Halloween – oslava diabla

Halloween – invázia ohavnosti

Okrem iných gýčových obludností, ktoré snaživí liberáli importovali do stredoeurópskeho regiónu z hamburgerovej kultúrnej oblasti, sa u nás úspešne aklimatizovalo aj „oslavovanie“ „sviatku“ Halloween.

Tety učiteľky a vychovávateľky každý rok poskytnú deťom nepreberné množstvo radovánok spojených s Halloweenom, vrátane maľovaniek, samolepiek, hračiek, karnevalov, svietiacich tekvíc a bosoriek, seba nevynímajúc.
Našli sa dokonca aj pokrokoví a osvietení kňazi, ktorí popreli pohanský charakter tejto oslavy. Netušili, že sa svojím tvrdením dopustili neekumenického správania, pretože sa tým nešetrne dotkli cítenia bratov druidov. Bývalý, našťastie, najvyšší kňaz Keltskej tradície, Tom Sanguinet, totiž povedal, že: „Moderný sviatok, ktorý voláme Halloween, má svoj pôvod v splne mesiaca, ktorý je najbližší 1.novembru, ktorý je novým rokom bosoriek. Bol to čas, kedy sa „duchovia (démoni) dostali na vrchol svojej moci a vracali sa na planétu zem.“ Vo svojom výroku pokračuje: „Halloween je čisto a absolútne zlej podstaty a nie je tu niečo, čo by niekedy malo alebo bude mať spoločné alebo prijateľné s Pánom Ježišom.“ Domnievame sa, že by o tom ako bývalý funkcionár pohanského kultu mal niečo vedieť. Preto sa zo strany liberálnych kňazov jedná o spochybňovanie druidského kultúrneho dedičstva, čo je jasný prejav netolerancie.

Aký je kresťanský názor na parapsychológiu?

Biblia je silne proti špiritizmu, médiam, okultizmu a parapsychológii (Leviticus 20:27; Deuteronomium 18:10-13). Horoskopy, tarotové karty, astrológia, veštenie, čítanie budúcnosti a seansy tak isto spadajú do tejto kategórie.

Tieto techniky sú založené na predstave toho, že existujú bohovia, duchovia alebo mŕtvi príbuzní, ktorí nám môžu dať nejakú radu, alebo vedenie. Títo „bohovia“ alebo „duchovia“ sú démoni (2 Korintským 11:14-15). Biblia nám nedáva žiadny dôvod na to, aby sme verili tomu, že zosnulí príbuzní nás môžu kontaktovať. Ak boli veriacimi, tak sú teraz v nebi, kde si užívajú to najúžasnejšie miesto, aké si len dokážeme predstaviť v spoločenstve milujúceho Boha. Ak neboli veriacimi, tak sú v pekle, tak trpia nikdy nekončiacim mučením za to, že odmietli Božiu lásku a vzbúrili sa proti Nemu.

Bojové umenia nie sú iba šport

Východné bojové umenia nie sú iba šport. Karate, kung fu a aikido sú filozoficko-duchovné systémy, cudzie kresťanskej kultúre…

Moderné bojové umenia
Dominik Chmielewski začal trénovať východné bojové umenia v polovici 80. rokov minulého storočia. Mal vtedy 14-15 rokov. Keďže bol drobný, slabý chlapec, spočiatku hľadal spôsob sebaobrany na ulici. Ale už po prvých tréningoch zistil, že karate môže byť preň všetkým. Začal sa venovať aj ďalším bojovým umeniam: aikidu a jiu-jitsu. Trénoval u najlepších majstrov v Poľsku a nadviazal kontakt aj s majstrami z USA. Rýchlo získal prvý dan a rozhodol sa, že bojové umenia použije pri výchove mládeže.

Záujem o východné bojové umenia sa začal v Európe prejavovať v 70. rokoch minulého storočia ako dôsledok filmov s Bruce Leem, ktorý sa stal idolom mladej generácie. Ale narastajúca popularita bojových umení mala aj pragmatickejšiu príčinu: časté správy o agresívnych prepadoch a útokoch. „Dnes sú útočníci na ulici veľmi agresívni a brutálni, takže aj formy sebaobrany a bojové umenia nabrali agresívny charakter. Každodenný tréning spočíva v nácviku úkonov ako vypichovanie očí, lámanie rúk, údery do tepny, vykrúcanie krku, kopnutie do trieslovej oblasti, spôsobovanie veľmi bolestivých vykĺbenín. Čiže je to veľmi brutálny a bezohľadný boj,“ hovorí Chmielewski.

