16. Zážitkové kresťanstvo a negatívne javy v charizmatických spoločenstvách

Zážitok sa začal v súčasnosti vnímať v mnohých kresťanských spoločenstvách ako jedno z kľúčových kritérií živosti viery ich členov.
Aký je odborný pohľad na jeho miesto, riziká a zdôrazňovanie v živote kresťana u odborníkov z oblasti sociológie náboženstva, teológie a religionistiky, zaoberajúcich sa skúmaním zážitkovej spirituality v charizmatickom prostredí ?
Charizmatické hnutie  okrem toho, že prinieslo veľké nádeje v prebudenie sa skladá z veľkého množstva hnutí a spoločenstiev, prináša i riziká a  problémy, o ktorých sa veľa nehovorí. A ak by sa i niekto ozval, je snaha ho umlčať s obvineniami spolčenia sa s tradicionalistami a nedostatočného poznania problému. Existuje len veľmi málo prác zaoberajúcich sa touto problematikou.
V slovenskom prostredí  na riziká prílišného zdôrazňovania emócií v charizmatickom hnutí sa upozorňuje v publikovanej literatúre na fakt, že postmoderný človek sa stal obeťou rozšíreného  emocionalizmu, subjektivizmu a psychologizmu. Popri emocionalizme je spomínaná aj prekrútená interpretácia Sv. Písma, cez tzv.  Dezinkarnovaný spiritualizmus či deformovaný ekumenizmus.

Dlhodobo  boli charizmatické hnutia  v postkomunistickom období skúmané  i sociologičkou v oblasti náboženstva, E. Micsak z Lublina.  Skúmala vybraté charizmatické spoločenstvo pôsobiace v rámci univerzity. Na záver je výskumu boli zadefinované nasledovné problémy charizmatického spoločenstva:
1. separatistické tendencie vo vzťahu  k životu farnosti
2. chýbajúci či nedostatočný záujem o sociálne otázky
3. absentujúca dostatočná formácia lídrov
4. problémy vyplývajúce z nesprávneho chápania katolíckej doktríny
5. vnímanie seba samého ako lepšieho katolíka
6. vyvolávanie pocitu viny v osobách, ktoré zo skupiny odchádzajú
7. neprirodzenosť a neúprimnosť v správaní
8. riziko schizmy

15. Pozor na (falošné) kresťanské prebudenie – awakening

Prebudenie (awakening) Kundalíni vo východných (ezoterických) a  New Age náboženstvách:

Duchovné prebudenie (awakening) ako sa opisuje vo východných náboženstvách a New Age prináša zmenu vnímania. Osvietená osoba môže mať pocit, akoby sa zmenila pre ňu realita  – stala sa viac povznášajúcou a menej chaotickou. Posvätnú energiu potrebnú na tento proces označili východné náboženstvá ako silu kundalini – silu, ktorá prebúdza vedomie.
Duchovné prebudenie sa javí spočiatku ako nepríjemné. Skúsenosť zvyčajne začína nejakou tragédiou, ktorá ho podnieti. Zážitky blízko smrti, nájdenie lásky, prípadne jej opätovná strata či drogy, to sú len niektoré z možných spúšťačov. Fyzické a emocionálne traumy pravdepodobne ešte zvýšia povedomie o realite.
Jóga, pôst a stres spôsobovali duchovné prebudenie aj v minulosti. Duchovné prebudenie môže v človeku vyvolať pocit ohromenia, dezorientovanosti, bezbrannosti, viny, depresie, úzkosti alebo vystrašenia. Tieto pocity sú iba dočasné, ako popisujú vodcovia New Age.
Osvietenie môže takisto vyvolať pozitívne emócie ako sú eufória, promiskuita či mimotelové zážitky, ktoré taktiež nie sú nezvyčajné. Fyzické príznaky prebudenia zahŕňajú napríklad kŕče či trasenie. Toto sú účinky energie kundalini, ktorá pramení z chrbtovej kosti a prechádza do celého tela, pričom pôsobí ako duchovný čistič. Minulé emócie a traumy opúšťajú telo skrz to, čo hinduisti nazývajú pranické uzdravenie.

14. New Age – hypnóza

Čo je to hypnóza?
Hypnóza je proces, ktorým sa tlmí kritické myslenie a výrazne sa zvyšuje vnútorná vizualizácia. Používa sa na zníženie pocitu bolesti, túžby po závislosti, ako aj podvedomej reakcie, ktorá vedie k strachu.

