Techniky predchádzania manipulatívneho správania

Neasertívne správanie nazývame aj manipulatívne. Manipulatívne správanie je veľmi často neuvedomelé, osvojené vďaka výchove a z nej vyplývajúcich pocitov úzkosti, ignorancie a viny. Jeho základom je niekoľko výchovou vštepených neasertívnych povier.
Asertívne komunikačné techniky alebo asertívne komunikačné zručnosti sú formy medziľudskej komunikácie, ktoré nie sú ani agresívne ani pasívne. Ako zručnosť potom označujeme schopnosť použiť danú komunikačnú techniku v príslušnej situácii. Asertívne komunikačné zručnosti nám dodávajú nové, asertívne schopnosti komunikácie a pomáhajú predchádzať manipulácii v komunikácii.
 
Technika pokazenej gramoplatne
Princípom tejto základnej asertívnej techniky je opakujem vytrvalo, pokojne (bez vzrastania neistoty, agresivity, hnevu, úzkosti,…) – znovu a znovu – to, čo chcem dosiahnuť a to bez toho, aby som začal(a) byť nahnevaný(á), rozčúlený(á), či hlučný(á) (bez kriku). Nemusím mať pripravené žiadne argumenty, neposkytujem zdôvodnenia a ani výhovorky, trvám na svojom a od problému sa nenechám odvrátiť.
 
Technika prijateľného kompromisu
Prijateľný kompromis je asertívna komunikačná technika, jej cieľom je v prípade konfliktu záujmov dosiahnutie konsenzu. Rozhodovanie pomocou konsenzu znamená, že chceme, aby bolo rozhodnutie spoločné a nie aby zvíťazila väčšina. Preto sa nepoužíva hlasovanie, diskusia prebieha, až dokiaľ nie je s rozhodnutím každý spokojný.

Noam Chomsky: 10 způsobů manipulace s masami

Noam Chomsky – profesor lingvistiky, filozof, veřejná osobnost, autor knih. Říká se mu jeden z nejvlivnějších intelektuálů naší doby. Chomsky, vášnivý a důsledný kritik politické tyranie, analyzuje roli státu od jeho vzniku po současnost a nastiňuje vektory jeho vývoje.
Když stát nebo politická moc získají své vlastní zájmy, je jeho primárním úkolem řídit ty, kteří jej volí, s cílem triviální sebezáchovy. Pokud lidé začnou projevovat nespokojenost, pak, aby se vyhnuli násilí, může tomu zabránit pouze propaganda a média fungují jako její nástroj. Noam Chomsky sestavil seznam „10 způsobů manipulace“, na které vás upozorňujeme.

Metoda číslo 1: rozptylování

Hlavním prvkem řízení společnosti je odvrátit pozornost lidí od důležitých problémů a rozhodnutí politických a ekonomických vládnoucích kruhů neustálým saturováním informačního prostoru nevýznamnými sděleními.
Přijetí rozptylování je velmi důležité, aby se zabránilo tomu, aby občané získali důležité znalosti v oblasti moderních filozofických trendů, pokročilé vědy, ekonomie, psychologie, neurobiologie a kybernetiky. Místo toho je informační prostor plný zpráv o sportu, zábavním průmyslu, mystice a dalších informačních složkách založených na reliktech lidských instinktů od erotiky po tvrdou pornografii a od každodenních příběhů mýdla až po pochybné způsoby rychlého a snadného zisku.
„… neustále rozptyluje pozornost občanů od skutečných sociálních problémů a mění je na témata, která nemají skutečný význam. Zajistit, aby občané byli něčím neustále zaměstnáni a nemají čas na přemýšlení; z pole do ohrady, jako všechna ostatní zvířata. “ (Citace N. Chomského z knihy „Tiché zbraně pro tiché války“).

