Kresťanský web - Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov. (Oz 4:6) Poznanie je základným predpokladom pre vykročenie na cestu od smrti k životu.
Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárijského kráľa Achába. 2 Acháb navrhoval Nábotovi: Prepusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záhradu, lebo sa nachádza hneď pri mojom dome.
Čo je to hypnóza? Hypnóza je proces, ktorým sa tlmí kritické myslenie a výrazne sa zvyšuje vnútorná vizualizácia. Používa sa na zníženie pocitu bolesti, túžby po závislosti, ako aj podvedomej reakcie, ktorá vedie k strachu.
Typy hypnózy: Tradičná hypnóza – človek otvorený príkazom v alternatívnom stave Hypnoterapia – na prekonanie problémov Autohypnóza – je podobná meditácii. Osoba je trénovaná hypnotizérom, aby sa dostala do alternatívneho stavu a posilnila určité myšlienky na prekonanie problému. Skrytá hypnóza – používa konverzáciu na hypnotizáciu niekoho bez toho, aby o tom daná osoba vedela
Ako funguje hypnóza?: –riadený hypnotizmus je najčastejšie vykonávaný v pokojnom prostredí –presmeruje sa pozornosť mozgu mimo prepojenia s vonkajším myslením (napr. nuda, prípadne činnosti, kde je potrebná vizualizácia, fantázia) -hypnotizér nasmeruje mozgovú silu do oblastí, ktoré sa zameriavajú na mentálnu predstavivosť. Podnet prekĺzne fázou kritického myslenia – ktorá ju mohla odmietnuť – a prejde priamo do mentálneho obrazu.
Prebudenie (awakening) Kundalíni vo východných (ezoterických) a New Age náboženstvách:
Duchovné prebudenie (awakening) ako sa opisuje vo východných náboženstvách a New Age prináša zmenu vnímania. Osvietená osoba môže mať pocit, akoby sa zmenila pre ňu realita – stala sa viac povznášajúcou a menej chaotickou. Posvätnú energiu potrebnú na tento proces označili východné náboženstvá ako silu kundalini – silu, ktorá prebúdza vedomie. Duchovné prebudenie sa javí spočiatku ako nepríjemné. Skúsenosť zvyčajne začína nejakou tragédiou, ktorá ho podnieti. Zážitky blízko smrti, nájdenie lásky, prípadne jej opätovná strata či drogy, to sú len niektoré z možných spúšťačov. Fyzické a emocionálne traumy pravdepodobne ešte zvýšia povedomie o realite. Jóga, pôst a stres spôsobovali duchovné prebudenie aj v minulosti. Duchovné prebudenie môže v človeku vyvolať pocit ohromenia, dezorientovanosti, bezbrannosti, viny, depresie, úzkosti alebo vystrašenia. Tieto pocity sú iba dočasné, ako popisujú vodcovia New Age. Osvietenie môže takisto vyvolať pozitívne emócie ako sú eufória, promiskuita či mimotelové zážitky, ktoré taktiež nie sú nezvyčajné. Fyzické príznaky prebudenia zahŕňajú napríklad kŕče či trasenie. Toto sú účinky energie kundalini, ktorá pramení z chrbtovej kosti a prechádza do celého tela, pričom pôsobí ako duchovný čistič. Minulé emócie a traumy opúšťajú telo skrz to, čo hinduisti nazývajú pranické uzdravenie.
Zážitok sa začal v súčasnosti vnímať v mnohých kresťanských spoločenstvách ako jedno z kľúčových kritérií živosti viery ich členov.
Aký je odborný pohľad na jeho miesto, riziká a zdôrazňovanie v živote kresťana u odborníkov z oblasti sociológie náboženstva, teológie a religionistiky, zaoberajúcich sa skúmaním zážitkovej spirituality v charizmatickom prostredí ?
Charizmatické hnutie okrem toho, že prinieslo veľké nádeje v prebudenie sa skladá z veľkého množstva hnutí a spoločenstiev, prináša i riziká a problémy, o ktorých sa veľa nehovorí. A ak by sa i niekto ozval, je snaha ho umlčať s obvineniami spolčenia sa s tradicionalistami a nedostatočného poznania problému. Existuje len veľmi málo prác zaoberajúcich sa touto problematikou. V slovenskom prostredí na riziká prílišného zdôrazňovania emócií v charizmatickom hnutí sa upozorňuje v publikovanej literatúre na fakt, že postmoderný človek sa stal obeťou rozšíreného emocionalizmu, subjektivizmu a psychologizmu. Popri emocionalizme je spomínaná aj prekrútená interpretácia Sv. Písma, cez tzv. Dezinkarnovaný spiritualizmus či deformovaný ekumenizmus.
Dlhodobo boli charizmatické hnutia v postkomunistickom období skúmané i sociologičkou v oblasti náboženstva, E. Micsak z Lublina. Skúmala vybraté charizmatické spoločenstvo pôsobiace v rámci univerzity.
Na záver je výskumu boli zadefinované nasledovné problémy charizmatického spoločenstva: 1. separatistické tendencie vo vzťahu k životu farnosti 2. chýbajúci či nedostatočný záujem o sociálne otázky 3. absentujúca dostatočná formácia lídrov 4. problémy vyplývajúce z nesprávneho chápania katolíckej doktríny 5. vnímanie seba samého ako lepšieho katolíka 6. vyvolávanie pocitu viny v osobách, ktoré zo skupiny odchádzajú 7. neprirodzenosť a neúprimnosť v správaní 8. riziko schizmy
Narcista všeobecne koná voči druhým ľuďom tak, aby si potvrdil vlastnú výnimočnosť, aby získal obdiv, záujem, pozornosť alebo energiu, úsilie alebo podporu druhých ľudí.