Takýto boj si však vyžaduje určitú psychickú prípravu. Potrebný je „mentálny tréning, pri ktorom si predstavujem, ako vypichujem oči, lámem ruky, vytrhávam genitálie. Nácvik techník zastavenia útočníka spôsobí po niekoľkých rokoch aj zmenu v psychike karatistu“. Počas tréningu si cvičenec musí čo najrealistickejšie predstaviť, že sa nachádza na bojisku, obkľúčený nepriateľmi, ktorí ho chcú zabiť. Tento postoj môže so sebou priniesť negatívne zmeny v psychike ľudí, ktorí cvičia východné bojové umenia. Keďže si „zvykli“ na násilie, pozerajú sa na každého okoloidúceho ako na možného útočníka. Niektorí z nich sa už nedokážu ani pokojne rozprávať, pretože stále očakávajú útok.

Psychotronika, proutkaření, jasnovidectvi, magie

Martin Ševčík

Jak dostal nové zkušenosti s názvem proutkaření, psychotronika, jasnovidectví, magie.

p. Martin Ševčík

Osobní VIDEO zkušenosti životní příběh. další naleznete zde: http://www.7den.cz/category/esoterika…​ – Martin Ševčík – bývalý proutkař – Je magie a nadpřirozeno esoterika pro člověka a okolí prospěšná? Zpověď člověka o magii. – Slavomír Primák – bývalý věšteč, čaroděj – Zpověď a podobná zkušenost, výklad karet, astrologie, nebezpečí a osobní příběh VideoSlide: http://www.7den.cz/esoterika-ve-spara…

Prítomnosť a následky mágie

Ako sme už vyššie písali, mágia priťahuje ľudí hlavne zo zvedavosti a kvôli moci, ktorú človeku ponúka. No je to tá istá falošná predstava, akú ponúkal diabol prvým ľuďom v raji (porov. Ex3), že budú ako Boh.

Následky mágie
Spočiatku sa táto predstava napĺňa v ovládaní prirodzených zákonov (choroby, prírodných javov, vzťahov), čo dodáva pocit istoty a vyvýšenosti nad ostatným stvorením, no postupne vrhá človeka do otroctva a ničí jeho ducha, ktorý nie je schopný komunikácie so svojím Stvoriteľom. Znamená to odcudzenie sa človeka tomu, kto mu dal život. Preto možno povedať, že prvým a najväčším následkom praktizovania mágie je krach duchovného života. Tento krach sa prejavuje aj v neschopnosti zrieknuť sa všetkého zlého, magickej sily, hoci človek si je absolútne vedomý ich deštruktívnej pôsobnosti na seba. Jedinou pomocou je stretnutie s Kristom v osobe kňaza, vyznanie a odpustenie. Niekedy si vyžaduje aj exorcizmus. (Jn 8,36: „Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“)

Liečenie pomocou mágie má za následok istú kompenzáciu, teda akoby vyrovnanie na druhej strane. Veď diablovi nemôže byť jedno, aby on robil dobre nenávideným ľuďom, ako deťom Boha. Tak výsledkom uzdravenia z jednej choroby, je zranenie na duchovnom živote, a iná choroba, obyčajne psychického rázu, ktorá je sprevádzaná rôznymi videniami temných figúr, počutím zvukov a pod (ako ta na mnohých prípadoch vo svojich dušpastierskych skúsenostiach potvrdzuje protestantský pastor Dr. Koch). Treba pripomenúť, že sa to týka aj ľudí, na ktorých sa vykonávala mágia. Vyslobodením je znova vyznanie a odpustenie vo svätej spovedi, zrieknutie sa týchto praktík a zverenie sa pod Božiu ochranu. Veľký význam tu má zverenie sa pod ochranu Kristovej krvi, vyliatím ktorej nás Ježiš obmyl od hriechov a tou istou silou, ak chceme, nás bude ochraňovať. „Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky.“ (1Jn 3,8)
Mágia ochrany dáva zasa človeku falošný pocit ochrany pre útočníkom, ktorý bojuje rovnakými zbraňami čiernej mágie. Keďže diabol nemôže bojovať sám proti sebe, vyhráva ten, kto má viac skúseností. No z našich predchádzajúcich analógií vyplýva, že obaja prehrávajú. Jedinou ochranou proti sile zla, ktorá predsa len má svoje ohraničenie, je nekonečná Božia milosť sprostredkovávaná sviatosťami, modlitbou, orodovaním. Mnohé z prípadov dokazujú. že človeka, podporovaného modlitbou, nemožno liečiť mágiou. Modlitba rovnako znemožňuje vykonávať rozličné okultné pokusy. A to je aj istota ochrany pre všetkých, že mágia nemá nekonečný vplyv na všetkých. Ak je človek v neustálom kontakte s Bohom v modlitbe, je v milosti posväcujúcej, znamená – je s Bohom, Boží, nemôže patriť diablovi a ten si ho ani nedovolí podmaniť, ak, samozrejme, človek sám nesúhlasí. No tu sa otvára už známa cesta.