Narcismus v politice

Představa laika o narcismu se omezuje na člověka, který touží po obdivu. Zdá se pochopitelné, že se narcisové objevují hojně v politice. Narcismus ale patří mezi nejhlubší poruchy osobnosti a nejde zdaleka jen o vyžadovaný obdiv.
Narcismus je v psychologii velmi široký koncept, který popisuje určitý způsob narušení osobnosti člověka. Jedná se zároveň o jednu z nejtěžších poruch s minimální šancí na změnu v průběhu života. Má svůj původ ve velmi raném dětství, kde mohla být matka, která nedokázala
svému dítěti zprostředkovat jemné předivo lidským pocitů a emocí. Když dítě pláče, dostane od takové matky namísto pohlazení a vlídných slov rohlík. Někdy ale může jít pouze o delší odloučení malého dítěte v podobě hospitalizace, nebo matka chybí zcela a nebo naopak mohla zahlcovat až ničivou pseudoláskou. Osobnost, která se pak v takovém člověku vytvoří, postrádá dobrý obraz matky, uvnitř je prázdno, mrtvo.

Upírské vztahy
Narcistický člověk je jako upír, který žije životy druhých lidí. Nemá přístup k vlastním niterným potřebám, není mu dostupný stav, že by opravdu po něčem toužil, poznává přání až v přáních druhých lidí. Nemůže být proto sám, chce být držitelem věcí, po kterých touží druzí lidé. Potíž je v tom, že jakmile něčeho dosáhne, ztrácí to svoji cenu. Kráčí stále po okraji propasti prázdnoty, velké narcistické deprese, která se může dostavit kdykoliv. V takovém okamžiku vše ztrácí smysl, zbývá jen nuda, nicota, úvahy o sebevraždě. Všechno je znehodnocené, ohrožené a nenachází nic nového. Je to pro něj absolutní konec. Narcis politik se bude křečovitě snažit, aby se o něm psalo, mluvilo, aby na něj útočili nebo ho oslavovali. Nezájem je nejhorší trest, upír bez krve druhých nepřežije. Proto porušuje hranice mezi sebou a druhými, hranice slušnosti a hranice osobního prostoru, předvádí se, upozorňuje na sebe, ale za tím vším je zároveň skrytá prázdnota.

Rozpoznání prvků totalitních režimů na příkladu Adolfa Hitlera

Zde je nastíněno několik hlavních bodů, jak lze rozeznat projevy autoritativní či totalitní moci na exemplárním příkladu Adolfa Hitlera a jeho nacionálního socialismu. V jeho případě se objevily tyto prvky všechny. Je dobré mít tyto body na paměti a pokud začne politická strana nebo vládnoucí režim aplikovat, byť jen některý z těchto bodů, je dobré být občansky na pozoru, dřív, než může být pozdě a z demokracie vznikne totalita. Ledacos, co se v dnešní politice děje může tuto neblahou minulost připomínat.

1. Neomylnost autority vůdce
Totalitní a autokratické režimy staví především na osobnosti silného vůdce, který by měl vše vyřešit za ostatní a převzít zodpovědnost za stát. Hitler po vzoru Mussoliniho fašistické strany v Itálii, jasně deklaroval svoje vůdcovství již v knize Mein Kampf z roku 1925, kde zřetelně vyslovil všechny svoje myšlenky, včetně likvidace Židů a vytvořil si v něm svůj dokonalý vůdcovský mýtus. Jeho nacionální vůdcovství mělo být neomylné a nezpochybnitelné, i kdyby se sám prohřešil proti původní ideologii, což se stávalo poměrně často. Vedení NSDAP toto rozhodnutí muselo jednohlasně akceptovat a podporovat. Ti, co se vzpříčili režimu byli zpravidla zbaveni funkce či odstraněni, i když šlo původně o spojence (viz velitel SA Röhm). Vůle vůdce byla nad veškerou pochybnost. V případě Hitlera šlo až o jakýsi náboženský kult národního hrdiny a spasitele, který měl vyvést německý vyvolený národ z krize. Obdobně fanaticky fungoval v Sovětském svazu kult osobnosti Lenina a především pak diktátora Stalina, směřující k určité formě politického náboženství. Totéž platilo i pro „zbožštění“ předsedy Mao Ce-tunga v komunistické Číně nebo u severokorejských diktátorů.
Analogické autoritářské choutky dnes můžeme pozorovat například u prezidentů Putina, Kim Čong-una, Si Ťhin-phinga či Erdogana. Určité indicie jsou patrné i u Orbána, ale a dalších.