Komunitný narcizmus, je druhom narcizmu, v ktorom narcista získava uznanie , ocenenie od ľudí okolo seba (spirituálne, náboženské komunity, ale aj v zamestnaní a rodine) tým, že robí dobré skutky alebo sa venuje komunitnej službe. Chcú, aby ich chválili za to akí sú užitoční a nápomocní. Uvažovanie typu: zaslúžim si osobitné zaobchádzanie, pretože som mimoriadne srdečný, dôveryhodný, ochotný,…všetci sa na mňa obracajú. Nezameriavajú sa na vynikanie v umení a vede. Skôr aby boli obzvlášť starostliví, chápaví a empatickí.
Základný dôvod tohto správania nie je dobrý pocit z pomoci druhému ale o udržanie vlastnej výnimočnosti a zvláštnosti.
V konečnom dôsledku však osobnosť narcistu skôr alebo neskôr rozvráti vzťahy a sociálne prostredie okolo seba, a je jedno či sa zaoberá charitou alebo obchodmi…
Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Teda po ich ovocí ich poznáte.
Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov? «Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť! (Mt 7, 18-23)
Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! Lebo z nich sú tí, čo sa vkrádajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a hnané rozličnými žiadostivosťami, ktoré sa stále učia, a nikdy nie sú schopné spoznať pravdu. (2Tim 3, 1-7)
A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. (Gal 5:19-26)
Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka« – a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata. (Mt 7:1-5) Odložte teda všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie a ako novonarodené deti túžte po nefalšovanom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, keď ste okúsili, aký dobrý je Pán. (1Pt 2, 1-3)
Duchovný obchvat (Spiritual bypass) Spiritual bypass alebo Duchovný obchvat je termín, ktorý sa v rámci psychológie objavil v r. 1984. Ide o situáciu, kedy ľudia používajú meditáciu, ale aj duchovné snaženia a presvedčenia na to, aby sa vyhli svojím emočným problémom, zraneniam a ťažkostiam v osobnom rozvoji. Typické je napr. chodiť meditovať vo chvíli, ak by hrozil obtiažny partnerský rozhovor alebo odkazovať sa na svoju duchovnú vyspelosť ako príčinu toho, prečo človek nechce riešiť určitý konflikt. Duchovný obchvat je obranný mechanizmus, slúži dotyčnému na zachovanie harmónie a to na úrovni našej psychiky, ega. Sú to spôsoby správania používané v prípadoch, keď hrozí narušenie našej psychickej rovnováhy. Chránia naše JA pre zachovanie pocitu vlastnej hodnoty v situáciách neúspechu, zlyhania, pri pocitoch viny, hanby a pod.
Žalm 19:15 hovorí: „Nech sú Ti po vôli reči mojich úst a rozjímania (meditovanie) môjho srdca pred Tebou, ó Hospodine, moja skala a môj Vykupiteľ!“ Čo je teda nekresťanská a kresťanská meditácia a ako máme praktizovať kresťanskú meditáciu?
Žiaľ, slovo meditácia vnímame s príznakom niečoho mystického. Nekresťanská meditácia: je meditácia vyprázdnením mysle počas sedenia v nezvyčajnej polohe. Pre iných meditovanie predstavuje komunikáciu s duchovným svetom vôkol nás. Kresťanská meditácia nemá nič spoločného s východným mysticizmom, ako je napr. lectio divina, transcendentná meditácia alebo rozjímavá modlitba. Tieto druhy meditácie predpokladajú, že potrebujeme počuť „Boží hlas“ nie cez Jeho Slovo, ale pre osobné prejavenie Boha skrze meditáciu.
Niektoré cirkvi sú plné ľudí, ktorí sa domnievajú, že počuli slovo od Boha. Často si však navzájom protirečia a tak spôsobujú neustále rozdelenia v tele Kristovom. Kresťania nemajú opustiť Slovo Božie, ktoré je: „užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré.“ (2. Timoteovi 3:16-17). Ak je Biblia dostatočná na to, aby nás učinila spôsobnými na všetko dobré, prečo potom namiesto toho pátrame po mystických skúsenostiach?
Kresťanská meditácia je výlučne pre Božie slovo a pre jeho pochopenie. Dávid toto chápal, a preto hovorí: „Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ (Žalm 1:1-2). Skutočná kresťanská meditácia je, keď sa oddávame štúdiu Písma, modlíme sa nad ním a hľadáme, aby nám Boh dal chápanie skrze Jeho Ducha, ktorý nás vovedie do pravdy (Ján 16:13). Vtedy túto pravdu aplikujeme do života, poddáme sa Písmu v našom každodennom živote. Toto spôsobí duchovný rast a dozrievanie v Božích veciach, tak ako nás učí Duch Svätý.
Pri preklade cudzojazyčného článku, nastavte preklad na iný cudzí jazyk a po jeho preklade na daný jazyk, použite znova prekladač na nastavenie na slovenský príp. český jazyk
Písmo na dnes
Tematické Biblické verše
Za ním šiel iný anjel a volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!“ Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“ (Zjv.14, 8-11)
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.Ok