Typy hypnózy:
Tradičná hypnóza – človek otvorený príkazom v alternatívnom stave
Hypnoterapia – na prekonanie problémov
Autohypnóza –
je podobná meditácii. Osoba je trénovaná hypnotizérom, aby sa dostala do alternatívneho stavu a posilnila určité myšlienky na prekonanie problému.
Skrytá hypnóza – používa konverzáciu na hypnotizáciu niekoho bez toho, aby o tom daná osoba vedela
 
Ako funguje hypnóza?:
 –riadený hypnotizmus je najčastejšie vykonávaný v pokojnom prostredí
 –presmeruje sa  pozornosť mozgu mimo prepojenia s vonkajším myslením (napr. nuda, prípadne činnosti, kde je potrebná vizualizácia, fantázia)
 -hypnotizér nasmeruje mozgovú silu do oblastí, ktoré sa zameriavajú na mentálnu predstavivosť. Podnet prekĺzne fázou kritického myslenia – ktorá ju mohla odmietnuť – a prejde priamo do mentálneho obrazu.

13. New Age – meditácia

Žalm 19:15 hovorí: „Nech sú Ti po vôli reči mojich úst a rozjímania (meditovanie) môjho srdca pred Tebou, ó Hospodine, moja skala a môj Vykupiteľ!“
Čo je teda nekresťanská a kresťanská meditácia a ako  máme praktizovať kresťanskú meditáciu?

Žiaľ, slovo meditácia vnímame s príznakom niečoho mystického.
Nekresťanská meditácia:
je meditácia vyprázdnením mysle počas sedenia v nezvyčajnej polohe. Pre iných meditovanie predstavuje komunikáciu s duchovným svetom vôkol nás. Kresťanská meditácia nemá nič spoločného s východným mysticizmom, ako je napr. lectio divina, transcendentná meditácia alebo rozjímavá modlitba. Tieto druhy meditácie predpokladajú, že potrebujeme počuť „Boží hlas“ nie cez Jeho Slovo, ale pre osobné prejavenie Boha skrze meditáciu.

Niektoré cirkvi sú plné ľudí, ktorí sa domnievajú, že počuli slovo od Boha. Často si však navzájom protirečia a tak spôsobujú neustále rozdelenia v tele Kristovom. Kresťania nemajú opustiť Slovo Božie, ktoré je: „užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré.“ (2. Timoteovi 3:16-17).
Ak je Biblia dostatočná na to, aby nás učinila spôsobnými na všetko dobré, prečo potom namiesto toho pátrame po mystických skúsenostiach?

Kresťanská meditácia 
je výlučne pre Božie slovo a pre jeho pochopenie.
Dávid toto chápal, a preto hovorí: „Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ (Žalm 1:1-2).
Skutočná kresťanská meditácia je, keď sa oddávame štúdiu Písma, modlíme sa nad ním a hľadáme, aby nám Boh dal chápanie skrze Jeho Ducha, ktorý nás vovedie do pravdy (Ján 16:13).
Vtedy túto pravdu aplikujeme do života, poddáme sa Písmu v našom každodennom živote. Toto spôsobí duchovný rast a dozrievanie v Božích veciach, tak ako nás učí Duch Svätý.

12. Komunitný narcizmus

Narcista všeobecne koná voči druhým ľuďom tak, aby si potvrdil vlastnú výnimočnosť, aby získal obdiv, záujem, pozornosť alebo energiu, úsilie alebo podporu druhých ľudí.

Komunitný narcizmus, je druhom narcizmu, v ktorom narcista získava uznanie , ocenenie od ľudí okolo seba (spirituálne, náboženské komunity, ale aj v zamestnaní a rodine) tým, že robí dobré skutky alebo sa venuje komunitnej službe.  Chcú, aby ich chválili za to akí sú užitoční a nápomocní.  Uvažovanie typu: zaslúžim si  osobitné zaobchádzanie, pretože som mimoriadne srdečný, dôveryhodný, ochotný,…všetci sa na mňa obracajú.
Nezameriavajú sa na vynikanie v umení a vede. Skôr aby boli obzvlášť starostliví, chápaví a empatickí.