Selfies ako nová forma závislosti

MUDr. Olena Maidanevych, MUDr. Oleksandr Semerenko, Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o., Predná Hora
Práca sa zameriava na aktuálny problém nazývaný „selfies“, ako na novú formu nelátkovej závislosti u mladistvých, na utváranie skupín selfie závislých osôb. Zaoberá sa základnou klasifikáciou, tvorbou a šírením selfie, jej spoločnými znakmi so závislosťou od psychoaktívnych látok. Hľadá vhodný prístup k diagnostike, uvádza aktuálne trendy liečby selfies závislosti.

„Prosím, nerobte selfies. Nám stačia aj iné epidémie.“ Maxim Kononenko (1)

Cieľom práce je priblížiť odbornej verejnosti nový druh závislosti − závislosť od selfies (po-slovensky napr.: „patologickú potrebu vytvárať si „svojky“, „chorobné sebafotografovanie“), po-ukázať na jej vznik, rozvoj, na komorbiditu pri selfies-závislosti, na patológiu sebaidentifikácie v súvislosti s patologickým vývojom osobnosti, ale aj na dôsledky tejto závislosti, či na problémy jej diagnostiky a liečby.

Autori upozorňujú na aktuálnosť problému vo svetle integrácie IT technológií v bežnom živote jednotlivcov, najmä mladých ľudí. Kladú dôraz na aktuálnosť problému a na potrebu špecializovaných skupín zameraných na komplexnú psychoterapiu týchto pacientov.

Materiál a metodika: podkladom na vypracovanie referátu bola publikovaná odborná literatúra a údaje z internetu.
Celúý referát si môžete prečítať tu:
Štúdia – Selfies
 
Zdroj:
http://www.solen.sk/pdf/c206671a1f429bac50547e31dfd3844d.pdf

Selfies na sociálnych sieťach milujú samoľúbi!

Narcisti doslova zahlcujú sociálne siete svojimi selfies. A veľmi sa im páči, keď na ne ľudia reagujú. To, čo si ostatní už dávno mysleli, sa rozhodli preskúmať tentoraz vedci.
Niektorí ľudia zdieľajú s inými na sociálnych sieťach prakticky každý krok svojho života. Je na návšteve posilňovne, je v reštaurácii, je na koncerte či je u kaderníka… O všetko sa musia podeliť s verejnosťou! Vedci tvrdia, že na to treba nielen kus poriadneho sebavedomia, ale aj samoľúbosti – ináč to nefunguje.
Odborníci v rôznych častiach sveta potvrdili celou sériou štúdií, že narcisticky založení ľudia sú na sociálnych sieťach neporovnateľne aktívnejší ako tí, čo samoľúbosťou netrpia. Vytvárajú si celé série fotografií, na ktorých prezentujú výlučne seba.
 

Kto sa môže stať obeťou sekty?

