Kategória: Spôsoby komunikácie – Manipulácia, asertivita

Komunitný narcizmus je formou grandiózneho narcizmu. Charakterizuje ich extrovertnosť, nadnesenosť, pohľad na seba a viera, že ich schopnosti a vlastnosti sú nadradené, ale v komunitnej oblasti.
Komunitní narcisti sa prezentujú ako altruistickí, starostliví a mimoriadne komunitní.
Komunitný narcista hľadá obdiv a potvrdenie prostredníctvom svojho vnímaného prínosu pre druhých, komunitu alebo spoločnosť.

Keď narcisti nájdu niečo, čo uspokojuje ich základné motívy (grandióznosť, oprávnenosť, moc, úcta), neúnavne sa o to usilujú.
Grandiózny narcista sleduje egoistické ciele individuálnych úspechov a dominancie, napríklad: „Som múdrejší a atraktívnejší ako všetci ostatní.“
Komunitný narcista to dosahuje prostredníctvom „komunitných“ alebo moralistických prostriedkov, napríklad: „Som najpomáhajúcejší, najstarostlivejší, najdôveryhodnejší a najdobrotivejší človek, aký existuje.“

V narcistických rodinách sa často vyskytuje dynamika, v ktorej je jedno dieťa označené za „zlaté dieťa“. To druhé je považované zas za „čiernu ovcu“. Zlaté dieťa je často to, ktoré rodičia uprednostňujú a považujú ho za „dokonalé“ dieťa. Môže sa mu dostávať osobitného zaobchádzania a môže byť uprednostňované. Na druhej strane, čierna ovca je často vyvrheľ, ktorý je považovaný za „problémové“ dieťa. Môže byť kritizované, znevažované a obviňované zo všetkých problémov v rodine.
Keď sa čierna ovca a zlaté dieťa dostanú do konfliktu, môže to byť pre obe strany ťažká a bolestivá situácia.

Zlaté dieťa sa môže cítiť ohrozené vzdorovitosťou čiernej ovce. Môže sa ju snažiť podkopať alebo v nej vyvolať pocit viny za jej správanie. Na druhej strane čierna ovca môže pociťovať nevôľu voči privilegovanému postaveniu zlatého dieťaťa a môže sa hnevať.

Duchovný narcizmus je jednou z najzamotanejších a najzákernejších foriem narcizmu, s akými sa možno stretnúť. Duchovní narcisti sa chvália svojimi duchovnými úspechmi, akoby dosiahnutie pocitu duchovného spojenia s ostatnými bolo súťažou. Pripomeňme si, že duchovný rozvoj nie sú preteky a nemá zmysel zúčastňovať sa na imaginárnej súťaži, ktorú nikto nemôže vyhrať.

Kto je to duchovný narcista?

Tak ako narcisti veria, že sú lepší ako ostatní, aj duchovní narcisti veria, že ich duchovná múdrosť a rozvoj sú nadradené ostatným voči ostatným veriacim. Duchovní narcisti sa chvália svojimi duchovnými alebo náboženskými snahami vrátane praktík, ako sú joga, modlitba, meditácia alebo znalosť duchovných textov. Ich domnienka nadradenosti ich vedie k tomu, že sa k ostatným správajú povýšenecky. Manipulujú druhými prekrúcaním princípov založených na viere, systémov viery alebo používajú „odpustenie“ ako zbraň voči tým, ktorí spochybňujú ich presvedčenie.