Základný dôvod tohto správania nie je dobrý pocit z pomoci druhému ale o udržanie vlastnej výnimočnosti a zvláštnosti.

V konečnom dôsledku však osobnosť narcistu  skôr alebo neskôr  rozvráti vzťahy a sociálne prostredie okolo seba, a je jedno či sa zaoberá charitou alebo  obchodmi…

11. Duchovný obchvat (Spiritual bypass)

Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Teda po ich ovocí ich poznáte. Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov? «Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť! (Mt 7, 18-23)
Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru,  zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha;  budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! Lebo z nich sú tí, čo sa vkrádajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a hnané rozličnými žiadostivosťami, ktoré sa stále učia, a nikdy nie sú schopné spoznať pravdu. (2Tim 3, 1-7)

A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. (Gal 5:19-26)

Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?  Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka« – a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a  budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata. (Mt 7:1-5)
Odložte teda všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie a ako novonarodené deti túžte po nefalšovanom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, keď ste okúsili, aký dobrý je Pán. (1Pt 2, 1-3)

Duchovný obchvat (Spiritual bypass)
Spiritual bypass alebo Duchovný obchvat je termín, ktorý sa v rámci psychológie objavil v r. 1984. Ide o situáciu, kedy ľudia používajú meditáciu, ale aj duchovné snaženia a presvedčenia na to, aby sa vyhli svojím emočným problémom, zraneniam a ťažkostiam v osobnom rozvoji. Typické je napr. chodiť meditovať vo chvíli, ak by hrozil obtiažny partnerský rozhovor alebo odkazovať sa na svoju duchovnú vyspelosť ako príčinu toho, prečo človek nechce riešiť  určitý konflikt.
Duchovný obchvat je obranný mechanizmus, slúži dotyčnému na zachovanie harmónie a to na úrovni našej psychiky, ega. Sú to spôsoby správania používané v prípadoch, keď hrozí narušenie našej psychickej rovnováhy. Chránia naše JA pre zachovanie  pocitu vlastnej hodnoty v situáciách neúspechu, zlyhania, pri pocitoch viny, hanby a pod.
 

10. Pravda v láske dosahovaná konfrontáciou

Napomeň priateľa – azda o ničom nevie a povie ti: „Neurobil som to!“ Ak však urobil, (dosiahneš), aby to znovu nerobil. Napomeň blížneho – azda to ani nepovedal: ak však povedal, aby to neopakoval. Napomeň priateľa: často sa vyskytne aj ohovárka. Preto never každému slovu! Mnohí sa previnia jazykom, ale nie úmyselne. Ktože sa ešte neprevinil jazykom?! Napomeň blížneho prv, ako by si sa mu vyhrážal. (Sir 19:13-17 )

Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.
(Mt18, 15-17)
 ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v neho v každej veci, v neho, ktorý je hlavou, Kristus,
(Ef 4:15 (ROH))
nech vie, že ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov.“ (Jk 5:20)

Často cúvame od konfrontácie niekoho napomenúť z nekajúceho hriechu. Asertívny veriaci kresťan však bude riskovať jeho popularitu za účelom prednesenia pravdy pre napravenie bezprávia alebo hriešneho spôsobu života.
Asertívny človek – ak idú veci zlým smerom, s odvahou dokáže predniesť duchovné problémy pastorom, kňazom. Pýta sa: Ak by tu stál Ježiš, robil alebo hovoril by som to? Ako by reagoval ON?
Božia asertivita znamená robiť alebo hovoriť niečo pre prínos toho druhého, jeho napomenutie a jeho nasmerovanie na správnu cestu podľa Božieho Slova spôsobom, ktorý ho neponíži, neurazí (agresívnym alebo pasívne- agresívnym spôsobom) ale odkryje pravdu. Pasivita („len aby bol pokoj“ za každú cenu) problém nevyrieši iba oddiali a necháva ho narásť až do jeho vyvrcholenia, kedy už prebiehajúci  deštrukčný proces je len veľmi ťažké zastaviť.
Nie je to tvrdé vyžadovanie spravodlivosti s odsúdením niekoho. Je  motivovaná otvorenou láskou, nie sebectvom alebo dominanciou nad niekým.
Asertívne jednanie je  motivovaná otvorenou láskou.
„Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.  Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:“ (Flp 2, 3-5)
„Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.
(Flp 2:20-21)
veď túžil po vás všetkých a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli, že ochorel. A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok.“ (Flp 2:26-27)
Pracujme na sebe – spoznávajme sa, buďme poddajný, otvorený k napomínaniu. Učme sa byť podobný Kristovi – eliminujme agresivitu, pasivitu a ich kombináciu, osvojujme si asertivitu podľa vzoru Ježiša pre rozširovanie Božieho kráľovstva už tu na zemi.
Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. (Jn 14:6)