Čo je psychická manipulácia?
Je to ovládanie ľudí bez ich vedomia, často na ich škodu. Sekty používajú kontrolu myslenia, čiže manipuláciu ľudí pomocou psychologických techník (tie vznikli v rámci psychoterapie s cieľom pomôcť pacientom, avšak v sektách sa zneužívajú tak, že ľuďom škodia), aby verbovali a udržali členov v sekte. Ani jeden človek skutočne podrobený psychickej manipulácii si to nikdy neuvedomoval, ani tomu neveril. Tí, ktorí boli podrobení kontrole myslenia, zvyčajne vášnivo bránia svojho manipulátora vyhlasujúc, že on im jednoducho ukázal svetlo… Alebo ich zázračne premenil.
Charakteristickou črtou stretnutí, na ktorých dochádza k psychickej manipulácii ľudí, je, že sa konajú na miestach, kde sú účastníci izolovaní od vonkajšieho sveta bez možnosti odísť v ľubovoľnej chvíli domov. Program je zostavený tak, aby spôsobil fyzickú a psychickú únavu. Dosahuje sa to spravidla dlhými hodinami prednášok, počas ktorých účastníci nemajú možnosť relaxovať či premyslieť si to, čoho sú účastníkmi. V metódach „obracania na pravú vieru“ zohráva dôležitú úlohu zavedenie žargónu – nových termínov, ktoré majú význam len pre zasvätených a sú nezrozumiteľné pre tých „zvonku“.

Nadobudnutie kontroly nad mysľou človeka, čiže psychická manipulácia, prebieha v troch etapách:
> zníženie bdelosti – nervový systém prestáva riadne fungovať, človek čoraz ťažšie rozlišuje medzi fantáziou a skutočnosťou. Medzi techniky udržujúce dysfunkciu nervového systému patrí diéta založená najmä na zelenine a ovocí s vynechaním alebo vážnym obmedzením múčnych jedál, orechov, semien, mliečnych výrobkov, rýb a mäsa; ďalej bombardovanie intenzívnymi zážitkami, obmedzenie spánku, maximálne zorganizovanie dňa, aby neostal čas na relaxáciu a zamyslenie. V tejto etape nastupuje aj tzv. bombardovanie láskou – darčekmi, komplimentmi, pozornosťou. Takisto je dôležité udržovanie obetí v stave ustavičnej exaltácie, nadšenia, poskytovanie extrémne silných emocionálnych zážitkov;
> psychická dezorientácia, programové vnášanie nepokoja – keď sa bdelosť zníži, obeť je podrobená silnej indoktrinácii. V tejto etape je zasypaná prílevom nových informácií, odporúčanej literatúry, skupinových diskusií, rozhovorov s jednotlivými členmi skupiny. Často sa tu prelína ilúzia so skutočnosťou a človek je schopný ľahko prijímať zvrátenú logiku;
človek prestáva samostatne myslieť – používajú sa pritom techniky redukcie myslenia. Techniky zmenených stavov vedomia spočiatku prinášajú pokoj, pretože zamestnávajú myseľ niečím jednoduchým (napr. opakovaním mantry), na čo možno sústrediť pozornosť. Stále opakovanie mantry spôsobuje pocit excitácie a nakoniec halucinácie. Výsledkom zredukovaného myslenia je vzďaľovanie sa od všetkého a odvrátenie sa od všetkých okrem tých, ktorých označia manipulátori. Niekedy manipulátori ponechajú určitý priestor na relatívnu slobodu, napríklad dovolia pokračovať v štúdiu, v zamestnaní. Obrovské percento aktivity človeka sa však koncentruje na konanie v prospech sekty. Dôležité je uvedomiť si, že keď sa účastníkom navrhuje redukcia myslenia a techniky, ktoré to majú napomáhať, hovorí sa im, že tým konaním veľa získajú – napríklad nájdu osvietenie.

Pandémia narcizmu

Sedem manipulatívnych hier človeka s narcistickou poruchou osobnosti podľa Dr. Lesa Cartera

Základným modusom bytia narcisa je, že svojím správaním ubližuje a je mu jedno, ako sa pri tom jeho okolie cíti. Za emócie, ktoré vyvolá, nepreberá zodpovednosť, pretože „to“ už nie je jeho problém. Americký psychoterapeut Dr. Les Carter opísal sedem základných manipulatívnych stratégií narcisa, podľa ktorých ho môžete rozoznať.

