Slovo komunikácia má základ v latinskom prídavnom mene communis, čo v preklade
znamená spoločný, a teda communicare = „robiť spoločným“. Pôvodný význam slova je
v súčasnosti čiastočne modifikovaný. Dnes pod pojmom komunikácia rozumieme sociálnu
interakciu, výmenu informácií (verbálnych aj neverbálnych) medzi odosielateľom
a prijímateľom prostredníctvom komunikačného kanála. Donnelly definoval komunikáciu ako
„prenos vzájomného porozumenia pomocou symbolov“. Komunikácia je proces obojstranný,
nezvratný- to čo povieme už späť nevezmeme. Je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie,
podmienkou sociálneho správania ľudí v spoločnosti.
Počuli ste už niečo o kultúre mentality obete? Sťažujete sa alebo sa vám niekto neustále sťažuje? Viete, čo to znamená mať mentalitu obete? (Victimist – a.j., zo slova obeť – victim )
•Čo sa skrýva za komplexom mučeníka?
• Úloha a funkcia sociálneho psychológa
• Pozícia pozorovateľa v sociálnej psychológii
Manipulovať znamená vyjednávať, ovládať alebo ovplyvňovať vo svoj prospech. Duchovná manipulácia je technika, ktorú používajú niektoré cirkvi a kulty, ktoré zneužívajú ľudí, aby ich ovládli a získali zisk, pričom vytvárajú dojem, že ich učenie je založené na Biblii.
Niektoré náboženské skupiny vytrhávajú Písmo z kontextu, aby podporili svoje presvedčenie. Izolujú „dôkazové texty“ a „vyberajú si z nich verše“, aby neinformovaných ľudí presvedčili, že ich výklad je správny, a to dokonca do takej miery, že tvrdia, že len oni majú „pravdu“ a všetci ostatní sa mýlia. Niektorí dokonca pozmenili Bibliu a vytvorili vlastný preklad, aby podporili svoje náboženské predsudky.
Komunitný narcizmus je formou grandiózneho narcizmu: sú extrovertní, majú nadnesený pohľad na seba a veria, že ich schopnosti a vlastnosti sú nadradené, ale v komunitnej oblasti.
Komunitní narcisti sa prezentujú ako altruistickí, starostliví a mimoriadne komunitní.
Komunitný narcista hľadá obdiv a potvrdenie prostredníctvom svojho vnímaného prínosu pre druhých, komunitu alebo spoločnosť.
Keď narcisti nájdu niečo, čo uspokojuje ich základné motívy (grandióznosť, oprávnenosť, moc, úcta), neúnavne sa o to usilujú.
Grandiózny narcista sleduje egoistické ciele individuálnych úspechov a dominancie, napríklad: „Som múdrejší a atraktívnejší ako všetci ostatní.“
Komunitný narcista to dosahuje prostredníctvom „komunitných“ alebo moralistických prostriedkov, napríklad: „Som najpomáhajúcejší, najstarostlivejší, najdôveryhodnejší a najdobrotivejší človek, aký existuje.“
V narcistických rodinách sa často vyskytuje dynamika, v ktorej je jedno dieťa označené za „zlaté dieťa“, zatiaľ čo druhé je považované za „čiernu ovcu“. Zlaté dieťa je často to, ktoré rodičia uprednostňujú a považujú ho za „dokonalé“ dieťa. Môže sa mu dostávať osobitného zaobchádzania a môže byť uprednostňované. Na druhej strane, čierna ovca je často vyvrheľ, ktorý je považovaný za „problémové“ dieťa. Môže byť kritizované, znevažované a obviňované zo všetkých problémov v rodine.
Keď sa čierna ovca a zlaté dieťa dostanú do konfliktu, môže to byť pre obe strany ťažká a bolestivá situácia.
Zlaté dieťa sa môže cítiť ohrozené vzdorovitosťou čiernej ovce a môže sa ju snažiť podkopať alebo v nej vyvolať pocit viny za jej správanie. Na druhej strane čierna ovca môže pociťovať nevôľu voči privilegovanému postaveniu zlatého dieťaťa a môže sa hnevať.
Duchovný narcizmus je jednou z najzamotanejších a najzákernejších foriem narcizmu, s akými sa možno stretnúť. Duchovní narcisti sa chvália svojimi duchovnými úspechmi, akoby dosiahnutie pocitu duchovného spojenia s ostatnými bolo súťažou. Je užitočné pripomenúť si, že duchovný rozvoj nie sú preteky a nemá zmysel zúčastňovať sa na imaginárnej súťaži, ktorú nikto nemôže vyhrať.
Kto je to duchovný narcista?
Tak ako narcisti veria, že sú lepší ako ostatní, aj duchovní narcisti veria, že ich duchovná múdrosť a rozvoj sú nadradené ostatným voči ostatným veriacim. Duchovní narcisti sa chvália svojimi duchovnými alebo náboženskými snahami vrátane praktík, ako sú joga, modlitba, meditácia alebo znalosť duchovných textov. Ich domnienka nadradenosti ich vedie k tomu, že sa k ostatným správajú povýšenecky. Manipulujú druhými prekrúcaním princípov založených na viere, systémov viery alebo používajú „odpustenie“ ako zbraň voči tým, ktorí spochybňujú ich presvedčenie.
Najznámejšími diagnózami v rámci tohto ochorenia sú mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatové prejedanie. Vo všetkých prípadoch ide o závislosť na manipulácii s jedlom, nie na jedle samotnom. Porucha často vzniká ako dôsledok výrazne stresujúcich udalostí v živote mladých. Aké „benefity“ ponúka a prečo je ťažké sa ich vzdať vysvetlí Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť.
Vo videopodcaste sa dozviete:
– Prečo majú poruchy príjmu potravy najvyššiu úmrtnosť spomedzi duševných chorôb?
– Je hmotnosť ukazovateľom prítomnosti poruchy?
– Ako ochorenie manipuluje psychiku človeka?
– Vzorce správania v rodine môžu podporiť vznik ochorenia alebo jeho udržiavanie. Ktoré to sú?
– Kto všetko by sa mal podieľať na liečbe?
Zdroj YouTube