9. Ježiš a asertívne správanie

Prvým príkladom Ježišovej asertivity, ktorý uvedieme z jeho života na zemi, je v situácií, keď sa im stratil ako dvanásťročný. V bežných situáciach bol možno jemným dieťaťom. Avšak v tomto príbehu demonštroval svoju asertivitu. Rozhodol sa zostať v Jeruzaleme. Na otázku rodičov sa neospravedlňoval, jeho odpoveď bola priama. Rodičia mu však nerozumeli. (Lk 2, 41-52).
Kľúč k Ježišovej asertivite ležal v tzv. Cykle milostí (Cycle of Grace), ktorý je postavený na Akceptácií (Mt 3, 17- milovaný Syn), Bytí (Jn 3:34, Jn 5:20, Jn 10:30 – prepojenie na Boha Otca a Ducha Svätého), Hodnotách (Jn 14, 6- vedel kým bol) a Dosiahnutí poslania – Úspešnej misií.
Ježiš nám ukázal, že milosť a Božia láska nezávisí na tom, čo sme dosiahli alebo ako sme akceptovaní spoločenstvom, cirkvou, spoločnosťou, alebo ako sme vnímaní druhými,  alebo ako sa vidíme my sami.
Ak vieme, že sme bezpodmienečne milovaní a akceptovaný taký, akými sme v skutočnosti a že sme jedineční v Božích očiach – už to by nám malo dať istotu v našom konaní a dosiahnutí Bohom do nás vloženého cieľa (AKCEPTOVANIE – HODNOTA – DOSIAHNUTIE CIEĽA)

Iné príklady Ježišovej asertivity uvedené v Biblií
Mt 5, 38-42
38
Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. 39 Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé; 40 a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť. 41 A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve. 42 Tomu, kto ťa prosí, daj; a od toho, kto si chce od teba niečo vypožičať, sa neodvracaj.
Pozn: Výroky Mt 5:39-42 je potrebné chápať v súvislosti so zvykmi vtedajšej doby a až vtedy pochopíme ich asertívnosť.

Ďaľšie podľa knihy Speak up! Christian assertiveness od R.Sanders and H.N.Malony:
Mk 10,13-15Mk 10:21Mk 14:62Jn 4, 1-42Mk 6, 30-32Lk 9, 10-11Lk 22, 39-44Mt 5:5
Zopakujeme, Ježišova aserivita je založená na akceptovaní Bohom Otcom, Bytí v ňom, Jeho hodnotách a Dosiahnutí Ním do Neho vloženého cieľa. Na tom istom cykle milostí by sme i my mali postaviť svoj život.
Vedz, že Boh ťa miloval ešte pred stvorením sveta (Ef 1:4).
Ježiš nebol hlučný, nebol agresívny. Dokonca nebol poddajný a vonkoncom nie pasívny. Ukázal reálnu asertivitu.
Zariskoval, dokonca revolučne, keď vniesol priamy konflikt  autoritám  jeho dní. Inicioval zmenu. Adresoval nám veci, požiadavky (učenie) vo vzťahu k Nemu a Nebeskému Otcovi.
Rešpektoval právo každého; tradície a zvyky a kládol otázky, ak činy a zvyky nemali zmysel. Hneval sa, bol smutný, plakal, bol sklamaný, ukázal radosť, srdečnosť.

Príklady asertivity Ježišovych nasledovníkov – apoštolov v Biblií:
Hnevajte sa a nehrešte; slnko nech nezapadá nad vaším rozhnevaním sa,  ani nedávajte miesta diablovi.        ( Ef 4:26-27)
Aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, a aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia, ktorého vyslancom som aj v okovách, aby som mal v ňom odvahu hovoriť, ako som povinný. (Ef 6,20)
lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly  a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, (2Kor10, 4-5)
Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. (2Kor 3, 12-13 )

8. Asertívne správanie a jeho komponenty, asertívne desatoro a techniky


Asertivita
je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných (wikipédia).
Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického slova „to assert“, čo znamená „tvrdiť, požadovať“.
Autorom asertívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať „nie“. Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.
Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.