1. „Nauč sa mi veriť.“
Na prvý pohľad sa zdá, že narcis je extrémne vnímavý, citlivý, vzbudzuje dojem nesmierne empatického človeka. Môže to byť šarmantný, vtipný, zábavný spoločník, obľúbený v spoločnosti. Bude vás pozorne počúvať a vy po chvíli nadobudnete presvedčenie: „Fíha, to je teda super parťák!“ No nedajte sa zmiasť. Je to len jeho hra v štýle: Povedz mi, ako sa cítiš, a ja si to detailne zaznamenám (aby som to raz mohol použiť proti tebe). Prvým poznávacím znamením, že máte do činenia s narcisom, je, že zatiaľ čo vy sa mu v dobrej viere zdôveríte, on vám o sebe nepovie takmer nič.

2. „Otvor mi svoje srdce. Vyrozprávaj mi všetko.“ A potom sa to začne – zničujúca kritika…
Druhým krokom manipulatívnej hry narcisa je, že ak sa mu raz zdôveríte, spustí sa jeho podprahová a premyslene zacielená kritika vašej osoby, správania, vzhľadu, názorov, konania a všetkého, čo je na vás jedinečné.

3. Pracuje so strachom
Ruka v ruke s bezbrehou a zraňujúcou kritikou prichádza narcisova najsilnejšia zbraň – strach, ktorý narcis prenáša na svoje obete. Ide o extrémne zákernú hru, keď sa človek, ktorý sa stýka s narcisom, bojí vysloviť svoj názor, ktorý sa nemusí nevyhnutne zhodovať s názorom narcisa. Je to podvedomý strach prejaviť svoju jedinečnosť, slobodnú vôľu a názor (to prekáža narcisovi asi najviac zo všetkého). Tretím poznávacím znamením, že sa skutočne stýkate s narcisom, je, že akýkoľvek iný názor vyvolá v narcisovi hnev. A keďže nechcete mať problémy a vyvolávať konflikty, budete v komunikácii s takouto osobou radšej mlčať.

4. Svoju obeť sabotuje a ohovára za chrbtom
Ľudia s narcistickou poruchou osobnosti sa snažia izolovať svoje obete od okolia, rodiny a najbližších priateľov. Postupujú spôsobom veľmi sofistikovaného ohovárania za chrbtom v štýle: „Viem, že ste boli Danielkou vždy nadšení, veď ona vie byť aj milá, ale toto a toto o nej neviete…“ Je to nebezpečná hra, prostredníctvom ktorej sa narcis dostane do nadradenej pozície a z nej svoju obeť najlepšie ovláda a psychicky týra.

10 Ways Narcissistic Leaders Can Devastate a Church (10 spôsobov, ako narcistický vedúci môžu zničiť cirkev, spoločenstvo)

Twenty or more years ago, when someone was mean, we called him mean. When someone was self-centered, we called her that. When we saw egotism, we knew that person had an inflated ego. Even when we recognized someone as having an evil and manipulative heart, we knew they weren’t following Jesus or His loving ways. But we didn’t use the term “narcissistic” to describe all of these character traits in just one person.
Narcissism has become a very popular word in the last five or more years. And now we’re seeing it more and more in the Church as well – the end times are near. That’s why it’s so important we keep talking about this topic so we can recognize the narcissist’s folly and don’t get ensnared. 

The Definition of Narcissism and How it Shows Up in Leaders:
The definition of narcissism is having a grandiose opinion of oneself (lover of self), lacking empathy for others (brutal and without love), and the constant need for admiration (boastful, proud and conceited).
According to Psychology Today, “Narcissism and leadership have been widely studied, and there is some evidence that narcissists succeed in attaining leadership positions. This makes sense, because they are confident, assertive, and focused on self-interests. They know what they want (to be the leader), they believe they are the best person for the job, and they have no doubt that they should be in charge.”

Život s narcisom. Nežijete vo vzťahu, ale v hre. Narcis je parazit, nevie konať inak

„Som presvedčená, že na Slovensku dnes 80 – 90 % ľudí nevie, čo narcistická porucha osobnosti reálne znamená,“ hovorí Zuzana Zacharová.

