Vivekananda. „Joga a iné skutky“ publikované, Ramakrišna Vivekananda Centrum NY 1953). V kresťanstve je náročný problém hriechu ako zločinu voči Božej svätosti je neoddeliteľný od našej viery, pretože je motívom, pre ktorý potrebujeme Spasiteľa. Vtelenie, život, umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša sú pre nás a znamenajú našu spásu, naše oslobodenie od hriechu a jeho následkov. Nemôžeme nebrať do úvahy tento základný rozdiel z nesprávnym cieľom prijať jogu a iné techniky východnej meditácie do kresťanskej spirituality.

Cvičenie jogy je minimálne pohanské a okultné v najhoršom slova zmysle. Je náboženstvom Antikrista a po prvýkrát v histórii sa divoko praktizuje v celom západnom svete a v Amerike. Je smiešne, že aj samotní jogíni, ktorí nosia kríž alebo iný symbol kresťanstva, zavádzajú ľudí hovoriac, že joga nemá do činenia s hinduizmom a že sa jedná len o prijímanie iných kultúr. Niektorí ďalší zamaskovali jogu pod kresťanské gestá a volajú ju „kresťanská joga“. Nejedná sa však o prijímanie kultúry druhých ľudí, jedná sa o prijímanie náboženstva, ktoré nie je zlučiteľné s našou kresťanskou vierou a s dogmami alebo istotami, ktoré nám Kristus zjavil ako jediná Pravda.