Pojem „asertivita“ nie je chápaný vždy správnym spôsobom.
V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu agresivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.

7. Agresívna, Pasívna, Pasívno – agresívna a Asertívna osobnosť

Tri základné kategórie rozhodovania, motivácie a správania:
1. Chcem – rozhodovanie na základe osobnej preferencie (Chcem sa ísť lyžovať na hory).
2.Musím – vyplýva z predchádzajúceho, predstavuje ale rozhodovanie medzi alternatívami (Musím si zohnať lyže, musím si zistiť snehové podmienky, zaistiť ubytovanie,…)
3.Mal by som – základná manipulatívna taktika, ktorou sa jedinec zrieka dobrovoľného rozhodovania, stačí mu, aby za seba nechal rozhodovať iných (Mal b som ísť na hory, pretože v televízii hovorili, že je to zdravé)
Správanie rozdeľujeme na :
Agresívne
Pasívne
Pasívno-agresívne
Asertívne

6. Konfrontácia a oslobodenie od Jezabel

Pri konfrontácií:
-konfrontovaný nositeľ duchov Jezabel vníma konfrontáciu ako útok nepriateľa, vyvoláte hnev a zlobu
-nikdy si neprizná vinu a nezanechá svojho používania moci. Omyl je vina niekoho iného
stavia sa do obrannej pozície
niekedy prechodne prejaví ľútosť, ale skoro sa vracia k svojej ovládajúcej taktike.
keď ide o modlitbu, modlí sa iba vo svoj prospech.
sťažuje si často, že nebol dostatočne docenený.

 Človek pod vplyvom ducha Achaba:
vyhýba sa konfrontácii a popiera chybu.
je slabý a bojácny

ZÁSADNÉ  KROKY  PRE  OSLOBODENIE

Priznanie zlého životného štýlu :
V 1. kroku smerom ku slobode je potrebné priznať zlý postoj voči autoritám, najmä duchovnej autorite. Boh ustanovil autoritu v živote každého jednotlivca. Identifikujte a prijmite toho, koho vám Boh ustanovil za autoritu.
Priznanie vzbury voči Božiemu slovu. Praktizovať takéto správanie je nebiblické a bezbožné.
Ísť ku koreňu problému. Vyvinula sa osobnosť vo vás, pretože ste boli nejakým spôsobom zneužitý? Je to zdedené? Boli vaši rodičia alebo starý rodičia takíto? Dostali ste sa na túto cestu kvôli strachu? Vzdal sa niekto svojej autority, zanechajúc vás bez ochrany?
Proste  Ducha Svätého, aby vám ukázal vo vašom živote zdroj a prístupové dvere pre tento druh napadnutia. Buďte ochotní dívať sa na to, v akom stave sa nachádzate – čo vás priviedlo až do tohto bodu a následne zlomilo k dohode s démonickými subjektami, aby mohli  vstúpiť  do vášho života, aby vám pomohli dostať sa tam, kde ste teraz.
 

5.Prejavy Jezabel a Achaba v rodinách, spoločenstvách, práci

Dve typické osobnosti nositeľov ducha Jezabel:

Vyšší charakter:
osobnosť je veľmi sociálna, otvorená, milujúca spoločenstvo, kolektív, majúca záľubu v pozornosti iných. Zhovorčivá, ľahko rozpoznateľná, perfekcionista a extrémne poriadkumilovná. Veľmi často je priraďovaná ženám, ktoré sú mimo Božieho poriadku, pretože si berú vedúce postavenie v rodine a sú veľmi kontrolujúce a ani to neskrývajú. Pokúšajú sa presadiť v rodine svoju vlastnú vôľu.

Nížší charakter:
jemne hovoriaca, dávajúca ilúziu, predstierajúc falošnú starostlivosť a záujem o druhých. Hrá sa na perfektného rodiča – materinská alebo otcovského typu, veľmi ochraňujúca. Vyzerá navonok veľmi pokorná voči  partnerovi. Perfekcionista, mentálne bystrá a extrémne prefíkaná, nechce byť nápadná. Veľmi opatrná, aby sa chválila získanou autoritou alebo kontrolou, robí veci v tajnosti. Je veľmi vzdelaná, zručná. Osobnosť nízkeho profilu je najnebezpečnejšia, pretože je veľmi ťažké ju rozoznať. Spolieha silno na manipuláciu jej autoritou. Keď používa manipuláciu, je veľmi herecká, rozpráva s veľkým nadšením a je veľmi presvedčivá. Je ťažko ignorovateľná. Ak ju začneš ignorovať, môže ťa zničiť.