„Na psychickom týraní je najnebezpečnejšie to, že človeka vedie k deštrukcii, kde sa na konci vzťahu cítite ako bezcenný človek a nemáte chuť žiť alebo vás to poznačí natoľko, že sa stanete inou osobou,“ rozpráva v otvorenom rozhovore o svojej skúsenosti s človekom s narcistickou poruchou architektka Zuzana Zacharová.

V situácii pandémie, kde dnes agresor na svojich najbližších uplatňuje doma väčšiu kontrolu, vzrástlo násilie v rodinách o 30 až 40 %. Násilie, ktoré nemusí mať iba fyzický rozmer.

Zuzana Zacharová (52) rozpráva o tom, ako v spolužití s narcisom už neodlišovala klamstvá a realitu, o narastajúcom pocite viny, ktorý vedie až na kraj priepasti, ale aj o momente, keď sa rozhodla zmobilizovať políciu, podať trestné oznámenie a narcisovi sa postaviť.

Spoznali sa v roku 2012 a obaja si okamžite padli do oka. Nespájali ich len vzájomné sympatie, ale i pracovná oblasť. „Na prvé stretnutie mi doniesol ružu, rozprávali sme sa celé hodiny. Bol to úžasný a pozorný muž a navyše veľký fešák,“ hovorí Zuzana o začiatkoch vzťahu. „Spätne si myslím, že to bolo všetko naplánované. Že každý krok mal vopred premyslený.“

Ako ste sa v úvode vzťahu cítili?

Že ste stretli niekoho, kto k vám zapadne ako puzzle. Aj okolie nám vravelo, že z nás ide radosť. Zo začiatku bol veľmi starostlivý, veľa sme sa rozprávali, smiali. Boli to neskutočné chvíle. O také tri-štyri mesiace som mu plne dôverovala. V minulosti pôsobil v stavebníctve, netrvalo dlho a v našej firme poukázal na prešľapy nášho stavbyvedúceho, s ktorým sme sa neskôr rozlúčili, aby ho Roman (meno sme zmenili, pozn. autorky) vzápätí nahradil. Zapracoval na výmene všetkých subdodávateľov, zmenil mnohé procesy, rozšíril strojový park. Zaviedol poriadok a postupne sa skamarátil aj s našimi klientmi. Znie to úžasne, nie?

Vedci zistili, že narcizmus šéfov je infekčný. Zasiahne celú firmu

Narcizmus vo vedení firmy spôsobuje, že jej fungovanie je menej etické, zamestnanci sú v spolupráci zdráhavejší a firma je menej efektívna. Prečo je to tak?
Autori nového výskumu tvrdia, že narcistické správanie vo firme je „infekčné“ a dokáže zmeniť aj podnikovú kultúru. Firma ním dokonca zostáva ovplyvnená aj po tom, ako takýto šéf odíde.
Sarkazmus a irónia v práci? Radšej nie
Ak ste už podobného šéfa mali, zažili ste, ako vyzerá jeho správanie, keď chce dosiahnuť svoje. Takíto nadriadení mávajú vyššie platy ako iní. Podľa štúdie je to vďaka faktu, že si radi privlastňujú zásluhy za prácu iných, vrátane zamestnancov.
Pravidlá pre nich neplatia
Ak sa niečo pokazí, narcistický šéf nepreberie zodpovednosť a presunie vinu na kolegov. Človek, ktorý preňho pracuje, nebýva zodpovedný za úspechy, ale len za chyby.
Títo šéfovia veria, že rozumejú veciam lepšie ako ostatní, takže nepočúvajú svojich ľudí ani expertov. Známi sú aj výbušnosťou a záchvatmi hnevu, keď vidia nesúhlas alebo nelojálny prístup.
Chcete byť mladým úspešným lídrom? Osvojte si týchto 12 zvykov
Pre firmu je však najhoršie, že striktne vyžadujú od druhých, aby sa správali podľa pravidiel, ale sami sa nimi neriadia. Avšak narcista vo vedúcej funkcii má celý život na to, aby zdokonalil svoju stratégiu zastrašovania. Ľudia, ktorí od neho chcú, aby dodržiaval štandardy, sa rýchlo naučia, že za túto odvahu zaplatia. Narcistický manažér verí, že pre neho pravidlá neplatia.

Po rokoch s manipulátorom z vás doslova vyfučí osobnosť

Na začiatok by som chcel povedať, že ľudia o tejto populárnej téme radi hovoria, nie však už tí, ktorí manipuláciu uplatňujú na iných. Tí sa prezradiť nechcú. Manipulácia je doménou tak mužov, ako aj žien. Často je vo vzťahoch chápaná ako normálny nástroj, akým si pri sebe udržať partnera. Veľmi veľa vzťahov funguje na princípe jedného dominantného a druhého submisívneho partnera. Treba však dať pozor, pretože aj dominantný manipulátor dokáže vytvoriť dojem, že on je vo vzťahu ten podriadený. V skutočnosti tým len sleduje svoje záujmy. Skrátka existuje toľko manipulatívnych techník, koľko existuje ľudí.

Môžu sa prvky manipulácie objaviť aj v bežných fungujúcich vzťahoch?

Je normálne, že aj partneri v bežnom vzťahu sa niekedy navzájom manipulujú. Keby sme tvrdili niečo iné, klamali by sme. Povedzme, že partner síce plače, ale zároveň zostane plakať trochu dlhšie, pretože vie, že tým dosiahne to, čo chce. Častým nástrojom manipulácie v manželstve je tiež sex. Na to sú väčšinou vnímavejší muži. V praxi to znamená, že žena odstaví muža od sexu a používa ho ako výmenný artikel. Teda umožní mužovi mať sex s ňou len vtedy, ak za to niečo urobí.

Existuje jasná hranica medzi tým, čo je ešte relatívne normálne správanie, keď si chceme vo vzťahu presadiť to svoje, a čo je už extrémne?
Je potrebné rozlíšiť medzi manipuláciou v relatívne zdravých vzťahoch a tou, ktorú realizuje partner s poruchou osobnosti. Takíto manipulátori si uvedomujú svoju manipuláciu, ale nie jej dosahy, pretože konajú ako psychopatické osobnosti. Je veľmi ťažké určiť, ktorá manipulácia je ešte zdravá a ktorá už nie. 

Obchodná manipulácia

Ako fungujú manipulácie? Treba pochopiť základné vzorce

Schopný manipulátor vie „oblafnúť“ nielen plnú sálu dôchodcov, ale aj veľmi inteligentných ľudí. Prekuknúť jeho manipulačné hry však vôbec nie je ľahké. O svojej skúsenosti hovorí napríklad istý majiteľ firmy: „Vlani mi zavolala moja poradkyňa a odporučila mi, aby som si aktualizoval svoju starú životnú poistku. Poznal som ju už predtým. Bola veľmi ochotná, hovorila presvedčivo, priniesla mi prepočty a vysvetlila, prečo je užitočné sa o svoju poistku starať.“ Poradkyňa sa počas podpisovania tlačiva pýtala na rodinu podnikateľa, zaujímala sa, ako sa darí jeho firme. Podnikateľovi v tej chvíli vôbec nedošlo, že vlastne odvádza pozornosť, aby sa nepozrel, čo podpisuje. „Až potom som zistil, že mi na podpis podstrčila úplne novú investičnú životnú poistku, aby inkasovala vysokú províziu,“ spomína majiteľ firmy.