Prejavy v rodine
Začne pôsobiť až po uzatvorení manželstva, narodení dieťaťa, po spoločnej kúpe nehnuteľností.
V manželstve, ak je žena nositeľom ducha Jezabel, bude sa snažiť uchvátiť autoritu svojho manžela ako hlava domácnosti a bude sa snažiť ho úplne nahradiť ako duchovný v čele domácnosti. Postupne mu vyčíta málo peňazí, zvyšuje požiadavky na domácnosť  až jej manžel postupne odovzdáva vládu, aktivity, financie, kňazstvo rodiny. Začne sa starať o veci prináležiace mužom.
Žena, nositeľka Jezabel manipulujú sexom. Znemožňuje partnera pred inými ľuďmi a ponižuje ho.
Ponižovaný a znemožňovaný muž hľadá únik v alkohole, drogách, mimomanželskom sexe,..
Ak je nositeľom Jezabel muž- používa silný útlak, teror, stále je vo vojne s každým. Manipuluje peniazmi, silou, vyhrážaním…

4. Stratégia pôsobenia Jezabel

Jeho stratégia je založená:
1. na postupnom začlenení sa do skupiny, spoločenstva, cirkvi, podniku, politickej strany.
2.Po získaní  si potrebného zázemia, začne pôsobiť
3. následne začne deštrukciu. 

Uvedené 3 časti stratégie pôsobenia tohto ducha sú charakterizované nasledovne:

1.krok – Preniknutie (infiltrácia)do skupiny pochlebovačným zaliečavaním, získava si obdiv a dôveru, vyniknutím s darmi Jezabel (pozor na dar jazykov – i padlí anjeli poznajú jazyky a nimi preklínajú, zlorečia). Chce postavenie blízke vedúcemu, prorokovi, kňazovi, pastorovi s cieľom získania jeho absolútnej dôvery.
 
2. krok – Postupná deštrukcia skupiny falošné proroctvá a vízie, odvádza od pravého uctievania Boha, vnáša klebety, ohovárania a rozbroje, získava si priaznivcov, čo sa mu klaňajú, pochlebujú, útočí na autoritu spoza chrbta, pripravuje si prostredie na útok. Sexuálne zvádzanie a súhlas (aj tichý) s hriechom (nemanželské zväzky, cudzoložstvo
 
3. krok – Ak je všetko pripravené, napadne, naruší a zničí všetko, čo mu stojí v ceste – analógia pavučiny. Verejné znemožnenie odhalením sexuálneho škandálu, zvábenie a zničenie vedenia cirkvi, spoločenstva, firmy, štátu rôznymi škandálmi.

3.Charakteristiky kniežatstva Jezabel a Achaba

Duch Jezabel je jedným zo Satanových nadradených, viac inteligentných démonov, ak nie najchytrejší druh démona, ktorého má vo svojom kráľovstve. Je oveľa inteligentnejší než mnoho iných nižšie postavených démonov. Je uvádzaný v niektorej literatúre i ako Satanova nevesta, protipól Ducha Svätého. Taktiež uvádzaný  i ako kniežatsvo Jezabel.

Jezabel vstupuje do človeka cez odmietnutie a korene horkosti. Horkosť sa prejavuje vo fyzických chorobách (pohybové, rakovina,…).
Táto démonická sila je mazaná, inteligentná, zákerná a ťažšie sa s ňou dá vysporiadať, pretože sa pohybuje dovnútra – do mysle človeka  a viaže sa  k danej osobe. To potom  spôsobuje oveľa väčšie problémy a skazu, pokiaľ nie je jeho pôsobenie rýchlo odhalené.

Duchovia Achaba a Jezabel pôsobia v tandeme a vytvárajú vzťah tichej spolupráce. Vzájomne sa potrebujú a nahrávajú si, aby dosiahli svoje ciele. Jezabel má skrytý plán. Vyčkáva na súhru vopred pripravovaných okolností a potom smrteľne zaútočí.