Dôvody manévrovania
Ako sa takýmto manipuláciám vzoprieť? „Jednoducho. Tak, že pochopíte základné vzorce, ako to funguje. Potom sa dokážete brániť, pretože pochopíte, že s vami chce niekto manipulovať,“ vysvetľuje známy marketingový expert Ivo Toman. K manipuláciám sa podľa neho uchyľujú ľudia z dvoch dôvodov: „Jednak preto, aby sa cítili lepšie, pretože chcú získať vo svojom okolí lepšiu pozíciu. Druhým dôvodom je snaha na tom zarobiť.“ Pri analýzach, ako vedia manipulátori zariadiť, aby zarobili, dospel Toman k niekoľkým základným vzorcom ich správania.

Vzorec prvý – lepšie sa manipuluje unavený človek

Schopný manipulátor situáciu dokáže zariadiť tak, aby ste nepremýšľali a prestali byť obozretným. Kalkuluje s tým, že vás ľahšie zmanipuluje, ak ste unavený. Stavia na to, že unavený človek sa nedokáže poriadne sústrediť. Paradoxné pritom je, že čím ste bystrejší, tým ste v určitom smere aj zraniteľnejší. Aby manipulátori otupili vašu obozretnosť, siahajú po najrôznejších taktikách. Dohodnú si s vami napríklad schôdzku na dobu, keď už predpokladajú vašu únavu. Zavalia vás množstvom informácií, ktoré si cielene pripravia. Texty či prepočty si nachystajú tak, aby bolo písmo rozostreté a horšie čitateľné.
 

MANIPULACE V KOMUNIKACI

Značná část manipulátorů využívá masky okouzlujícího člověka za účelem vzbudit v ostatních sympatie a navázat co nejrychleji přátelské vztahy. Jsou usměvaví, pozorní a přívětiví, uchylují se k lichotkám a poklonám. Je-li takový manipulátor v pozici klienta, snaží se dobře zapůsobit a vytvořit přátelské ovzduší, aby mohl žádat o drobné laskavosti a výhody, často pod záminkou pomoci druhým. Jestliže se však jeho požadavky stupňují nebo se stanou nepřijatelnými a je pracovníkem odmítnut, mění se ze sympatického člověka v jízlivého kritika. Manipulátor často dává najevo pohrdání těmi, kdo nemají stejné vědomosti jako on, podivuje se nad neznalostí ostatních, chová se autoritativně a nepříjemně. Jako klient se často domáhá jednání s osobou na vyšší úrovni, s nadřízeným. Ptá se na věk, vzdělání, délku praxe, aby mohl zpochybnit odbornost pracovníka, chová se povýšeně, chybí mu zdvořilost a etické cítění.
I když pracovník manipulátora rozezná, nemůže s ním přerušit kontakt či přestat komunikovat. Může ale dát najevo, že jeho taktiku odhalil, nenechat se jí ovlivnit a udržet si zdravý odstup.

Manipulátoři s oblibou používají paradoxní komunikaci, tzv. „dvojitou vazbu“ (double bind). Jedná se o vzájemně se vylučující požadavky: pokud vyhovíme jednomu, nemůžeme splnit druhý. Manipulátor se často uchyluje k omluvám, které zvyšují jeho hodnotu, nebo k záminkám, kterými se staví do pozice oběti. Typické je pro něj také přisvojování si cizích zásluh a přenášení zodpovědnosti na ostatní; nesděluje své názory, a tím se vyhýbá účasti na rozhodování. Nevyvíjí-li se situace podle jeho přání, používá manipulující klient často věty „S vámi se nedá mluvit“ nebo „O  tom se s vámi nebudu bavit“  a tím zdůrazňuje neschopnost či nekompetentnost pracovníka. Své názory sděluje jako obecně platné pravdy, svými argumenty odvádí od podstaty věci, zamlžuje, vyslovuje neúplné věty nebo myšlenky, aby přivedl protistranu k odlišné interpretaci. Často používá neurčitá, mnohoznačná slova, neznámé zkratky a nepochopitelné výrazy, jeho žádosti jsou spíše vynucováním. Neschopnost jasně a normálně komunikovat s ostatními lidmi je nejtypičtější vlastností manipulátora.