2. Kristova výzva do súčasnosti – List Tyatirskej cirkvi

List tyatirskej cirkvi  (Zjv 2, 18-29)
18 Anjelovi tyatirskej cirkvi napíš: Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa a jeho nohy sú podobné kovu: 19 Poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť aj tvoje posledné skutky hojnejšie než prvé. 20 Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. 21 A dal som jej čas, aby robila pokánie; ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. 22 Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov. 23 Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i srdce, a každému z vás odplatím podľa vašich    24 Vám ostatným v Tyatire, všetkým, čo sa nepridŕžajú tohoto učenia, ktorí nepoznali – ako hovoria – satanove hlbiny, hovorím: Nekladiem na vás iné bremeno. 25 Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem. 26 Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky, dám mu moc nad národmi 27 a bude nad nimi panovať žezlom železným  a rozbijú sa ako hrnce hlinené   28 ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu.  29 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.

Biblickí vykladači vidia v živote Jezabel proroctvo pre posledné časy a varovanie pre pravú Cirkev Nazaretského Ježiša Krista, opierajúc sa o toto Zjavenie Jána 3:18-29. Usudzujú, že na konci časov – pred koncom sveta bude pravá Cirkev Ježiša Krista Nazaretského zreteľne odlíšená od falošnej cirkvi. Falošná cirkev bude duchovne napojená na ducha Jezabel so svojimi falošnými prorokmi a napojená na štátnu moc finančne a mocensky. V jej popredí je žena. Má charakter a spôsoby ako Jezabel, honí sa za majetkom, neštíti sasmilstva a žiadnych spôsobov k získaniu moci, majetkov, vplyvu.  Spájajú to aj s kapitolou Zjv 17, kde je presnejšie určený jej charakter a kde je popísané jej duchovné a obchodné centrum. Tak ako konala Jezabel v minulosti – vraždila Hospodinových služobníkov – v tradícii, tak bude konať aj v posledných časoch.

1. Jezabel a Achab v Biblií

Spojenectvo Izraela s modlárstvom
Biblický príbeh o Achabovi a jeho žene Jezabel  prinieslo židovskému národu také hanebné a násilnícke skutky, že v biblických dejinách sa im sotvačo vyrovná.
„Nebolo veru takého, ako bol Achab, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Jezabel(1 Kráľ 21,25).

Deštrukčné kraľovanie Achaba a Jezabel je popísané v 1. knihe Kráľov
31 Nestačilo mu, že kráčal v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, ale vzal si za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála. Potom šiel a slúžil Bálovi a klaňal sa mu. 32 Postavil aj oltár Bálovi v Bálovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. 33 A ešte Achab postavil Ašeru. Achab teda svojimi činmi popudzoval Pána, Izraelovho Boha, viac ako všetci izraelskí králi, ktorí boli pred ním. (1 Kr 16:31).
Počas prosperujúceho obdobia panovania Omri nad Izraelom, pre spojenectvo  so Sidonom navrhovali  svadbu  Omriho syna Achaba a Jezabel, princeznej Sidonu. Sidon bol považovaný za mesto,  vyznačované sa bezbožnými neresťami.

V knihe Genezis 10sa píše, ako sa Kaánanci rozptýlili do ich susedných miest (v línií Noe – Cham- Kanáan – 19 územie Kanaánčanov siahalo od Sidonu smerom ku Gerare až po Gazu a smerom k Sodome a Gomore, Adame a Seboim až po Lesu.“).  Všetci mali podobné náboženské kulty.
Kniha Sudcov 18:7 opisuje „…A videli tam ľudí, ktorí bývali podľa spôsobu Sidončanov bezstarostne…“ 
Jezabel bola dcéra kráľa Etbála, ktorého meno znamená „Bálov človek“ alebo „ s Bálom“ Kráľ Etbál vládol cez Sidon (alebo aj Zidon), v starovekom meste Kánan, na pobreží Stredozemného mora. Bolo to jedno z najstarších Fenických miest tých čias. V tých dňoch boli králi, ktorí slúžili aj ako kňazi pre ich miestny kult. Ľudia obetovali poľnohospodárskym bohom a bohyňám. Celá komunita bola zasvätená ich bohu alebo kultu. Kult vlastnil celú komunitu.